Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-81-2015.pdf
PDF · 110.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému D. W., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný D. W., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom W., T. XXX, robotník, slobodný, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 25.10.2014 v čase okolo 01:30 hod. na parkovisku na nábreží E. priehrady v A., pred reštauráciou U., fyzicky napadol X. F. nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho udrel päsťou viackrát do oblasti tváre, na čo menovaný spadol na zem, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu nosových kostí s posunom kostných úlomkov a vybočením nosovej priehradky vľavo a zlomeninu zuba č. 21 a 22 a zlomeninu porcelánového zubného mostíka v rozsahu 4 zubov, s adekvátnou dobou liečenia do XX.XX.XXXX a následne fyzicky napadol S. W., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju udrel päsťou do oblasti pravého oka, na čo menovaná spadla na zem, čím jej spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie a krvný výron v oblasti pravej očnice s adekvátnou dobou liečenia do XX.XX.XXXX.
t e d a
dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
inému úmyselne ublížil na zdraví,
t ý m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému X. F., nar. XX.XX.XXXX v T. O., trvale bytom W. č. XXX škodu vo výške 1.231,40 Eur a poškodenej S. W., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., X. škodu vo výške 576,80 Eur.
odôvodnenie:
Na obžalovaného D. W. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo dňa XX.XX.XXXX obžalobu pre súdený skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné.
Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd vypočul obžalovaného, svedkov a prečítal listinné dôkazy po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.
Poškodený X. F. si titulom bolestného uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.231,40 Eur a poškodená S. W. si rovnako titulom bolestného uplatnila nárok na náhradu škody vo výške vo výške 576,80 Eur.
Obžalovaný D. W. vypovedal, že je krivo obvinený, skutok nespáchal. Skutok spáchal O. P., ktorý mu osobne povedal, že sa dostaví na hlavné pojednávanie a k spáchaniu skutku sa aj prizná. Na svoju obranu uviedol, že v inkriminovanej dobe sa nachádzal na nábreží v Námestove, kde došlo k incidentu, ale do bitky sa nezapojil. Pred incidentom bol v reštaurácii N., bol tam spolu s P. O., boli tam aj F. W. a P. P.. Keď z reštaurácie odchádzali, boli svedkami bitky na nábreží, bilo sa tam asi 8 - 9 ľudí, ale on ich nepoznal. Poškodeného sa ani nedotkol. Kto koho, kde a ako udrel nevidel, bitka ho nezaujímala, tí ľudia sa tam šarpali a kričali. Počas bitky stál pri ňom P. O.. Pri bitke O. P. nevidel, bola tam tma.
Svedok poškodený X. F. vypovedal, že bol spolu s priateľkou S. W. a bratom S. v bare W., keď odišli z baru, prechádzali cez nábrežie, rozbehla sa za nimi nejaká skupinka, na čele ktorej bol obžalovaný, ktorého vtedy ešte nepoznal. Ako sa otočil obžalovaný ho udrel najskôr päsťou do oblastí nosa a ľavého oka a vzápätí do tváre, udrel ho celkom dvakrát. Po druhom údere spadol na zem a prebral sa, ako ho držal nejaký chlapec s okuliarmi a potom zbadal priateľku S. W., ktorá plakala a držala si tvár. Svedkyňa W. Q., ktorá bola na mieste incidentu mu povedala, že ho napadol D. W., s priateľkou ho vyhľadali na facebooku a hneď ho aj spoznali. Po incidente boli podať trestné oznámenie, ale na polícii ich najskôr poslali na ošetrenie. Spolu s priateľkou boli v nemocnici hospitalizovaní dva dni, on bol ešte hospitalizovaný ďalšie 4 dni v súvislosti s operáciou nosa a bol aj práceneschopný. Okrem zlomeniny nosa, mal vybité asi štyri predné zuby. Obžalovaný ho zhruba pred pol rokom kontaktoval telefonicky s tým, že by sa s ním chcel stretnúť a mimosúdne sa vyrovnať. Obžalovanému poslal sms s tel. číslom na svojho právnika, ktorého obžalovaný potom aj kontaktoval.
Poškodená S. W. vypovedala o okolnostiach skutku rovnako, uviedla, že keď prechádzali cez parkovisko, X. F. sa otočil a vtedy ho obžalovaný dvakrát udrel do tváre. Obžalovaný na to nemal dôvod, nedávalo jej to vôbec zmysel. Pribehla k ním, chytila obžalovaného a ako ho za oblečenie ťahala od X. F., pozreli sa na seba a obžalovaný udrel aj ju pod pravé oko, na čo spadla na zem, a potom si pamätá, ako ju niekto zdvíhal zo zeme. Hneď po incidente chceli podať trestné oznámenie, ale najskôr boli na lekárskom ošetrení v S., kde ich poslali policajti. Poškodený pri incidente mal vyrazené štyri zuby, vypľúval ich na mieste, utrpel aj zlomeniu nosa. S určitosťou môže povedať, že tak ju ako aj poškodeného napadol obžalovaný, na mieste incidentu boli aj S. F. a W. Q..
Svedok S. F. vypovedal, že keď s bratom Stanislavom F. a jeho priateľkou S. W. vychádzali z baru W., tak sa za nimi rozbehla skupinka 7 až 8 ľudí, niečo kričali a ako sa brat otočil, obžalovaný ho dvakrát udrel päsťou do tváre. Poškodená S. W. začala brata brániť a vtedy ju obžalovaný tiež udrel do oblasti tváre, na čo poškodená spadla na zem a obžalovaný sa rozbehol smerom k nemu a aj on dostal od obžalovaného jednu šupu smerom do tváre, úder síce vykryl, ale aj tak spadol na zem a vtedy ho niekto aj kopol, ale nevie kto to bol. Rozbehol sa smerom k amfiteátru, potom sa vrátil k bratovi, kde videl, že má vybité zuby aj rozbitý nos. Po incidente išli na políciu podať trestné oznámenie, policajti ich poslali na lekárske ošetrenie.
Svedkyňa W. Q. vypovedala, že predmetného dňa oslavovala narodeniny, bola v bare W. a náhodne tam stretla poškodeného X. s priateľkou a bratom S.. Na chodbe zaregistrovala nejaký konflikt, zbadala aj S. F., ktorého niekto trhal za oblečenie. Potom ostala pri S. F., jeho bratovi a priateľke. Keď odchádzali z baru, počula, ako keby niekto za nimi utekal. Oni sa rozbehli každý na inú stranu, držala sa pri S.. Potom bola svedkom toho, ako asi 8-10 chalanov kopalo do S. a keď sa otočila, videla poškodeného s priateľkou ako ležali na zemi a od nich utekal obžalovaný. Keď prišla k poškodenému chýbali mu zuby, tiekla mu krv a S. nevidela na jedno oko. Potom sa rozhodli ísť na políciu, ona išla s nimi preto, lebo poznala tých chalanov, ktorí ich napadli, bolo ich veľa z W., tiež aj zo N. a tiež tam boli aj chalani z Q.. Na polícii sa ich policajti opýtali čo sa stalo, uviedli im mená chalanov, ktorí boli pri tej bitke, uviedli, že tam bol P. W., obžalovaný, S. O.. Policajti si záznam žiaden nespisovali, poslali ich na ošetrenie. Keď vypovedala na polícií, tak obžalovaného ako útočníka neoznačila, nebola si tým celkom istá. Keď sa otočila od S., tak na 100 % videla ako obžalovaný udrel poškodeného, nevidela mu presne do tváre, ale poznala obrysy a keďže si nebola istá, tak napísala poškodenému, aby si pozrel jeho profil.
Svedok P. W. vypovedal, že uvedeného večera bol v bare W. spolu s kamarátom U. O., pred barom počuli o bitke a keď prišli na miesto, videli na zemi ležať neznámeho muža, ktorý dostal nejaké kopačky do tváre. Toho muža zo zeme zodvihol, on sa mu vytrhol z rúk a utekal k nejakému dievčaťu, ktoré tiež ležalo na zemi. Útočníka videl aj do tváre, ale keby aj stál oproti nemu, tak by ho nespoznal. Na 100 % si je istý, že útočníkom, ktorý kopal poškodeného, nebol obžalovaný.
Svedok P. O. vypovedal, že uvedeného večera bol s obžalovaným v N. v reštaurácií, keď odchádzali z reštaurácie videli bitku. Videl ako O. P. udieral nejakého chlapca, potom aj spadli na zem a navzájom sa kopali. Potom keď sa postavili, skočila na nich nejaká žena a O. P. udrel aj tú ženu, udrel ju do tváre. Bolo tam veľa ľudí. Obžalovaný stál celú dobu pri ňom, boli asi vo vzdialenosti 10 m od bitky. Svedkovi na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov, nakoľko vypovedal, že nikoho z útočníkov nepoznal. Svedok vypovedal, že pred policajtmi tak vypovedal, pretože sa bál O. P., bál sa, že mu nejako ublíži, lebo vie, kde býva a mohol by mu niečo urobiť. Nemá vedomosť o tom, že by v minulosti niekomu ublížil a ani s ním nemal v minulosti žiaden konflikt. O. P. pozná asi 4 roky, obžalovanému nepovedal, že útočníka spoznal, že útočníkom bol O. P..
Svedok O. P. vypovedal, že ku skutku sa vyjadriť nevie, nemá s ním nič spoločné. Aj policajtom povedal, že nevie kde bol v čase, keď došlo k spáchaniu skutku, možno bol aj v práci. Obžalovaného pozná, videl ho párkrát v X., nie je s ním v žiadnom vzťahu, len ho pozná. Nevie súdu vysvetliť, prečo obžalovaný tvrdí, že uvedeného dňa mal napadnúť X. F. a S. W.. S obžalovaným nemá žiadne spory, je nekonfliktný typ, nevie si to vysvetliť. S obžalovaným nebol ani v telefonickom a ani v osobnom kontakte a ani sa s ním nerozprával o súdenom skutku. Svedka P. O. pozná, videl ho s obžalovaným, oni väčšinou chodia spolu. Pokiaľ ide o P. O., nemal s ním žiadne spory, nevie sa vyjadriť, prečo vypovedal, že ho videl ako niekoho napadol. Voči nemu nebolo v minulosti vedené žiadne trestné ani priestupkové konanie.
Súd konfrontoval obžalovaného a svedka O. P. v rámci ktorej obžalovaný zotrval na svojom tvrdení, že poškodeného nenapadol, že svedok sa mu v prítomnosti svedka S. C. v U. priznal, že poškodeného napadol on a tiež mu povedal, že sa k tomuto skutku, keď príde k najhoršiemu prizná. Svedok tvrdenia obžalovaného poprel, uviedol, že obžalovaného pozná iba z videnia, obžalovaný ho nenavštívil a to čo tvrdí obžalovaný je vymyslené, k žiadnemu stretnutiu nedošlo.
Svedok P. W. vypovedal, že bol svedkom incidentu na nábreží v A.. Viac útočníkov tam bilo vyššieho chalana a toho chalana, ktorý bol s priateľkou, toho bil len O. P.. Obžalovaný stál počas bitky vedľa neho a do bitky nezasahoval. Tiež sa mu marí, že priateľka poškodeného spadla pri tej bitke, ale či ju niekto udrel alebo nie, to už presne nevedel. Na návrh prokurátora bola svedkovi z dôvodu rozporov prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Svedok rozpory vysvetlil tým, že bol veľmi dobrý kamarát aj s O. P.. Potom ako prišiel obžalovanému papier z polície, spolu s obžalovaným išiel za O. P. do E. U., aby sa s ním porozprával, O. P. ich požiadal, aby to na neho nepovedali, aby naťahovali čas čo najdlhšie.
Za splnenia procesných podmienok súd čítal výpovede svedkov S. O., U. O., P. I., ktorí uviedli, že neboli svedkami bitky na nábreží a k súdenému skutku vyjadriť nevedeli.
Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy predovšetkým lekárske správy, odborné vyjadrenia, z ktorých v súhrne vyplynulo, že poškodený X. F. utrpel zranenia: otras mozgu, zlomeninu nosových kostí s posunom kostných úlomkov a vybočením nosovej priehradky vľavo, zlomeninu zuba č. 21,22 a zlomeninu porcelánového zubného mostíka v rozsahu 4 zubov. Zranenia mohli vzniknúť opakovaným úderom päsťou, úderom lakťom, úderom čelom, kopnutím nohou, úderom kolenom, úderom tvrdým predmetom bez ostrých hrán a výbežkov a tiež pádom a narazením tváre do tupého predmetu. Zranenia vznikli pôsobením násilia strednej intenzity až väčšej intenzity. Mechanizmus vzniku zranení môže zodpovedať tvrdeniam poškodeného. V súvislosti so zraneniami bol poškodený hospitalizovaný od 25.10. do 27.10.2014 a bola mu odporúčaná hospitalizácia za účelom napravenia zlomeniny nosových kostí. Poškodený bol hospitalizovaný od 29.10. do 31.10.2014, dňa 30.10.2014 v celkovom znecitlivení boli poškodenému napravené nosové kosti, tamponáda nosa a poškodenému bola naložená dlaha, ktorá mu bola odstránená dňa 6.11.2014. Liečba zranení a PN trvala od 25.10. do 14.11.2014, vzhľadom k rozsahu, charakteru zranení je doba liečenia a práceneschopnosti adekvátna. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia na chirurgickej ambulancii a oddelení, nutnosťou opakovaných kontrol u obvodného a zubného lekára. Približne 10 až 14 dní pociťoval bolesti, ktoré boli intenzívnejšie 2-3 dni po úraze a následne ďalšie 2-3 dni po napravení nosových kostí. Bolesti sa zvýrazňovali pri pohybe hlavou, dýchaní, kašli, pri rozprávaní, dotyku, jedení, pri akejkoľvek fyzickej námahe. Poškodený počas celej liečby približne 21 dní nemohol vykonávať činnosti spojené s väčšou fyzickou námahou. Bodové hodnotenie zranení bolo stanovené na 80 bodov, t.j. 1.318,40 €. Poškodená S. W. utrpela zranenia: ľahký otras mozgu, pomliaždenie a krvný výron v oblasti pravej očnice. Zranenie pomliaždenie a krvný výron vznikli pôsobením priameho tupého násilia na oblasť pravej očnice. Zranenia mohli vzniknúť úderom päsťou, kopnutím nohou, úderom kolenom, lakťom, úderom tvrdým tupým predmetom bez ostrých hrán a výbežkov a tiež pádom a narazením tváre do tupého predmetu. Zranenia vznikli pôsobením násilia strednej intenzity. Mechanizmus vzniku zranení môže zodpovedať tvrdeniam poškodenej. Liečba zranení a PN trvala od 25.10. do 4.11.2014, t.j. 10 dní vzhľadom k rozsahu, charakteru zranení je doba liečenia a práceneschopnosti adekvátna. Poškodená bols obmedzená v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia na chirurgickej ambulancii a oddelení, bola hospitalizovaná , 7 dní od úrazu pociťovala bolesti hlavy, ktoré boli intenzívnejšie prvé 2-3 dni. Bolesti sa zvýrazňovali pri vstávaní, chôdzi, pri pohybe hlavou a akejkoľvek fyzickej námahe. Prvé 2-3 dni nevidela na pravé oko, nemohla otvoriť viečko. Počas celej liečby, 10 dní nemohla vykonávať činnosti spojené s väčšou fyzickou námahou. Bodové hodnotenie zranení bolo stanovené na 35 bodov, t.j. 576,80 €.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku. Obžalovaný spáchanie skutku poprel, bránil sa, že v inkriminovanej dobe sa nachádzal na mieste, kde došlo k incidentu, on však incident iba sledoval, nezapojil sa. Stál vtedy pri svedkovi P. O., čo mu svedok aj dosvedčil. Zároveň uviedol, že poškodenému ublížil svedok O. P.. Jeho obrana, že sa súdeného skutku nedopustil bola bezpečne vyvrátená výpoveďami poškodených, svedkov S. F. a W. Q. a tiež aj nepriamymi dôkazmi. Výpovede poškodených a menovaných svedkov plne korešpondovali so závermi odborného lekárskeho vyjadrenia a tiež boli v zhode s lekárskym potvrdením o prvotnom ošetrení, na ktorom boli poškodení bezprostredne po incidente a skutočnosťami. Objektívne zistené a lokalizované zranenia, ktoré utrpeli poškodení plne zodpovedali popisu skutkového deja tak, ako ho popísali poškodení a svedkovia. Obaja poškodení, ako aj svedkovia S. F. a W. Q. bez akýchkoľvek pochybností potvrdili, že útočníkom bol obžalovaný. Súd potom nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovede týchto svedkov a nemal dôvod ich výpovediam neveriť, keďže títo svedkovia zároveň rovnako vypovedali o okolnostiach skutku a ich výpovede vo všetkých súvislostiach vzájomne zapadali aj do listinných dôkazov, bezprostredne po incidente vyhľadali lekárske ošetrenie.
Naopak oproti výpovediam týchto svedkov stáli výpovede obžalovaného a svedkov P. O. a P. W., svedkovia potvrdili obranu obžalovaného, uviedli, že počas incidentu stáli vedľa obžalovaného, obžalovaný do incidentu nezasahoval. Výpovede svedkov vo svetle všetkých dôkazov súd vyhodnotil ako tendenčné. Pri hodnotení výpovedí svedkov, súd prihliadal najmä k vnútornej štruktúre ich výpovede, či si neodporujú v podstatných okolnostiach, k logickým súvislostiam a predovšetkým, či výpovede svedkov sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, a tiež vzťah svedkov k obžalovanému. V danom prípade dospel súd k záveru, že výpovede svedkov boli v značnej miere ovplyvnené priateľskými vzťahmi, boli vykonané v snahe nepriťažiť výpoveďou obžalovanému, vzhľadom na ich priateľský vzťah. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozpory vo výpovediach P. W. a P. O., ktoré boli odstraňované na hlavnom pojednávaní, svedkovia nevedeli rozumne, akceptovateľným spôsobom vysvetliť rozpory vo výpovediach. Výpoveď svedka P. W., ktorý so svedkom P. O. potvrdzovali, že súdeného skutku sa mal dopustiť O. P., bola v rozpore aj so samotnou výpoveďou obžalovaného, obžalovaný a svedok inak popísali časove údaje, kedy sa mal dozvedieť obžalovaný, že útočníkom bol O. P., a tým aj kedy vznikla zvuková nahrávka, ktorú predložil ako dôkaz na svoju obranu obžalovaný. Obžalovaný predložil súdu nahrávku o ktorej tvrdil, že si na mobilný telefón, ktorý súdu predložil nahral rozhovor so svedkom O. P., ktorý sa mal priznať k súdenému skutku. K obsahu nahrávky, ktorú súd vykonal ako dôkaz však vyplynulo, že z jej obsahu nemožno zistiť za akých okolností bola vykonaná (rozpory vo výpovedí obžalovaného a svedka W.), išlo zjavne iba o nejakú časť rozhovoru z ktorého nebolo zrejme ani to, či rozhovor sa vzťahoval k predmetnému incidentu. Súd potom aj vzhľadom na obsah záznamu na zvukovej nahrávke, ktorú predložil obžalovaný nepovažoval za potrebné dopočuť svedka O. P. a návrh na doplnenie výsluchu tohto svedka odmietol.
Súd tiež odmietol návrh obžalovaného na výsluch svedkov O. H., C. S., vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažoval výsluchy svedkov za podstatné pre objasnenie skutkového stavu a rozhodnutie v merite veci. Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami poškodených a svedkov S. F. a W. Q., ktorých výpovede do seba logicky zapadali a boli súladné aj so závermi odborných vyjadrení, ohľadom mechanizmu vzniku zranení. Súd tiež hodnotil dôkazy v nadväznosti na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli aj z výpovedí svedkov, za poškodenými sa mala rozbehnúť väčšia skupina ľudí, preto aj svedok S. F. a W. Q. utekali iným smerom, pričom nie je vylúčené, že pri incidente mohol byť videný aj O. P., jeho podiel prípadnej účasti na incidente však nebol predmetom obžaloby.
Súd tak nemal pochybnosti, že skutok sa stal a vykazuje znaky prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Fyzický útok obžalovaného na mieste verejnosti prístupnom bol takého charakteru, že pri ňom reálne došlo k ublíženiu na zdraví poškodeného tak, ako to definuje ustanovenie § 123 ods. 2 Trestného zákona. Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle, chcel svojim konaním porušiť záujem chránený trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane ľudského zdravia, života a v prípade prečinu výtržníctva záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj, poriadok, pričom spravidla takýmto konaním páchateľa sú ohrozované aj ďalšie chránené objekty ako zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Pre naplnenie subjektívnej stránky súdených prečinov nestačí, že obžalovaný konal úmyselne, musí sa preukázať, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V tomto prípade úmysel obžalovaného, ublížiť na zdraví poškodeným vyplýval zo samotného spôsobu konania obžalovaného, lokalizácie úderov a jeho intenzity. Podľa výpovede svedkov a odborných vyjadrení údery obžalovaného boli vedený päsťou a silnou intenzitou, čomu zodpovedá aj vzniknutý následok. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona. Pokiaľ ide o charakter zranení, ktoré utrpeli poškodení, tieto zranenia si objektívne vyžiadali nielen lekárske ošetrenie, ale v prípade poškodeného aj operačný zákrok. V zmysle ust. § 123 ods. 2 Tr. zákona nie každá porucha zdravia, ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie počas ktorého bol nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Poškodení boli obmedzený v obvyklom spôsobe života. Doba liečenia v prípade poškodeného 21 dní a v prípade poškodenej 10 dní je plne adekvátna a zodpovedá zraneniam, počas uvedenej doby boli poškodení obmedzený v obvyklom spôsobe života. Súd tak nemal pochybnosti, že zranenia, ktoré poškodení utrpeli vznikli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a majú povahu ublíženia na zdraví (§ 123 ods. 2 Trestného zákona). Súd potom konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a nakoľko sa súdený skutok zároveň odohral na mieste verejnosti prístupnom, konanie obžalovaného posúdil aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, že sa dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/) a poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/). Súd potom konštatoval rovnaký pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Keďže obžalovaný sa dopustil v jednočinnom súbehu dvoch trestných činov, súd mu ukladal úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov). Pri ukladaní výmery a druhu trestu súd prihliadal na osobu obžalovaného, na jeho osobu neboli zistené žiadne negatívne poznatky, a to ani v mieste trvalého bydliska, s výnimkou tohto prípadu doposiaľ voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie, nebol priestupkovo prejednávaný, s výnimkou priestupkov na úseku dopravy ešte v roku 2012 a 2013, ide však o priestupky úplne iného charakteru ako je súdený skutok. Obžalovaný tak dodržiaval pravidla a normy občianskeho spolunažívania, žil bezúhonným spôsobom života a súd tak dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je spravodlivým a zákonným, odráža tak potreby individuálnej ako aj generálnej prevencie, splní si účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného a zároveň je aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa.
Keďže poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným titulom bolestného, pričom pri vyčíslení škody vychádzal z bodového ohodnotenia v odbornom vyjadrení. V odbornom vyjadrení bolo zranenie poškodenej ohodnotené na 35 bodov, t.j. 576,80 € a bodové ohodnotenie zranení poškodeného bolo stanovené na 80 bodov, t.j. 1.318,40 €. Súd potom zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodenému X. F. vo výške 1.231,40 € a poškodenej S. W. vo výške 576,80 €, t.j. v rozsahu, v akom si nárok na náhradu škody uplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) -štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) -poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) -zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.