Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_14C-79-2016.pdf
PDF · 90.44 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/79/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, v konaní zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: A. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., o zaplatenie 408,94 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 350,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- € od 16.1.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 71,18 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2016 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 408,94 € (titulom istiny sumu 350,- €, titulom odplaty sumu 3,94 € a titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov sumu 55,- €). Taktiež si uplatnil na zaplatenie príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 353,94 € od 16.1.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzavrel dňa 29.12.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých bol žalovanému poskytnutý krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- €. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi titulom poskytnutého úveru uhradiť sumu 353,94 €, ktorá suma pozostáva z poskytnutého úveru vo výške 350,- € a odplaty za poskytnutie úveru vo výške 3,94 € do 14.1.2015. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 14.1.2015. Keďže žalovaný tento úver nezaplatil, zároveň si uplatnil na zaplatenie i úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 408,94 € odo dňa nasledujúce po splatnosti úveru. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a čl. IV. Bod 5 Rámcovej zmluvy si uplatnil i náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 55,- €. Titulom trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.
2. Súd vo veci vydal dňa 21.7.2016 platobný rozkaz č.k. 14C/79/2016-19, ktorý však pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného uznesením č.k. 14C/79/2016-31 zo dňa 9.9.2016 zrušil v celom rozsahu.
3. Súd vo veci rozhodol v zmysle v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise, a to výpisom z obchodného registra žalobcu,
rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu, upomienkou, urgenciou, výzvou ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Žalobca je obchodná spoločnosť s predmetom činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
5. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 29.12.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Dňa 29.12.2014 strany sporu uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe týchto zmlúv žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 350,- € a to prevodom na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver vrátiť do 14.1.2015 v celkovej výške 353,94 €. RPMN bola medzi účastníkmi konania dohodnutá vo výške 29,1 % a priemerná RPMN vo výške 391 %. Odplata za poskytnutie úveru predstavovala sumu 3,94 €. Nakoľko žalovaný žalobcovi dlžnú sumu vo výške 353,94 € v lehote do 14.1.2015 neuhradil, žalobca dňa 21.1.2015 vypracoval upomienku, dňa 28.1.2015 urgenciu a dňa 11.2.2015 poslednú výzvu, ktorými písomnými podaniami vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a stanovil mu lehotu na splnenie si svojej zmluvnej povinnosti. Žalovaný na podania žalobcu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Preto si žalobca uplatnil na zaplatenie i sumu 55,- € predstavujúcu náklady spojené s vymáhaním upravené v bode 5 čl. IV. Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako aj úrok z omeškania z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru.
6. žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.
7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 1 ods. 3 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie sú:
- úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
- úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a), b), c) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel podanej žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 350,- €, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť žaloby v uvedenej časti žalovanej istiny, ktorá podľa predloženého výpisu z účtu bola skutočne poukázaná na účet žalovaného v súvislosti s uzavretou zmluvou. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 29.12.2014 k uzatvoreniu bezúročnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 350,- €. Súd mal tiež preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi v dohodnutej lehote. Uzavretý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa ustanovení zmluvy o pôžičke a podľa ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie druhovo určenej veci (v prejednávanie veci peňažných prostriedkov) žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného vrátiť veci rovnakého druhu. Skutkové tvrdenie žalobcu o prevzatí finančnej hotovosti vo výške 350,- € žalovaný v priebehu konania nepopieral. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke a reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 350,- € žalovanému, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby (14.1.2015). Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 350,- €. V časti o zaplatenie odplaty vo výške 3,94 € súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný žalobca a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru i rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) poplatok za poskytnutie pôžičky, uvedené zmluvné dojednanie je v uvedenej časti absolútne neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore s ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. V zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z obsahu právneho úkonu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, to znamená uvedené dojednanie nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných dojednaní obsahujúcich podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Je vylúčené kvalifikovať uzavretý zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, keďže pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka platiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej pôžičke, t. j. podľa tvrdení žalobcu žalovaný ako dlžník neplatí žiadny úrok. Zmluvný vzťah založený medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca ako dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikania. Okresný súd Komárno sa opakovane zaoberal už v iných konania iniciovaných žalobcom voči dlžníkom z titulu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď tieto zmluvy formulárovej podoby žalobca používa v zmluvných vzťahoch, na základe ktorých poskytuje pôžičky. Čo sa týka dojednaní uvedených v čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, súd poukazuje na svoje rozhodnutie vo veciach vedených pod sp. zn. 14C/53/2015, 14C/114/2015, 14C/635/2015, 14C/636/2015, 14C/496/2015, 14C/253/2015, 14C/217/2015, v ktorých konaniach v rozhodnutí vo veci samej vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v článku IV. bod 5 rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb v znení: (" V prípade omeškania Klienta so splátkami Úveru je Klient povinný zaplatiť Veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené Veriteľom z dôvodu omeškania Klienta (ďalej len „Náklady“). Tieto Náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15 € Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výši ďalších 10 € Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výši ďalších 10 € Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30 €“). Ohľadne neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd odkazuje na rozhodnutia vo veci samej vo vyššie uvedených konaniach. Keďže ohľadne tejto zmluvnej podmienky bola zo strany tunajšieho súdu opakovane vyslovená jej neprijateľnosť, čo má za následok neplatnosť tejto zmluvnej podmienky, súd žalobu v tejto časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 55,- € titulom vynaložených nákladov zamietol.
9. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu (vo výške poskytnutej pôžičky 350,- €) vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením o 5 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB. Žalobca si od žalovaného uplatňoval zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 16.1.2015 do zaplatenia, kedy už žalovaný bol v omeškaní s plnením dlhu. K tomuto dňu úroková sadzba navýšená o 5 percentuálnych bodov predstavovala 5,05 % ročne. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- € od 16.1.2015 do zaplatenia.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, keď vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu (žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 85,59 % a neúspech mal v rozsahu 14,41 %). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
11. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.