Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-141-2015.pdf
PDF · 108.34 KB
No categories available
12C/141/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. XX, v konaní zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému: P. U.Ý., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o určenie priebehu hranice, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že hranica medzi parcelami vo vlastníctve žalobcu U. U., nar. XX.XX.XXXX, registra CK N č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, č. XXXXX - záhrady o výmere 853 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. F. a parcelami vo vlastníctve žalovaného P. U., nar. XX.XX.XXXX, registra CK N č. XXXXX/X - záhrady o výmere 1099 m2, č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. F., prebieha v bodoch podľa znaleckého posudku č. XX - XXX, XX - XXX, XX - XXX, XX - XXX, XX - XXX podľa znaleckého posudku G.. U. W. zo dňa 22.8.2016 č. X/XXXX, ktorého závery sú prílohou tohto rozsudku.
II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov, vedeného v justičnej pokladnici, trovy štátu vo výške 155,63 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.4.2015 sa žalobca domáhal určenia, že hranica medzi parcelami žalobcu registra KN C č. XX XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 595 m2, č. XX XXX
- záhrada o výmere 853 m2 a parcelami žalovaného registra K N C XX XXX/X - Záhrady o výmere 1099 m2, XX XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2, zapísaných na liste vlastníctva XXXX, k.ú. F. prebieha v bodoch A - B - C - D podľa zamerania skutočného stavu zo dňa 16.5.2014 vyhotoveného geodetom Š. M. tak, ako bude zameraný priebeh hranice na súdom ustanoveným súdnom znalcom v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe prídelovej listiny bývalého Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 18.10.1963 nadobudol do vlastníctva pozemkovoknižnú parcelu mpč. XXX/X stavebný pozemok o výmere 2030 m2, zapísanú v pozemkovoknižnej vložke č. XXX k.ú. P. Š..
3. Vlastníctvo parcely bolo zapísané do pozemkovej knihy dňa 5.11.1963 v č. T..XXXX/XXXX na základe uznesenia Okresného súdu v Prešove. Pred pridelením parcely XXX/X do vlastníctva žalobcu bola parcela dňa 8.2.1962 zameraná a bol vyhotovený geometrický plán č. zákazky XXXX - XX - XXX - XXX
- XX a podľa zamerania boli nové hranice v prírode vyznačené kolíkmi.
4. Žalobca na základe stavebného povolenia vydaného odborom výstavby ONV v Prešove dňa 24.10.1963 č.: Q.. XXXX/XX postavil na parcele XXX/X rodinný dom. Povolenie k užívaniu rodinného domu zo dňa 28.11.1963 č. XXX/XXXX vydal bývalý MNV v P. Š.. V súlade s podmienkou uvedenou v rozhodnutí Odboru výstavby ONV z 24.10.1963 žalobca so svojím otcom P. U. a v prítomnosti suseda Q. U.X. - z právneho predchodcu žalovaného postavili plot medzi parcelami žalobcu a parcelou žalovaného. Plot sa stával podľa hranice, ktorá bola vykolíkovaná medzi parcelami pri geometrickom zameraní parcely dňa 8.2.1962 tak, že boli osadené železné stĺpiky do betónového základu a bolo natiahnuté pletivo odklad tak, ako žalobca za prítomnosti právneho predchodcu žalovaného plot postavil, plot aj doposiaľ tak stojí. Popred parcelu žalobcu č. XXX/X tiekol (tečie) potok, cez ktorý je mostík ako jediný prístup k parcele žalobcu a žalovaného. Pri stavaní plotu sa žalobca s právnym predchodcom žalovaného dohodli, že keď majú k svojím parcelám ako prístup cez potok len jeden mostík, že každý ponechá časť svojej parcely ako spoločný manipulačný priestor, resp. prístup k parcelám. Z toho dôvodu žalobca nepostavil svoj plot až k potoku. Medzi žalobcom a právnymi predchodcami žalovaného neboli nikdy spory o priebehu hranice medzi ich parcelami, v súčasnosti sú pozemky zodpovedajúce pôvodnej mpč. XXX/X zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. F., ako parcely registra CK N č. XXXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 595 m2, č. XXXXX - záhrada o výmere v 853 m2, č. XXXXX - záhrada o výmere 853 m2 spolu s rodinným domom súpisné č. XXXX na parcele XXXXX. Žalovaný je vlastníkom susediacich parciel registra C evidované na katastrálnej mape pod parcelnými číslami XXXXX/X - záhrada o výmere 1099 m2 a XXXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 365 m2 a rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele XXXXX. Podľa listu vlastníctva, a tam zapísaným nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol vlastnícke právo k podielu 1/2 na základe osvedčenia o dedičstve 36D 207/2008 a v podiele jednej polovice na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom Q. XXXX/XXXX.
5. Podľa stanoviska OÚ Prešov, katastrálneho odboru zo dňa 4.3.2015 právni predchodcovia žalovaného Q. U. a manželka M. na základe prídelovej listiny zo dňa 5.7.1963 vydanej ONV v Prešove nadobudli do vlastníctva parcelu mpč. XXX/X - stavebný pozemok o výmere 1800 m2. Na základe identifikácie parciel č. XXX/XX zo dňa 3.7.1978 bola mpč. XXX/X identifikovaná na parcely EN č. XXXX/X - lúka o výmere 406 m2 , č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 404 m2 a č. XXXX/XX - záhrada o výmere 990 m2. Pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX boli v dôsledku prevzatia operátu parcely č. XXXX/X, XXXX/XX Y. XXXX/XX prečíslované na parcely EN č. XX XXX Y. XX XXX na liste vlastníctva XXXX k.ú. Prešov.
6. Zo stanoviska katastrálneho odboru OÚ Prešov zo dňa 7.3.2015 č. E. - F. - O. - XX XXX/ T., ktorým riešil sťažnosť žalobcu na prešetrenie priebehu hranice medzi jeho parcelami a parcelami žalovaného okrem iného vyplynulo, že pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1987 bol vyhotovený fotogrametrický náčrt č. XXX, kde je zobrazený aj priebeh hranice medzi parcelami žalobcu a žalovaného.
7. Z nameraných údajov pri THM sa vypočítala poloha lomových bodov parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami a zo súradníc bolo vykonané zobrazenie parciel v katastrálnej mape. Žalobca nemá vedomosť o vykonanom THM a práve nesprávnym postupom pri THM prišlo k tomu, že stav ako je zakreslený v katastrálnej mape je v rozpore so skutočným stavom v prírode t. j. prebiehajúcim oplotením.
8. Žalobca predložil zameranie skutočného stavu oplotenia parciel žalobcu zo dňa 16.6.2014 vyhotovenom geodetom, na ktorom je červenou čiarou zamerané oplotenie medzi parcelami žalobcu a žalovaného a modrou čiarou je zrejme vyznačené, ako je evidovaný priebeh hranice na katastrálnej mape. Zároveň v bodoch A - B je červená čiara prerušovaná, pretože v tejto časti nebol žalobcom postavený plot, v súlade s dohodou medzi ním a právnym predchodcom žalovaného išlo o spoločný prístup k ich parcelám. Žalovaný podal na stavebný úrad v Prešove žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „oplotenie časti pozemku“ na pozemku parcely KNC č. XXXXX, o čom sa vedie konanie. V tomto konaní sa žalobca dozvedel, že žalovaný chcel postaviť plot v časti pozemku, ktorý nebol oplotený a to na hranici určenej podľa THM. Žalobca s postavením plota po tejto hranici nesúhlasí.
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6.10.2015 v ktorom uviedol, že nepopiera, že medzi žalobcom a ním je postavený plot, ktorý bol postavený ešte za čias jeho právneho predchodcu. Tento plot však nie je postavený na hranici ich pozemkov, ale je postavený na jeho pozemku. Žalobu považoval za nedôvodnú. Nemohol súhlasiť s tým, že hranica medzi jeho parcelami a parcelami žalobcu prechádza bodmi A, B, C, D tak, ako to má byť vyznačené na zameranie skutočného stavu zo dňa 16.5.2014. Poukázal na to, že žalobca nemá žiadny právny titul, na základe ktorého by mohol
byť vlastníkom tej časti jeho parcely, ktorá je ohraničená existujúcim plotom a hranicou v katastri nehnuteľnosti, čo spochybňuje reálnosť žalobného petitu. Ak aj so súhlasom jeho právneho predchodcu
- jeho otca bol postavený v medzi nimi plot a bol postavený na pozemku jeho otca, teraz na jeho pozemku, neznamená to, že sa tým automaticky žalobca, napriek tomu už roky časť jeho pozemku užíval, stal vlastníkom tej časti pozemku. Nikdy nebol oprávneným držiteľom časti jeho pozemku, jeho otec žalobcovi pozemok, resp. jeho časť nikdy nedaroval, nepredal, ani ho ničím nezamenil. To, že plot je oprávnená stavba, nespochybňuje. Žalobcovi vzniká za užívanie časti jeho majetku bezdôvodné obohatenie, ktoré si doposiaľ neuplatňoval, čo však neznamená, že si ho do budúcnosti uplatňovať nebude. V rámci mimosúdneho rokovania so žalobcom, ktoré sa uskutočnilo za účasti právnych zástupcov, žalobcovi ponúkol odpredaj tejto časti jeho pozemku za sumu 3.000 eur, s čím žalobca nesúhlasil, s tvrdením, že nech vo veci teda rozhodne súd. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože nie je pravdou, aby existujúci plot bol postavený na hranici jeho a žalobcovho pozemku.
10. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
11. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP - Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
12. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
13. Podľa § 152 CSP - Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
14. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§470 ods. 1 CSP) . Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP) .
15. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým písomne podanú žalobu, ako aj počas dokazovania predložené listinné dôkazy, a to: kópiu pozemnoknižnej vložky č. XXX kat. úz. P. Š., kópiu uznesenia OS v Prešove zo dňa 25.11.1963, kópiu geometrického plánu č. zák. XXXX-XX-XXX-XXX-XX , kópiu rozhodnutia ONV z 24.10.1963 a povolenia k užívaniu rodinného domu z 28.11.1967, LV č. XXXX kat. úz. F., LV č. XXXX kat. úz. F., kópiu stanoviska OÚ Prešov katastrálneho odboru, zameranie skutočného stavu oplotenia pozemkov registra C KN č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX a navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie (záp. zo dňa 20.10.2015)
16. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal argument vydržania, prednesený zo strany žalobcu pre nepreukázaný titul dobromyseľnosti vstupu do držby.
17. Vo veci bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že zameranie hraníc bolo v čase, keď sa stavali mostíky v roku 1954 tak, že hranica pozemku pokračovala po strede mostíka medzi jednotlivými pozemkami, a to z dôvodu hospodárnosti tak, aby jeden mostík zabezpečoval prístup k dvom susediacim parcelám. V minulosti sa s otcom žalovaného dohodli pokiaľ bude plot postavený, nakoľko na parcele XXXXX stojí jeho garáž a takto by mali prístup obaja k tomuto mostíku. Naopak žalovaný si uplatňuje to, že hranica by mala ísť v mapovom zákrese. Uviedol, že hranica bola v priamke bez žiadneho zošikmenia, teda tak, ako je zakreslená. Rodinný dom bol postavený v rokoch 1964 - 1967. Plot bol postavený niekedy v roku 1967. Pri stavbe tohto domu bol aj právny predchodca, teda otec žalovaného ako sused. Nemal proti
tomu žiadne námietky, všetko bolo v poriadku. O technicko-hospodárskom mapovaní nemal vedomosť, o ňom sa dozvedel až pred rokom.
18. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že plot bol postavený na časti jeho pozemku. Plot je postavený na jeho pozemku, pričom hranica pozemkov nie je totožná s hranicou s oplotením, ako je realizované. Vo vzťahu ku technicko-hospodárskemu mapovaniu, žalobca uviedol, že toto zodpovedá reálnemu nadobudnutému vlastníckemu právu tak jeho otca, ako aj samotného žalobcu. Pokiaľ si pamätal, otec mu hovoril, že v roku 1967, keď sa staval plot, prišiel otec p. U. a on sa spýtal, či by mohli postaviť plot takto, v priamke rovno, ako je. Otec ho však upozornil, že nikdy nebude vlastníkom pozemku, ktorý je za osadeným oplotením, ktorý zostal vo vlastníctve jeho otca a teraz v jeho. Nikdy nedošlo k vysporiadaniu ani nejakému darovaniu alebo nejakým spôsobom nadobudnutiu vlastníckeho práva k tejto časti pozemku zo strany žalobcu. Nepopieral to, že došlo k dohode o spoločnom manipulačnom priestore pred oplotením smerom k mostíku a ku komunikácii. Následne potom nastal problém, keď manželka p. U. začala namietať s odstupom času, že umožnia prechod cez mostík našej rodine, že mostík patrí do ich vlastníctva. Pokiaľ ide o samotný spor, problémy nastali pred siedmimi rokmi, keď zomrel jeho otec, a došlo k porušovaniu dobrých mravov zo strany syna žalobcu a manželky žalobcu.
19. Súd vo veci na návrh žalobcu a aj žalovaného ustanovil znalca so zadaním úlohy zdokumentovať zmeny v evidencii pozemkového vlastníctva od roku 1963, kedy žalobca nadobudol pozemok, parcelu mpč. XXX/X zapísanú v PK vložke č. XXX v kat. úz. P. Š. na základe geometrického plánu č.z. XXXX - XX - XXX - XXX - X. V súčasnosti pozemky sú zapísané na L V č. XXXX v kat. úz. F. ako parcely registra C KN č. XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, C KN č. XXXXX záhrada o výmere 853m2, C KN č. XXXXX záhrada o výmere 853 m2, preskúmať správnosť založenej evidencie právnych vzťahov podľa zápisov v pozemkovoknižných vložkách dotknutých parciel vo vzťahu k realizovanému technicko-hospodárskemu mapovaniu, zadefinovať polohu spornej hranice podľa údajov z roku 1987.
20. Znalec vo veci v prítomnosti účastníkov konania v teréne vykonal šetrenie a geodetické práce za účelom zistenia reálnej polohy sporného oplotenia a bodov potrebných pre rekonštrukciu dát z pôvodného geometrického plánu a mapovania. Zameriavanie lomových bodov hraníc pozemkov bolo vykonané systémom GNSS s korekciami na SKPOS aparatúrou TRIMBLE R8. Vykonal sútlač medzi súčasným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností podľa vektorovej mapy v čiernej farbe a skutkovým stavom v teréne v červenej farbe (čl. sp. 43). Z geometrického plánu z roku 1962, ktorým žalobcovi bol pridelený stavebný pozemok s parcelným číslom XXX/X o výmere 2030 m2, zadefinoval spornú hranicu medzi bodmi A, B ako rovnú líniu bez lomov.
21. Znalec konštatoval, že v roku 1985 v časti katastrálneho územia F., v lokalite Q., sa ukončilo technicko-hospodárske mapovanie. Pre miestne šetrenie a zisťovanie priebehu hraníc, ako podklad bola použitá pôvodná mapa evidencie nehnuteľností, kde bola sporná hranica vyšetrená ako priamka medzi bodmi číslo XXX Y. XXX bez vybočenia z priamky. Preskúmal chronológiu zmien uvedenú v stanovisku katastrálneho odboru uloženého na str. 11 a 12 znaleckého posudku. Zistil totožný stav. Na základe zamerania množiny identických bodov z priamo meraných mier ortogonálnej metódy geometrického plánu č.z. XXXX - XX - XXX - XXX - X z roku 1962 zrekonštruoval polohu vlastníckej hranice. Situovanie pôvodnej vlastníckej hranice podľa geometrického plánu z roku 1962 (na obrázku č. 2 znaleckého posudku). Preskúmal správnosť založenej evidencie právnych vzťahov podľa zápisov v pozemkovoknižných vložkách dotknutých parciel vo vzťahu k realizovanému technicko- hospodárskemu mapovaniu. Zistil, že priebeh vlastníckej hranice zadefinovaný v geometrickom pláne z roku 1962 v spojitosti s právnymi listinami je identický s priebehom, ktorý bol vyšetrený v rámci technicko-hospodárskeho mapovania. Stav právny určený v roku 1962 je platný a totožný so skutkovým stavom v teréne. Existujúce oplotenie sa nachádza na vlastníckej hranici. Zistené odchýlky boli nepatrného rozsahu a neprekročili kritérium dané pre platnú mapu katastra nehnuteľností. Nesúlad zistený meraním Š. M. vyplynul z nekorektného spracovania vektorovej mapy katastra nehnuteľností y rámci spracovania ROEP. Geodet Š. M. postupoval štandardne. Uviedol, že priebeh vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami v teréne je totožný s geometrickým plánom z roku 1962, s operátom technicko-hospodárskeho mapovania a so stavom platným v roku 1987. Konštatoval chybné zobrazenie vo vektorovej mape katastra nehnuteľností. Uviedol, že na základe súradníc uvedených v znaleckom posudku, môže príslušný katastrálny odbor spornú hranicu vykresliť nielen vo vektorovej mape, ale aj v súbore prevzatých meraní, kde poloha vlastníckych hraníc musí byť určená s najvyššou presnosťou s parametrom T=1.
22. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledovne:
23. Podľa § 137 CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákonodarca vniesol novú koncepciu, ktorá je zakotvená v písmenách c) a d) cit. ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Súd v danej právnej veci rozhodoval o určení priebehu hranice, nakoľko podľa súčasne dochádzalo aj k porušeniu vlastníckeho práva. Vlastník teda mal právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho páva aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.8.1997 sp.zn. 1Cdo 11/1997).
25. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka) - Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka - Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
27. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žaloba na určenie priebehu hranice medzi sporovými pozemkami je žalobou na ochranu vlastníckeho práva, lebo v konaní o takej žalobe ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv, teda určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu - ktorému z vlastníkov susedných pozemkov.
28. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, ako nadobudol predmetné nehnuteľnosti žalobca. Sporné bolo, či v súčasnosti pozemky zodpovedajúce pôvodnej parcele mpč. XXX/X zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. F. sú zapísané ako parcely registra C KN č. XX XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 595 m2 , č. XX XXX - záhrada o výmere 853 m2, č. XX XXX - záhrada o výmere 853 m2, spolu s rodinným domom súpisné č. XXXX na parcele č. XX XXX.
29. Žalobca mal za to, že nesprávnym postupom pri THM prišlo k tomu, že stav, ako bol zakreslený do katastrálnej mapy, bol vykonaný v rozpore so skutočným stavom v prírode, a teda prebiehajúcim oplotením oproti stavu v minulosti, kedy žalobca so svojím otcom a za prítomnosti právneho predchodcu žalovaného, postavili plot medzi parcelami žalobcu a parcelami žalovaného s tým, že sa držali hranice, ktorá bola vyznačená po geometrickom zameraní parciel dňa 8.2.1962. Žalovaný naopak mal za to, že nesprávne bolo oplotenie v minulosti realizované a správne malo byť realizované podľa technicko- hospodárskeho zamerania tak, ako to v súčasnosti je zakreslené v katastrálnej mape.
30. Znalcom bolo konštatované, že čo sa týka zákresu hraníc pozemku mpč. XXX/X v geometrickom pláne č. XXXX-XX-XXX- XXX-XX vo vzťahu k zákresu pozemkov registra C KN parcely č. XXXXX, XXXXX Y. XXXXX v katastrálnej mape, že geometrické a polohové určenie pozemkov nie je totožné. Priebeh vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami v teréne je však totožný s geometrickým plánom z roku 1962. Odchýlka bola spôsobená kartografickým spracovaním, a platí stav určený pri miestnom šetrení teda rovná línia podľa pôvodného geometrického plánu z roku 1962.
31. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že hranica medzi parcelami vo vlastníctve žalobcu registra CK N č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, č. XXXXX - záhrady o výmere 853 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. F. a parcelami vo vlastníctve žalovaného registra
CK N č. XXXXX/X - záhrady o výmere 1099 m2, č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. F., je v bodoch podľa znaleckého posudku č. XX - XXX, XX - XXX, XX - XXX, XX - XXX, XX - XXX podľa znaleckého posudku G.. U. W. zo dňa 22.8.2016 č. X/XXXX, ktorého závery sú prílohou tohto rozsudku.
32. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd nepovažoval námietku žalovaného ohľadom nepriznania trov konania žalobcovi za dôvodnú, s poukazom na jeho postoj k žalobe, vo vyjadrení k žalobe nepripúšťal žiadnu pochybnosť o možnej dôvodnosti žaloby, a naopak, mal za zo, že mu patrí aj bezdôvodné obohatenie za užívanie časti jeho pozemku žalobcom. Žalobcovi teda nezostávalo iné, len sa súdnou cestou domáhať svojho práva, ktoré napokon bolo dôvodné.
36. Súd zo štátnych prostriedkov uhradil znalcovi časť odmeny vo výške 155,63 eur, ktorá nebola pokrytá preddavkom preto zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka na ich náhradu. Postupujúc podľa čl. 4 ods.1,2 CSP - Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.