Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-189-2014.pdf
PDF · 115.94 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/189/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu : H. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Bratislava - H., adresa pre doručovanie : T. XX, Bratislava proti žalovanému : E.. D. A., F.. XX.XX.XXXX, T. R. X, Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2014 domáhal , aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu škodu na majetku vo výške 2000,- eur a sumu vo výške 6000,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobou uplatnené nároky odôvodnil žalobca tým, že ho žalovaný dňa 13.05.2008 vysťahoval násilím z bytu č. X v dome na R. K..Č.. X R. T., ktorý užíval na základe nájomnej zmluvy a jeho veci z bytu vypratal. Žalobca podal o skutku trestné oznámenie, pričom trestné konanie začaté na základe trestného oznámenia žalobcu bolo z dôvodu premlčania zastavené. Uznesením zo dňa 23.05.2008 ČVS: ORP-1512/-OV-B1-08 bolo začaté trestné stíhanie a žalobcovi vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona a prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 Trestného zákona. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.02.2014 sp.zn. 5T/71/09. Žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili dňa 16.11.2005 nájomnú zmluvu predmetom, ktorej bola časť bytu č. X R. C. na R. K..Č.. X R. T.. Podľa žalobcu odcudzil žalovaný žalobcovi z uzamknutej izby bytu predmetnú nájomnú zmluvu a doklady, ktoré potvrdzovali príjem nájomného. Žalovaný dňa 13.05.2008 násilne vysťahoval žalobcu ako neplatiča nájomného z predmetného bytu. Žalobca tvrdil, že nájomné žalovanému uhrádzal. Okresným súdom Bratislava I bolo vydané predbežné opatrenie č.k. 14C/85/08-30, ktorým súd nariadil žalovanému povinnosť, strpieť nájom predmetného bytu a povinnosť zdržať sa vypratania vecí žalobcu do 31.08.2008. Žalobca tvrdil, že vypratanie jeho vecí z bytu sa uskutočnilo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a bolo hrubým zásahom do ústavného práva žalobcu na nedotknuteľnosť obydlia a súkromia a ďalej, že trestné oznámenie žalovaného bolo úmyselne účelové, založené na klamstvách a výmysloch a sledovalo cieľ privodiť žalobcovi ujmu na základných právach. Násilným vysťahovaním žalobcu, vyprataním jeho vecí a podaním trestného oznámenia na žalobcu, došlo podľa žalobcu k závažnému zásahu do jeho majetkových a osobnostných práv a vzniku škody na majetku žalobcu ako aj ujmy na jeho právach vyjadrenej peňažným ekvivalentom. Z dôvodu vysťahovania z bytu si žalobca uplatnil nárok na náhradu nákladov vynaložených za ubytovanie v hotely Plus, Bulharská 72, Bratislava v období od 13.05. do 19.05.2008 vo výške 1800,- Sk, t.j. 59,98 eur, náhradu nákladov za prevoz a uskladnenie vecí vyprataných z bytu vo výške 1500,- Sk, t.j. 49,97 eur. Ďalej si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď zaplatil nájomné za máj roku 2008, pričom z bytu bol vyprataný už 13.05.2008, ktorý nárok vyčíslil vo výške
3493,50 Sk , t.j. 115,96 eur. O uvedených nákladoch a výdajoch sa doklady podľa vyjadrenia žalobcu nezachovali. Žalobca tvrdil, že po prevoze a kontrole vyprataných vecí z bytu zistil, že mu chýba nabíjačka na mobilný telefón, handsfree sada k mobilnému telefónu, preukaz odbornej spôsobilosti na vykonávanie súkromnej bezpečnostnej služby, vodičský preukaz, monitor na osobný počítač, viaceré inštalačné CD s programami, kábel na pripojenie telefónu k PC, počítačové diskety s textovými súbormi osobnej povahy, hudobné a vyúčbové CD, krátky kožený kabát, oblek, právnická literatúra, beletria, učebnica angličtiny, , kancelárske potreby, šanóny s dokumentmi a účtovnými dokladmi a 331,93 eur v hotovosti. Majetkovú škodu vyčíslil žalobca na 2000,- eur. Žalobca uviedol, že mu vznikla značná morálna ujma znížením jeho dôveryhodnosti, ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, morálky a dobrej povesti pred susedmi v dome, priateľmi, známymi, verejnosťou a štátnymi orgánmi. Žalobca tvrdil, že bolo závažným spôsobom zasiahnuté do jeho práva na nedotknuteľnosť obydlia , práva na súkromie, práva vlastniť a užívať majetok a nakladať s ním, do práva uschovávať v súkromí písomnosti dôvernej povahy, do nedotknuteľnosti osobnej korešpondencie a dôverných osobných záznamov a údajov. Nakoniec žalobca poukázal na skutočnosť, že šesť rokov bolo proti nemu vedené trestné konanie a táto okolnosť mohla mať vplyv na hľadanie si nového zamestnania. Súčasne tvrdil, že násilným konaním žalovaného utrpel šok a traumu , ktoré doznievali ako posttraumatické následky emocionálneho trápenia sa. Na základe uvedeného žiadal od žalovaného za utrpenú morálnu ujmu na právach peňažnú satisfakciu v sume 6000,- eur. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný nahradil skutočnú škodu vo výške 2000,- eur. 2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne svojim podaním doručeným súdu dňa 23.02.2015, žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a sporoval tvrdenia žalobcu o krádeži nájomnej zmluvy, násilnom vyprataní, krádeži účtovných dokladov, utrpení šoku a traumy žalobcom a tvrdil, že posúdenie protiprávneho konania žalobcu spadalo do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca uviedol, že bolo jeho povinnosťou oznámiť protiprávne konanie žalobcu a tvrdenie žalobcu, že trestné stíhanie mohlo mať vplyv na hľadanie si zamestnania a vznik nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy považoval za nedôvodné, keďže žalobca bol do roku 2011 činný ako živnostník a sám vo svojom podaní uviedol, že bol permanentne zamestnaný od roku 2010. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov a namietal neexistenciu kauzálneho nexusu medzi uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou a uvádzanými dôvodmi ich vzniku. 3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.04.2015 uviedol, že námietku premlčania vznesenú žalovaným považuje za nekvalifikovanú, neurčitú a nezrozumiteľnú. Za rozhodujúci v konaní považoval žalobca rozsudok OS Bratislava I sp.zn. 5T/71/09 doručený mu dňa 24.04.2014 a právoplatný dňa 07.05.2014. Od doručenia tohto rozsudku odvodil žalobca nadobudnutie reálnej vedomosti o úmyselnom protiprávnom konaní žalovaného, ktorého následkom bola škoda na majetku žalobcu, bezdôvodné obohatenie žalovaného a nemajetková ujma žalobcu. Podľa žalobcu súd v trestnom konaní svojim rozsudkom ustálil konanie žalovaného dňa 13.05.2008 za protiprávne a tým založil zodpovednosť žalovaného za takéto konanie. Do právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní nebolo možné podľa žalobcu označiť konkrétnu osobu zodpovednú za protiprávne konanie a protiprávnosť konania žalovaného mala byť ustálená až trestným súdom dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Vedomosť o protiprávnosti skutku žalovaného z 13.05.2008 získal žalobca až doručením trestného rozsudku vydaného v konaní sp.zn. 5T/71/09 a nadobudnutím jeho právoplatnosti. Z výpovede žalovaného v trestnom konaní dňa 13.05.2008 vyplývalo podľa žalobcu, že žalovaný úmyselne klamal ohľadom skončenia nájomného pomeru, ako aj ohľadom skončenia pracovného pomeru žalobcu. Žalovaný ako osoba s právnickým vzdelaním musel mať vedomosť o svojom protiprávnom konaní, čo zakladá dôvod pre aplikáciu plynutia desaťročnej premlčacej lehoty vzťahujúcej sa k nárokom žalobcu. Počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby možno podľa žalobcu stanoviť na deň 14.05.2008, ktorý nasledoval po dni, v ktorom prišlo k vysťahovaniu žalobcu a táto podľa žalobcu uplynie dňa 14.05.2018 . Subjektívna premlčacia doba začala podľa žalobcu plynúť dňom 24.04.2014, kedy mu bol doručený trestný rozsudok, resp. odo dňa jeho právoplatnosti t.j. od 07.05.2014 a uplynula dňa 24.04.2016, resp. 07.05.2016. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval žalobca za nedôvodnú, keď žalobu podal dňa 15.10.2014, teda v rámci plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty. 4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.09.2016 uvádzal, že podnetom na podanie trestného oznámenia bolo protiprávne konanie žalobcu, a to dlhodobé neplatenie nájomného, vylomené okno, zničené zariadenie a vylomené dvere bytu, ako aj vstup do bytu cez okno bytu a oznámenie svedkov o tomto postupe žalobcu. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti považoval žalovaný žalobu žalobcu za nedôvodnú, zneužívajúcu právo a vedenie sporu žalobcom za šikanózne. Žalovaný zotrval na skôr vznesenej námietke premlčania s tým, že objektívna premlčacia lehota nárokov uplatnených žalobou uplynula v roku 2011. Opätovne namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeniami žalobcu o príčine vzniku škody a škodou. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v trestnom
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5T/71/2009 bolo posudzované konanie žalobcu a nie žalovaného. Nakoniec žalovaný namietal neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom svojich tvrdení. 5. Žalovaný si vzájomnou žalobou obsiahnutou v jeho písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.09.2016 uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 5652,17 eur titulom nezaplateného nájomného a jeho príslušenstva. Uznesením zo dňa 21.10.2016 č.k. 25C/189/2014-100 vylúčil konajúci súd vzájomnú žalobu žalovaného na samostatné konanie, keď mal za to, že žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil nároky, ktoré sa nehodia na spojenie s nárokmi uplatnenými žalobcom. 6. Žalobca v obsahu svojho písomného stanoviska doručeného súdu dňa 12.10.2016 uviedol, že žalovaný ako osoba s právnickým vzdelaním druhého stupňa úmyselne riešila občianskoprávny vzťah nedovolenou svojpomocou, keď neukončila nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou a nerešpektovala výpoveď z nájmu doručenú mu žalobcom podľa, ktorej mal nájomný vzťah skončiť k 31.08.2008 a pri vysťahovaní vecí žalobcu, proti jeho vôli, nezabezpečila prítomnosť nezainteresovanej úradnej osoby a súpis vecí žalobcu a tieto vynosila do nechráneného priestoru bytového domu v rekonštrukcii. Následne žalovaný bezdôvodne podal na žalobcu trestné oznámenie s cieľom privodiť mu odsúdenie v trestnom konaní. Z uvedeného dovodzoval žalobca priame úmyselné konanie žalovaného. Podľa žalobcu je teda objektívna premlčacia doba ním uplatnených nárokov desaťročná. Žalobca vo svojom písomnom podaní žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu na majetku vo výške 2000,- eur a nemajetkovú ujmu v sume 8000,- eur. Na pojednávaní dňa 21.10.2016 uviedol žalobca, že na zmene petitu žaloby netrvá a následne svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2016 zobral späť svoj návrh na zmenu petitu späť a žiadal, aby súd konal a rozhodoval o pôvodnom žalobnom návrhu. 7. Súd vykonal dokazovanie obsahom zápisnice o trestnom oznámení OR PZ , odd. skráteného vyšetrovania Staré Mesto - západ ČVS: ORP-1507/2-OSV-B1-2008 z 13.05.2008, uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry pre Bratislavu z 02.09.2012 sp.zn. 1Pn 706/08-95 v spojení s opravným uznesením z 03.10.2013, uznesením vydaným OR PZ SR BAI z 23.05.2008 ČVS: ORP-1512/2-OSV-BI.-08 , rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.02.2014 sp.zn. 5T/71/09 právoplatným dňa 07.05.2014, uznesením vydaným Okresným súdom Bratislava I č.k. 14C/85/2008-30, dodatkom č. 1 k zmluve o nájme časti bytu z 15.10.2006, obsahom zápisnice o výsluchu svedka poškodeného zo dňa 13.05.2008, str.5, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci. 8. Uznesením vydaným príslušníkom PZ Okresného riaditeľstva PZ SR zo dňa 23.05.2008 ČVS: ORP-1512/2-OSV-BI.-08 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v T. na R. K.. Č.. 4 dňa 13.05.2008 v dobe od 16.40 hod. do 19.30 hod. neoprávnene vznikol do bytu na 1.poschodí a to tým spôsobom, že vyšiel na lešenie, ktoré je toho času pristavené k predmetnému domu, vytlačil uzatvorené okno kúpeľne, pričom zhodil a rozbil poličku v blízkosti okna v kúpeľni a následne vošiel do bytu, v ktorom nič neodcudzil, iba uzamkol dvere na jednej izbe, po čom z bytu opäť cez okno odišiel, pričom v rukách niesol nezistený predmet, čím poškodenému spôsobil škodu vo výške 1000,-Sk. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.02.2014 sp.zn. 5T/71/09 právoplatným dňa 07.05.2014 bol žalobca oslobodený spod obžaloby pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. 9. V zmysle dodatku č. 1 k Zmluve o nájme časti bytu uzatvorenej dňa 16.11.2005, ktorý dodatok uzatvorili strany sporu dňa 15.10.2006 sa tieto dohodli na zvýšení ceny nájmu na 5700,- Sk. 10. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/85/2008-30 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému strpieť nájom časti bytu č. X-izby s príslušenstvom na R. K..Č.. X R. T. žalobcom a povinnosť zdržať sa vypratania vecí žalobcu do 31.08.2008. Predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť 21.01.2009 a vykonateľným sa stalo dňa 22.07.2008. 11. Zo zápisnice o trestnom oznámení podanom na OR PZ, odd. skráteného vyšetrovania Staré Mesto - západ ČVS: ORP-1507/2-OSV-B1-2008 vyplýva, že žalobca podal dňa 13.05.2008 trestné oznámenie na žalovaného, ktorý ho toho istého dňa násilne vysťahoval z bytu č. X na R. K.. X R. T., aj napriek platne uzatvorenej nájomnej zmluve. V trestnom oznámení uvádzal, že žalovaný za pomoci dvoch neznámych osôb vysťahoval jeho veci pred uvedený byt. Žiadal o asistenciu polície a otvorenie predmetného bytu a umožnenie tento užívať. 12. Zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného E.. D. A. dňa 13.05.2008 (č.l.61) vyplýva, že tento uzatvoril v septembri roku 2005 so žalobcom nájomnú zmluvu predmetom, ktorej bol prenájom jednej izby v byte na R. K..Č..X R. T. vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný, z dôvodu neplatenia nájomného žalobcom, vypovedal ústne nájom bytu a následne vyzval žalobcu na vypratanie bytu do 09.05.2008.
Žalobca si mal výzvu prevziať dňa 24.04.2008. Pretože žalobca neriešil situáciu, rozhodol sa žalovaný vysťahovať mu dňa 13.05.2008 veci z bytu. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že vysťahovanie vecí žalobcu aj zrealizoval a za prítomnosti ďalších dvoch osôb veci žalobcu zbalil a vyniesol ich na chodbu obytného domu, pričom žalobca bol prítomný pri balení svojich vecí a videl kam tieto boli uložené. 13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 14. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody vo výške celkom 2000,- eur, a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6000,- eur. Žalobou uplatnené nároky odôvodnil žalobca skutkovo tým, že so žalovaným mal uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu na prenájom časti bytu ( prenájom sa týkal jednej izby v byte) v dome na R. K..Č.. X R. T.. Predmetný byt vlastnil žalovaný. Žalovaný dňa 13.05.2008 násilne vypratal žalobcu z bytu napriek tomu, že nájomná zmluva medzi stranami nebola ukončená a žalobcovi svedčilo právo prenajatú časť bytu užívať. Žalobca tvrdil, že musel vynaložiť náklady na ubytovanie po vyprataní z bytu žalovaným vo výške 59,98 eur, náklady na prevoz a uskladnenie vyprataných vecí vo výške 49,97 eur a po kontrole svojich vecí zistil, že mu niektoré chýbajú (chýbajúce veci sú konkretizované v bode 1 odôvodnenia rozsudku), pričom náklady vynaložené
na ubytovanie, prevoz a uskladnenie vyprataných veci spolu s bližšie nešpecifikovanou škodou na stratených veciach a nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 115,96 eur titulom nájomného zaplateného za mesiac máj 2008 a nespotrebovaného v období od 14.05. do 31.05.2008 v dôsledku vypratania z bytu vyčíslil žalobca ako majetkovú škodu vo výške 2000,- eur. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval morálnou ujmou, šokom a traumou, ktoré utrpel v dôsledku vypratania a šesť rokov trvajúcim trestným konaním počas, ktorého bol v procesnom postavení obvineného, keď trestné stíhanie bolo začaté na základe trestného oznámenia žalovaného. Žalovaný sporoval pravdivosť žalobcových tvrdení, uvádzal, že posúdenie protiprávneho konania žalobcu spadalo do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a namietal vznik škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a udalosťou a nakoniec vzniesol námietku premlčania žalobou uplatnených nárokov. 15. Medzi stranami nebolo sporným, že tieto uzatvorili v roku 2005 nájomnú zmluvu, ktorou žalovaný ako vlastník bytu prenajal žalobcovi časť (jednu izbu) bytu č.X v dome na R. K..Č.. X R. T.. Z vykonaného dokazovania, najmä obsahu výpovede žalovaného ako svedka - poškodeného pri jeho výsluchu (viď. bod 12 odôvodnenia rozsudku) mal súd za preukázané, že žalovaný vypratal žalobcu dňa 13.05.2008 z prenajatého bytu. Bez ohľadu na tvrdenia žalovaného, ohľadom vyprataniu predchádzajúceho ukončenia nájomnej zmluvy, bola svojpomoc ( v zmysle § 6 Občianskeho zákonníka) zo strany žalovaného vylúčená, a to aj v prípade, ak by trvanie nájomného pomeru založeného medzi stranami zmluvou bolo ukončené a žalobca by užíval časť bytu bez právneho dôvodu. Poukazom na rozhodnutie ÚS SR sp.zn. III. ÚS 235/08 uvádza súd, že svojpomoc je možné použiť len na odvrátenie zásahu (tzv. defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav). Ofenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zmeniť existujúci stav, ako to je pri svojpomocnom vyprataní bytu, nie je prípustná.
Súd žalobu žalobcu zamietol prioritne z dôvodu kvalifikovanej námietky premlčania vznesenej v konaní žalovaným ako aj z dôvodu nepreukázania vzniku majetkovej či nemajetkovej ujmy žalovaným.
Žalobca v konaní nepreukázal vznik ním tvrdenej škody ani bezdôvodného obohatenia, pričom vznik žalobou uplatnených nárokov žalovaný, v rámci svojej procesnej obrany, sporoval. Žalobca síce tvrdil vynaloženie nákladov potrebných na zabezpečenie ubytovania vo výške 59,98 eur, ako aj nákladov na prevoz a úschovu svojich vecí vo výške 49,97 eur potom, čo ho žalovaný z bytu vypratal, tieto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal a na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať dôkazy. Súd vykonal dokazovanie v celom žalobcom navrhovanom rozsahu a teda sa oboznámil s obsahom všetkých žalobcom v konaní predložených listín. Zo žiadnej žalobcom predloženej listiny , ani ostatného obsahu spisu nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca náklady, ktorých náhradu si ako skutočnú škodu v tomto konaní uplatnil aj skutočne vynaložil a iné návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu neboli. Rovnako žalobca nepreukázal zaplatenie nájomného za mesiac máj 2008, ktorého nespotrebovanú časť si uplatnil žalobným návrhom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný naopak po celý čas namietal, že žalobca mu nájomné neuhrádzal, čo bolo dôvodom pre ukončenie nájomného vzťahu. Nakoniec v súvislosti so zvyškom uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody, ktorá mala spočívať v škode spôsobenej stratou niektorých vecí žalobcu, by žalobca preto, aby bol v spore úspešný musel preukázať, že všetky veci, o ktorých tvrdil, že sa mu v súvislosti s vyprataním bytu stratili, skutočne vlastnil, ako aj preukázať, že tieto veci sa v momente vypratania bytu v tomto byte nachádzali, teda boli vypratávané a nakoniec preukázať ich hodnotu v čase ich straty. Žalobca v naznačenom smere nenavrhol súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o vzniku skutočnej škody v dôsledku straty vypratávaných vecí. Strany majú v sporovom konaní povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdené skutočnosti žalobca nepreukázal, je pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie vo veci.
Bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca nepreukázal podľa súdu vznik škody ako predpokladu úspešného uplatnenia si nároku na náhradu skutočnej škody, považoval súd za dôvodnú aj námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným. Ak dlžník uplatní námietku premlčania, nemôže súd premlčané právo priznať, návrh na začatie konania súd v takom prípade zamietne. To platí pri práve na náhradu škody aj v prípadoch, keď nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody (R 29/83). Súd právne kvalifikoval nároky žalobcu na náhradu nákladov ubytovania, nákladov na prevoz a úschovu svojich vecí ako aj náhradu za stratené veci ako nárok na náhradu škody a nárok na vydanie nespotrebovaného nájomného za mesiac máj 2008 ako nárok žalobcu uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia.
To znamená, že pri uvedených nárokoch plynie kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna premlčacia doba, pričom ich začiatok je stanovený samostatne. Objektívna premlčacia doba plyne od tzv. škodovej udalosti, subjektívna premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode a tom, kto za ňu zodpovedá. Vzájomných vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu spôsobil škodu úmyselne, preto vo vzťahu ku jeho nároku na náhradu škody plynie desaťročná objektívna premlčacia doba, a teda ním uplatnený nárok na náhradu škody nie je premlčaný a vo vzťahu ku tomuto nároku uplynie premlčacia doba v roku 2018. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby odvodzoval žalobca od momentu doručenia rozsudku OS Bratislava I sp.zn. 5T/71/09 , resp. od momentu nadobudnutia jeho právoplatnosti , teda mal za to, že subjektívna premlčacia doba vo vzťahu ku jeho nárokom na náhradu škody začala plynúť dňom 24.04.2014, resp. 07.05.2014 a uplynula teda až v roku 2016. Súd sa s uvedenými úvahami žalobcu nestotožnil, keď za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku na náhradu skutočnej škody považoval deň 20.05.2008, a to tej časti nároku, ktorý zodpovedal náhrade nákladov vynaložených žalobcom na ubytovanie od 13.05. 2008 do 19.05.2008, prípadne deň nasledujúci po dni úhrady nákladov za prevoz a uskladnenie vecí a nakoniec deň nasledujúci po dni, v ktorom zistil žalobca stratu svojich vyprataných vecí. Sám žalobca na pojednávaní dňa 05.12.2016 uviedol, že vypratané veci skontroloval a ich stratu zistil dva až tri dni po vyprataní, teda vedomosť o škode datoval žalobca svojimi tvrdeniami najneskôr na deň 16.05.2008, keďže ku vyprataniu vecí žalobcu z bytu prišlo dňa 13.05.2008. O tom, kto mal škodu spôsobiť sa dozvedel žalobca dňa 13.05.2008, keďže bol po celú dobu prítomný pri vypratávaní bytu ( s výnimkou asi 10 minút telefonátu na políciu). Toto svoje tvrdenie uviedol žalobca na pojednávaní dňa 05.12.2016 a súčasne skutočnosť, že bol žalobca prítomný pri vypratávaní bytu, a že mu bolo známe, kto jeho veci z bytu vypratal, potvrdzuje aj zápisnica o trestnom oznámení z 13.05.2008 podľa, ktorej urobil žalobca na OR PZ , oddelenie skráteného vyšetrovania Staré Mesto - západ ČVS: ORP-1507/2-OSV-B1-2008, trestné oznámenie na žalovaného, ktorý ho dňa 13.05.2008 násilne vysťahoval z bytu ( viď bod 11 odôvodnenia rozsudku). Z uvedeného vyplýva, že subjektívna dvojročná premlčacia lehota ohľadom nároku žalobcu na náhradu škody začala plynúť v máji roku 2008 a uplynula najneskôr v máji roku 2010, a teda žalobca podal dňa 15.10.2014 žalobu po márnom uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu nezávislosti premlčacích dôb, uplynutím ktorejkoľvek (subjektívnej alebo objektívnej) premlčacej doby sa právo premlčí bez ohľadu na plynutie druhej. Pretože márne uplynula subjektívna premlčacia doba vo vzťahu nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania žalobou uplatnených nárokov, nebolo možné aj z dôvodu premlčania (nielen z dôvodu nepreukázania vzniku škody) priznať žalobcovi ním uplatnené nároky na náhradu škody.
Analogicky súd uvádza, že pre premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to dvojročná subjektívna a trojročná (prípadne desaťročná) objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom nasledujúcim po skončení mesiaca máj 2008, t.j. dňom 01.06.2008, kedy sa žalobca dozvedel, že prišlo k bezdôvodnému obohateniu potom, čo zaplatil nájomné za mesiac máj 2008 a v dôsledku vypratania nemohol prenajatú časť bytu po dobu celého mesiaca užívať. Skutočnosť, kto sa na jeho úkor obohatil bola žalobcovi zrejmá hneď v deň vypratania z bytu. Subjektívna premlčacia doba nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto uplynula 01.06.2010 a žalobca podal žalobu po márnom uplynutí premlčacej doby, a pretože žalovaný dôvodne premlčanie v konaní namietal, súd žalobcovi nemohol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať aj z dôvodu premlčania tohto nároku (okrem toho, že uvedený nárok nemal súd za preukázaný). 16. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorý žalobca odôvodnil morálnou ujmou, šokom a traumou, ktoré utrpel v dôsledku vypratania, podania trestného oznámenia žalovaným a v dôsledku šesť rokov trvajúceho trestného konania, počas ktorého bol žalobca v procesnom postavení obvineného, uvádza súd, že aj v tomto prípade je vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podmienené existenciou zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených §11 Občianskeho zákonníka, neoprávnenosť tohto zásahu a existenciou príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu zásahu spôsobilého vyvolať ujmu, ani prípadné následky zásahu, ktoré by odôvodňovali vznik jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Naviac, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd uvádza, že prípadné právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov
ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje ( rozsudok NS SR z 30.11. 2009 sp.zn. 1 Cdo 100/2009). Žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až dňa 15.10.2014 doručením žaloby, teda až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 14.05.2008, teda deň nasledujúci po dni, v ktorom prišlo k vyprataniu žalobcu z bytu a k podaniu trestného oznámenia žalovaným. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je totiž podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby a to aj vtedy ak by účinky zásahu pretrvávali po dlhú dobu. Žalobca za neoprávnené zásahy, ktoré spôsobili porušenie jeho osobnostných práv označil práve vypratanie z bytu a podanie trestného oznámenia. Vo vzťahu ku nároku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy za šesť rokov vedené trestné stíhanie súd uvádza, že žalobca nie je pasívne vecne legitimovaným , teda nie je nositeľom povinnosti nahradiť žalobcovi ujmu spôsobenú mu nezákonným trestným stíhaním. Ak je predmetom konania náhrada škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, zodpovedá za takúto škodu štát za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z.. 17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.