Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/82/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou A. B. C. v spore žalobcu: D. E., B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený splnomocneným zástupcom A. G. B. D., H., I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX F. proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená C. D. K., so sídlom L. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, o prikázanie pozemkov za primeranú náhradu do vlastníctva vlastníkovi stavby, takto

rozhodol:

I. Súd prikazuje nehnuteľnosti a to pozemky

- CKN č. 5203 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2,

- CKN č. 5202 - trvalý trávny porast o výmere 589 m2, vedené na LV č. XXXX, k.ú. B. H., obec B. H., okres Žilina, do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému finančnú náhradu vo výške 12.587,-eur, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet C. D. K. IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 45822023.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 05.10.2023 podal na Okresnom súde Žilina žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému prikázania nehnuteľností: pozemkov CKN č. 5203 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, CKN č. 5202 - trvalý trávny porast o výmere 589 m2, vedené na LV č. XXXX, k.ú. B. H. do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej M. N. F., katastrálny odbor, okres Žilina, obec B. H., k.ú. B. H., zapísaná na LV č. XXXX a to stavby - chata so súp. č. XXX, postavená na pozemku CKN č. 5203. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených M. N. F., katastrálny odbor, okres Žilina, obec B. H., k.ú. B. H., zapísané na LV č. XXXX a to: parcely CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parcely CKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 589 m2. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť (chata) vo výlučnom vlastníctve žalobcu je postavená na nehnuteľnosti (pozemku) vo výlučnom vlastníctve žalovaného a ďalšia nehnuteľnosť (pozemok) vo výlučnom vlastníctve žalovaného tvorí okolie samotnej chaty, žalobca má záujem na prikázaní uvedených pozemkov vo vlastníctve žalovaného, za primeranú náhradu do svojho výlučného vlastníctva. Žalovaný v zastúpení C. D. K., predmetné pozemky žiadnym spôsobom nevyužíva, nestará sa o ne a neupravuje ich. Žalobca vzhľadom na to, že na uvedených pozemkoch stojí jeho chata sa musí o predmetné pozemky pravidelne starať. Žalobca má za to, že nadobudnutie pozemku pod jeho stavbou a v jej okolí je predovšetkým v záujme účelného využitia pozemkov.

explicitne nevylučuje prikázanie pozemkov do vlastníctva vlastníkovi stavby. Za účelom podania tejto žaloby dal žalobca vypracovať: znalecký posudok č. 112/2023 znalcom G. A. C. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku pod chatou a znalecký posudok č. 10/2023 znalca G. J. D. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku v okolí chaty. Z tohto dôvodu navrhuje žalovanému vyplatenie finančných čiastok v zmysle uvedených posudkov, za nehnuteľnosti vedené v obci Rajecká Lesná, k.ú. B. H., zapísané na LV č. XXXX a to: parcely CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, finančnú čiastku vo výške 235,-eur, parcely CKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 589 m2, finančnú čiastku vo výške 525,-eur.

3. Zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.10.2023 uviedol, že žalobca sa žalobou domáha prikázania pozemkov - nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B. H., obec B. H., okres Žilina zapísané na LV XXXX ako parcela CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie 25 m2, parcela CKN č. XXXX trvalý trávny porast 589 m2, z vlastníctva žalovaného do vlastníctva žalobcu. Vo veciach pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom C. D. K. podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení so o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Z uvedeného vyplýva, že C. D. K. v konaní nie je stranou sporu ale iba zástupcom strany sporu, ktorou je Slovenská republika. Podľa platí zásada, že stavba nie je súčasťou pozemku. Právny základ usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby upravuje , ktorý aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. XXXXX XX/XXXX) považuje stavbu postavenú na cudzom pozemku za neoprávnenú stavbu: „za neoprávnenú stavbu v zmysle sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby.“ V zákonnom ustanovení je zakotvené aj procesné ustanovenie - oprávnenie vlastníka pozemku obrátiť sa na súd s osobitným druhom vlastníckej žaloby, ktorou sa na základe zákonných postupov v tzv. preferenčnej postupnosti (1. odstránenie stavby, 2. prikázanie stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku a 3. zriadenie vecného bremena) tento môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. V zmysle znenia aktívne legitimovaným pre podanie takéhoto typu žaloby je vlastník pozemku a nie vlastník stavby. Táto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzťahov podľa odseku 3, čiže zriadenia vecného bremena. Nakoľko v zmysle uvedeného je ustanovením, ktorý nastavuje zákonnú ochranu vlastníckych práv pre vlastníka pozemku, majú za to, že v žalobe je nesprávne aktívne vecne legitimovaný subjekt.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.11.2023 uviedol, že územné rozhodnutie na výstavbu rekreačnej chaty bolo vydané N. O. P. M. F. zo dňa 07.07.1972 pod č.j. ÚHA 1054/71 v k.ú. B. H., okres F., toho času na pozemku parcela č. XXXX EN, rozhodnutie o prípustnosti stavby - rekreačnej chaty, vydané ONV - odbor výstavby v Žiline zo dňa 11.01.1972 pod č.j. Výst. 79/72-Pá, rozhodnutie - povolenie užívať budovu - rekreačnú chatu, postavenú v k.ú. B. H., okres Žilina na pozemku p.č. 7956 EN bolo vydané odo dňa 17.03.1977, nejedná sa o neoprávnenú stavbu. V roku 2018 prebiehali v k.ú. B. H. pozemkové úpravy č. OU-ZA-PLO 2018/000248/ŠT/PPÚ-SU zo dňa 12.01.2018, ktoré mal v kompetencii M. N. F., pozemkový a lesný odbor. V tom čase si značná časť vlastníkov rekreačných chát v danej lokalite svoje pozemky pod chatami a v ich blízkom okolí vysporiadala tak, že spoluvlastnícke podiely, ktoré vlastnili v danom katastrálnom území zamenili pri komasácií s pozemkami vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalobca však nemal túto možnosť, nakoľko nevlastnil žiadne spoluvlastnícke podiely, ktoré by mohli byť predmetom zámeny s pozemkami Slovenskej republiky. Na základe týchto spomínaných pozemkových úprav vznikli zámenou za pôvodnú parcelu č. XXXX EN novovytvorené parcely a to parcela CKN č. XXXX o výmere 25 m2 (druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie), na ktorej stojí stavba - chata s.č. XXX a parcela CKN č. XXXX o výmere 589 m2 (druh pozemku trvalý trávny porast), ktoré prešil do výlučného vlastníctva Slovenskej republiky, zastúpenej C.. Žalobca dúfal, že práve pozemkové úpravy v r. 2018 a to, že dané parcely prešli do vlastníctva štátu SR mu pomôžu konečne vysporiadať

vlastníctvo k príslušným pozemkom a vyriešiť tak situáciu z minulosti, ktorú on sám nezavinil. Očakával od nového vlastníka - štátu, ktorý v minulosti spôsobil tieto skrivodlivosti, že práve on bude ten, ktorý mu pri usporiadaní vlastníckych vzťahov pomôže a príslušné pozemky mu za primeranú náhradu predá. Keďže sa tak doteraz nestalo, ako jediný spôsob usporiadania vlastníckych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným je konanie o prikázanie pozemku pod stavbou a v jej okolí za primeranú náhradu do vlastníctva vlastníkovi stavby. V zmysle príslušnej judikatúry aj vlastník stavby je spôsobilý domáhať sa vysporiadania vzťahov podľa . V rozsudku Q. C. R. zo 06.12.2001 sp. zn. XXXXX XXXX/ XXXX sa uvádza: „na žalobu o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa je vecne legitimovaný aj vlastník stavby". Rozsudok Q. C. R. z 08.11.2007 sp. zn. XXXXX XXXX/XXXX uvádza: ak podá vlastník stavby žalobu na zriadenia vecného bremena na pozemku žalovaného, ktorý sa riešenia vzťahu medzi účastníkmi podľa alebo ods. 2 nedomáha, je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu tak, že nemôže rozhodnúť ani o odstránení stavby, ani o jej prikázaní stavby vlastníkovi pozemku. Majú za to, že Slovenská republika, ktorá je vlastníkom 3/4 pozemkov na svojom území sa zbavuje svojej zodpovednosti za starostlivosť o tieto pozemky tak, že túto povinnosť prenecháva na pleciach osôb, ktorým neostáva nič iné len sa o tieto starať, aj keď k nim nemajú žiadny právny titul. Toto je prípad aj žalobcu, kedy ako nevlastník, pokiaľ nechce znehodnocovať svoju nehnuteľnosť - stavbu chaty, sa musí starať aj o pozemky patriace Slovenskej republike.

5. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 07.12.2023 uviedol, že neoprávnenou stavbou je stavba postavená na cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník k takému pozemku občianskoprávne oprávnenie (právo nájmu, užívacie právo alebo iné právo), ktoré by ho oprávňovalo na cudzom pozemku postaviť stavbu. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje len na verejnoprávne oprávnenia, ktoré zo stavby nerobia nepovolenú „čiernu“ stavbu. Nepredkladá dôkaz, že bolo stavebníkovi udelené z hľadiska občianskeho práva oprávnenie stavbu na cudzom pozemku realizovať. Zároveň uvádzajú, že žalobca má podľa LV č. XXXX k.ú. B. H. už zriadené vecné bremeno práva prechodu peši a osobným motorovým vozidlom cez parcelu č. XXXX v prospech vlastníka stavby súp. č. XXX, zapísanej na LV XXXX. Keď stavebník postaví stavbu na cudzom pozemku bez občianskoprávneho oprávnenie, nemôže sa od súdu domáhať priznania vlastníctva cudzieho pozemku. Ak by súd možnosť prikázania cudzieho pozemku pod stavbou za primeranú náhradu do vlastníctva stavebníkovi pripustil, legalizoval by tak neoprávnenú stavbu stavebníka. Preto aj zákonodarca umožňuje v ust. aktívne sa domáhať svojich práv len vlastníkovi pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba realizovaná a nie stavebníkovi. Považujú za potrebné vyriešenie otázky či je alebo nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný k podaniu žaloby. Vyjadrujú sa aj, ak by súd žalobu nezamietol, aj k výške primeranej náhrady. Predmetná nehnuteľnosť sa nachádza mimo obce Rajecká Lesná, v rekreačnej oblasti. Prístup je po nespevnenej komunikácii z inžinierskych sietí je v dosahu elektrická energia. Na parcele CKN č. XXXX sa nachádza rekreačná chata, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca ako primeranú náhradu k parcele CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie 25 m2 navrhol sumu určenú znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca G. A. C., znalca v odbore stavebníctvo vo výške 9,40 eur za m2 a k parcele CKN č. XXXX trvalý trávny porast 589 m2 navrhol sumu určenú znaleckým posudkom č. 10/2023 znalca G. J. D., znalca v odbore poľnohospodárstvo vo výške 0,893 eur za m2. Vzhľadom na umiestnenie predmetnej nehnuteľnosti v rekreačnej oblasti, s priamym prístupom z miestnej komunikácie a k inžinierskym sieťam (elektrickej energii) považujú primeranú náhradu navrhnutú žalobcom za neadekvátnu. Zástupca žalovaného za účelom určenia primeranej náhrady vykonal cenový prieskum podobných nehnuteľností v k.ú. B. H.. C. D. K. ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu č. 00547/2023 na parcelu CKN č. XXXX trvalý trávny porast za kúpnu cenu 20,50 eur za m2. Nehnuteľnosť sa nachádza taktiež v extraviláne, druh pozemku je trvalý trávny porast a tvorí plochu pri rekreačnej chatke. Polohové zobrazenie nehnuteľnosti zo zmluvy (zvýraznené ružovou farbou) k predmetnej nehnuteľnosti (zvýraznené modrou farbou) prikladajú v mape GIS. Predkladajú dve aktuálne realitné ponuky na sumy 12,36 eur za m2 a 13,58 eur za m2. Ponúkané nehnuteľnosti sa nachádzajú taktiež v extraviláne. Z uvedeného je zrejmé, že ceny nehnuteľností v extraviláne k.ú. B. H. sa pohybujú v iných cenách ako navrhuje žalobca. Na základe uvedených skutočností žiadajú, aby súd určil primeranú náhradu k predmetným nehnuteľnostiam vo výške 20,50 eur za m2. Ide o rovnakú sumu ako v predloženej kúpnej zmluve č. 00547/2023, nakoľko ide o porovnateľné nehnuteľnosti.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.01.2024 uviedol, že v znaleckom posudku č. 166/1994 znalca G. D. S. bolo uvedené na str. 4 znaleckého posudku, že bola zriadená dohoda o užívaní pozemku. Znalec v predmetnom znaleckom posudku sa odvoláva na dokumenty: územné rozhodnutie na výstavbu

rekreačnej chaty, ktoré bolo vydané N. O. P. M. F. zo dňa 07.07.1972 pod č. ÚHA 1054/71, rozhodnutie o prípustnosti stavby - rekreačnej chaty, vydané M., M. T. F. zo dňa 11.01.1972, pod č. Výst. 79/72- Pá, rozhodnutie - povolenie užívať budovu rekreačnú chatu, postavenú v k.ú. B. H., okres Žilina, bolo vydané odo dňa 17.03.1977. Žalobca predkladá aj výpis z indexu vydaných stavebných povolení odboru výstavby M. v Žiline rok 1972, z ktorého je zrejmé, že dňa 11.01.1972 bolo vydané stavebné povolenie na chatu. Žalobca s výškou primeranej náhrady uvedenej žalovaným vo výške 20,50 eur za m2 súhlasí, nakoľko je v jeho záujme vyporiadať vlastnícke vzťahy.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.06.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nejde o čiernu stavbu, ktorú by žalobca užíval bez právneho titulu. Na stavbu rekreačnej chaty bolo vydané právoplatné stavebné povolenie zo dňa 11.01.1972, následne po jej dokončení bolo vydané rozhodnutie o povolení užívať rekreačnú chatu odo dňa 17.03.1977. Žalobca navrhuje prikázať pozemky do výlučného vlastníctva žalobcu, súhlasia so stanovenou cenou primeranej náhrady 20,50 eur za m2, majú za to, že k užívaniu samotnej stavby nie je nutný len pozemok pod stavbou, ale aj pozemok priľahlý, ktorý je nevyhnutný na riadne užívanie stavby. Pokiaľ je na LV zriadené vecné bremeno, ide iba o vecné bremeno právo prechodu, ale nie aj právo užívania pozemku. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že je dôležité vyriešenie otázky aktívnej vecnej legitimácie v danom spore. Ako poukazovali na ust. , je tam určitá preferenčná postupnosť a tam je určené, kto môže podať žalobu na priznanie stavby, keď je stavba vo vlastníctve inej osoby ako pozemok. Nechávajú na posúdení, ak by súd rozhodol, že je žalobca oprávnený podať uvedenú žalobu. S tou primeranou náhradu nesúhlasia, ktorá bola uvedená v žalobe, navrhujú cenu 20,50 eur za m2, následne vo vyjadrení žalobca aj s touto cenou súhlasil. V priebehu pojednávania uviedol, že na základe predbežného právneho posúdenia bola vyriešená otázka aktívnej vecnej legitimácie, ku ktorej nemá námietky, súhlasia s prikázaním pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby, do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu 20,50 eur za m2. C. D. K. ako správca pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky má záujem na usporiadaní vlastníctva, preto nechce robiť žalobcovi žiadne prekážky v užívaní ako pozemku pod stavbou, ktorý je nevyhnutný na rôzne rekonštrukcie a vôbec správu tej chaty a zároveň priľahlého pozemku, ktorý je nevyhnutný k užívaniu tej chaty, súhlasia, aby aj ten priľahlý pozemok bol priznaný do vlastníctva žalobcu, aby ho mohol obhospodarovať. Je tam zriadené vecné bremeno právo prístupu k chate, ale to je podľa ich názoru nedostatočné na to, aby ten priľahlý pozemok a aj tá chata a pozemok pod chatou boli účelne využívané. Čiže nemajú námietky, ak žalobca bude súhlasiť s cenou, čo sa týka obidvoch pozemkov navrhujú sumu 20,50 eur za m2.

8. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa a : (1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. (2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

10. Podľa , stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

11. Podľa až 3 : (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len ""). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

12. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

13. Podľa § 71 ods. 2 Katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín.

14. Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území

15. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“), fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v a v (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

16. Podľa , fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

17. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd prikázal nehnuteľnosti a to pozemky CKN parcelu č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 a parcelu CKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 589 m2, k.ú. B. H., vedené na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovanému náhradu. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom stavby

- chaty súp. č. XXX postavenej na pozemku žalovaného CKN č. 5203, že pozemok CKN č. 5202 tvorí okolie samotnej chaty, tento pozemok je tiež vo výlučnom vlastníctve žalovaného s tým, že žalovaný ako výlučný vlastník uvedených pozemkov CKN č. 5203, CKN č. 5202, tieto pozemky vôbec nevyužíva, nestará sa o ne, neupravuje ich, že prikázanie pozemkov do vlastníctva žalobcu je v záujme účelného využitia pozemkov, pričom pozemok tvoriaci okolie chaty je nevyhnutný aj na riadne užívanie stavby - chaty. Žalovaný v rámci procesnej obrany mal za to, že v zmysle ust. žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, v prípade, ak by súd vyhovel žalobe, zástupca žalovaného navrhoval výšku finančnej náhrady v sume 20,50 eur za m2.

18. Nesporným medzi stranami sporu boli nasledovné skutočnosti: že žalobca je výlučným vlastníkom stavby - chaty súp. č. XXX postavenej na pozemku CKN č. 5203, k.ú. B. H., vedenej na LV č. XXXX, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov CKN č. 5203 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 (pozemok pod chatou) a pozemku CKN č. 5202 - trvalý trávny porast o výmere 589 m2 (pozemok tvoriaci okolie chaty), k.ú. B. H., pozemky vedené na LV č. XXXX. Nesporným bolo aj to, že na LV č. XXXX, k.ú. B. H., je v časti tiarch, okrem iných, zapísané vecné bremeno právo prechodu peši a osobným motorových vozidlom cez parcelu č. XXXX v prospech vlastníka stavby súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX, na parcele XXXX vo vyznačenom rozsahu. Sporným medzi stranami sporu bolo, vzhľadom na vyjadrenia žalobcu a žalovaného, či ide o neoprávnenú stavbu, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, či žaloba žalobcu je dôvodná s poukazom na ust. .

19. Súd uplatnený nárok žalobcu posudzoval v zmysle ust. . Ust. upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Ide teda o prípad, keď niekto stavia na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil titul umožňujúci zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú stavbu ide v praxi vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul. Oprávnenosť či neoprávnenosť stavby z hľadiska verejného práva (existencia stavebného povolenia vydaného v súlade so stavebným zákonom) je vzhľadom na ust. bez právneho významu. Stavebný úrad pri vydaní rozhodnutia o povolení stavby neskúma občianskoprávnu stránku veci. Môže teda nastať prípad, že neoprávnenou stavbou v zmysle občianskoprávnych predpisov bude i stavba, na ktorú má stavebník stavebné povolenie. Správne konanie nie je z hľadiska posúdenia

občianskoprávneho titulu na zriadenie stavby významné. Pre posúdenie otázky, či má stavebník k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny titul (dôvod) a pre obsah jeho práva mať stavbu na cudzom pozemku nie je obsah stavebného povolenia určujúci. Z občianskoprávneho hľadiska nie je totiž pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej významná skutočnosť, či mal stavebník stavebné povolenie (rozhodnutie Q. C. R. zo dňa 16.09.2013 sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX).

20. Neoprávnenou stavbou je teda stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie, t.j. občianskoprávny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Ide najmä o vlastnícke právo, vecné bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony, v rámci ktorých dáva vlastník súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku. Pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník má stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. v predpokladá existenciu občianskoprávneho oprávnenia k momentu zriadenia stavby, z termínu „zriadi stavbu“ je zrejmé, že stavba musí existovať ako nehnuteľná vec. Pod cudzím pozemkom sa rozumie pozemok pod stavbou, ktorý nepatrí vlastníkovi stavby, t.j. ku ktorému nemá zriaďovateľ stavby vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX).

21. Súd dospel k záveru, že v danej veci ide o neoprávnenú stavbu. Stavba bola zriadená na cudzom pozemku, žalobca stavbu nadobudol na základe kúpnej zmluvy, vyvkladovanej dňa 20.05.2010 pod V-3630/2010. Z predloženého výpisu z indexu stavebných povolení odboru výstavby M. T. F. vyplýva, že pre stavbu malo byť vydané stavebné povolenie dňa 11.01.1972, č. 79/72, územné rozhodnutie č. 1054/1971 zo dňa 07.07.1971, chata bola postavená, daná do užívania v roku 1977. Súd však v danej veci nemal preukázaný občianskoprávny titul, t.j. oprávnenie zriadiť stavbu na cudzom pozemku pôvodným vlastníkom chaty. Pokiaľ sa žalobca vyjadroval, že nejde o neoprávnenú stavbu, že v znaleckom posudku č. 166/1994 zo dňa 08.10.1994 bolo na str. 4 znaleckého posudku uvedené ,,je zriadená iba dohoda o užívaní” - uvedené nemožno považovať za občianskoprávny titul, občianskoprávne oprávnenie postaviť stavbu na cudzom pozemku, uvedené nie je relevantným právnym titulom. To, či bolo alebo nebolo vydané stavebné povolenie, ako už bolo uvedené, je irelevantné. Uvedená veta v znaleckom posudku nepreukazuje existenciu relevantného právneho titulu (nie je ani preukázané, kedy mala byť takáto dohoda uzatvorená, medzi kým, čo konkrétne malo byť obsahom tejto dohody...). Táto dohoda nebola ani znalcovi predložená s poukazom na uvedené doklady v znaleckom posudku, ktoré mali byť znalcovi predložené (znalecký posudok zo dňa 15.04.1977, notárska zápisnica, územné rozhodnutie, rozhodnutie o prípustnosti stavby, rozhodnutie - povolenie užívať rekreačnú chatu), táto dohoda tam nie je uvedená v znaleckom posudku.

22. Ak ide o neoprávnenú stavbu, prichádza do úvahy aplikácia ust. . Na podanie žaloby podľa a je aktívne vecne legitimovaný vlastník pozemku. Ustanovenie , ako aj súdna prax pripúšťa, že na podanie žaloby podľa je aktívne vecne legitimovaný nielen vlastník pozemku, ale aj (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/ XXX/XXXXX zo dňa 28.02.2023, rozhodnutie Q. C. R. sp. zn. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 21.11.2000, Rc 32/2002). Podľa Rc 32/2002, k žalobe na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa je vecne legitimovaný aj vlastník neoprávnenej stavby. Z rozhodnutia Q. C. R. sp. zn. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 21.11.2000 vyplýva: ust. sleduje vyporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, zákon uvádza riešenia, ktoré podľa názoru zákonodarcu budú spravidla prichádzať do úvahy, nejde však o výpočet taxatívny, ale demonštratívny. To vyplýva zo znenia , podľa ktorého súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak. Znenie zákona, ani jeho zmysel nevylučuje iné usporiadanie pomerov, než aké zákon výslovne uvádza. Pri zvažovaní o spôsobe vyporiadania treba vziať do úvahy i skutočnosť, že ak je pozemok zastavaný neoprávnenou stavbou, ktorá nie je stavbou dočasnou, je vlastník pozemku trvale obmedzený vo svojom práve. Preto v prípade, že vlastník pozemku s takým riešením súhlasí, sa javí ako najvhodnejšie usporiadanie pomerov medzi účastníkmi prikázanie zastavanej plochy, prípadne tiež časti parcely nutnej k riadnemu užívaniu neoprávnenej stavby, vlastníkovi tejto stavby a to za náhradu. Pokiaľ by teda vlastník v dôsledku neoprávnenej stavby nemohol pozemky užívať vôbec alebo by v dôsledku vzniknutej situácie bolo užívanie týchto pozemkov podstatne sťažené, zatiaľ čo vlastník

neoprávnenej stavby by mohol tieto pozemky riadne užívať, tak by bolo možné prikázať tieto pozemky do vlastníctva vlastníkovi stavby.

23. S poukazom na uvedené mal súd za to, že v danom spore bola daná vecná legitimácia strán sporu, aktívna vecná legitimácia žalobcu (ako vlastník neoprávnenej stavby) a pasívna vecná legitimácia žalovaného (ako vlastník uvedených pozemkov).

24. Ak je pozemok pod stavbou alebo pozemok s okolitým pozemkom nevyhnutný na riadne užívanie neoprávnenej stavby, judikatúra pripustila ako spôsob vysporiadania neoprávnenej stavby prikázanie pozemku do vlastníctva vlastníka stavby (Rc 42/2001) za podmienky poskytnutia náhrady. D., bez súhlasu vlastníka pozemku súd nemôže prikázať vlastníctvo pozemku neoprávnenému staviteľovi. Ak s tým teda vlastník pozemku súhlasí, možno pri rozhodovaní podľa prikázať pozemok zastavaný neoprávnenou stavbou za náhradu do vlastníctva stavebníka (rozhodnutie Q. C. R. sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 20.10.2006). V prípade súhlasu vlastníka pozemku sa javí ako najvhodnejšie usporiadanie pomerov medzi účastníkmi konania o vyporiadanie neoprávnenej stavby prikázaním pozemku, prípadne tiež parcely, časti parcely potrebnej na riadne užívanie neoprávnenej stavby vlastníkovi tejto stavby a to za náhradu. Súd pritom primerane vychádza z ustanovení o vysporiadaní neoprávnenej stavby jej prikázaním do vlastníctva vlastníkovi pozemku ( a ).

25. Súd poukazuje na to, že vlastník pozemkov nepodal žalobu o odstránenie stavby, žalovaný neprejavil ani záujem stať sa vlastníkom danej stavby ( a Občianskeho zákonník), preto súd nemôže rozhodnúť ani o odstránení stavby, ani o jej prikázaní vlastníkovi pozemku. V danej veci podal žalobu vlastník neoprávnenej stavby podľa ust. . Žalobca navrhoval, aby uvedené pozemky boli prikázané do vlastníctva vlastníkovi stavby, t.j. pozemok pod stavbou (pozemok CKN č. 5203 o výmere 25 m2, na ktorom je chata postavená), ako aj pozemok tvoriaci okolie chaty (pozemok CKN č. 5202), ktorý je nevyhnutný na riadne užívanie stavby - chaty (údržba, prípadná rekonštrukcia, oprava chaty, užívanie pozemku aj čo sa týka jeho údržby, obhospodarovania ako kosenie, čistenie, úprava pozemku..). Pokiaľ na liste vlastníctva č. XXXX je vecné bremeno, súd poznamenáva, že ide iba o vecné bremeno právo prechodu cez pozemok a to vo vyznačenom rozsahu (nie právo užívania pozemku), ktoré je však nedostatočné pre riadne užívanie stavby, t.j. pozemku pod chatou a pozemku tvoriaceho okolie chaty nevyhnutného na riadne užívanie stavby - chaty. Žalovaný ako vlastník dané pozemky vôbec neužíva, nestará sa o ne, neupravuje ich. Žalovaný v danej veci súhlasil, aby uvedené pozemky boli prikázané do vlastníctva žalobcovi, t.j. vlastníkovi stavby. Preto v prípade, že vlastník pozemkov s takýmto riešením súhlasí, sa javí ako najvhodnejšie usporiadanie pomerov medzi stranami prikázanie pozemku pod stavbou, ako aj pozemku tvoriaceho okolie chaty nevyhnutného k riadnemu užívaniu neoprávnenej stavby a to vlastníkovi stavby - chaty, za náhradu. Súd nemohol opomenúť ani otázku nevyhnutnosti prijatia/hľadania konečného riešenia, ktoré by predišlo ďalšej súdivosti sporových strán, pričom zvolená úprava vlastníckych vzťahov predstavuje definitívnu úpravu sporných vzťahov.

26. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti vyhovel žalobe žalobcu a prikázal pozemky CKN č. 5203 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 a pozemok CKN č. 5202 - trvalý trávny porast o výmere 589 m2, k.ú. B. H., obec B. H., okres Žilina do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. Súd poukazuje na to, že žalobca pôvodne navrhoval určiť výšku náhrady s poukazom na znalecký posudok č. 112/2023 zo dňa 28.09.2023, ktorý sa týkal pozemku CKN č. 5203, kde bola stanovená suma 9,40 eur za 1m2 (hodnota pozemku CKN č. 5203 v sume 235,-eur), žalobca predložil aj znalecký posudok č. 10/2023 zo dňa 22.08.2023 týkajúci sa pozemku CKN č. 5202, kde bola stanovená suma 0,893 eur za 1m2 (hodnota pozemku CKN č. 5202 v sume 525,-eur). Zástupca žalovaného za účelom určenia náhrady vo svojom vyjadrení zo dňa 07.12.2023 uviedol, že vykonal prieskum podobných nehnuteľností v k.ú. B. H. s tým, že C. D. K. ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu na parcelu CKN č. XXXX trvalý trávny porast za kúpnu cenu 20,50 za m2, ktorá sa nachádza v extraviláne a tvorí plochu pri rekreačnej chate, zároveň predložil aj internetové ponuky realitných kancelárií, je potrebné prihliadať aj na špecifiká daného pozemku, s poukazom na uvedené navrhoval určiť výšku náhrady za prikázanie pozemkov do vlastníctva žalobcu vo výške 20,50 eur/m2. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.01.2024, ako aj na pojednávaní uviedol, že s výškou finančnej náhrady, ktorú navrhol zástupca žalovaného v sume 20,50 eur/m2 súhlasia, nakoľko je aj v záujme žalobcu vysporiadať vlastnícke vzťahy. Čo sa teda týka výšky finančnej náhrady za prikázanie týchto pozemkov do vlastníctva žalobcu, súd zároveň uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému

finančnú náhradu a to spolu vo výške 12.587,-eur (pozemok CKN č. 5203 o výmere 25 m2 x 20,50 eur = 512,50 eur, pozemok CKN č. 5202 o výmere 589 m2 x 20,50 eur = 12.074,50 eur, spolu finančná náhrada za oba pozemky predstavuje sumu 12.587,-eur). Zároveň súd uložil žalobcovi vyplatiť výšku tejto finančnej náhrady žalovanému a to na účet C. D. K. IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 45822023 a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na ust. (zástupca žalovaného túto dlhšiu paričnú lehotu nenamietal).

27. Podľa a (ďalej len „“): (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa , podľa ktorého výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Hoci je konanie v zmysle ust. konaním sporovým, je súčasne konaním, v ktorom súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku aj inak. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že na strane žalovaného vystupuje Slovenská republika, za ktorú v danej veci koná správca (C.). Zástupca žalovaného v priebehu pojednávania sa vyjadril, že súhlasí s prikázaním pozemkov do vlastníctva žalobcu, sporové strany sa zhodli aj na výške finančnej náhrady za prikázanie pozemkov do vlastníctva žalobcu. Podľa názoru súdu preto nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou. Zároveň súd poukazuje aj na to, že žalobca si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil, o trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k uvedenému súd teda rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa , odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).