Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-35-2016.pdf
PDF · 79.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudcom JUDr.Ivom Hlucháňom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. decembra 2016, v trestnej veci obžalovaného Q. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. K. nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale bytom H. XXXX/XX-X, N. D., bez zamestnania,
j e v i n n ý, ž e
hoci bol ako otec podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica sp.zn. 11P/65/2015 zo dňa 27.05.2015, právoplatného dňa 06.08.2015, povinný prispievať na výživu svojich maloletých detí, J. K., nar. XX.XX.XXXX, a Q. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXXX/XX-X, N.. D., na mal. J. sumou vo výške 120 Eur mesačne a na mal. Q. sumou vo výške 80 Eur mesačne, teda spolu sumou vo výške 200 Eur mesačne, ktoré výživné mal poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred matke detí K. K., bytom H. XXXX/XX-X, N.. D., plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca november 2015 úmyselne vyhýbal tým, že napriek tomu, že od 24.11.2014 pracoval u živnostníka T. F., miesto podnikania N. D., N. N. XXX, dňa 16.11.2015 bol s ním pracovný pomer ukončený dohodou z dôvodu požívania alkoholu na pracovisku, neplnenia pracovných úloh a nevhodného správania sa na pracovisku a zlej dochádzky do práce, následne sa síce dňom 17.11.2015 zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pov. Bystrica, sám si ale aktívne prácu vôbec nehľadal, vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, na výživu svojich maloletých detí v Pov. Bystrici a ani na inom mieste neprispel, čím mu za obdobie od mesiaca november 2015 do 30. novembra 2016 vrátane vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 2.350,- Eur, nakoľko časť výživného vo výške 250,- Eur uhradil, pričom neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé následky na maloleté deti,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
t ým s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 207 ods. 2 Tr.zák. za použitia § 38 ods. 2,3, Tr.zák., § 36 písm. j), l) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8 / osem / mesiacov,
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. sa mu určuje skúšobná doba 1 / jeden / rok.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na obžalovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zák. na tej skutkovej podstate ako je uvedené v podstate vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní zásadným spôsobom nepoprel spáchanie trestnej činnosti, uviedol však, že nemal dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby si výživné v takej výške mohol platiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne a zároveň poškodenej K. K., oboznámením sa ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :
Obžalovaný spáchanie trestného činu nepoprel, resp. uviedol, že je si vedomý tej skutočnosti, že výživné neplatí a teda že má dlh na výživnom tak, ako je uvedené v obžalobe , pričom potvrdil, že výživné neplatí naďalej. Za celé obdobie, ktoré sa mu kladie za vinu, teda až do novembra 2016 zaplatil na výživnom 250,-Eur. Potvrdil, že u posledného zamestnávateľa rozviazal pracovný pomer vzájomnou dohodou, uviedol, že nebol spokojný u tohto zamestnávateľa, nakoľko ho riadne neplatil, resp. si myslel, že má dostať viac finančných prostriedkov. Potom sa evidoval na úrade práce, aj z úradu práce bol prepustený pre nespoluprácu , nakoľko mu ponúkli nejakú robotu, ktorú zo zdravotných problémov robiť nemohol. V súčasnej dobe si vybavuje invalidku. Žije z toho, čo mu dá jeho matka dôchodkyňa. Uviedol, že si sám hľadal prácu, nikde ho však nezobrali. Žiaden doklad ako si hľadal prácu, nepredložil. Ďalej uviedol, že túto situáciu vyriešil tak, že si otvoril živnosť. Poprel tvrdenia, že by bol závislý na alkoholických nápojoch, že by vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Potvrdil, že býva v byte spolu s manželkou. Taktiež potvrdil, že tento byt v minulosti patril jej rodičom. K skutočnosti ohľadne pracovného hodnotenia bývalého zamestnávateľa uviedol, že to nie je pravda, že by on zle robil alebo že by sa niekde obnažoval a podobne. Dňa 18.09. sa odhlásil z úradu práce, založil si živnostenský list. Živnosť má na dokončovacie práce v interiéri a exteriéri. Mesiac pracoval pre firmu I., v obci C., kde by mal zarobiť 2000,-Eur.
Svedkyňa K. K., matka detí uviedla, že obžalovaný býva v spoločnej domácnosti , dokonca jej bráva jedlo, vôbec neprispieva na deti žiadnou dávkou za celé obdobie až november 2016 jej prispel celkovo 250,-Eur a to 200,-Eur počas vyšetrovania a 50,-Eur počas veci na súde. Uviedla , že v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje. Pokiaľ zamestnávateľ tvrdí, že bol prepustený z dôvodu , že sa obnažoval, takéto veci robí on aj doma, jednoznačne verí tomu, že sa takto správal. Uviedla, že je lenivý, nechce robiť a vo zvýšenej miere konzumuje alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých sa správa neadekvátne. Ona sama pracuje, má príjem , takže tým,že on jej neplatí výživné na deti, deti nie sú vystavené stavu núdze, nakoľko jej pomáhajú aj rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Tiež uviedla, že žiadnym spôsobom neprispieva na spoločné náklady ohľadne bývania. O deti sa v podstate vôbec nestará, má aký taký vzťah len so synom, dcéra ho ignoruje.
Skutočný stav bol ďalej preukázaný rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici 11P/55/2015-19, na základe tohto rozsudku mal súd za preukázané, že na čas po rozvode boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec mal prispievať výživným na J. 120,-Eur mesačne a na Q. 80,-Eur mesačne.
Podľa správy ÚPSVaR obžalovaný bol evidovaný na úrade práce od 17.11.2015.
Podľa správy posledného zamestnávateľa T. F., tento bol u nich zamestnaný od 24.11.2014 do 16.11.2015. Pracovný pomer ukončil dohodou, nakoľko ho niekoľkokrát zamestnávateľ upozornil na nevhodné správanie , zlú dochádzku, alkohol na pracovisku, vo firme správanie na pracovisku, ako aj po pracovnej dobe na ubytovni. Obnažoval sa na verejnosti a neplnil pracovnú dobu . Vyhováral sa na rôzne zdravotné problémy a podobne.
Pokiaľ pracoval, mal netto mzdu cca 320,-Eur.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd nemal pochýb čo do zistenia skutočného stavu a konanie obžalovaného potom súd upravil tak, že dobu neplatenia výživného upravil až do 30.novembra 2016 s tým, že dlh na výživnom bol v celkovej sume 2 350,-Eur, nakoľko časť výživného v celkovej výške 250,-Eur zaplatil. Pri uznaní viny súd jednoznačne vychádzal jednak zo samotného výsluchu obžalovaného, ako aj z ostatných vykonaných dôkazov. Sám obžalovaný potvrdil,že výživné neplatil. Uviedol však rôzne dôvody, prečo neplatil toto výživné, teda jednak že mal zdravotné problémy , taktiež uviedol, že pokiaľ mal prácu, tuto nebol ohodnocovaný tak, ako si predstavoval, že by mal byť ohodnocovaný. Jednoznačne však súd takéto tvrdenia obžalovaného nevyhodnotil ako okolnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za spáchanie trestnej činnosti a jeho konanie vykazuje aj po materiálnej stránke všetky znaky uvedeného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zák., nakoľko mal jednoznačne súd za preukázané, že tento najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného.
Obžalovaný v mieste bydliska požíva v celku priemernú povesť. Priestupkovo riešený mestskou políciou nebol. Podľa indexu priestupkov MV bol tento v minulosti riešený len na úseku dopravy blokovými pokutami. Súdne trestaný doposiaľ nebol.
Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. Zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného mal súd preukázané dve poľahčujúce okolnosti a to v zmysle § 36 písm. j), l), teda že doposiaľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a l), priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval, nakoľko v závere hlavného pojednávania žiadal urobiť vyhlásenie, že je vinný a v záverečnej reči jednoznačne uviedol, že je si vedomý, je vinný z uvedeného skutku a tento aj úprimne oľutoval. Takže mal pomer poľahčujúcich k priťažujúcim okolnostiam 2:0 v prospech poľahčujúcich, nakoľko priťažujúcu okolnosť u neho žiadnu nezistil.
Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že pre zabezpečenie účelu trestu tak ako to má na mysli zákonodarca, bude postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej sadzby, ktorý trest je možné primerane odložiť na skúšobnú dobu s tým, že takto uložený trest splní svoj účel tak, ako to má na mysli § 34 ods. 1,4 , takže súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.