Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-544-2015.pdf
PDF · 119.59 KB
No categories available
16C/544/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: SPP- distribúcia a.s.., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO 35910739, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej D. o zaplatenie 2.532,86 eur s prísl., takto
rozhodol:
1. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.532,86 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.532,86 eur od 22.08.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava výdavky štátu 21,20 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej čiastky titulom náhrady škody vzniknutej neoprávneným odberom zemného plynu v dôsledku porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii.
2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie čiastky 2532,86 eur na tom základe, že na odbernom mieste žalovanej v období od 19.7.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Toto bolo zistené pri kontrole 27.3.2014. dňa 19.7.2013 sa robila prvá kontrola a 27.3.2014 ďalšia, preto žaluje toto obdobie. V zmysle § 82 ods.1 písm.d/ Zákona o energetike neoprávneným odberu je odber meraní určený meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Kontrolu robili zamestnanci žalobcu. Poukázal na znalecký posudok, ktorým preukazuje poškodenie zariadenia. Kontroly nastali po tom, ako polícia v tomto kraji zadržala organizovanú skupinu, ktorá manipulovala s meradlami. V rámci tejto akcie bol zaistený zoznam, kde boli uvedené miesta, roky, rôzne hodnoty pri meradlách. V zozname figuruje aj žalovaná, ktorá má plynomer uzamknutý. Trestné konanie stále prebieha. Nevie odhadnúť, odkedy neoprávnený odber reálne je, teda nevie sa vyjadriť k tomu, či sa jedná o opakovaný neoprávnený odber. Pokiaľ ide o trestné stíhané osoby, má za to, že ide o bývalých zamestnancov niektorého z dodávateľov plynu. Podľa § 82 ods.2 Zák. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť okrem iných aj prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu. Do roku 2007 bol SPP a žalobca jedna firma. V roku 2007 došlo k liberalizácii trhu s plynom a SPP sa rozdelila na SPP a.s. a SPP distribúcia. Žalobca je jediný distribútor plynu na území SR. Všetky potrubia a plyn sú majetkom žalobcu. Na trhu sú dodávatelia, ktorých je viac ako 10
a títo uzatvárajú zmluvy s odberateľmi. Žalovanej bolo za sporné obdobie vyfakturovaná sumy 0 eur. Aj keď boli platené nejaké preddavky, tieto jej boli vrátené. Žalovaná teda plyn odoberala a nezaplatila nič. Predložil Uznesenie OO PZ Cífer, kde svedkyňa v inej veci popisuje ako prebiehajú jednotlivé návštevy, ktoré ponúkajú úpravu plynomeru, čím odberateľ ušetrí na plyne. Predložil tiež zoznam, z ktorého vyplýva spotreba žalovanej za jednotlivé roky, je to vždy od 18.7 do 18.7., záznam v zozname urobený 1.1.2008 a po prvej návšteve spotreba klesla o 20%, teda asi 400 m3. A potom ako prebiehajú jednotlivé návštevy, spotreba klesla už na 70% a trvalo to až do 18.7.2011, kedy sa spotreba vrátila na hodnoty okolo 2000. Dátum 18.7.2011 je dátum poslednej návštevy podľa zoznamu. A potom sú spotreby štandardne vysoké.
4.Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že preddavky na plyn vždy platila riadne a včas. Keď dostala spornú faktúru, mala za to, že je to sankcia, pretože prešla k ZSE ako dodávateľovi. Pri reklamácii vypísala spotrebu, akú mala v predchádzajúcom aj rozhodnom období, ktorá bola približne rovnaká. Teda nie je zrejmé, aký čierny odber mohol nastať. Plynomer je vonku a v roku 2008, kedy bola v zahraničí, jej volal brat, že v dome je zima a zistil, že je zastavená elektrika aj plyn. Teda bol zastavený prívod v skrinke, ktorá je vonku. Dala si teda urobiť zámky, ktoré odborník otvorí. V dome býva sama, jeden pán jej chodí kosiť trávu a bol pri tom, keď prišli plynári meniť plynomer, bola v nemocnici. Plynári povedali, že skrinku si otvorili. Takže tento pán JD. pri výmene plynomeru nebol. Dali mu montážny list a pán V.o podpísal. V dokladoch predložených žalobcom je dopísané rukou manžel, čo považuje za podvod. Poukázala na porušenie zákona aj v tom, že pri výmene plynomeru musí byť majiteľ. Neoboznámili ju ani do 60 dní. Manžela nemá od roku 1985, kedy emigroval. Nikdy nemala plynový sporák, ani prietokový ohrievač, ktoré sú v záznamoch žalobcu spomínané. V ich dokladoch je dopisované, že sú nahlásené spotrebiče. Na plyn má bojler a kúrenie. V spornom období bola hospitalizovaná. Od výmeny plynomeru jej klesla spotreba o 20%. Vykázané preplatky nikdy neprevzala. Znalec v posudku udáva: Môžem s najväčšou pravdepodobnosť povedať, že bolo do plynomeru zasahované, ale nepotvrdil to na 100%. Poukázala na § 76 Zákona 251/2012, keď nebola upozornená na výmenu meradla 30 dní vopred. Pri výmene nebola prítomná a žalobca ju neinformoval o uskladnení meradla ani jej neumožnil k tomu prístup. V roku 2008 odišla dôchodku, dcéra žije vo Švajčiarsku, syn študuje v Škótsku, žila u nich. Bolo to asi do roku 2011. Teda v tomto období nebola doma. Skrinka je práve preto uzamknutá, lebo bola mimo domu. Žalovaný nedodržal zákon, presadil aroganciu moci. K podpisu treba predložiť občiansky preukaz.
5. Svedok JR., diagnosti u žalobcu, uviedol, že u žalovanej menili plynomer s pánom M.. Dostali zoznam viacerých odberateľov, kde bolo podozrenie, že bol urobený zásah do plynomerov. V zozname bola aj žalovaná. Žalovaná doma nebola, bol tam pán, ktorý sa predstavil ako manžel. Povedali mu dôvod návštevy. Skrinka bola v plote a bola zamknutá, čo je bežné a kľúč má vtedy majiteľ. Tento pán im ju odomkol. Na plynomeri poškodenie nevideli, ten posielali na expertízu. Vymenili ho v prítomnosti toho pána. Plynomer dali do krabice, zapečatili a povedali na ďalší postup, on im to podpísal. Spotrebiče ie v dome nemohli skontrolovať, lebo ich tam nevpustil, iba ich nadiktoval. Po nahliadnutí na montážny list meradla uviedol, že slovo manžel v kolonke za odberateľa dopisoval on, určite hneď na mieste. Vychádzal teda len z toho, že sa ako manžel predstavil a ak by bol cudzí, nemal by kľúč od skrinky a nevedel by ani, aké sú spotrebiče v dome.
6.Svedok U., montér žalobcu, uviedol, že v Trnave a okolí menili plynomery podľa zoznamu, ktorý bol nájdený u nejakého pána a bolo podozrenie z neoprávneného odberu. U žalovanej nebol voľne prístupný plynomer, bol v plote, nemali od neho kľúč. V takých prípadoch vždy zvonia a chcú sprístupniť plynomer, teda ho odomknúť, kde vysvetlia odberateľom, že meradlo vymenia a zabalia do krabice a zašlú na posudok. Vie, že v tomto prípade tam bol nejaký pán, ktorý im to sprístupnil. Myslí, že bol z domu, lebo inak by im neotvoril skrinku. Nepamätá si, či vyšiel z domu alebo odkiaľ prišiel. V niektorých prípadoch poškodenia plynomeru to voľným okom nevidno, nepamätá si, ako to bolo v tomto prípade. Chodí s kolegom V. a veci si delia, túto vec spracovával pán V.a, ktorý má aj fotodokumentáciu. Nevie, či im prítomný pán podklady podpísal. Ale väčšinou to majitelia podpíšu. V tomto prípade vypisoval papiere pán V. a dával to aj podpísať.
7.Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanej faktúrou zo dňa 7. 8. 2014 škodu za neoprávnený odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a taký odber je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d / zák. č. 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom. Škoda bola vyčíslená v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z. z. vo výške 2532,86 eur,
jedná sa o obdobie od 19. 7. 2013 do 27. 3. 2014. Vo vyčíslení škody boli uvedené ako spotrebiče: spotrebič na varenie, prietokový ohrievač, zásobníkový ohrievač a plynové vykurovanie. Podľa Montážneho listu meradla č. 1300946319 zo dňa 27. 3. 2014 došlo k výmene určeného meradla, za odberateľa podpísal montážny list. P. V. /s poznámkou manžel/. Podľa zápisu z tohto dňa meradlo bolo v uzamknutej skrinke, preplombovanie, pretesnenie. Meradlo zaslané na posudok.
8.Podľa Znaleckého posudku č. 483/PL-2014 vypracovaného Ing. P.m tento v posudku uviedol, že môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Nezistil poškodenie krytu ani meradla, ani poškodenie ozubených koliesok meradla. Pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo s veľkou pravdepodobnosťou porušené. Znalec /v konaní vypočutý ako svedok/ uviedol, že mu bol predložený plynomer s výrobným číslom 6195283, z ktorého demontoval olovenú plombu, na ktorej sa nachádzalo označenie 07M41. Znaky na tejto plombe porovnal s kontrolnými odtlačkami, ktoré má od zástupcu spoločnosti SPP Distribúcia, pričom zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov. Na základe tohto môže jednoznačne potvrdiť, že odtlačky nachádzajúce sa na plombe predloženého plynomeru, neboli vytvorené nástrojom, ktorým boli vytvorené kontrolné odtlačky. Na základe toho zodpovedal otázky a pokiaľ udáva veľkú pravdepodobnosť vo svojich záveroch, udáva to tak preto, že nebol prítomný pri demontáži pôvodnej plomby a osadení novej, ale na základe skutočností, ktoré zistil s veľkou pravdepodobnosťou predpokladá, že plomba bola odstránená a nahradená inou plombou. Chyby, ktoré našiel, sa nemôžu stať pri plombovaní. Teda iná možnosť neprichádza do úvahy a veľká pravdepodobnosť ja hraničiaca s istotou. Zmeny boli robené v dobrej dielni alebo za pomoci prístroja, ktorý si treba dať vyrobiť. Nejedná sa napr. o zásahy šroubovákom alebo iné metódy. Tento zásah bol sofistikovaný.
9.SPP Bratislava súdu zaslala faktúry pre odberné miesto žalovanej: č. 7424114426 za obdobie od 19. 7. 2011 do 18. 7. 2012 s nedoplatkom 721,36 eur, fa č. 7425149437 za obdobie od 19. 7. 2012 do 18. 7. 2013 s nedoplatkom 58,31 eur, fa č. 77415772612 za obdobie od 19. 7. 2013 do 30. 11. 2013 s preplatkom 144,86 eur, opravná faktúra za toto obdobie č. 7414881773 s preplatkom 236,88 eur. ZSE Energia a.s. Bratislava zaslala faktúry pre odberné miesto žalovanej: za obdobie od 1. 12. 2013 do 27. 3. 2014 v znení opravnej faktúry preplatok 509,50 eur.
10.Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, Podľa ods. 2 Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa § 85 ods. 5 zákona Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 251/2012 Dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Podľa odseku 10 Prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný písomne informovať odberateľa plynu o termíne plánovanej výmeny určeného meradla aspoň 30 dní vopred; to neplatí, ak odberateľ plynu súhlasí s neskorším oznámením termínu plánovanej výmeny určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete pri výmene určeného meradla je povinný informovať odberateľa plynu o stave odobratého množstva plynu a zároveň je povinný oznámiť stav určeného meradla pred výmenou a stav nového určeného meradla po výmene. Ak sa odberateľ plynu nezúčastní výmeny určeného meradla, je prevádzkovateľ siete povinný písomne informovať odberateľa plynu o výmene, stave určeného meradla pred výmenou a stave nového určeného meradla po výmene a uskladniť demontované určené meradlo minimálne po dobu 60 dní na účel umožnenia kontroly stavu určeného meradla zo strany odberateľa plynu. Podľa odseku 11 Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
11.V danom prípade bola medzi SPP /resp. neskôr ZSE Energia a.s/ a žalovanou uzavretá spotrebiteľská zmluva, bližšie upravená zák. č. 251/2012 Zb. o energetike v znení neskorších predpisov v spojení s
nar. vl. č. 409/2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. Žalovaná teda bola v priamom vzťahu ako spotrebiteľ s SPP, nie však s distribútorom. Vzťah žalovanej vo vzťahu k žalobcovi teda nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko tento si neuplatňuje cenu plynu, ale náhradu škody. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa však netýka dodávky plynu (žalobca nie je dodávateľom plynu, nie je sporná napr. správnosť fakturácie dodaného plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale o ide o nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. p2 zákona č. 251/2012 o energetike zákona o , ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom v zmysle § 82 ods. 1 písm. a/ bod. 2 zákona o energetike.
12.Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ust. § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z., v zmysle ktorého odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Následkom porušenia zabezpečenia meradla proti jeho neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonanie riadneho vyúčtovania plynu jeho dodávateľom. Žalovaný nepreukázal, že za rozhodné obdobie uplatňoval náhradu za dodávku plynu jeho dodávateľ, takúto fakturáciu nepredložil. Súd nemal preto pochybnosti o tom, že hoci v rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovaného dodaný, pre výmenu meradla z dôvodu porušenia overovacej značky nebol dodávateľom vyúčtovaný. Dodávateľ plynu (SPP, a. s.) preto žalobcovi neuhradil cenu plynu dodanú k odbernému miestu žalovaného podľa uzatvorenej distribučnej zmluvy. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom tak vznikla žalobcovi škoda. Hoci v ustanovení § 82 ods. 2 sa uvádzajú ako osoby oprávnené na náhradu škody popri prevádzkovateľovi distribučnej siete i dodávateľ, škodu si uplatnil výlučne žalobca.
13.Znaky zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať zavinenie, keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, pričom je tu potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu, ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere - odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. To, že žalovaný odoberal neoprávnene plyn bolo jednoznačne preukázané tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu.. Pokiaľ sa týka škody, táto takisto vznikla, a to už len tým, že sa odoberal plyn, teda, že došlo k neoprávnenému odberu. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. Príčinná súvislosť v danom prípade takisto existuje, keďže k odberu plynu došlo porušeným meradlom, a potom dodávateľ neuhradil cenu plynu žalobcovi.
14. Pokiaľ žalovaná na svoju obranu uvádza, že došlo porušenie zákona aj v tom, že pri výmene plynomeru musí byť majiteľ a neoboznámili ju ani do 60 dní, súd poukazuje na ust. § Podľa § 85 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z., keď prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu a v takom prípade neplatí ust. § § 76 . K okolnostiam výmeny plynomera a námietok žalovanej je potrebné uviesť, že jej prítomnosť alebo oboznámenie nemá vplyv na predmet konania, nakoľko sa jedná o náhradu škody titulom neoprávneného odberu v dôsledku porušenia zabezpečenia meradla, a teda uvedené povinnosti žalobcu nemajú na túto okolnosť vplyv. K osobe prítomnej pri výmene plynomera je potrebné uviesť, že pracovníci žalobcu nemôžu mať vedomosť o tom, či prítomná osoba je skutočne manžel, podstatnou je však okolnosť, že táto osoba sa na mieste odberu nachádzala a dokonca plynomer sprístupnila / mala kľúč od skrinky/. Vypočutí svedkovia potvrdili, že prítomný sa ako manžel predstavil, doklad o výmene podpísal /čo nebolo ani sporné a žalovanou namietané/, že skrinka bola uzamknutá a nie verejne prístupná. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, doplneného výpoveďou znalca, ktorý potvrdil odborný zásah do meradla, potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, čo v konečnom dôsledku umožňuje manipuláciu s meradlom a ovplyvnenie stavu na meradle. Pokiaľ žalovaná namieta množstvo spotrebičov v domácnosti, žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátila tvrdenia žalobcu, potvrdené podpisom prítomnej osoby - ktorá mala kľúče od skrinky s meradlom, teda konala s vedomím žalovanej /bez ohľadu na to, či to bol jej manžel/, a teda túto skutočnosť a množstvo spotrebičov bolo potrebné mať za preukázané a nesporné /opak nebol preukázaný/.
K námietke žalovanej ohľadne spotreby a jej neprítomnosti v dome od r. 2008 do r. 2011 /ktoré obdobie však nie je predmetom sporu/ súd odkazuje na jej vyjadrenie, že v roku 2008, kedy bola v zahraničí, jej volal brat, že v dome je zima a zistil, že je zastavená elektrika aj plyn, bol zastavený prívod v skrinke, ktorá je vonku, dala si teda urobiť zámky- z tejto skutočnosti vyplýva nielen uzamknutie skrinky, ale aj skutočnosť, že do domu mala prístup iná osoba /brat/, počas výmenu plynomeru bola v nemocnici a bol tam prítomný p. V. - teda ďalšia osoba, ktorá mala do domu a jeho okolia prístup. Žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátila a nespochybnila tvrdenia žalovaného. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.
15. V konaní nebolo sporné, že plynomer sa nachádza v uzamknutej skrinke - potvrdila to žalovaná i svedkovia. Nejednalo sa teda o voľne prístupný plynomer.
16. Žalobca vyčíslil škodu v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z. z. a táto výška a spôsob jej vyčíslenia neboli v zásade v konaní namietané. Podľa vyhlášky sa určuje výška škody pri neoprávnenom odbere. Jej aplikácia nie je podmienená nemožnosťou zistenia rozsahu škody inak. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané žalobcom predloženým posudkom znalca Ing. P. i jeho výpoveďou, keď posudok nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo možno považovať za hodnoverný dôkaz. Znalec vysvetlil odborný zásah do meradla, ktorý mal za následok skutočnosť, že s meradlom bolo možné manipulovať. Tento posudok nebol relevantným spôsobom vyvrátený a spochybnený - skutočnosť, že znalec nebol pri demontáži meradla, nie je rozhodujúca. Nie je tiež rozhodujúce, že žalovaný sám žiaden zásah do overovacej značky na meradle neuskutočnil. Podľa názoru súdu povaha veci vylučuje, aby zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, bolo možné založiť na subjektívnom princípe, t.j. na preukazovaní zavinenia odberateľa prevádzkovateľom distribučnej siete. Takáto požiadavka by podľa názoru súdu predovšetkým so zreteľom na početnosť odberných miest vybavených meradlom celkom paralyzovala činnosť žalobcu , vykonávanú nepochybne i vo verejnom záujme. Okrem toho je všeobecne známe, že bez poškodenia overovacej značky nemožno manipulovať s číselníkom meradla. Ťažko si potom predstaviť situáciu, ku ktorej došlo i v tomto prípade, aby celkom nezainteresovaná osoba len nepoškodila, ale zisteným sofistikovaným spôsobom vymenila zabezpečenie na meradle na odbernom mieste žalovaného. Tu súd odkazuje i na rozhodnutie KS Bratislava 5Co 160/2015.
Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/99/2012zo dňa 12.03.2015, a nadväzujúci na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2008, ktorý posudzoval situáciu za platnosti Zák. č. 70/1998 Z. z., avšak nelíšil sa v podstate od úpravy objektívnej zodpovednosti odberateľa v prípade ak je zistený odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že v právnej úprave je konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, ktoré označované za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľom plynu neoprávneným odberom treba dôsledne odlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napr. pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie ako je tomu pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Je tak zrejmé, že závery o objektívnej zodpovednosti žalovaného sa zakladajú na zákona platného v rozhodnom období, ktoré sú súladné s názormi Najvyššieho súdu SR vo vyššie citovaných rozhodnutiach /KS Trenčín 17Co 135/2016, KS Trnava 11Co 171/2011/. Znaky zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať zavinenie, keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, pričom je tu potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie zabezpečenia meradla mohol spôsobiť ktokoľvek. Teda porušenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného. Spôsob výpočtu škody vyplýva z vyhl. MH SR č. 449/2012 Z. z. . Podľa ust. § 1 ods. 9 ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu V tejto súvislosti je potrebné poukázať na faktúru týkajúcu sa odberu plynu žalovaným za sporné obdobie, podľa ktorej bol za celé obdobie nameraný nulový odber plynu. Žalobca vychádzal zo zoznamu osôb, nájdených u inej osoby, ktoré sú z činnosti súdu známe a táto skutočnosť je predmetom trestného konania. Na základe tohto vykonával kontrolu u odberateľov. V danom prípade sú záznamy od r. 2008. Skutočnosť, či sa žalovaná zdržiavala v mieste bydliska, nie je rozhodujúca - sama uviedla, že sa jej o dom starala iná osoba / brat, p.Batala/, ktorá mala prístup nielen do domu, ale i do skrinky s meradlom a táto skutočnosť bola preukázaná svedeckými výpoveďami. Naviac vzhľadom na objektívnu zodpovednosť nie je táto skutočnosť ani relevantná. Náhrada škody v dôsledku porušenia zabezpečovania meradla nie je uplatnenie nároku titulom odberu plynu ako za bežných okolností - tu sa jedná o vzťah dodávateľ-spotrebiteľ, teda SPP /prípadne iný dodávateľ/ a žalovaná. Objektívne potom vzhľadom na poškodené meradlo nie je možné určiť reálnu spotrebu a za tým účelom práve tento výpočet určuje uvedená vyhláška. Porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nie je potom možné ani akceptovať ako množstvo spotrebovaného plynu. Za tento priamy dodávateľ žalovanej ani neúčtoval žiadnu čiastku, resp. vyúčtoval preplatok, vykazoval nulovú spotrebu. Vznik škody je daný tým, že k odberu plynu došlo, dodávateľ tento neúčtoval /bola vykázaná nulová spotreba/, žalobca ako distribútor do distribučnej siete plyn dodával a dodávať musel, pričom na charakter predmetu dodávky /plyn/ nie je možné určiť, ktorému dodávateľovi patrí. Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. ak nemožno vyčísliť skutočne vznikutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/. V danom prípade s poukazom na uvedené nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých údajov, a preto bolo potrebné použiť vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z.. Spôsob výpočtu škody je uvedený v § 1 vyhlášky - v ods. 14: k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Podľa § 82 ods. 4 Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa ods. 3. V danom prípade pre výpočet škody je rozhodujúca skutočnosť, že meradlo nebolo umiestnené na verejne prístupnom mieste, resp. nebolo prístupné - bolo uzamknuté, pričom žalobca od skrinky nemal kľúče, a teda nebolo možné použiť typový diagram - a potom nie je rozhodujúce, či sa jedná o prvý neoprávnený odber.
17. Dôvody uvádzané žalovanou sú irelevantné a vzhľadom na zákonnú objektívnu zodpovednosť nemajú vplyv na predmet konania. Práve vzhľadom na objektívnu zodpovednosť je potrebné predchádzať prípadnému neoprávnenému odberu /ktorý by odberateľ sám nezapríčinil/ ochranou plynomeru uzamykateľnou skrinkou /ktorú prevádzkovateľovi musí sprístupniť/, pravidelnou kontrolou stavu plynomeru (či nie je poškodený obal plynomeru, plomby poškodené, sklo počítadla rozbité, alebo iné zjavné poškodenie), pravidelne písomne zaznamenávať stavy plynomeru za účelom svojej vlastnej evidencie, v prípade prenájmu nehnuteľností po uzatvorení nájomnej zmluvy previesť odber plynu na nájomcu a zároveň dohodnúť v nájomnej zmluve povinnosť nájomcu oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti ukončenie zmluvy o dodávke plynu zo strany dodávateľa, v prípade užívania nehnuteľnosti - odberného miesta si usporiadať vzájomné vztahy s treťou osobou. Jedná sa o povinnost uloženú ust. § 415 OZ, v zmysle kterého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnost vyplývajúcu mu z tohoto ustanovenia zákona, treba vyvodiť, že si neplní svoju
právnu povinnost, a teda koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.
18. Dôkaz predložený žalobcom - Uznesenie OO PZ Cífer ČVS:ORP-1469/CI-TT-2014 AM je doplňujúcim dôkazom k zoznamom, na základe kterých žalobca vykonával kontrolu meradiel. Uznesenie sa netýka prejednávanej veci, nasvedčuje však postupu osoby, ktorá vykonávala zásahy do meradiel / je zrejmá z činnosti tunajšieho súdu v iných konaniach/ a opakovane za odplatu za účelom manipulácie s meradlami.
19. V danom prípade teda boli naplnené podmienky nároku na náhradu škody, ktorá je v danom prípade objektívnou zodpvednosťou, keď v dôsledku a v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda. Nárok vyplýva žalobcovi z citovaných ustanovení zákona bez ohľadu na zavinenie žalovanej. Súd z hľadiska objektívnej zodpovednosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/99/2012zo dňa 12.03.2015, a naväzujúci na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2008 /ktoré riešili objektívnu zodpovednosť i keď v súvislosti s náhradou škody v dôsledku iných skutočností, princíp objektívnej zodpovednosti je však zhodný/.
20. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že nárok je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Spolu s istinou priznal súd žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky od splatnosti faktúry do zaplatenia.
21.Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. .Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.
22.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a teda mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
23.V zmysle § 259 CSP súd zaviazal neúspešnú žalovanú na zaplatenie výdavkov štátu - svedočného.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).