Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-182-2016.pdf
PDF · 78.72 KB
Case nature
Subarea
9C/182/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: F. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.Á. XX, V., proti odporkyni: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, V., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd odporkyni proti navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 30.11.2016 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže odporkyni akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu.
Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 09.08.2003 s odporkyňou uzavrel manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 27P/103/2015-46 zo dňa 26.11.2015, právoplatným dňa 07.01.2016. S odporkyňou bývali v spoločnom byte, ktorý predali, avšak zo spoločných prostriedkov získaných predajom bytu si odporkyňa na základe kúpnej zmluvy X.-XXXXX/ XX zo dňa 04.11.2014, teda ešte pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, kúpila do svojho výlučného vlastníctva byt č. X, nachádzajúci sa na F. H. Č.. XX X. V., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ,,BSM“) zatiaľ podaný nebol. Účelom neodkladného opatrenia je, že odporkyňa vzhľadom na svoje mimoriadne zlé majetkové pomery, by nakladala s uvedenými nehnuteľnosťami, a to predtým, ako by navrhovateľ podal návrh na vyporiadanie BSM, resp. na určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. predtým, ako by navrhovateľ podal na súd žalobu na určenie, že uvedené nehnuteľnosti patrili ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode do BSM.
K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil Sobášny list zo dňa 09.08.2003, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/103/2015-46 a čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
Podľa § 324 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 123 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <http://www.epi.sk/zz/1964-40/vsetky-znenia>.
Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ.
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava- m.č. Vrakuňa, katastrálne územie Vrakuňa vyplýva, že kúpnou zmluvou X.-XXXXX/XX zo dňa 04.11.2014 sa jediným vlastníkom nehnuteľnosti v pomere 1/1 stala odporkyňa. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka oprávnenie nakladať s vecou prislúcha vlastníkovi veci, pričom toto oprávnenie predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. S poukazom na uvedené, odporkyni, ako výlučnej vlastníčke bytu, prislúcha právo držať a užívať predmet jej vlastníctva a tiež právo s predmetom svojho vlastníctva disponovať a domáhať sa súdnej ochrany.
Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že predmetný byt si odporkyňa zaobstarala z finančných prostriedkov získaných predajom ich spoločného bytu patriaceho do BSM. Tieto tvrdenia však nijakým spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ taktiež postačujúcim spôsobom v návrhu neosvedčil svoje tvrdenia, že odporkyňa vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu by nakladala s predmetnou nehnuteľnosťou ešte pred podaním návrhu na vyporiadanie BSM, resp. pred podaním návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. pred podaním žaloby na určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do BSM, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal zlú majetkovú situáciu odporkyne. Súd teda zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca v ňom dostatočne neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Súd k veci ďalej uvádza, že otázka obsahu masy BSM bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Odporkyňa mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, a preto mala proti neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal odporkyni proti navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).