Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-8-2016.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Csp/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008, sídlo Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, zastúpený JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale L. X. X, XXX XX Š., t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie 266,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 6Csp/8/2016-29 zo dňa 19.08.2016, v plnom rozsahu.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 266,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 260,11 Eur od 20.01.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 54,68 Eur (z toho 16,50 Eur súdny poplatok a 38,18 Eur trovy právneho zastúpenia) na účet advokáta žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou dňa 18.07.2016, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 266,11 Eur s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že žalovaný žalobcovi nezaplatil cenu dodanej elektrickej energie.
2.Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č.k. 6Csp/8/2016-29 zo dňa 19.08.2016, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa súdu nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného, preto súd vydaný platobný rozkaz podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil v plnom rozsahu. Súdu sa nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovaného, preto uznesením č.k. 6Csp/8/2016-44 zo dňa 10.10.2016 podľa § 116 ods. 2 CSP žalovanému oznámil podanú žalobu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nijako nevyjadril.
3.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o dodávke a distribúcii elektriny č. l. 3, faktúra č. l. 10, upomienky č. l. 8 a 9, obchodné podmienky č. l. 13, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
5.Žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili dňa 03.02.2012 zmluvu o dodávke elektriny pre odberné miesto X. X, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému dodávať elektrickú energiu a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu elektriny.
6.Faktúrou splatnou dňa 19.01.2015, žalobca fakturoval žalovanému spotrebu elektriny za obdobie od 03.11.2013 do 27.10.2014 v sume 260,11 Eur, z ktorej žalovaný nezaplatil nič.
7.Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu upomienkami zo dňa 03.12.2014 a 09.03.2015, za čo žalovanému zároveň vyúčtoval poplatok za náhradu nákladov 2 x 3,- Eur so splatnosťou 03.12.2014 a 09.03.2015.
8.Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny, na základe ktorej zmluvy žalobca dodal žalovanému elektrinu, ktorej cenu a poplatky spolu v celkovej výške 266,11 Eur žalovaný nezaplatil. Takto mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, ktorý analogicky možno posúdiť ako zmluvu kúpnu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorej je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť cenu dodanej a žalovaným spotrebovanej elektrickej energie. Preto súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 266,11 Eur.
10.Žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného záväzku, je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 260,11 Eur od 20.01.2015 do zaplatenia.
11.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O nároku žalobcu na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v zmysle ktorého by žalobcovi patrila plná náhrada trov konania, a zároveň aj podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane rovnako formulované návrhy v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate úkon prevzatia a prípravy zastúpenia vo viacerých takto hromadne podaných veciach splýva do jedného. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb spočíva v prepísaní niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania) a je spravidla zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším podielom ľudskej práce. Preto nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. t. j. za každý úkon právnej služby samostatne. Z podobnej filozofie vychádza napr. ustanovenie § 14b českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov, podľa ktorého odmena advokáta v podobných prípadoch napr. vo veci s tarifnou hodnotou od 30.000,- Kč do 50.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 500,- Kč za úkony právnej služby do podania návrhu (t.j. spravidla dva až tri úkony: prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a podanie návrhu), za ktoré štandardná odmena podľa § 7 zmienenej vyhlášky
predstavuje pri tarifnej hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch) resp. 9.300,- Kč (pri troch úkonoch); reálny nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak predstavuje napr. len 5,5 - 8 % štandardnej odmeny advokáta resp. 1 - 1,66 % tarifnej hodnoty predmetu sporu. Tiež podľa bodu 29 preambuly nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol povinný zaplatiť iba trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa žalobca nechal zastupovať advokátom. ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné. Z uvedených dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, pričom takto priznaná náhrada trov právneho zastúpenia bude predstavovať 1/3 štandardnej odmeny advokáta (prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva, podanie žaloby). Priznaný nárok na náhradu trov konania zohľadňuje tiež skutočnosť, že vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, a bez toho, aby žalobca okrem doručenia jedného písomného podania adresovaného súdu (žaloba) akokoľvek inak využil právne služby svojho advokáta.
12.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m) CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.
13.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby 23,24 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada nákladov 8,58 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 6,36 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú 38,18 Eur.
14.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta žalobcu súd uložil žalovanému v súlade s § 263 ods. CSP, podľa ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).