Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-10-2012.pdf
PDF · 93.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9Cb/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci sporu žalobcu Jozef Mikuláš - COMPACT, Hviezdoslavova 5, Topoľčany - Práznovce, IČO: 11 740 582, zastúpeného JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Dlhá 2039/6 proti žalovanému Agrovíno Čebovce, a. s., Študentská 15, Trnava, IČO: 36 001 864 o neúčinnosť právnych úkonov takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš žalobu žalobcu o určenie neúčinnosti právnych úkonov rozsudkom zo dňa 17.12.2008 č. k. 7Cb/17/2007-964 zamietol a odvolanie žalobcu krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 03.06.2009 č. k. 41Cob 52/2009-995 zo dňa 03.06.2009 rozsudok okresného súdu, teda súdu prvého stupňa zmenil a určil, že právne úkony špecifikované v žalobe sú voči žalobcovi právne neúčinné, pričom proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 Cob 52/2009-995 zo dňa 03.06.2009 na dovolanie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v uznesení ktorým zrušil Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zo dňa 29.06.2011 pod č. k. 5 Obbo32/2009 uviedol, že súd prvého stupňa zamietol žalobu vychádzajúc zo skutkového zistenia, že právne úkony sú platné a dlžník ich nevykonal s úmyslom ukrátiť veriteľa o ktorom by mal žalovaný vedomosť. Odvolací súd z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa však vyvodil odlišný skutkový záver o konaní E.. G. O.. Zároveň uviedol, že súd prvého stupňa neposúdil konanie E.. O. ako konanie štatutárneho orgánu dlžníka, ale odvolací súd konštatoval, že za dlžníka konal. Zároveň odvolací súd (Krajský súd v Banskej Bystrici) v odôvodnení rozhodnutia tiež spochybnil platnosť právnych úkonov odporovateľnosti ktorých sa žalobca domáha, ale zároveň konštatoval, že predmetné právne úkony boli žalobcom odporované dôvodne. Uviedol, že v zmysle zákona odporovať možno len platným právnym úkonom a preto posúdenie otázky platnosti právnych úkonov je dôležitá pre rozhodnutie vo veci, pričom pokiaľ odvolací súd naznačil v dôvodoch rozhodnutia, že právne úkony sú pravdepodobne neplatné, ale neuviedol jednoznačný záver o uvedenej dôležitej právnej otázke, rozhodnutie odvolacieho súdu je v tej časti nepreskúmateľné a z uvedených dôvodov preto potom Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 11.04.2012 č. k. 41 Cob 223/11 na (čl. 1040) rozsudok okresného súdu zo dňa 17.12.2008 č. k. 7Cb/17/2007-964 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v predmetnom uznesení v jeho odôvodnení uviedol, že dôležitá otázka platnosti právnych úkonov nebola predmetom posúdenia v doterajšom konaní a dokazovaní, preto potom je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie a posúdil otázku platnosti predmetných právnych úkonov.
2. Okresný súd Veľký Krtíš výzvou (upozornením zo dňa 07.11.2016) a aj predchádzajúcimi výzvami sporové strany v zmysle ustanovenia § 153 CSP upozornil, že sú povinní uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zároveň upozornil sporové strany, že pokiaľ sa týka prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadať na uvedené, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov. Žalobca svojim podaním zo dňa 06.12.2016 uviedol, že v zmysle uvedeného upozornenia zo dňa 07.11.2016 nemá v tomto štádiu konania ďalšie návrhy na vykonanie prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany. Žalovaný sa k výzvam a k upozorneniu nevyjadril a žiadne prostriedky na zabezpečenie procesného útoku a procesnej obrany si neuplatnil. Zároveň žalobca a ani žalovaný sa na termín pojednávania nedostavili, títo mali doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní neospravedlnili riadne a včas, pričom právny zástupca žalobcu žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 06.12.2016 (kedy pojednávanie sa konalo 07.12.2016). Zároveň žiadal odročiť pojednávanie a to z dôvodu, aby bolo v konaní preukázané, či žalovaný disponuje majetkom, ktorý by následne mohol podliehať likvidácii a zároveň či nedošlo k výmazu žalovaného z obchodného registra ex offo, tiež, či nebolo požiadané o vymazanie žalovaného z obchodného registra. Keďže však mal súd z výpisu z obchodného registra žalovaného preukázané, že žalovaný naďalej je v uvedenom registri zapísaný riadne, je aktívny, zatiaľ sa voči nemu konanie o výmaz neviedlo a nevedie (to je v čase rozhodovania súdu) preto potom súd nepovažoval dôvod pre ktorý žiadal žalobca o odročenie pojednávania za dôležitý, tak ako to predpokladá ustanovenie § 183 CSP, preto potom súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu resp. jeho právneho zástupcu. Zároveň súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, keďže tento mal doručenie predvolania riadne vykázané a neúčasť na pojednávaní žalovaný neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
3. Súd zároveň mal preukázané, že Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozsudkom zo dňa 03.06.2009 č. k. 41 Cob 52/2009-995 zmenil rozsudok okresného súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ sa týka právnych úkonov v posudzovanom prípade predmetom odporovateľnosti sú právne úkony uzavreté medzi dlžníkom J. Č. - S. a žalovaným, kedy v tomto prípade bolo po skutkovej stránke zistené, že v priebehu súdneho konania v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi J. Č. - S. toto družstvo na základe Vyhlásenia zo dňa 08.03.2000 vložilo do základného imania akciovej spoločnosti žalovaného majetok (nehnuteľnosti špecifikovaných v Protokole o odovzdaní a prevzatí veci), vklad nehnuteľností bol povolený dňa 05.04.2000 Okresným úradom katastrálnym odborom vo Veľkom Krtíši. Následne podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí veci J. Č. - S. odovzdal žalovanému okrem hnuteľných vecí aj predmetné nehnuteľnosti. Právne úkony za J. Č. - S. uzavrel C. M. - podpredseda družstva, J. Z. C. E. D. - členovia predstavenstva. Ďalej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2000 J. Č. - S. previedlo na žalovaného vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvedeným v preberacom protokole. Pre tento právny úkon, ktorý robí predstavenstvo nie je predpísaná písomná forma a preto v takomto prípade družstvo zastupuje predseda v jeho neprítomnosti podpredseda. Žalovaný v konaní dôkaz o neprítomnosti predsedu E.. G. O. v čase vykonania tohto právneho úkonu nepredložil. Zároveň uviedol, že pri posudzovaní právnych úkonov (kúpne zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 20.11.2000 a 18.11.2000) vychádzal zo skutočnosti, že J. Č. - S. zastupoval C. M. - podpredseda družstva a pri právnom úkone zo dňa 18.12.2000 aj J. Z. ako člen predstavenstva. Za žalovaného konala F. V.Ó. - uvedená ako členka predstavenstva spoločnosti žalovaného a E.. G. O. - riaditeľ a. s. Zároveň uviedol, že pre tieto právne úkony je predpísaná písomná forma a vtedy pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Zdôraznil, že pri týchto právnych úkonoch chýba podpis ďalšieho člena predstavenstva na strane J. Č.U. - S., keďže J. Z. nikdy členom predstavenstva nebol a preto ani nemohol konať za toto družstvo. Zároveň krajský súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že z Obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici bolo zistené, že F. V. v čase, keď tieto právne úkony za žalovaného podpísala nebola členkou predstavenstva žalovaného, členkou predstavenstva sa stala 21.12.2000. Zároveň preto potom vznikajú vážne pochybnosti podľa názoru krajského súdu, či išlo o konanie podnikateľa v zmysle ustanovenia § 13, či už na strane J. Č. - S. ako aj na strane žalovaného a uvedené okolnosti za ktorých došlo k právnym úkonom vzbudzujú pochybnosti o ich perfektnosti. V tejto súvislosti Okresný súd Veľký Krtíš vyzval sporové strany na predloženie dôkazov týkajúcich sa jednotlivých právnych úkonov v súvislosti s doplnením a vykonaním dokazovania, kedy však žiadna zo sporových strán nemala žiadny návrh na dôkaz, ktorý by mohol slúžiť na objasnenie veci to znamená v danom prípade pochybností týkajúcich sa platnosti právnych úkonov nepredložila. Okresný súd Veľký
Krtíš, tak ako to konštatuje aj Krajský súd v Banskej Bystrici mal z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica preukázané, že pokiaľ sa týka J. Z., ktorý mal ako člen predstavenstva potvrdiť svojim podpisom Protokol o odovzdaní a prevzatí veci resp. Vyhlásenie zo dňa 08.03.2000, ktorým vložil J. Č. - S. do základného imania žalovaného majetok, že tak ako to konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici J. Z. členom predstavenstva J. Č. - S. nikdy nebol. Zároveň tak ako už bolo tiež uvedené spôsob konania predstavenstva bol v rozhodnom čase zapísaný v obchodnom registri tak, že družstvo zastupoval predseda, v jeho neprítomnosti podpredseda družstva, pričom ak je však pre právny úkon ktorý robí predstavenstvo predpísaná forma je potrebný podpis predsedu, alebo podpredsedu a aspoň jedného ďalšieho člena predstavenstva. Na základe právneho úkonu, ktorým bolo Vyhlásenie zo dňa 08.03.2000 a Protokol o odovzdaní a prevzatí veci predstavenstvo družstva disponovalo majetkom družstva značného rozsahu, ktorý určite nepatril do majetku mimo obvyklého hospodárenia a na základe tohto právneho úkonu sa družstvo prostredníctvom predstavenstva zbavilo podstatného majetku, ktorý dovtedy slúži a naďalej mal slúžiť na činnosť družstva a mal rozhodujúci vplyv na existenciu družstva. Žalovaný (aj napriek výzve na predloženie dôkazov) nepredložil relevantný dôkaz o tom, že by sa konala členská schôdza družstva, ktorá by rokovala o takomto bode programu a že by prijala uznesenie ktorým by schválila takýto právny úkon. Takýto dôkaz nepredložil ani žalobca aj keď je pochopiteľné, že takýmto dôkazom ani by disponovať zrejeme nemohol. Žalovaný nepreukázal, že v tomto konkrétnom právnom úkone, teda Vyhlásení zo dňa 08.03.2000, že by predstavenstvo družstva plnilo uznesenie výročnej členskej schôdze z roku 1998 na ktoré sa predstavenstvo odvoláva v zápisnici zo zasadnutia zo dňa 04.01.2000. Je preto zrejmé, že uvedený právny úkon, ktorým je predmetné Vyhlásenie je neplatný. Zároveň súd vyhodnocoval aj ďalšie právne úkony, ktorými boli jednak kúpna zmluva zo dňa 01.02.2000 na základe ktorej J. Č. - S. previedlo na žalovaného vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré sú uvedené v preberacom protokole, pričom pre tento právny úkon ktorý robí predstavenstvo predpísaná forma písomná nebola a preto v takomto prípade družstvo zastupuje predseda, v jeho neprítomnosti podpredseda, pričom je nesporné, že pri predmetnom právnom úkone bol prítomný podpredseda, pričom žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že predseda E.. G. O. v čase vykonávania tohto právneho úkonu bol neprítomný. Preto je zrejmé, že aj predmetný právny úkon ktorým bola kúpna zmluvy zo dňa 01.02.2000 je neplatný. Zároveň ďalšími posudzovanými právnymi úkonmi a ich platnosti boli kúpne zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam a to: kúpna zmluvy zo dňa 20.11.2000 a zo dňa 18.12.2000, kedy pri právnom úkone za J. Č. - S. bol tento zastúpený podpredsedom družstva C. M. a pri právnom úkone zo dňa 18.12.2000 aj J. Z. ako členom predstavenstva. Za žalovaného konala F.X. V., ktorá mala vystupovať ako členka predstavenstva spoločnosti žalovaného a JUDr. G. O.Á. ako riaditeľ akciovej spoločnosti, pre tieto právne úkony je predpísaná písomná forma, vtedy pre právny úkon ktorý robí predstavenstvo je potrený podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. V tejto súvislosti je potrebné teda zdôrazniť, že pri týchto právnych úkonoch chýba podpis ďalšieho člena predstavenstva na strane J. Č. - S., keďže J. Z. nikdy členom predstavenstva nebol a preto ani nemohol konať za toto družstvo. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z obchodného registra. Zároveň z výpisu z Obchodného registra mal súd aj preukázané, že F. V., ktorá v čase keď tieto právne úkony za žalovaného podpísala nebola členkou predstavenstva žalovaného. Členkou sa stala 21.12.2000, preto pochybnosti ktoré uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici k otázke platnosti právnych úkonov boli dôvodné a súd vyhodnotil predmetné právne úkony ako neplatné. Súd po posúdení platnosti právnych úkonov, ktoré sú predmetom odporovateľnej žaloby zdôrazňuje, že len platný právny úkon môže byť účinný, čo znamená, že predpokladom úspešnej odporovateľnosti je, aby odporovaný právny úkon bol platným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 243 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka podľa ktorého predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Tiež pokiaľ sa týka konania F. V. v čase, keď tieto právne úkony za žalovaného podpisovala nebola členkou predstavenstva žalovaného, kedy členkou predstavenstva sa stala až 21.12.2000 a podľa názoru súdu nešlo v tomto prípade o konanie podnikateľa v zmysle ustanovenia § 13 Obchodného zákonníka, či už na strane J. Č. - S., ale aj na strane žalovaného, keďže neboli zo strany sporových strán predložené o takomto konaní žiadne dôkazy. Uvedené právne úkony súd vyhodnotil ako neplatné. Preto potom žalobu žalobcu, keďže ide o neplatné právne úkony, ktoré nie je možné účinne napadnúť odporovateľnosťou zamietol. Súd pokiaľ sa žalobca domáhal určenia odporovateľnosti právnych úkonov musel prednostne posúdiť platnosť týchto právnych úkonov, keďže odporovať možno len platnému právnemu úkonu, pričom ak zákon určité konania dlžníka za stanovených
podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu, nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu (právny úkon, ktorý nie je platný a ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov). Nemohol by sa totiž inak uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych úkonov čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občiansko-právna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie veriteľa, pretože odporovať možno tak ako už bolo uvedené len platnému právnemu úkonu a preto má zistenie o tom, že právny úkon je neplatný okrem iného za následok, že odporovacej žalobe súd nemôže vyhovieť.
4. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval citované zákonné ustanovenie ktorého aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorá výnimočnosť musí spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť aj na pomery strán konania, tiež aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde ak aj ich postoj ku konaniu. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na oprávneného. Nepriznanie náhrady trov konania aplikujúc citované zákonné ustanovenie musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Úvaha súdu o tom, či ide o takýto výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie v ktorom sa uvedené zákonné ustanovenie bude aplikovať musí byť jasne, precízne a presvedčivo odôvodnené. Zo žalobcom uplatneného žalobného nároku na určenie odporovateľnosti právnych úkonov ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03.06.2009 č. k. 41 Cob 52/2009-995 ktorým krajský súd zmenil rozsudok prvého stupňa tak, že určil že právne úkony, ktoré sú špecifikované v žalobe sú voči žalobcovi právne neúčinné vyplýva, že len v dôsledku toho, že predmetné právne úkony ktorých platnosť v predchádzajúcom konaní posudzovaná nebola má za následok zrejme to, že žalobca je v konaní neúspešný, že súd mu žalobu musel zamietnuť, keďže bolo zistené, že právne úkony ktorých sa žalobca domáha odporovateľnosti sú neplatné. Zároveň tak ako bolo aj vyššie uvedené pre posúdenie okolností hodných osobitného zreteľa bolo potrebné prihliadnuť aj okrem okolností, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na súde aj na postoj strán ku konaniu, pričom najmä žalovaný bol v konaní nečinný a to najmä po tom ako došlo k zmene sídla žalovaného, na výzvy súdu nereagoval, súdom doručované zásielky nepreberal a na termín pojednávania sa napriek predvolaniam nedostavil. Preto potom súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.