Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1C/92/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom PhD., v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, práv. zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, AK so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej Z. T., narodenej XX. I. XXXX, trvale bytom F., S. XX, v konaní o zaplatenie 650,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 350,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350,-Eur od 11.10.2016 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 650,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 650,-Eur od 25.10.2009 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej úver vo výške 350,-Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 300,-Eur, spolu vo výške 650,-Eur za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v 10 mesačných splátkach po 65,-Eur počnúc dňom 20.07.2009. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalobca so žalovanou dohodli, že jedna tretina poplatku predstavovala úrok a dve tretiny poplatku náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tou spojenou. Žalobca zaslal žalovanej viaceré upozornenia na omeškanie so splátkami, na ktoré nereagovala v dôsledku, čoho sa úver stal dňa 25.10.2009 splatným. Nakoľko žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere s úmyslom ju vôbec nesplácať, podal na žalovanú trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu úverového podvodu. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že žalovaná nezaplatila ani jednu splátku úveru aj napriek tomu, že podľa údajov uvedených v zmluve, v časti "mesačné príjmy a výdavky", mala na to finančné prostriedky. Žalobca tak dospel k záveru, že žalovaná už v čase uzatvorenia zmluvy vedela, že nebude úver splácať, čím uviedla žalobcu do omylu a spôsobila mu škodu. Okresný súd Brezno trestným rozkazom č.k. 4T/45/2010 - 56 zo dňa 18.03.2010 uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Keďže žalovaná neuhradila žiadnu platbu, žalobca svoj nárok uplatnil súdnou cestou.

2. Žalobca k podanej žalobe pripojil: trestný rozkaz Okresného súdu Brezno č.k. 4T/45/2010 - 56 zo dňa 18.03.2010, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX.

3. Žalovaná, ktorej bol do vlastných rúk doručený opis žaloby s prílohami spolu s uznesením, ktorým jej bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne nevyjadrila.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.12.2016, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej s tým, že strany sporu svoju neprítomnosť vopred ospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a obsahom vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom a obsahom trestného spisu Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/45/2010, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť úver v sume 350,-Eur a žalovaná sa zaviazala poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 300,-Eur, t.j. v celkovej sume 650,-Eur, zaplatiť v 10-mesačných splátkach po 65,-Eur počnúc dňom 20.07.2009.

6. Trestným rozkazom Okresného súdu Brezno č.k. 4T/45/2010 - 56 zo dňa 18.03.2010 bola žalovaná uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, keď „dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 350,-Eur a ktorý sa zaviazala splatiť 10 mesačnými splátkami po 65,-Eur, pričom v samotnej žiadosti o úver uviedla celkové príjmy v sume 275,-Eur a mesačné výdavky v celkovej výške 60,-Eur, čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko pri uzavretí zmluvy o úvere neuviedla ďalšie mesačné výdavky v podobe ešte dvoch nesplatených pôžičiek, na základe čoho pri uvedení pravdivých výdavkov by jej úver nebol poskytnutý, s tým, že si svoje povinnosti neplnila a mesačné splátky riadne neuhrádzala, čím spôsobila žalobcovi škodu vo výške 1.561,80 Eur.“ Žalovanej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý jej bol podmienečne odložený a skúšobná doba bola určená na 12 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol žalobca so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.04.2010.

7. Z trestného spisu Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/45/2010 súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 662,-Eur podaním zo dňa 31.12.2009 adresovaným Okresnej prokuratúre Brezno v oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne ČVS: ORP-33/JP-BR-2010 zo dňa 19.02.2010 bolo voči žalovanej začaté trestné stíhanie a súčasne bolo voči nej vznesené obvinenie za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona s tým, že žalobcovi ako poškodenému mala vzniknúť škoda vo výške 662,-Eur. Obžaloba, v ktorej bola uvedená škoda vo výške 1.561,80 Eur, bola žalovanej doručená dňa 24.03.2010.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

11. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

12. Podľa § 193, tretia veta, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

13. V prejednávanej veci žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ktorého sa s poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Brezno č.k. 4T/45/2010 - 56 zo dňa

18.03.2010 dopustila žalovaná voči žalobcovi. Škodové konanie žalovanej spočívalo v tom, že žalovaná pri uzatvorení zmluvy o úvere so žalobcom neuviedla pravdivé údaje o svojich výdavkoch, keď neuviedla ďalšie dve nesplatené pôžičky, a žalobcu tak uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Žalovaná žiadnu splátku zo zmluvy o úvere neuhradila a spôsobila tak žalobcovi škodu, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil v celkovej výške 650,-Eur pozostávajúcej z istiny poskytnutého úveru vo výške 350,-Eur a ušlého zisku (poplatku) vo výške 300,-Eur.

14. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody súd posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie s tým, že uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na § 193 CSP, podľa ktorého je súd okrem iných rozhodnutí v civilnom sporovom konaní viazaný aj rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Keďže v prejednávanej veci bola žalovaná preukázateľne a právoplatne trestným rozkazom uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu, v príčinnej súvislosti s ktorým bola v trestnom konaní konštatovaná škoda vzniknutá žalobcovi ako poškodenému, súd v nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu boli naplnené. Žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie, preto je v civilnom sporovom konaní potrebné posúdiť výšku spôsobenej škody. Aj keď v trestnom rozhodnutí je uvedená výška škody ako kvalifikačný moment a vo výroku je vyčíslená, toto vyčíslenie nie je záväzné pre súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní o nároku na náhradu škody (R 22/1979). Podľa judikatúry citované ustanovenie § 193 znamená, že súd je viazaný iba výrokom, a to v rozsahu, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodné so skutočnosťami rozhodnými pre náhradu škody. Výrok trestného rozhodnutia nerieši pre civilný súd záväzne otázku rozsahu a výšky škody, a to ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu.

15. Súd sa tak zaoberal výškou uplatnenej škody. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; ušlý zisk je teda ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt napriek tomu, že sa dali očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí s tým, že nestačí iba pravdepodobnosť zvýšenia majetku. V tomto prípade bolo nepochybné, že skutočnú škodu predstavuje suma 350,-Eur, teda suma, ktorú žalobca reálne poskytol žalovanej v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere. Žalobca si podanou žalobou však uplatnil i nárok na zaplatenie sumy 300,-Eur ako poplatku dohodnutého v zmluve, ktorý má predstavovať z jednej tretiny úrok a dvoch tretín náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tou spojenou. Požadovaná výška poplatku je však iba tvrdením žalobcu, ale podľa názoru súdu nie je preukázaným nárokom, ktorý by súd mohol posúdiť ako ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd predovšetkým poukazuje na to, že na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase uzavierania zmluvy o úvere konal v úmysle vypožičané peniaze buď vôbec nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo konal aspoň s vedomím, že ich v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Škoda vznikla následkom trestného činu podvodu v situácii, keď žalovaná už pri uzatváraní zmluvy nemala úmysel úver (istinu) vrátiť a ak nemala úmysel vrátiť istinu, potom nemohla mať v úmysle dohodnúť a platiť akékoľvek poplatky. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca by nezískal poplatok v uvedenej výške, ak by žalovaná poskytla pri uzatváraní zmluvy správne informácie o svojich príjmoch a výdavkoch, teda ak by poskytnutie úveru protiprávne nevylákala, pretože v takom prípade by zmluva nebola uzavretá a žalobca by nebol uvedený do omylu ohľadom splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Uvedením do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie, resp. splácanie úveru, je potrebné chápať situáciu, kedy sa veriteľ mylne domnieva, že dlžník spĺňa podmienky na poskytnutie (splácanie) úveru, ale v skutočnosti to tak nie je. Ako je uvedené aj v trestnom rozkaze, pri uvedení pravdivých údajov by nebol žalovanej úver poskytnutý a žiadna zmluva by nebola uzavretá. Ak by nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, žalobca by nemohol mať nárok ani na žiadny poplatok. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval podanú žalobu za dôvodnú len v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 350,-Eur predstavujúcej istinu poskytnutého úveru a vo zvyšku, teda v sume 300,-Eur predstavujúcej poplatok, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Nakoľko sa žalovaná s nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od dátumu 25.10.2009, a teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy malo dôjsť k splatnosti úveru. Podľa názoru súdu však v danom prípade nie je možné priznať úroky z omeškania od splatnosti dlhu, pretože právnym dôvodom žaloby nie je plnenie zo zmluvy, ale náhrada škody. Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011). Ak predmetom konania je pohľadávka žalobcu spočívajúca v jeho práve na náhradu škody spôsobenej trestným činom, aj právna povaha úrokov z omeškania ako príslušenstva tejto pohľadávky sa spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Keďže Občiansky zákonník pri náhrade škody neustanovuje čas plnenia, treba uplatniť § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je dlžník povinný zaplatiť náhradu škody prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Nakoľko v danom prípade sa jednalo o náhradu škody spôsobenej trestným činom, súd vychádzal aj z R 27/1977, podľa ktorého „úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, podľa ustanovenia § 78 (teraz § 563) treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čoho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“ V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že by žalovanú pred podaním žaloby vyzval na plnenie z titulu náhrady škody, keď v trestnom konaní, ktoré predchádzalo tomuto konania, žalobca uplatňoval voči žalovanej škodu vyššiu. Súd tak konštatuje, že žalovaná bola preukázateľne vyzvaná na plnenie z titulu náhrady škody v konkrétnej výške 650,-Eur s príslušenstvom až dňa 10.10.2016, kedy jej bola súdom doručená žaloba s prílohami. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania z priznanej sumy 350,-Eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, a teda od dňa 11.10.2016 v sadzbe 5% ročne uplatnenej žalobcom, ktorá nie je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ohľadom prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keď ich úspech a neúspech v konaní bol v zásade rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).