Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/201/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: AB 2 B.V., identifikačné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Trenčín, proti žalovanému: T. B., R.. XX. I. XXXX, bytom Š.K. XXX/X, Š.-K., o 804,52 € s prísl., takto

rozhodol:

I. V konaní prerušenom rozsudkom č. k. 16 C 201/2014-48 sa pokračuje. II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi (popri sumách priznaných čiastočným rozsudkom č. k. 16 C 201/2014-48) ďalších 86,47 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 425,16 € od 21. novembra 2014. III. V časti o zaplatenie 306,73 € a 8,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 316,36 € od 21. novembra 2014 sa žaloba zamieta. IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 5 % trov prvoinštančného konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca - AB 1 B. V. sa žalobou došlou súdu 2. decembra 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 804,52 € a úroku z omeškania. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., 24. októbra 2012 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytol úver 700 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť ho v mesačných splátkach, ktoré však nesplatil. Dňa 29. októbra 2013 spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., úver zosplatnila. Táto spoločnosť postúpila nároky z uvedenej zmluvy na žalobcu, čo žalovanému oznámila. Ku dňu podania žaloby žalovaná suma pozostáva z istiny 584,98 €, úroku do zosplatnenia 105,74 €, dlžného poistného 20,07 €, poplatku za vedenie účtu 1,99 €, poplatkov za upomienky 84 €, poplatku za možnosť zmeny splátky 1,80 € a poplatku za možnosť odloženia splátok 5,94 €.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 7. apríla 2015, nevyjadril.

3. Súd čiastočným rozsudkom č. k. 16 C 201/2014-48 právoplatným 15. septembra 2015 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 387,74 € (výrok I), zamietol žalobu v časti 91,01 € a 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 72,95 € (výrok II) a vo zvyšku konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v konaní sp. zn. C-42/15. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v uvedenej veci bol vyhlásený 9. novembra 2016, v dôsledku čoho zanikol dôvod prerušenia konania. Súd tak podľa § 165 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol o pokračovaní v konaní (výrok I).

4. Pretože čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť, je medzi stranami vrátane žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu AB 1 B. V. záväzný (§ 228 C. s. p.). Pretože skutkový stav v ňom zistený nebol spochybnený a naďalej nie je sporný a vo veci aj naďalej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a zostávajúci predmet konania nepresahuje 1.000 €, súd o zvyšku nároku rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) C. s. p.].

5. Pokiaľ ide o

skutkový stav,

súd odkazuje na skutkový stav uvedený v bodoch 4 a 5 rozsudku č. k. 16 C 201/2014-48.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Spoločnosť AB 1 B. V. sa počas konania zlúčila so žalobcom, ktorý sa stal jej právnym nástupcom, na základe čoho súd uznesením č. k. 16 C 201/2014-55 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcom. Vyhotovením (vydaním tohto uznesenia sa ním súd stal viazaný (§ 237 ods. 1 C. s. p.), v dôsledku čoho musel z jeho obsahu vychádzať aj pri vydaní tohto rozsudku.

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorú súd už v rozsudku č. k. 16 C 201/2014-48 kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 24. októbru 2012 a úver ňou poskytnutý ako spotrebiteľský úver v právnej forme úveru (§ 1 ods. 2 cit. zákona).

8. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem iného ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy; zároveň sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Z ustanovení uvedenej zmluvy citovaných v bode 4 rozsudku č. k. 16 C 201/2014-48 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená zmluva neobsahuje jednoznačne určenú RPMN, ale len jej určenie rozptylom medzi dvoma hodnotami. Ročná percentuálna miera nákladov je pritom podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C-42/15, Home Credit Slovakia proti J. D.). Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom takúto sankciu treba považovať za primeranú v zmysle záverov cit. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. V tomto smere nemožno ako odôvodnenie absencie RPMN akceptovať poznámku v úverovej zmluve, že výška RPMN je závislá na dni poskytnutia úveru. Takáto poznámka totiž ignoruje súvislosť § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. s ďalšími ustanoveniami. Už zo samotného § 9 ods. 2 písm. j) totiž vyplýva, že RPMN sa má uviesť na základe údajov platných ku dňu uzavretia zmluvy. Ďalej časť II prílohy č. 2 cit. zákona obsahuje viacero predpokladov, za ktorých sa má RPMN vyčísliť aj pri úveroch, pri ktorých presný dátum jeho poskytnutia nie je uvedený. Napr. podľa písm. a) tejto časti, ak zmluva umožňuje čerpať úver ľubovoľne, považuje sa za vyčerpaný v plnej výške okamihom uzavretia zmluvy. Podobne písm. c) tejto časti upravuje spôsob výpočtu RPMN pre prípad ľubovoľného čerpania s obmedzeniami. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že zákonodarca si bol vedomý ťažkosti, ktoré vznikajú pri vyčíslení RPMN pri úveroch čerpaných vo vopred neurčený deň. Napriek tomu však požiadavku na jej uvedenie v § 9 ods. 2 písm. j) cit. zák. ustanovil, a práve preto v cit. ustanoveniach prílohy upravil postupy na prekonanie týchto ťažkostí. Preto je poznámka v zmluve o nemožnosti určenia presnej RPMN nesprávna.

9. Obsahom úverovej zmluvy je ďalej dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 39,76 %. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 39,76 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto

vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

10. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v úverovej zmluve z 24. októbra 2012. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Toto ustanovenie predstavuje aj lex specialis k ustanoveniu § 502 ods. 1 Obch. zák., ktoré v prípade absencie dohody o úrokoch priznáva veriteľovi právo na bežné úroky. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať úrok z poskytnutého úveru, ani ďalšie dohodnuté poplatky.

11. Dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je, že veriteľ nemôže od dlžníka žiadať úroky dohodnuté v zmluve, ani žiadne poplatky dohodnuté či už v zmluve, alebo v prílohách k nej (sadzobníku a pod.). Na základe uvedeného tak veriteľ má nárok na istinu 700 € a poistné, ktoré do zosplatnenia uplatňuje v sume 37,42 €, znížené o vykonané platby 312,26 €, teda vo výsledku (700+37,42 - 312,26 =) 425,16 €. Okrem toho má žalobca podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení do 31. januára 2013 nárok na zaplatenie 8,15 % úroku z omeškania, avšak len zo sumy nesplatenej istiny a poistenia. Do 20. novembra 2014 (do kedy úrok v žalobe vyčíslil) tak vznikol nárok na úrok z omeškania len v celkovej výške 49,05 €.

12. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že postúpenie pohľadávky môže dlžníkovi oznámiť buď pôvodný veriteľ (postupca), alebo nový veriteľ (postupník). Ak postúpenie oznámi postupca, dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už samotné oznámenie postupu o postúpení. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanej bolo postúpenie oznámené pôvodným veriteľom Home Credit Slovakia, a.s., resp. jeho právnym zástupcom konajúcim na základe udeleného splnomocnenia. V oznámení je riadne identifikovaná zmluva, ktorá založila postupované nároky. Preto toto oznámenie v zmysle § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák. zakladalo oprávnenie spoločnosti AB 1 B. V. ako postupníka na vymáhanie nárokov vzniknutých z tejto zmluvy. Zlúčením (fúziou) tejto spoločnosti so žalobcom (AB 2 B. V.) došlo podľa čl. 2:318 holandského Občianskeho zákonníka, ktorým sa spravujú pomery tejto spoločnosti (§ 22 druhej vety Obch. zák.), k prechodu tohto oprávnenia na žalobcu ku dňu nasledujúcemu po spísaní zápisnici o fúzii, teda k 18. októbru 2016, t. j. ešte pred vyhlásením rozsudku (§ 217 ods. 1 C. s. p.).

13. Z uvedených dôvodov tak súd mohol žalobe žalobcu vyhovieť len v časti 425,16+49,05 = 474,21 €, ako aj pokračujúceho 8,25 % úroku z omeškania zo sumy 425,16 € od 21. novembra 2014, a vo zvyšnej ju bolo treba zamietnuť. Pretože však právoplatným rozsudkom č. k. 16 C 201/2014-48 súd už a) priznal žalobcovi sumu 387,74 €, priznal mu súd v tomto rozsudku rozdiel 474,21-387,74 = 86,47 € s pokračujúcim úrokom z omeškania (výrok II), b) zamietol žalobu v časti 91,04 € a 8,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 63 €, zamietol ju v tomto rozsudku len do výšky ešte nezamietnutej (výrok III).

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí žalobcovi pri čiastočnom úspechu nárok na náhradu (425,16 : 379,36, t. j. 52,8 : 47,2=) 5 % jeho účelne vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.