Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-241-2014.pdf
PDF · 160.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/241/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, IČO: 36 613 843, proti žalovanému T. N., D. XX.XX.XXXX, N. D. P. O. Č.. XXX/XX S. B. o zaplatenie 4 626,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 20.12.2013 žalobu, ktorou navrhol rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť mu 4626,72 eur s úrokom z omeškania 230,72 eur a s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4626,72 eur od 24.2.2013 do zaplatenia a trovy konania. 2. Žaloba je odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka z 13.12.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca tvrdil, že postupca uzavrel so žalovaným dňa 4.6.2009 Zmluvu č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497
- §507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Citované je ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 7561,10 €, ktorá pozostáva z istiny 5643,55 €, riadneho úroku 1347,85 €, úroku z omeškania 518,87 € a ostatného príslušenstva 50,83 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky, generovanú bankovým systémom a je aktuálnou sumou postúpenej pohľadávky. Sumu 50,83 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 518,87 € predstavujúcu úrok z omeškania žalobca neuplatňuje. Postupca poskytol žalovanému úver 4000 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 96,39 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca uplatňuje v konaní splátky úveru splatné od 20.1.2011 do 20.12.2014 v počte 48 a celkovej žalovanej sume 4626,72 €. Splátky pôvodne splatné od 20.2.2013 do 20.12.2014 sa stali splatnými dňa 23.2.2013, keď žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Zvyšné splátky nie sú uplatnené na zaplatenie. Uplatnený úrok z omeškania je zdôvodnený ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru v žalovanej výške, t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky takto: žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania tak, že požadoval priznať vždy 8,75% úrok z omeškania zo sumy 96,39 eur od 21.1.2011 do 23.2.2013 vo výške 17,65 €, od 21.2.2013 do 23.2.2013 vo výške 16,94 €, od 21.3.2011 do 23.2.2013 vo výške 16,29 €, od 21.4.2011 do 23.2.2013 vo výške 15,57 €, od 21.5.2011 do 23.2.2013 vo výške 14,88 €, od 21.6.2011 do 23.2.2013 vo výške 14,16 €, od 21.7.2011 do 23.2.2013 vo výške 13,47 €, od 21.8.2011 do 23.2.2013 vo výške 12,76 €, od 21.9.2011 do 23.2.2013 vo výške 12,04 €, od 21.10.2011 do 23.2.2013 vo výške 11,35 €, od 21.11.2011 do 23.2.2013 vo výške 10,63 €, od 21.12.2011 do 23.2.2013 vo výške 9,94 €, od 21.1.2012 do 23.2.2013 vo výške 9,22 €, od 21.2.2012 do 23.2.2013 vo výške 8,50 €, od 21.3.2012 do 23.2.2013 vo výške 7,83 €, od 21.4.2012 do 23.2.2013 vo výške 7,12 €, od 21.5.2012 do 23.2.2013 vo výške 6,42 €, od 21.6.2012 do 23.2.2013 vo výške 5,71 €, od 21.7.2012 do 23.2.2013 vo výške 5,01 €, od 21.8.2012 do 23.2.2013 vo výške 4,30 €, od 21.9.2012 do 23.2.2013 vo výške 3,58 €, od 21.10.2012 do 23.2.2013 vo výške 2,89 €, od 21.11.2012 do 23.2.2013 vo výške 2,17 €, od 21.12.2012 do 23.2.2013 vo výške 1,48 €, od 21.1.2013 do 23.2.2013 vo výške 0,76 €, od 21.2.2013 do 23.2.2013 vo výške 0,05 €, a zo sumy 4626,72 € od 24.2.2013 do zaplatenia. 3. Žalobca bol vyzvaný na doplnenie žaloby. Súd požadoval uviesť koľko žalovaný celkom z poskytnutých finančných prostriedkov uhradil a kedy (s ktorými splátkami) sa dostal do omeškania a na čo boli splátky započítané. Žalobca bol vyzvaný k požadovanému na predloženie dôkazov. 4. V podaní došlom súdu 11.12.2014 žalobca poukázal na č.l. I zmluvy o úvere, na v nej uvedenú úrokovú sadzbu 17,30% ročne, na záväzok žalovaného uvedený v zmluve zaplatiť mesačne 1,99 € poplatok za správu úveru, tiež poplatok za poskytnutie úveru vo výške 85,59 €, na povinnosť žalovaného splácať podľa zmluvy v splátkach po 96,39 €, v tom je zahrnutý úrok, a to počnúc dňom 20.7.2009 a s konečnou splatnosťou dňa 20.12.2014. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný vlastnoručným podpisom potvrdil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca zopakoval údaje o postúpenej pohľadávke a uviedol, že istina, ktorá mu bola postúpená vo výške 5643,55 € pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný z poskytnutého úveru 4000 € uhradil 282,90 €, na istinu mu bola započítaná suma 193,18 €, na poplatky suma 89,59 € a na úrok z omeškania 0,13 €. Ďalej je uvedené s odkazom na doručenú platobnú históriu žalovaného, že poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky vo výške 129,47 € sú v nej označené ako zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou, zmluvné úroky vo výške 1707,26 € sú uvedené ako zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou a žalobca uviedol ich vyčíslenie za kalendárne mesiace, ku dňu 31.7.2009 až do 13.12.2012. Žalobca uplatňuje 48 splátok vo výške 96,39 €, splatné boli vždy k 20. dňu v mesiaci, splátky splatné od 20.1.2011 do 20.12.2014 v žalovanej výške. Žalobca uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo dňa 23.2.2013. 5. Žalobca na žalobe trval. 6. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe písomne nevyjadril. Na pojedná vaní predniesol, že žiada po žalobcovi, aby uviedol, za akú cenu odkúpil od Slovenskej sporiteľne a.s. jeho pohľadávku, pretože nemieni cenu žalobcovi oproti jeho odplate poskytnutej banke preplatiť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s. ( v texte v skratke tiež VOP SLSP a.s.), transakciami (platobnou históriou) na účte žalovaného, výpisom z účtu žalovaného, Oznámením SLSP, a.s. žalovanému o postúpení pohľadávky, časťou Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE z 13.12.2012, s prílohou č. 1 k tejto zmluve, pokusom o zmier žalobcu adresovanou žalovanému, výzvou SLSP a.s., výzvou k úhrade žalobcu, ostatným spisovým materiálom, výsluchom žalovaného a právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav veci: 9. Súd mal Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX preukázané, že ju dňa 4.6.2009 uzavreli Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava ako banka a žalovaný ako dlžník. Ide o úverovú zmluvu, kde sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému spotrebný úver 4.000,-€, s úrokom 17,30 % ročne. V Zmluve je upravený poplatok za správu úveru 1,99 € mesačne, spracovateľský poplatok 89,59 € z prostriedkov úveru, splátka a jej splatnosť vo výške 96,39 € od 20.7.2009 k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru do 20.12.2014, RPMN 21,25 %, priemerná hodnota RPMN 17,73%. Zmena zmluvy sa riadi úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP banky. Dlžník vyhlasuje, že sa s nimi oboznámil, vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom. Zmluva je stranami podpísaná 4.6.2009. V zmluve je uvedená adresa trvalého pobytu žalovaného P. O. XXX, XXX XX B.. 10. Po oboznámení sa s VOP súd zistil, že sú vydané SLSP, a.s.. Podľa v nich je deklarované, že upravujú vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom. V súvislosti s poskytnutým produktom tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom bez ohľadu na to, či je produkt vo VOP
upravený. Podľa bodu 19.18 VOP sú účinné od 01.08.2002 a nie sú podpísané ani jednou zmluvnou stranou. Predložené znenie dodatku č. 9 k VOP nadobudlo účinnosť 15.1.2009. 11. Vo výzve SLSP, a.s., vyhotovenej 4.6.2009 banka oznamuje žalovanému na adresu P. O. XXX, B., že žalovaný je v omeškaní so splácaním pohľadávky k 31.12.2009 vo výške 385,03 eur s príslušenstvom a žiada sumu uhradiť do 10 dní od doručenia výzvy. Doklad o doručení výzvy žalovanému súdu predložený nebol. 12. Podľa Oznámenia banky z 18.12.2012 táto oznamuje žalovanému na adresu Z. XXXX W. B., že postúpila pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej 13.12.2012 vo výške 7561,10 €. Žalovaný má záväzok výlučne plniť postupníkovi od okamihu doručenia oznámenia na číslo jeho účtu s variabilným symbolom, totožným s číslom úverovej zmluvy, ku ktorému pohľadávka vznikla. Doklad o doručení oznámenia žalovanému súdu predložený nebol. 13. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE súd zistil, že postupcom je SLSP, a.s. a postupníkom žalobca. V zmluve sa uvádza, že postupca je banka, postupník obchodná spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupujú sa pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, vrátane príslušenstva pohľadávky, tie, ktoré sú uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 patriacej k zmluve, ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, ktoré konkrétne je vymenované pod písmenami a) až e) v čl. II. Medzi takéto pohľadávky patria aj tie, ktoré vznikli z úverov. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok banka postupovala pohľadávku zloženú tak ako uvádzal žalobca v žalobe a súd v tomto bode rozsudku podľa špecifikácie odovzdanej pohľadávky k menu žalovaného. Zmluva o postúpení pohľadávok je podpísaná 13.12.2012. Patrí k nej príloha č. 1, v ktorej je špecifikovaná postupovaná pohľadávka údajmi sčasti zo Zmluvy o splátkovom úvere ohľadom výšky úveru, názvu produktu, výšky úrokov, číslom účtu a úverovej zmluvy, uvádza sa istina celkom 5643,55 €, istina do splatnosti 0,-eur, istina po splatnosti 5643,55 eur, úroky celkom 1866,72 eur, riadne úroky 1347,85 eur, UOZ vo výške 509,04 eur, UONZ 9,83 eur, poplatky 50,83 eur, príslušenstvo pohľadávky celkom 1917,55 eur, počet dní omeškania 1168, sadzba 17,30, dátum poslednej úhrady 20.9.2009 vo výške 0,53 eur, výška omeškaných splátok 7551,27 eur. 14. Transakcie (platobná história) začínajú dátumom 4.6.2009, kedy bol založený účet, kedy je vyznačené bezhotovostné čerpanie úveru žalovaným vo výške 3910,40 € a sumy 89,59 €, ktorý je spracovateľským poplatkom, a končia dňom 31.7.2011. V jednotlivých mesiacoch sú opakovane uvedené bezhotovostné splátky úveru (20.7.2009 96,36 eur, 20.8.2009 13,18 eur, 27.8.2008 83,21 eur a 20.9.2009 0,53 eur), zaúčtovanie na opakujúce sa poplatky s kapitalizáciou vo výške 1,99 eur neskôr vo výške 2,99 eur, zaúčtovanie na riadne úroky úveru s kapitalizáciou, zaúčtovania zmluvných úrokov z omeškania. Položky sa takto opakujú až do posledného vyjadreného dňa transakcií. 15. Vo výzve žalobcu, vyhotovenej 4.2.2013, žalobca oznamuje žalovanému na Z. XXXX S. B. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 4.2.2013 a žiada ho o okamžité uhradenie dlžnej čiastky 7782,80 eur najneskôr do 19.2.2013. Z priloženého podacieho hárku č. I. vyplýva, že žalovanému bola zaslaná na Z. XXXX S. B. zásielka č. F. XXXXXXXX XSK. Doklad o doručení výzvy žalovanému súdu predložený nebol. 16. Výpoveďou žalovaného súd zistil, že 04.08.2009 vlastnoručne podpísal zmluvu o splátkovom úvere, tú, ktorú mu súd doručil. Nespochybnil, že podľa zmluvy obdržal od Slovenskej sporiteľne 4 000,- eur. Nepamätal si, či dohodol so SLSP a.s., že pokiaľ nebude splácať úver v splátkach, že je SLSP oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Koľko z poskytnutých 4 000,- eur zaplatil, nevie, lebo peniaze dal inej osobe. Oznámenie o postúpení pohľadávky od SLSP a.s. určite neprevzal. Do jeho dispozície sa nedostalo ani oznámenie od banky, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Neobdržal ho ani od žalobcu. Banke nikdy neoznamoval, že by mu mala doručovať na adresu Z. XXXX W. B.. Minimálne od roku 2006, 2007 má na pošte v B. R. A..P.. N.. Nepamätal si, že by mu SLSP a.s. na adresu P. O. S. B. doručovala nejakú výzvu alebo upomienku. Žalovanému bola daná na nahliadnutie výzva od SLSP, a.s., (založená na č.l. 77), ku ktorej pri výsluchu žalovaný poprel jej doručenie. Trval na tom, že mu nikdy nič nebolo doručené, nemohol sa preto brániť. Žalobca mu nepreukázal, za koľko odkúpil pohľadávku a on nemá so žalobcom žiadnu zmluvu. V oznámení o postúpení pohľadávky je uvedená adresa Z. XXXX B., on takú adresu nemá, má adresu P. O. XXX.
17. Podľa splnomocnenca žalobcu je bezpredmetné, čo žalovaný namieta ako nedostatok v zmluve o postúpení pohľadávok, lebo zmluva o postúpení pohľadávok sa netýka iba žalovaného ako jedného dlžníka, ale množstva dlžníkov. Žalovaný sa mylne domnieva, že sa jedná iba o jednu postúpenú pohľadávku týkajúcu sa neho. Na pojednávaní prítomný splnomocnenec žalobcu sa nevedel vyjadriť k súhrnnej čiastke, ktorú zaplatil žalobca postupcovi zo zmluvy o postúpení pohľadávok. Čiastka by nezodpovedala sume, za ktorú odkúpil žalobca pohľadávku týkajúcu sa záväzku žalovaného. K dôkazu,
či banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť sa nestotožnil s názormi súdu, ktoré majú za to, že banka mohla postúpiť iba tú časť pohľadávky, ktorá bola splatná. K tomu poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorých banka môže postúpiť aj takú časť pohľadávky, ktorá sa stane splatnou v budúcnosti. Uviedol, že banka nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, vyhlásil ju žalobca. Pri doručení oznámenia dlžníkovi o postúpení pohľadávky poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/01, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil názor, že pokiaľ sa týka oznámenia o postúpení pohľadávky je postačujúce, ak sa toto dostane do sféry dispozície dlžníka oznámenie o postúpení pohľadávky tak, že ho oznámil súd.
18. Z občianskeho preukazu žalovaného č. Z. XXXXXX, predloženého žalovaným na pojednávaní, súd zistil, že žalovaný má trvalý pobyt na adrese B., P. O. XXX. Podľa údaju z občianskeho preukazu žalovaného bol vydaný 7.3.2007 a platný do 7.3.2017.
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Súd preskúmal zmluvu o úvere, na ktorú poukazoval žalobca ako na právny titul, z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovanému a dospel k záveru, že zmluva má podstatné náležitosti zmluvy o úvere, pretože je v nej uvedené, kto je veriteľ, kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovaného vrátiť ich v dohodnutej dobe, podľa zmluvy o úvere do 20.12.2014 a v zmluve o úvere je záväzok žalovaného zaplatiť úrok. Z transakcií bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovanému pre jeho ekonomické využitie finančné prostriedky do výšky 4000 eur, žalovaný ich čerpal a záväzok splatil vo výške 282,90 eur (vrátane spracovateľského poplatku). Zmluva o splátkovom úvere je charakterom spotrebiteľským úverom a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, prepísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.11.2009, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluvu súd hodnotí ako platnú aj po formálnej stránke, pretože bola uzavretá písomne. Slovenská sporiteľňa a.s. bola v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch právnickou osobou - veriteľom, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný podľa § 3 ods. 2 spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo žiadnych skutočností zistených v konaní, najmä zo zmluvy o úvere nevyplynulo, žeby žalovaný požadoval poskytnúť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Zmluva o úvere je záväzkovoprávnym vzťahom. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.
22. Žalobca v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému jej postúpením od banky. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere bolo prípustné aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.
23. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola postupcom banka, postupníkom žalobca, t.j. nebankový subjekt, takto je to uvedené aj v zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa, odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného zo zmluvy o úvere. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac,
že sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od banky. O existencii tvrdenej pohľadávky vo výške 4626,72 eur súd nemal pochybnosti, vyplynula zo zmluvy o úvere a z transakcií, nebolo pochybností ani o postúpení. Banka ako postupca právo veriteľa na postúpenie pohľadávky využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. 24. Žalobca tvrdil v žalobe, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému od veriteľa, ktorým bola banka. 25. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. 26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 27. V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovanou stranou. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobcu vo veci strán súd poukazuje aj na záver odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je rozhodované o odvolaní žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/455/2012, v ktorom je zdôvodnené, že banka mohla postúpiť na žalobcu len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a vo veci účastníkov v konaní sp. zn. 3C/455/2012 došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky pred splatnosťou pohľadávky banky voči dlžníkovi, t.j. v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd uzavrel, že ak je zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so zákonom je absolútne neplatná a žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby. 28. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). 29. Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku od žalovaného, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní bolo Zmluvou o úvere a Zmluvou o postúpení pohľadávky preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o
úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je povinný zaplatiť celkové náklady. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanom mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať z dôvodu, že je namiesto banky veriteľom žalovaného. 30. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného v bodoch 24. až 27. rozsudku stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z prílohovej časti k zmluve o postúpení pohľadávky, týkajúcej sa záväzku žalovaného je zrejmé, že banka považovala žalovaného za dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas. Súd mal za preukázané, že banka (veriteľ) pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovaného na zaplatenie jeho záväzku, o čom svedčí výzva, opísaná v bode 10. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi SLSP a.s. a žalovaným, bolo dohodnuté plnenie záväzku (dlhu) žalovaného v splátkach, ktorých výška a čas zročnosti boli dohodnuté. V zmluve sa uvádza, že sa strany dohodli, že splátky pohľadávky z úveru realizuje dlžník spôsobom uvedeným v základných podmienkach zmluvy. 31. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 32. Súd posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky je názoru, že ustanovenie je naviazané na čas plnenia. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj dospelosti a súd má za to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak ako to uvádza žalobca vo svojich podaniach, nejde iba o prelomenie bankového tajomstva, ale v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je, aj so splatnosťou pohľadávky banky. 33. Súd je toho názoru, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky žalovanému (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z ustanovenia vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tu poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu ( v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.). V zmysle uvedeného mal súd za to, že banka by mohla v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným po doručení jej výzvy žalovanému, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, pokiaľ by ale bolo v zmluve o úvere dohodnuté so žalovaným, že má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu o úvere pokiaľ to zákon pripúšťa alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok alebo za podmienok, dohodnutých so žalovaným. Preto súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že boli splnené predpoklady k postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. predchádzajúca písomná výzva banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady súd považoval za zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd žiadal od žalobcu vyjadrenie, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, skončeniu úverovej zmluvy bankou výpoveďou alebo odstúpením a k žiadanému vždy doručiť dôkaz a ak boli doručované žalovanému aj doklad preukazujúci, že mu boli doručené. 34. Žalobca dal vyjadrenie k žiadanému súdom dňa 18.11.2016. Podľa názoru žalobcu z vyjadrenia a tiež z prednesu jeho splnomocnenca na pojednávaní ( viď časť bodu 17. rozsudku) za rozhodné pri postúpenej pohľadávke považuje oznámenie banky o postúpení pohľadávky, pričom poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003 sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval postupník. Žalobca v písomnom vyjadrení poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 8Co/564/2015 či uznesenie Krajského súdu v Nitre z 27.6.2014 sp. zn. 9Co/133/2013. Pokiaľ sa týka významu a platnosti postúpenia pohľadávky a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca mal za to, že ho nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ide o úpravu výnimiek z bankového tajomstva a ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Vyvodil, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a ak aj banka písomne dlžníka nevyzvala, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, s nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o bankách. Žalobca predložil výzvu žalobcu k úhrade z 4.2.2013, ktorá je súčasne oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresovanej žalovanému na Z. Č.. XXXX S. B.. V tejto výzve žalobca oznamuje žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 4.2.2013 a žiada ho o úhradu sumy 7782,80 eur do 19.2.2013. 35. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 36. Nadväzujúc na ustanovenie uvedené v bode 30 rozsudku poslednej vety, na dohodu veriteľa podľa zmluvy o úvere so žalovaným, že má povolené dlh splácať v splátkach a na zdôvodnenie v bode 32, na splatnosť pohľadávky, súd dospel k záveru, že banka nemohla bez dohody s dlžníkom (žalovaným) ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a dosiahnuť predčasnú splatnosť úveru. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach vyvodil, že žalovaný sa síce dostal do omeškania s platením splátok úveru, bol v zmluve určený čas na ich splnenie aj čas splnenia celého úveru, ale pokiaľ bolo dohodnuté plnenie v splátkach, stali sa splatnými iba jednotlivé splátky, nie celý dlh. Dlžník je povinný pri dohode o splátkach splácať pohľadávku len v určenej (dohodnutej) výške. Iba ak bolo v dohode účastníkov alebo v zmluve určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky alebo zvyšku nezaplatenej pohľadávky, veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku alebo jej nezaplatený zvyšok v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Banka ale takéto právo ako veriteľ nenadobudla, pretože ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka premietla iba do VOP, konkrétne do ich článku 7.6. ako svoje oprávnenie pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti dojednania zo zmluvy pre omeškanie so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov po dobu dlhšiu ako 10 dní, alebo s platením poplatkov vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere s povinnosťou dlžníka zaplatiť celý dlh v lehote určenej bankou a VOP ani ich Dodatok z 15.1.2009 nie sú podpísané žalovaným. V časti II zmluvy o úvere v bode 2 dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa ako aj so Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou, účinné od 1.8.2002. Podmienky, za ktorých je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným odstúpením alebo výpoveďou a podmienky ukončenia úverového vzťahu zo strany žalovaného výpoveďou, odstúpením sú uvedené taktiež vo Všeobecných obchodných podmienkach SLSP a.s. a v Dodatku. 37. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 38. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znova porušil svoju povinnosť. V konaní nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz a nebolo žalobcom preukázané, že bola bankou vyhlásená mimoriadna splatnosť alebo žeby zmluvný vzťah z úverovej zmluvy veriteľa - banky a žalovaného zanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy o úvere. Nemožno preto urobiť záver o tom, žeby bol predmetný úver ku dňu postúpenia bankou ( k 13.12.2012) splatný. Splatnými sa ku dňu postúpenia mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých by bol žalovaný v omeškaní, ak bol dohodnutý čas plnenia a výška splátky. Banka by aj v prípade dohody so žalovaným o vyhlásení mimoriadnej splatnosti mohla podľa ustanovenia uvedeného v bode 26 rozsudku a dôvodovú správu (§ 92 ods. 7 zákona o bankách) postúpiť inému subjektu ako banke, teda aj nebankovému subjektu
- žalobcovi iba časť pohľadávky, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. Pri postúpení celej pohľadávky bankou, keďže žalobca požadoval priznať aj úroky ako peňažnú pohľadávku titulom ich postúpenia ako príslušenstva pohľadávky ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), banka pri postúpení celej pohľadávky konala v rozpore s ustanovením, citovaným v bode 26, lebo ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, neboli splatné ani jednotlivé splátky. Zmluva o postúpení pohľadávky z 13.12.2012 uzavretá postupcom - bankou a postupníkom - žalobcom je pre tieto skutočnosti súdom vyhodnotená ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. 39. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 40. Podľa § 273 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. 41. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2009) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom., ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 42. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 43. Všeobecné obchodné podmienky sú určitým dokumentom banky, podnikateľa, do ktorého sa premietajú určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj skvalitňuje proces kontraktácie. Ide o ustálené pravidlá, ktorých sformulovanie má dlhodobejší charakter a podnikatelia ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch. V obchodných vzťahoch, vzniknutých medzi podnikateľmi sa nevyžaduje ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe, predpokladá sa to, pretože strany ich poznajú z ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere so SLSP a.s. nevystupoval ako podnikateľ v tej obchodnej oblasti, v ktorej vystupuje ako podnikateľ banka ( bod 25. rozsudku) a nie je splnené, že ak sa majú žalovaného VOP a Dodatok dotýkať a zaväzovať ho v jeho právach a povinnostiach z úverovej zmluvy, v konaní vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah (bod 41. rozsudku) a nie vzniknutý z podnikania žalovaného, súd vyvodil, že právny úkon daný bankou do zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným, podľa ktorého sú VOP súčasťou zmluvy o úvere a právne vzťahy sa majú spravovať Obchodným zákonníkom, vrátane jeho ustanovenia § 273, v ktorom je upravená možnosť použitia VOP, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným,
ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. Zmluva o úvere uzatvorená s žalovaným je formulárovou predtlačou so zmluvnými podmienkami vopred pripravenými veriteľom a takto predloženou žalovanému na prijatie. Úmysel žalovaného nesmeroval k prijatiu podmienky, že sa vzťah bude spravovať VOP a Obchodným zákonníkom a je vyvodené súdom, že sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa, nedostatok úmyslu konajúcej osoby, nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu s touto podmienkou a nedostatok vôle nemôže zhojiť ani jej podpis na zmluve o úvere. Z formulácie podmienky v bode 2 časti II a 4 a 5 časti II Zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný iba vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP a nepodnikajúci v tej oblasti ako banka sa nedá ani nepredpokladať, že by mu VOP boli známe. Z týchto dôvodov sa VOP ( prípadne Dodatku), na ktoré ako na súčasť zmluvy o úvere poukazoval žalobca, nemohli stať súčasťou zmluvy, t.j. nahradiť obsah zmluvy, upravujúcej práva a povinnosti strán zmluvy o úvere. VOP boli na dôkaz súdu predložené navyše bez podpisu žalovaného, ktorý by pre záväznosť tohto dokumentu iba pre podnikateľov aj tak nemohol vyvolať podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 OZ) platnosť právneho úkonu a VOP by sa nestali súčasťou zmluvy, pretože by nebolo postačujúce, ak žalovaný nie je podnikateľom v oblasti, na ktorú sa majú VOP vzťahovať, aby tak, ako uviedol v žalobe žalobca, sa platne stali súčasťou zmluvy uzavretej so spotrebiteľom. Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, iba je to na prospech spotrebiteľa. Popísané ustanovenia zmluvy sú odlišnými zmluvnými dojednaniami a súd ich hodnotí ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý sa obsahom prieči v Občianskom zákonníku požadovanej ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vo vyjednávacej sile zmluvných podmienok oproti veriteľovi, banke, k svojej podnikateľskej činnosti pri poskytovaní úverov využívajúcej odborný aparát, znalý právnych predpisoch a tým v práve zdatnejšiemu veriteľovi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka poskytuje spotrebiteľovi ochranu pre takými podmienkami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a žalovaný si podpisom aj tej časti zmluvy, podľa ktorej majú byť súčasťou aj VOP a sadzobník, majúce nahrádzať obsah zmluvy, t.j. práva a povinností zmluvných strán, zhoršil svoje zmluvné postavenie spotrebiteľa, pretože iba pre veriteľa, znalého obchodného práva je výhodnejšie riadiť sa v zmluvnom vzťahu Obchodným zákonníkom. Ustanovenia zmluvy o úvere, v ktorých sa uvádzajú za súčasť Zmluvy VOP, sa nestali jej platnou súčasťou. Obchodný zákonník v ustanovení § 273 okrem VOP rozoznáva aj iné úverové podmienky, s odlišným významom pre zmluvné strany ako VOP a s inou záväznosťou pre účastníkov zmluvy. V konaní na dôkaz žiadne predložené neboli a pre absenciu dôkazu ich význam pre súdenú vec strán súd nehodnotí. 44. V súvislosti s povinnosťou banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vyhlásenie celej pohľadávky za splatnú veriteľom je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorým požaduje zaplatenie úveru jednorazovo, v dôsledku ktorého dlžník stráca výhodu splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť v lehote určenej veriteľom splniť naraz svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Súd s odkazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka uvádza, že v konaní nebola zmluvou o úvere, ani VOP, ani stranami zmluvného vzťahu nepodpísaným Dodatkom preukázaná v ustanovení predpokladaná dohoda veriteľa a dlžníka, že veriteľ ( v tomto prípade banka) keďže bolo dohodnuté v zmluve o úvere plnenie v splátkach, že mu vzniklo právo požadovať od dlžníka plnenie celého dlhu naraz. Banka mohla žiadať pre nesplnenie niektorej splátky splatenie pohľadávky naraz najneskôr do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ak to zákon umožňuje od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať, ale nemohla tak urobiť podľa podmienok, uvedených vo VOP v Dodatku. Žiadny zo spôsobov ukončenia zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou a žalovaným a dosiahnutie splatnosti pohľadávky v konaní žalobcom preukázané do dňa podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. do 13.12.2012, nebolo. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu, je neplatný a nemohol nastať účinok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nebolo preukázané odstúpenie od zmluvy, umožnené veriteľovi žalovaného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, žalovaný bol oprávnený pokračovať v plnení dlhu v splátkach, VOP žalovaného nezaväzovali a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že banka (veriteľ) dosiahla účinok voči dlžníkovi o jeho povinnosti splatiť dlh naraz v lehote určenej bankou, súd má za to, že banka zmluvou o postúpení postúpila na žalobcu nesplatnú pohľadávku. Za splatnú postúpenú pohľadávku bankou by bolo možné jej pohľadávku považovať vtedy, keď by v konaní bolo preukázané, že nastal deň alebo obdobie, počas ktorého má dlžník povinnosť veriteľovi plniť pred postúpením pohľadávky. V dôsledku neplatnosti právneho úkonu nemohol nadobudnúť právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť ani žalobca. 45. Podľa § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
46. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 47. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 48. Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní bolo dokázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Ďalej súd v zmysle bodov 22.- 26. rozsudku skúmal, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu a či mu v zmysle bodu 28. a 29. svedčí postavenie veriteľa. V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka ( bod 44. rozsudku) sa dáva tomu, kto má pohľadávku, právo postúpiť ju písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený vymáhať ju po postúpení a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže účinným postúpením pohľadávky postupca prestáva byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má povinnosť podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámiť postúpenie dlžníkovi. 49. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, čím súd reaguje aj na požiadavku žalovaného, týkajúcu sa výšky odplaty za postúpenú pohľadávku, pokiaľ je dlžníkovi oznámené postúpenie postupcom. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností , ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka (bod 46. rozsudku). V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda veriteľa a dlžníka, z ktorej by vyplývalo, že dal dlžník súhlas k postúpeniu pohľadávky z dôvodu, že súhlas dlžníka (klienta banky) je uvedený iba vo VOP a v Dodatku, ktoré sa nestali platne súčasťou zmluvy o úvere. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným je v rozpore so zákonom, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného ako klienta banky, garantovaného mu zákonom o bankách v povinnostiach banky voči svojmu klientovi, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Nie je v záujme žalovaného, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako je to požadované zákonom o bankách. Postúpením pohľadávky na subjekt, na veriteľa, ktorý bankou nie je, došlo podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka k zmene obsahu práv dlžníka. Postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt (žalobcu) bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce obsahu zákona. 50. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený nemohol žalobca z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016 , t.j. od účinnosti ustanovenia čl. 8 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že pred postúpením pohľadávky bankou banka klienta písomne vyzvala sa splnenie jeho záväzku, žalovaný poprel, žeby sa dozvedel o výzve a nebol predložený dôkaz, že sa výzva dostala do jeho dispozičnej sféry a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní, nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok platného postúpenia. Súd vyvodil, že žalobca nedokázal, že boli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, banka neukončila záväzkový vzťah a úver pred postúpením pohľadávky nebol
splatný, pohľadávka banky nie je postupiteľná, jej postúpenie je objektívne (zo zákona ) neprípustné v zmysle odôvodnenia v bode 49, je postúpenie svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, a voči dlžníkovi neúčinné. 51. Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom splnenie podmienok bankou pred postúpením pohľadávok má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o úvere, že sa stal novým veriteľom žalovaného a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaného akúkoľvek pohľadávku a žalovanému v zmysle jeho povinností ako dlžníka zo zmluvy o úvere nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol. 52. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia, nezaoberal sa súd hodnotením dôkazu oznámením o postúpení pohľadávky, pretože oznámenie by malo právny význam podľa ustanovenia bodu 47. iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky banky boli splnené zákonné podmienky podľa zákona o bankách. Z dôvodu záveru súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že je veriteľom pohľadávky, za bezpredmetné súd považoval skúmať ex offo z dôvodu, že pokiaľ vystupoval v zmluve o úvere žalovaný na strane spotrebiteľa, čo nebolo medzi stranami sporné, či je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný úplne alebo čiastočne. 53. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol na tvrdenie, že sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky, nepatrí mu ani jej príslušenstvo, t.j. v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania a preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti. 54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia v bode 54 a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia uvedeného v bode 54, o výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 55.
57. Pre tieto dôvody rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).