Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-7-2016.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: V. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. X. XXX/XX, o zaplatenie 533,53 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 377,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 308,15 € od 1.12.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 41,68 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 533,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 463,72 € od 1.12.2015 do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 308,15 € od 1.12.2015 do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 20.7.2005 uzatvoril zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda.. Na základe tejto zmluvy zriadil a viedol žalovanej bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe žiadosti žalovaného o vydanie ČSOB kreditnej karty dňa 15.6.2010 poskytol žalovanému kreditnú kartu a poskytol mu možnosť čerpania úveru do výšky úverového limitu v sume 450,- €. Žalovaný bol oprávnený čerpať predmetný úver od 11.2.2010. Výška minimálnej splátky úveru bola dojednaná vo výške 5 % z dlžnej sumy, najmenej 16,60 €. Keďže žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, žalobca ku dňu 20.6.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy naraz. Svoju pohľadávku uplatnenú v tomto konaní vyčíslil na sumu vo výške 533,53 €, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške 308,15 €, úroku vyčísleného ku dňu 30.11.2015 vo výške 155,57 € a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 30.11.2015 vo výške 69,81 €. Zároveň si v konaní uplatnil na zaplatenie sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania počnúc od 1.12.2015 do zaplatenia. Titulom trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.
3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania.. Po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 20.7.2005, oznámením o poskytnutí úveru zo dňa
11.2.2010, obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.6.2014, úrokovými sadzbami, špecifikáciou pohľadávky, prehľadom finančných operácií ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Dňa 20.7.2005 uzatvorili strany sporu zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda. N základe tejto zmluvy žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V bode IV. Zmluvy sa strany sporu dohodli na možnosti poskytnutia povoleného prečerpania na účte na základe žiadosti majiteľa účtu. Takúto žiadosť podal žalovaný žalobcovi dňa 11.2.2010. Dňa 11.2.2010 žalobca žalovanému vystavil oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému možnosť čerpania úveru formou povoleného prečerpania do výšky úverového limitu vo výške 450,- €. Podmienky splácania tohto úveru boli uvedené v predmetnom oznámení, v obchodných podmienkach a podmienkach pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty. Zmluvné strany sa dojednali na úrokovej sadzbe 18,90 % ročne a debetnej úrokovej sadzbe 30 % ročne. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z uzavretého záväzkovoprávneho vzťahu riadne neplnil, preto žalobca písomným podaním zo dňa 21.6.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť svojej pohľadávky ku dňu 20.6.2014 a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 595,24 € do 1.7.2014. Žalovaný dlžnú sumu titulom predčasne zosplatneného úveru neuhradil.
5. Z prehľadu finančných operácií súd zistil, že ku dňu 20.6.2014 pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu vo výške 595,11 € (z toho dlžná istina vo výške 589,11 €, dlžné úroky z omeškania vo výške 6,- €). Z tohto prehľadu tiež vyplynulo, že po predčasnom zosplatnení úveru žalovaný žalobcovi uhradil sumu 282, 96 €.
6. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vo výške 308,15 €, úroku vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 155,57 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 69,81 €, úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 463,72 € od 1.12.2015 do zaplatenia a zmluvného úroku vo výške 19,50 % ročne zo sumy 308,15 € od 1.12.2015 do zaplatenia.
7. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. a ods. 2 až 4 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
7. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy (ide o nárok zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, na základe ktorej
bola žalovanému počnúc od 11.2.2010 poskytnutá možnosť čerpania úveru v podobe povoleného prečerpania do výšky úverového rámca 450,- €). I keď sporná zmluva (o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania) predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
8. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 20.7.2005 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému na jeho žiadosť poskytnutý úver v podobe povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 450,- € počnúc od 11.2.2010. Tento úver sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať za podmienok uvedených v zmluve, obchodných podmienkach a podmienkach pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, žalobca ku dňu 20.6.2014 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru do 1.7.2014. Záväzok žalovaného žalobca vyčíslil nasledovne: dlžná istina vo výške 308,15 €, dlžný úrok vo výške 155,57 € a dlžný úrok z omeškania vo výške 69,81 €. Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky pohľadávky čo do uplatnenej istiny a vyčísleného úroku z omeškania nepopieral, súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania z dlžnej istiny počnúc odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19,50 % ročne z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (t.j. od 21.6.2014 do zaplatenia), vychádzajúc z predloženého prehľadu finančných operácii, žalobca tento začal žalovanému účtovať až počnúc od 21.6.2014, t.j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Sumu dlžného úroku žalobca vyčíslil za obdobie od 21.6.2014 do 30.11.2015 v sume 155,57 €. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (t.j. od 21.6.2014) do zaplatenia zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu (žalobca mal úspech v rozsahu 70,84 % a neúspech v rozsahu 29,16 %). Preto mu súd titulom náhrady trov konania priznal nárok na náhradu v rozsahu 41,68 % účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
10. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.