Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/12/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35717769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, 811 07 Bratislava, proti žalovanej R. X., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. Ž. XXX, XXX XX P. Ž., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 652,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 452,50€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 452,50 € od 7.9.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 19,40 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej vo výške 642,50€ zmluvnú pokutu vo výške 115,50€ a príslušenstvo. V žalobe uviedol, že dňa 24.02.2011 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500,-€ za odplatu vo výške 190,-€. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 690,-€ uhradiť v 10-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50€ a v ďalších 10 pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,25 €. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná svojim podpisom na zmluve. Žalovaná celkove na úver uhradila do dňa podania žaloby na súd sumu vo výške 47,50 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok a oznámil jej, že sa celý jej dlh stal splatným ku dňu 06.09.2011. Žalobca taktiež požadoval priznanie zmluvnej pokuty vo výške 3,30 % z istiny úveru za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením žalobného návrhu žalobcu, oznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.02.2011, predžalobnej upomienky zo dňa 18.07.2011, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 29.09.2011, podacím hárkom, prehľadom splátok poukázaných žalovanou na úver ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca uzavrel dňa 24.02.2011 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 500,-€ za odplatu vo

výške 190,-€ a žalovaná sa zaviazala celkovú dlžnú čiastku vo výške 690,-€ vrátiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50€ a v ďalších pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 68,25 €, s tým, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zároveň bol v zmluve uvedený doporučený termín úhrady splátok 20. deň v mesiaci. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nesplácala svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas vyzval ju žalobca listom zo dňa 18.07.2011 - výzvou k úhrade dlžnej sumy na zaplatenie aktuálneho zostatku a súčasnej ju upozornil, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, bude požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 29.09.2011 oznámil žalobca žalovanej, že jej záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420110586 sa stal ku dňu 06.09.2011 splatný v celom rozsahu. Žalovaná celkom na úver zaplatila čiastku vo výške 47,50 €. Ďalšie splátky na úver nepoukázala.

5. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6. Podľa § 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného ku dňu podpísania zmluvy o zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

8. Podľa § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného ku dňu podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

9. Podľa bodu 1 Obchodných podmienok, veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške.

10. Súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi sporovými stranami na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.02.2011 je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporene preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 24.02.2011 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere ( čo vyplýva aj zo samotného názvu tejto zmluvy), nakoľko podľa ustanovenia § 1 ods. 2 predmetného zákona sa za spotrebiteľský úver považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V danom prípade bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo forme pôžičky hotovostným spôsobom. Z dikcie zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase rozhodnom pre posúdenie

veci vyplýva, že obligatórnymi časťami zmluvy sú okrem iného údaje ohľadne výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj celková doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedená zmluva síce obsahovala údaj o splatnosti dojednaných splátok, avšak tento bol uvedený zmätočne a neurčito (najskôr je uvedené, že splátky sú splatné 30. deň po splatnosti prvej splátky a na ďalšom mieste je doporučený 20. deň úhrady, čo vzájomne nekorešponduje) a súčasne nebolo uvedené, aká časť splátky bude použitá na úhradu istiny, aká na úhradu úroku a ostatných poplatkov, ktoré údaje sú v súlade s vyššie citovanou zákonnou úpravou obligatórnymi náležitosťami zmluvy. Taktiež pokiaľ ide o dojednanie konečnej splatnosti úveru uvedením konkrétneho termínu, súd konštatuje, že predmetná zmluva tento údaj neobsahuje. Právna úprava pritom vyžaduje uvedenie presného dátumu konečnej splatnosti úveru (t.j. deň, mesiac, rok), preto uvedenie počtu splátok (na základe ktorých si má potom samotný spotrebiteľ vypočítať konečnú splatnosť úveru) ako údaj o konečnej splatnosti úveru nepostačuje. Tento údaj musí byť v zmluve uvedený konkrétnym dátumom a musí byť obsahom zmluvy samotnej. A nakoniec, pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, tento údaj nie je súčasťou samotnej zmluvy, nachádza sa len v obchodných podmienkach zmluvy, ktoré majú všeobecný charakter a sú určené pre bližšie neurčený okruh osôb, ktoré uzavrú so žalobcom v budúcnosti obdobnú zmluvu, preto ho nemožno považovať za dojednaný v súlade s vyššie citovaným zákonom. Tento údaj o výške RPMN navyše nespĺňa náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tam nie sú uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tak ako to vyžaduje zákon v citovanom ustanovení - § 9 ods. 2 písm. j). Vychádzajúc potom z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva neobsahuje tieto obligatórne náležitosti, predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500,-€ a žalovaná celkove na úver zaplatila sumu vo výške 47,500€, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie zvyšnej časti úveru (bez úrokov a príslušných poplatkov ) vo výške 452,50€ voči žalovanej, ktorá ostala v konaní nečinná.

11. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov.

12. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ustanovenia o zmluvnej pokute v § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyžadujú pre jej platné dojednanie jej uzatvorenie v písomnej forme. Súd vykonaným prieskumom zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo uvedené v časti Obchodných podmienok zmluvy o úvere, ktoré síce formálne tvorilo súčasť zmluvy, avšak táto nebola dojednaná individuálne a nachádza sa v časti za podpisom zmluvy. Jedná sa o všeobecnú časť zmluvy, ktorá je dodávateľom pripojená k zmluve bez akéhokoľvek individuálneho dojednania zo strany spotrebiteľa, či ovplyvnenia tejto časti, táto časť zmluvy je automaticky pripojená ku všetkým zmluvám žalobcu bez rozdielu a vylučuje možnosť spotrebiteľa do nej akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť, či ju vylúčiť. Pritom dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý ako každý právny úkon v určitej a zrozumiteľnej forme a musí mať aj predpísanú písomnú formu. Dohoda je vždy výsledkom prijatia konkrétnej ponuky. Súd nemal za preukázané, že by obchodné podmienky tvorili jednotu právneho úkonu so zmluvou o úvere, tieto listiny neboli podpísané ani nebolo preukázané, že by boli so samotnou zmluvou pevne spojené už pred jej podpisom. Naopak, z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že žalobca pripájal k obdobným zmluvám rovnaké podmienky. Súd má za to, že sa jedná o všeobecnú úpravu práv a povinností zmluvných strán. V žiadnom prípadne nemožno pripustiť záver, že obchodné podmienky obsahujú ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah, prípadne v ktorých by boli obsiahnuté podstatné náležitosti zmluvy. Všetky podstatné náležitosti zmluvy (aj dohody o zmluvnej pokute) musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť a pripojí k nim svoj podpis, tak, aby bol tento úkon urobený jasne a zrozumiteľne, bez akýchkoľvek pochybností o jeho platnosti a záväznosti pre zúčastnenú stranu. Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval dohodu o zmluvnej pokute za platne dojednanú pre nedostatok jej písomnej formy v súlade s § 40 Občianskeho zákonníka.

13. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.

14. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri istine aj na úhradu úroku z omeškania. Keďže uvedený vzťah

medzi účastníkmi konania bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednanie ohľadne úroku z omeškania sa musí spravovať v občianskoprávnymi predpismi.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška zákonných úrokov z omeškania v čase, keď sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 9,50%, ktorú si žalobca aj uplatňoval, preto mu súd priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške. Pokiaľ ide o moment omeškania, súd ho určil na deň nasledujúci po zosplatnení celého zostatku úveru, t. j. 07.09.2011 tak, ako to žalobca v žalobe aj požadoval.

16. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 tak, že žalobcovi, ktorý mal pomerný úspech v spore priznal nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 19,40% (úspech žalobcu 59,70 % - úspech žalovanej 40,30% = 19,40 %)..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.