Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoPr-5-2015.pdf
PDF · 103.7 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoPr/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: I. S., nar. XX. J. XXXX, bytom G., R. XXX, štátna občianka SR, zast. advokátom: JUDr. Rastislav Bajánek, Bratislava, Vajnorská 1 proti žalovanej: Základná umelecká škola, Gbely, ul. Československej armády 1207, IČO: 37 840 851, zast. splnomocnenkyňou: SKLEGAL s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 10, IČO: 35 973 161, o určenie neplatnosti výpovede, o odvolaní žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Skalica z 1. októbra 2015 č.k. 5Cpr/2/2014-151, takto
rozhodol:
I/ Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II/ O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým bude rozhodnuté o celom uplatnenom procesnom návrhu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vyhovel žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná listom žalovanej z 9. januára 2014. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalobkyne (Okresný národný výbor - odbor školstva Senica) bola uzavretá dňa 23. júna 1976 pracovná zmluva, na základe ktorej bola žalobkyňa prijatá do pracovného pomeru na miesto učiteľky na dobu neurčitú s miestom výkonu práce Ľudová škola umenia v Holíči. Pracovný pomer vznikol dňom 26. júna 1976 so zaradením do 6. platovej stupnice, 1. platového stupňa. Z odpisu vysvedčenia o maturitnej skúške zistil, že žalobkyňa v rokoch 1972/73 až 1975/76 navštevovala konzervatórium v Bratislave a dňa 18. mája 1976 vykonala skúšku z hlavného predmetu: hra na hoboji a podrobila sa maturitnej skúške z jazyka slovenského, z jazyka ruského, z hudobnej teórie a z dejín hudby s celkovým výsledkom skúšky ,,prospela“. Podľa komplexného hodnotenia zo dňa 20. mája 1983, ktoré vykonal riaditeľ Ľudovej školy umenia, žalobkyňa neplní závery posledného hodnotenia, lebo od skončenia štúdia v roku 1976 sa dodnes neprihlásila doplniť si kvalifikáciu. Pre svoju prácu na ĽŠU nemá menovaná dostatočnú kvalifikáciu, najmä čo sa týka vyučovania nástrojovej hry. Jej aprobácia je hra na hoboji, ktorému však vyučuje len jednu žiačku. Od menovanej sa žiada v čo najkratšom čase sa pokúsiť o doplnenie chýbajúcej kvalifikácie. V opačnom prípade nie je možné považovať menovanú za perspektívnu, ale len v prípade zlepšenia a zamerania sa na jeden nástroj. Počas zmien právnej subjektivity zamestnávateľa neboli so žalobkyňou uzatvárané nové pracovné zmluvy. Naposledy žalobkyňa vykonávala prácu na pracovisku Základnej umeleckej školy v Gbeloch. Žalovaná vytýkala žalobkyni nedostatky v plnení pracovných povinností súvisiace so spôsobom výuky žiakov na hodinách vedených žalobkyňou a s výsledkami výuky žiakov, čo vyplýva zo záznamov o hospitáciách a zo záznamov predmetovej komisie a taktiež z výpovedí svedka Q.
R. a štatutárneho zástupcu žalovanej. U žalovanej pôsobia dve odborové organizácia, žalobkyňa je predsedníčkou Základnej organizácie OZ PŠaV, Čsl. armády 1207, Gbely od založenia tejto organizácie dňa 1. februára 2013. Dňa 2. januára 2014 žalovaná požiadala základnú organizáciu OZ PŠaV ZUŠ o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru zamestnanca - žalobkyne, nakoľko jej dosiahnuté vzdelanie nezodpovedá kvalifikačným predpokladom ustanoveným právnymi predpismi pre dohodnutý výkon práce. Dňa 9. januára 2014 žalovaná doručila žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru. Dôvod výpovede bol na základe § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zák. č. 311/2001 Z.z. a to nespĺňanie kvalifikačných predpokladov na výkon práce učiteľa základnej umeleckej školy, ktoré stanovuje vyhláška Ministerstva školstva č. 437/2009 Z.z., nakoľko prílohy č. 1 časť X. kvalifikačným predpokladom na výkon práce učiteľa základnej umeleckej školy je minimálne vyššie odborné vzdelanie
- konzervatórium ukončené absolutóriom v príslušnom / príbuznom odbore. Vzdelanie žalobkyne nezodpovedá kvalifikačným predpokladom ustanoveným právnymi predpismi pre dohodnutý výkon práce. Výpovedná doba je uvedená podľa § 62 ods. 4 Zák. práce dva mesiace. Dňa 31. marca 2014 žalobkyňa písomne oznámila žalovanej, že nesúhlasí s výpoveďou a naďalej trvá na zamestnávaní. Súd prvej inštancie najskôr skúmal, či žaloba bola podaná včas, t.j. či neuplynula prekluzívna lehota na podanie žaloby v zmysle § 77 Zákonníka práce. Výpoveď z pracovného pomeru prevzala žalobkyňa dňa 9. januára 2014, preto výpovedná lehota začala plynúť dňa 1. februára 2014 a mala skončiť dňa 31. marca 2014 a uvedeným dňom mal skončiť aj pracovný pomer. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby potom uplynula dňa 31. mája 2014, žaloba bola podaná v uvedenej lehote dňa 16. apríla 2014. Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 9. januára 2014 obsahuje všetky formálne náležitosti, je podpísaná štatutárnym zástupcom žalovanej, vo výpovedi je presne uvedený dôvod - nespĺňanie kvalifikačných predpokladov na výkon práce učiteľa základnej umeleckej školy a tiež je uvedené zákonné ustanovenie pre výpoveď z pracovného pomeru - § 63 ods. 1 písm. d), bod 1. Zákonníka práce. V ďalšom súd prvej inštancie skúmal, či boli zamestnávateľom splnené ustanovenia § 74 Zákonníka práce a § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Žalovaná podala dňa 2. januára 2014 písomnú žiadosť zástupcom zamestnancom - odborovej organizácii, ktorej členkou je žalobkyňa, ktorou žiadala o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru zamestnanca - žalobkyne, nakoľko jej dosiahnuté vzdelanie nezodpovedá kvalifikačným predpokladom ustanoveným právnymi predpismi pre dohodnutý výkon práce. Odborová organizácia dňa 8. januára 2014 oznámila žalovanej, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nekvalifikovanosti so žalobkyňou, nakoľko žalobkyni bola udelená výnimka. Nakoľko žalobkyňa je predsedníčkou odborovej organizácie (zástupcu zamestnancov) Základnej organizácie OZPSAV ZUŠ, Čsl. Armády 1207, 908 45 Gbely, vzťahuje sa na ňu ustanovenie § 240 ods. 9 Zákonníka práce, t.j. na výpoveď z pracovného pomeru musí mať žalovaný predchádzajúci súhlas tejto odborovej organizácie. Keďže tento súhlas s výpoveďou z pracovného pomeru zo strany odborovej organizácie nebol daný, resp. súhlas k výpovedi bol odmietnutý (ktorú skutočnosť potvrdila aj žalovaná - č.l. 45, 2. str. spisu), podľa § 240 ods. 10 Zák. práce výpoveď z pracovného pomeru je neplatná pre nedodržanie tejto povinnej náležitosti výpovede z pracovného pomeru. Keďže sa žalovaná dovolala toho, aby sa súd zaoberal v zmysle § 240 ods. 10 Zák. práce platnosťou výpovede z pracovného pomeru z dôvodu, že sú splnené ostatné podmienky výpovede a že od zamestnávateľa sa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, súd v ďalšom skúmal aj skutočnosti vyžadované v ustanovení § 240 ods. 10 Zák. práce. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že z dôvodu nepretržitého vykonávania pedagogickej činnosti žalobkyne u žalovanej vyše 37 rokov, neexistuje u žalovanej dôvod na to, že by nemohla spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala. Prvoinštančný súd vzhľadom k uvedenému sa zaoberal existenciou výpovedného dôvodu uvedeného vo výpovedi z pracovného pomeru. V súdnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa má dosiahnuté vzdelanie - konzervatórium ukončené maturitnou skúškou, štúdium neukončila absolvovaním absolutória, ktoré štúdium zahŕňa ďalšie dvojročné štúdium na konzervatóriu. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná žalobkyňa. Na vykonávanie povolania - učiteľ na základnej umeleckej škole je podľa právnej úpravy platnej od roku 2009 potrebné vzdelanie - štúdium konzervatória ukončené absolutóriom v príslušnom alebo príbuznom študijnom odbore a to v zmysle § 7 ods. 2 písm. a) Zák. č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a prílohy 1. k Vyhláške č. 437/2009 Z. z. časť X. písm. C bod 2. Za danej situácie by žalovaná oprávnene dala žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru. Súd prvej inštancie v ďalšom skúmal, či sa na prípad žalobkyne vzťahuje výnimka uvedená v ustanovení § 61 ods. 2 Zák. č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, na základe ktorého ustanovenia, pedagogickému zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ podľa doterajších predpisov zachoval výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, zostáva táto výnimka zachovaná po celý čas vykonávania pracovnej činnosti s rovnakým alebo obdobným charakterom, aký má pracovná
činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Udelenie výnimky z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania upravenej v § 61 ods. 2 zák. č. 317/2009 Z. z. nie je zákonom upravené čo sa týka formy, t.j. zákon nevyžaduje priamo rozhodnutie zamestnávateľa - rozpočtovej, resp. inej organizácie, resp. orgánu o udelení takejto výnimky. Takéto rozhodnutie nevyžadovala ani predchádzajúca právna úprava. Preto za udelenie výnimky z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania je možné považovať aj akceptáciu zo strany zamestnávateľa, že zamestnanec nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania. Už v pracovnej náplni zo dňa 2. apríla 2002 vydanej Okresným úradom v Skalici, odbor školstva, mládeže a telesnej kultúry, bola žalobkyňa pre pracovisko ZUŠ Gbely zaradená do 8. tarifnej triedy, s uvedením kvalifikačného predpokladu vzdelania: vyššie odborné vzdelanie - absolutórium a skutočným vzdelaním: Konzervatórium v Bratislave - absolutórium odbor hra na hoboji. Z tejto pracovnej náplne vyplýva, že zamestnávateľ akceptoval kvalifikáciu žalobkyne, ako kvalifikáciu konzervatórium
- absolutórium, čo sa dá považovať za výnimku z kvalifikácie žalobkyne. V tom období žalobkyňa vykonávala činnosť učiteľky už vyše 25 rokov (od 26. júna 1976 do 2. apríla 2002). O tom, že žalobkyni bola udelená výnimka z kvalifikačného predpokladu vzdelania svedčí aj skutočnosť, že v zmysle § 54 ods. 2 zák. č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, zamestnancovi, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1. apríla 2002) nespĺňa predpoklady ustanovené v § 2 ods. 1 (okrem iného aj splnenie kvalifikačných predpokladov) sa pracovný pomer skončí na základe zákona najneskôr do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t.j. dňa 1. mája 2002). K ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou dňa 1. mája 2002 nedošlo a žalobkyňa dňa 2. apríla 2002 zložila sľub zamestnanca vykonávajúceho verejnú službu (§ 54 ods. 2 zák. č. 313/2001 Z. z.). Takže na žalobkyňu sa muselo vzťahovať a muselo byť uplatnené ustanovenie § 55 ods. 1 zák. č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, podľa ktorého zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ udelil podľa osobitných predpisov (Nar. vlády č. 49/1992 Zb.) výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, táto výnimka zostáva zachovaná po celý čas vykonávania pracovnej činnosti s rovnakým alebo obdobným charakterom, aký má pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola udelená výnimka. U takého zamestnanca sa neuplatní § 54 ods. 2. Táto výnimka bola prenesená aj do neskoršej právnej úpravy ustanovenia § 30 ods. 1 zák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že na prípad žalobkyne sa vzťahuje výnimka uvedená v ustanovení § 61 ods. 2 zák. č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, nakoľko žalobkyni ako pedagogickému zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ podľa dovtedajších predpisov zachoval výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, zostala táto výnimka zachovaná po celý čas vykonávania pracovnej činnosti s rovnakým alebo obdobným charakterom, aký má pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Žalobkyňa pritom od roku 1976 nepretržite vykonávala činnosť rovnakého charakteru - učiteľka umeleckej školy a ku dňu výpovede z pracovného pomeru túto činnosť vykonávala 37 rokov. Z toho dôvodu výpovedný dôvod uvádzaný vo výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 9. januára 2014 v prípade žalobkyne neexistoval a preto výpoveď, ktorú jej dal zamestnávateľ je neplatná. Argumenty a dôkazy žalovanej v danom prípade súvisia skôr s neuspokojivým plnením pracovných úloh zo strany žalobkyne, výpoveď z pracovného pomeru však nebola daná podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4. Zák. práce, a preto takéto argumenty nemožno použiť v danom prípade ani v súvislosti s ustanovením § 240 ods. 10 Zák. práce, keď navyše svedok R., zamestnanec žalovanej uviedol, že na ZUŠ sú kolegovia, ktorí majú rovnaké nedostatky ako žalobkyňa a aj u kolegov tieto nedostatky naďalej pretrvávajú a on sa toto snaží riešiť. Jedná sa o pedagógov, ktorí však majú požadovanú kvalifikáciu, ale nepracujú na sebe a nerozvíjajú sa.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej splnomocnenkyne, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Uviedla, že z právnej úpravy platnej ku dňu dania výpovede, ak zamestnanec pedagogický pracovník základnej umeleckej školy nemá dosiahnuté minimálne štúdium na konzervatóriu ukončené absolutóriom, nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti na základnej umeleckej škole. Žalovaná nesúhlasila ani s konštatovaním súdu prvej inštancie o existencii výnimky z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania a taktiež nebolo od nej možné spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala.
3. Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p. účinného v čase podania odvolania, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., akt. § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p. aj § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., korešpondujúci s § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p., postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p..
5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p., na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa žiada dodať už iba nasledovné:
6. Podľa § 212 ods. 2 C.s.p. rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
7. Podľa § 214 ods. 1 ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
8. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanej žalobe žalobkyne formou medzitýmneho rozsudku správne po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že základ nároku žalobkyne je daný t.j., že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou jej žalovanou listom zo dňa 9. januára 2014 je neplatné. Rozsah zisteného skutkového stavu súdu prvej inštancie, utvrdeného odvolacím súdom na pojednávaní odvolacieho súdu je adekvátny obsahu ustanovení § 120 ods.1, 3 a 4 O.s.p. korešpondujúci s § 132 ods. 1, § 182 a § 186 ods. 2 C.s.p., pričom aj jeho zhodnotenie bolo zrealizované v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. korešpondujúci s § 191 ods. 1 C.s.p., t.j. dôkazy boli zhodnotené jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Následné právne posúdenie prejednávanej veci taktiež vychádza zo správnej aplikácie hmotnoprávnych predpisov (§ 63 ods.1 písm. d/ , § 74, § 77, § 79 ods. 1, § 240 ods. 9 a 10 ZP /Zákonník práce/), § 7 ods. 1,2,3 a 6 a § 61 ods. 1 a 2 zák. č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch ako aj § 55 ods. 1 a 2 zák. č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe).
10. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebol produkovaný žiaden taký dôkaz, ktorý by nad všetky pochybnosti preukazoval nespĺňanie kvalifikačného predpokladu žalobkyne na výkon práce učiteľa základnej umeleckej školy. Neobstojí obrana žalovanej, že žalobkyňa nemala udelenú žiadnu výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu, keď v tomto smere správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že zákon a ani iný právny predpis neupravoval a ani neupravuje formu udelenia takejto výnimky, preto aj konkludentný prejav vôle zamestnávateľa - žalovanej, kde sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na naň prihliadať, pokiaľ vzhľadom na všetky okolnosti sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porovnaj § 35 ods. 1, 2 O.z.), je treba považovať za právne relevantný. Žalobkyňa vykonávala u žalovanej prácu učiteľky umeleckej školy kontinuálne základe na pracovnej zmluvy od 26. júna 1976, pričom už v tom čase nespĺňala kvalifikačné predpoklady na výkon práce učiteľa umeleckej školy, keďže mala ukončené úplné stredoškolské vzdelanie na konzervatóriu, t.j. odbornú spôsobilosť, avšak nemala tzv. absolutórium, ktoré sa vyžadovalo na výkon takejto práce z dôvodu pedagogickej spôsobilosti. Treba opäť uviesť, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie kvalifikačných predpokladov žalobkyne na výkon práce učiteľa umeleckej školy, keď zamestnávateľ akceptoval žalobkyninu pedagogickú spôsobilosť, pretože jej následne umožnil v zmysle § 54 ods. 2 zák. č. 313/2001 Z.z. zložiť dňa 2. apríla 2002 sľub zamestnanca vykonávajúceho verejnú službu. Na margo uvedeného je treba uviesť, že právna úprava v Českej republike, zák. č. 563/2004 Sb. o pedagogických pracovnících v znení neskorších predpisov, novelou vykonanou zák. č. 197/2014 Sb. zaviedla všeobecnú výnimku z požiadavky odbornej kvalifikácie pre osoby, ktoré k 1. januáru 2015 dosiahli aspoň 55 rokov a ktoré vykonávali priamu pedagogickú činnosť na príslušnom
druhu školy (aj umeleckej) najmenej dvadsať rokov. Uvedená úprava bola odôvodnená tým, že ide o skúsených pedagogických pracovníkov, ktorí na základe dlhodobej praxe preukázali schopnosť výkonu pedagogickej činnosti. O takéto argumenty sa opieralo aj vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu zo dňa 24. septembra 2013, ktoré bolo adresované žalovanej. Pokiaľ žalovaná vytýkala žalobkyni nedostatky v plnení pracovných povinností súvisiace s pedagogickou činnosťou žalobkyne, mala nepochybne postupovať v zmysle iného výpovedného dôvodu, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, pretože nedostatky v plnení pracovných povinností sa vyskytujú aj u zamestnancov, ktorí majú splnené kvalifikačné predpoklady na výkon práce učiteľa nadobudnuté požadovaným vzdelaním. Ešte je potrebné sa vyjadriť aj k odvolacej námietke žalovanej, ktorá smerovala k tomu, že súd prvej inštancie mal aplikovať ust. § 8 ods. 1 zák. č. 317/2009 Z.z. t.j., že žalobkyňa mala povinnosť si doplniť kvalifikáciu do 31. decembra 2013 (§ 61 ods. 3 zák. č. 317/2009 Z.z.), že predmetné ustanovenie nie je možné aplikovať na danú vec, keďže ho vylučuje aplikácia ust. § 61 ods. 2 zák. č. 317/2009 Z.z., ktoré konštatuje splnenie kvalifikačných predpokladov.
11. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 5Cpr/2/2014-151 zo dňa 1. októbra 2015 rozhodnúť s poukazom na ust. § 212 ods. 2 C.s.p. aj o uplatnenom mzdovom nároku žalobkyne ako aj o trovách tohto odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 3 C.s.p..
13. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).