Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-140-2016.pdf
PDF · 115.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/140/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, W., proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.183,64 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 799,88 eura, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobkyňa n e m á voči žalovanej právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.05.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.05.2016, v spojení s jej doplnením zo dňa 02.06.2016, doručeným súdu dňa 02.06.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 1.183,64 eura.
2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že na základe rozsudku, ktorý vydal Okresný súd Trnava pod č.k. 11C/99/2014-43 a Krajský súd v Trnave pod č.k. 25Co/275/2015-61 žiada žalovanú o vrátenie sumy vo výške 1.183,64 eura, keď o túto sumu úver preplatila, a žalovaná sa obohatila o sumu 1.183,64 eura, preto navrhla, aby súd vydal rozsudok na vrátenie preplatku. V doplnení žaloby uviedla, že so žalovanou uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, žalobkyni bola vyplatená suma 770,18 eura, žalobkyňa uhradila celkovú sumu 1.953,82 eura v splátkach. Nakoľko úver preplatila o 1.183,64 eura, týmto žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 1.183,64 eura. Ako dôkazy žalobkyňa predložila Kartu klienta zo dňa 09.01.2014, potvrdenia o vklade zo dňa 14.07.2014, 28.10.2014, 28.05.2014, 20.06.2014, 14.02.2014, 30.04.2014, výpis z účtu za 11/2014 a za 1/2014. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že v prípade úspechu si neuplatňuje náhradu trov konania.
3. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
4. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/140/2016-14 zo dňa 02.06.2016. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“) (v znení účinnom do 30.06.2016) v plnom rozsahu zrušil, pričom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 veta druhá CSP, účinky podania odporu zostali zachované, a preto nebolo potrebné zrušiť platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 CSP.
5. Žalovaná v podanom odpore namietala miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu a navrhla postúpiť vec všeobecnému súdu žalovanej. K veci samej uviedla, že žaloba neobsahuje žiadny skutkový dôvod, na základe ktorého žalobkyňa tvrdí a uplatňuje svoj nárok. Žalovaná popiera existenciu nároku žalobkyne na vrátenie akejkoľvek sumy. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa predložených listín žalobkyňa uviedla, že od 18.09.2012 má byť úver preplatený. Vzhľadom k dátumu podania žaloby na súd žalovaná tvrdí, že uplatňovaný nárok je premlčaný a uplatňuje námietku premlčania. Záverom navrhla žalobu zamietnuť a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Žalovaná nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy. Žalovaná sa tiež vyjadrila v podaní zo dňa 09.09.2016, kde uviedla, že žalobkyňa požaduje vrátenie údajného preplatku zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Za účelom zdôvodnenia svojich tvrdení poukazuje na kartu klienta a zdokladovanie splátok úveru. Z podaného vyjadrenia nevyplýva žiadne relevantné zdôvodnenie, pre ktoré žalobkyňa popiera platnosť dojednaní zmluvných strán obsiahnutých v zmluve, ani spochybňovanie vlastného konania. Žalovaná popiera vecný a právny nárok na vrátenie akejkoľvek sumy a opätovne poukazuje na námietku premlčania nároku žalobkyne. Žalobkyňa zjavne účelovým spôsobom opomína rozsah svojich povinností zo zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorých bolo jej povinnosťou nielen vrátiť sumu poskytnutých peňažných prostriedkov, ale aj zaplatiť úroky za ich poskytnutie (uvedené dáva žalovaná do súvislosti predovšetkým so skutočnosťou, že úver bol poskytnutý v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej, čím bol splnený zákonný predpoklad § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka - požiadavka zaplatenia úrokov). Nie je zrejmé, na základe akých skutočnosti žalobkyňa s pomerne dlhým odstupom času spochybňuje svoje konanie pri uzatváraní zmluvy. Ďalej žalovaná poukazovala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 81/2011. Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 OZ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov v priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.
6. K námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu súd (v súlade s § 42 CSP) uvádza, že ju nepovažoval za dôvodnú a neprihliadal na ňu, nakoľko miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná ustanovením § 87 písm. f) OSP (v znení účinnom do 30.06.2016), nakoľko ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobkyňa je spotrebiteľom, ktorý mal v čase podania žaloby a aj v súčasnosti má bydlisko v obvode tunajšieho súdu. Podporne súd poukazuje na uznesenie NSSR sp.zn. 1Cdo/115/2010 zo dňa 25.04.2012. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu by pritom bola daná aj v zmysle § 19 písm. d) CSP (v znení účinnom od 01.07.2016).
7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
9. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, ako aj spisom tunajšieho súdu sp.zn. 11C/99/2014 pripojeným v súlade s § 295 CSP, keďže žalobcom je spotrebiteľ, a výsluchom žalobkyne, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
10. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11C/99/2014 súd zistil, že v uvedenom konaní sa žalovaná ako veriteľ domáhala od žalobkyne ako dlžníka zaplatenia istiny vo výške 570,35 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 1,9 % ročne z čiastkových súm tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 900 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 900 eur len 5,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 570,35 eura do zaplatenia. V uvedenom konaní bolo rozhodnuté vo veci samej rozsudkom č.k. 11C/99/2014-43 zo dňa 26.03.2015, ktorým bola žaloba zamietnutá, žalovanej (žalobkyňa z tohto konania) nebolo priznané právo na náhradu trov konania a žalobca bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca (žalovaná z tohto konania) odvolanie len proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka. Vo zvyšku nadobudol rozsudok právoplatnosť dňom 29.04.2015. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že žalobca (tu žalovaná) ako veriteľ a žalovaná (tu žalobkyňa) ako dlžník uzavreli dňa 29.10.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej revolvingový úver vo výške 900,00 eur, z ktorého žalovaná čerpala 770,18 eura. Nakoľko zmluva mala charakter spotrebiteľského úveru, súd skúmal náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom dospel k záveru, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. f), j), k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy mali za následok, že spotrebiteľský úver sa považoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani zmluvnej pokuty, ale len na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná z úveru čerpala. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého (vyplateného) úveru vo výške 770,18 eura sumu 1.551,33 eura, vrátila viac, ako skutočne čerpala, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení súd tiež uviedol, že hoci žalovaná tvrdila, že vykonala úhrady aj v roku 2014, pričom tieto nie sú zahrnuté v karte klienta, toto tvrdenie ničím nepreukázala. I keby sa tak však stalo, nemalo by to vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná na úver plnila viac ako jej bolo poskytnuté, čo pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru viedlo k zamietnutiu žaloby, pričom ďalšie dokazovanie ohľadom presnej výšky plnenia zo strany žalovanej by bolo nadbytočné.
11. Z Karty klienta žalobkyne zo dňa 09.01.2014 vyplýva, že žalobkyňa z revolvingového úveru čerpala celkom sumu 770,18 eura a žalovanej zaplatila ku dňu 09.01.2014 celkom sumu 1.551,33 eura. Z potvrdení o vklade a výpisov z účtu, predložených žalobkyňou v tomto konaní, vyplýva, že žalobkyňa na revolvingový úver zaplatila ďalej dňa 22.01.2014 sumu 48,29 eura, dňa 14.02.2014 sumu 48,22 eura, dňa 30.04.2014 sumu 48,22 eura, dňa 28.05.2014 sumu 72,33 eura, dňa 20.06.2014 sumu 72,33 eura, dňa 14.07.2014 sumu 48,22 eura, dňa 28.10.2014 sumu 20,00 eur, dňa 20.11.2014 sumu 48,22 eura.
12. Žalobkyňa pri výsluchu strany na pojednávaní uviedla, že o tom, že došlo k nejakému preplatku sa dozvedela z pojednávania v konaní sp.zn. 11C/99/2014, pričom čakala na rozhodnutie z krajského súdu a potom si požiadala o vrátenie preplatku.
13. Podľa § 159 ods. 2 OSP (v znení účinnom do 30.06.2016), výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
14. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
23. Podľa 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)
26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
28. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z časti, a to z nasledovných dôvodov.
30. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa 29.10.2010 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, že žalobkyni bola vyplatená zo strany žalovanej titulom revolvingového úveru celkom suma 770,18 eura, že žalobkyňa zaplatila žalovanej celkom sumu 1.953,82 eura, a že medzi stranami sporu prebiehalo na tunajšom súde konanie pod sp.zn. 11C/99/2014, ktoré je právoplatne skončené. V konaní sa žalobkyňa domáha vydania preplatku vo výške 1.183,64 eura od žalovanej, a to s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11C/99/2014-43, s odôvodnením, že o túto sumu úver preplatila a žalovaná sa o túto sumu obohatila.
31. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že úver, ktorý bol žalobkyni od žalovanej poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2010, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere postráda náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) ZoSÚ, keďže v zmluve chýbajú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročná percentuálna mieru nákladov, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z ktorého dôvodu sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. O uvedenom bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C/99/2014-43 zo dňa 26.03.2015, ktorý rozsudok je pre strany sporu v zmysle § 159 ods. 2 OSP (v znení účinnom do 30.06.2016), ako aj v zmysle § 228 ods. 1 CSP záväzný.
32. Z vyššie uvedeného dôvodu súd považoval obranu žalovanej, že žalobkyňa opomína rozsah svojich povinností zo zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorých bolo jej povinnosťou nielen vrátiť sumu poskytnutých peňažných prostriedkov, ale aj zaplatiť úroky za ich poskytnutie, za neopodstatnenú, nakoľko právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu, ktorý je pre strany záväzný, bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyňa takúto povinnosť nemá. Zároveň bolo nepravdivým tvrdenie žalovanej, že úver bol žalobkyni poskytnutý v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej, keď zo zmluvy táto skutočnosť nevyplýva a žalovaná toto tvrdenie ničím nepreukázala. Obrana žalovanej, že nie je zrejmé, na základe akých skutočnosti žalobkyňa s pomerne dlhým odstupom času spochybňuje svoje konanie pri uzatváraní zmluvy, bola bezpredmetná, nakoľko žalobkyňa uzavretie zmluvy vôbec nespochybňovala, domáhala sa len vrátenia preplatku z úveru s poukazom na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola žalovanej povinná zaplatiť iba sumu vyčerpaného úveru, a nič naviac.
33. Ak potom žalovaná čerpala úver vo výške 770,18 eura a na tento zaplatila viac ako čerpala, je možné uzavrieť, tak ako uvádza v žalobe, že úver preplatila. V tomto konaní bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila na úver celkom sumu 1.957,16 eura, keď podľa karty klienta uhradila sumu 1.551,33 eura a podľa potvrdení o vklade a výpisov z účtu predložených v tomto konaní uhradila ďalej celkom sumu 405,83 eura (48,29 + 48,22 + 48,22 + 72,33 + 72,33 + 48,22 + 20,00 + 48,22). Keďže žalobkyňa čerpala úver vo výške 770,18 eura a na tento preukázateľne uhradila celkom sumu 1.957,16 eura (čo žalovaná ani nesporovala), zaplatila žalobkyňa o 1.186,98 eura viac ako bola povinná. O uvedenú sumu sa potom žalovaná bezdôvodne obohatila, nakoľko jej žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebola povinná plniť žalovanej viac ako sumu vyčerpaného úveru. Žalobkyňa pritom v konaní žiadala sumu nižšiu, a síce vo výške 1.183,64 eura.
34. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne, vzhľadom k uvedenému bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku.
35. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
36. V konaní ide o právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ.
37. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre
plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nestačí pritom len možnosť sa uvedené dozvedieť, ale kedy sa tak skutočne stalo. Súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/301/2011 zo dňa 04.07.2012, podľa ktorého „subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť skôr.“. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že o tom, že došlo k nejakému preplatku sa dozvedela z pojednávania v konaní sp.zn. 11C/99/2014, pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa 26.03.2015, kedy bol aj vyhlásený a odôvodnený rozsudok. To znamená, že s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a z ničoho nevyplýva, že by už skôr mala za to, že by plnila viac ako bola povinná, dospel súd k záveru, že najskôr dňa 26.03.2015, kedy bol vyhlásený a odôvodnený rozsudok v konaní sp.zn. 11C/99/2014, žalobkyňa zistila, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila a práve od vtedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 11.05.2016, bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
38. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle § 107 ods. 2 OZ rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade by malo ísť o splátky, ktorými žalobkyňa ako dlžník zaplatila viac, ako len vrátila prijaté plnenie istiny úveru. Námietka premlčania vznesená žalovanou bola potom s poukazom na trojročnú objektívnu premlčaciu dobu (ktorá začala v zmysle § 107 ods. 2 OZ plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky, ktorou žalovaná fakticky získala bezdôvodné obohatenie) vznesená čiastočne dôvodne, pretože žaloba bola podaná včas len pokiaľ ide o splátky zaplatené žalobkyňou 3 roky spätne od podania žaloby, teda všetky plnenia urobené žalobkyňou pred dňom 11.05.2013 sú premlčané, nepremlčané zostali plnenia od poradového čísla 30. Karty klienta (48,22 + 48,22 + 7,94 + 40,28 + 7,94 + 40,28 + 8,01 + 40,21 + 8,08 + 40,14 + 8,15 + 40,07 + 8,22 + 40,00 + 8,29) a plnenia v zmysle potvrdení o vklade a výpisov z účtu (48,29 + 48,22 + 48,22 + 72,33 + 72,33 + 48,22 + 20,00 + 48,22), t.j. spolu 799,88 eura. Súd dodáva, že v prejednávanej veci nebola namieste 10-ročná objektívna premlčacia doba, pretože v konaní nebolo preukázané (ani tvrdené), že by sa žalovaná bezdôvodne obohatila úmyselne. Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania a táto bola z časti dôvodná, súd na ňu prihliadol a vyhovel žalobe v sume 799,88 eura, keďže ide o plnenia, ktoré žalobkyňa bez právneho dôvodu poskytla žalovanej, ktorá sa týmto bezdôvodne obohatila a je povinná v zmysle § 451 ods. 1 OZ bezdôvodné obohatenie vydať, pričom ide o nepremlčané plnenia poskytnuté žalobkyňou žalovanej v priebehu posledných troch rokov pred podaním žaloby. Vo zvyšku súd potom žalobu zamietol prihliadajúc na námietku premlčania vznesenú žalovanou.
39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala zaplatenie sumy 799,88 eura za dôvodnú, a preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel, a vo zvyšnej časti z dôvodu premlčania nároku žalobkyne za nedôvodnú (prihliadajúc na námietku premlčania zo strany žalovanej), a preto ju vo výroku II. zamietol.
40. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)
41. Súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2)
44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
45. Podľa Čl.17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
46. Podľa Čl.4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyni bola zo sumy 1.183,64 eura priznaná suma 799,88 eura, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobkyne 68% a hrubý úspech žalovanej 32%, a teda konečný čistý úspech žalobkyne je 36% (68 - 32), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko však v konaní úspešnejšej žalobkyni žiadne trovy nevznikli a pre prípad úspechu si výslovne neuplatnila náhradu trov konania, súd jej vo výroku III. právo na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal, pričom tak rozhodol za použitia základných princípov uvedených čl. 4 ods. 2 (analógia) a čl. 17 CSP. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalobkyne uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36% trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur, ak žalobkyňa náhradu trov konania výslovne nežiadala. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m)).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).