Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/87/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu L. zast. JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom v Lučenci, Dr. Herza č. 20 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598 o ochranu spotrebiteľa takto

rozhodol:

Súd konanie, pokiaľ žalobca žiadal vysloviť, že:

„Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 je bez úrokov a poplatkov.“

„Súd určuje, že zmluvná pokuta uvedená na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo výške 15 € za omeškanie dlžníka s niektorou zo splátok sedem a viac dní a zmluvná pokuta vo výške 30 €, ktorá súvisí so splatením 4 omeškaných splátok, ako aj paušálna úhrada nákladov vo výške 4 € za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok Zmluvy o úvere je ako neprijateľná, neplatná“.

„Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru týkajúce sa nároku na celý dohodnutý poplatok v prípade, ak sa stane celý dlh splatný okamžite poľa čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zmluvná pokuta podľa čl. 06 Všeobecných podmienok úveru vo výške 312 € za porušenie zmluvných povinností, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka sú ako neprijateľné, neplatné“.

„Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorých dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky, a podľa ktorých tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou sú ako neprijateľné, neplatné“.

„Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to Dohoda o vyplnení zmeniek a s touto dohodou súvisiace práva remitenta sú ako neprijateľné, neplatné“.

„Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorých zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporu vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, a mediačná dohoda sú ako neprijateľné, neplatné“.

v tejto časti z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.422,14 eur s 9,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.422,14 eur od 18. 10. 2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 85,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd určil jednak určovacími výrokmi, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je bez úrokov a bez poplatkov a ďalej žiadal určiť, že jednotlivé zmluvné dojednania zmluvy sú neprijateľné a neplatné. Ohľadom určovacích výrokov žalobca zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním, a preto súd konanie v tejto časti zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1, 2 C.s.p. Predmetom konania zostalo vydanie bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu, kde žalobca tvrdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, z toho dôvodu sa má za to, že úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a žalobcovi svedčí len povinnosť uhradiť čistý úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným. Keďže žalobca zaplatil žalovanému viac ako sumu čistého úveru, žiadal zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia nad sumu čistého úveru v celkovej výške 1.422,14 eur. 2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu, podľa jeho názoru v danej veci nejde o spotrebiteľskú vec a zároveň poukázal na to, že na základe predmetného úveru, ktorý žalobca nesplácal, bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacím výrokom žalobcu. Poukázal tiež na to, že podľa jeho názoru došlo k premlčaniu nároku žalobcu vo vzťahu k určovacím výrokom, kde žalobca podľa názoru žalovaného po uplynutí premlčacej doby nemôže žiadať vysloviť neplatnosť častí zmluvy o úvere. Čo sa týka nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný sa k tomuto nároku nevyjadril, žiadal len zamietnuť žalobu v plnom rozsahu. Na pojednávanie vo veci sa zástupca žalovaného nedostavil, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o úvere zo dňa 16. 06. 2010, všeobecnými zmluvnými podmienkami, prehľadom splátok na úvere na čl. 24 a 25 spisu, dokladmi na čl. 9 spisu, dokladmi o uhradení splátok žalobcom, kópiou spisu 2Er/1177/2014 tunajšieho súdu, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09. 03. 2014, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR 01744/2013 zo dňa 14. 06. 2013, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 16. 06. 2010 a zistil nasledovný skutkový stav. 4. Strany sporu uzavreli dňa 16. 06. 2010 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 800,- eur, kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,- eur v 12 mesačných splátkach po 131,- eur počnúc dňom 16. 07. 2010. V zmluve je ešte v kolónke vyškrtnuté, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Iné údaje v zmluve uvedené nie sú. Na základe tej skutočnosti, že žalobca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, žalovaný podal návrh na exekúciu, kde Stály rozhodcovský súd vydal dňa 14. 06. 2013 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť celkovo sumu 742,12 eur s príslušenstvom. 5. Žalovaný namietal, že predmetná vec nie je spotrebiteľskou vecou, keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Na pojednávaní však žalobca uviedol, že pri uzatváraní zmluvy pracovníkovi žalovaného uviedol, že predmetný úver potrebuje na splatenie iného úveru, pričom žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom, že by vôbec pred uzavretím zmluvy o úvere bol skúmal účel, na ktorý skutočne má byť úver použitý, ktoré povinnosti mu vyplývajú zo Zákona o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 a ods. 6 Zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorých ustanovení vyplýva, že veriteľ je povinný skúmať podmienky pre poskytnutie úveru, či úver zodpovedá potrebe a finančnej situácii dlžníka, musí ozrejmiť základné informácie o úvere, o jeho vplyve na spotrebiteľa a tieto informácie by mali byť poskytnuté ešte pred uzavretím zmluvy, pričom žalovaný v predmetnej zmluve o úvere označil len také účely poskytnutia úveru, ktoré vylučujú použitie Zákona o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z., kde takéto

jeho správanie súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v snahe pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vylúčiť ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva zo Zákona o spotrebiteľských úveroch, o ktorých praktikách má súd vedomosti aj z iných konaní, konkrétne vo veci vedenej na tunajšom súde pod číslom konania 9C/49/2014, v ktorom konaní spotrebiteľ predložil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK 0755/99/2012 zo dňa 27. 05. 2013, v ktorom je konštatované, že v konkrétnych zmluvách o úvere pracovníci žalovaného zaškrtli políčka v zmluve, ktoré majú svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s týmto povolaním, či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Na jednej strane teda možno konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by skutočne skúmal účel, na ktorý má byť použitý predmetný úver a na druhej strane žalobca tvrdil, že úver potreboval na splatenie iného úveru, čo nie je účel použitia úveru v zmysle uzavretej zmluvy, a to na výkon zamestnania. V danej veci žalobca jednoznačne vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľ, keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa minimálne v rozsahu právnej úpravy v Občianskom zákonníku a taktiež sa naňho nevzťahuje výnimka v zmysle § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže nebolo preukázané, že by úver bol poskytnutý na účel výkonu zamestnania. 6. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalovaný ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 7. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľná podmienka. 8. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9. Na základe toho súd uzatvára, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľ a pri poskytnutí finančných prostriedkov žalovaným žalobcovi ide o poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru, ktorý právny vzťah sa riadi ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. 10. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti vyžadované v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, a to náležitosť v zmysle písm. f) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kde v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto zákonom vyžadované náležitosti, poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tejto zmluvy teda svedčí žalobcovi povinnosť len vrátiť čistý úver bez úrokov a poplatkov, t.j. sumu 800,- eur. Ako to vyplýva z predloženého prehľadu splátok žalobcu na úvere, žalobca zaplatil na úvere celkovo sumu 2.222,14 eur, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 1.422,14 eur s poukazom na ustanovenie § 451 Obč. zákonníka, keďže ide o plnenie - majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu vychádzajúc zo záveru, že predmetný poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 11. Žalovaný v konaní vo svojom písomnom vyjadrení namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe zo strany žalobcu vychádzajúc z toho, že vo veci rozhodol už rozhodcovský súd a v danej veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keďže rozhodcovský súd uznal nárok žalovaného na plnenie z uzavretej zmluvy o úvere, ktorý rozhodcovský rozsudok na plnenie je prekážkou rozhodnutej veci pre konania v žalobách o určenie, keďže rozhodcovský rozsudok na plnenie vychádzal z totožného skutkového a právneho stavu a je tu tiež totožnosť osôb. S týmito námietkami ako prekážkou v konaní zo strany žalovaného sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, avšak pre dané konanie už tieto námietky nemajú prakticky význam z toho dôvodu, že žalobca pred prvým pojednávaním všetky svoje nároky týkajúce sa určovacích výrokov zobral späť a v tejto časti bolo konanie zastavené, kde námietky ohľadom prekážky právoplatne rozhodnutej veci zo strany žalovaného sa týkali len týchto určovacích výrokov.

12. Je pravdou, že v zmysle ustanovenia § 35 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu, táto skutočnosť by však bola prekážkou len pre určovacie výroky, ktoré už nie sú predmetom konania, keďže na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý zaviazal žalobcu na plnenie titulom zmluvy o úvere, ktoré jednotlivé zmluvné dojednania žiadal žalobca vysloviť za neplatné, je zároveň rozhodnuté, že zmluva je platná, keďže na základe uzavretej zmluvy rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na plnenie. Tento rozhodcovský rozsudok však nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre nárok, ktorý je predmetom konania, a to vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže síce ide o tých istých účastníkov, avšak právny základ nároku nevychádza z uzavretej zmluvy o úvere, ale právny základ nároku žalobcu je v bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že poskytnutý úver bol poskytnutý ako úver bez úrokov a bez poplatkov. V predmetnej veci možno konštatovať, že rozhodcovský rozsudok ako taký by nepredstavoval prekážku rozhodnutej veci aj z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 16. 06. 2010, v zmysle ktorej zmluvy článku 2 bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy o úvere, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. Je tu daná možnosť aj podania žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky, avšak táto možnosť voľby je len iluzórna vychádzajúc z toho, že podstatná časť všetkých žalôb sa podáva z podnetu žalovaného ako veriteľa, ktorý samozrejme si vyberá pre seba priaznivejšie riešenie sporu na rozhodcovskom súde a tým je prakticky vylúčená možnosť podať žalobu aj na príslušnom všeobecnom súde Slovenskej republiky a možno uzavrieť túto rozhodcovskú zmluvu tak, že prakticky bolo dohodnuté to, že všetky spory budú riešené pred rozhodcovským súdom. Takéto zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky alebo zmluvy, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takáto neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Takto možno uzavrieť, že nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a rozhodnutie rozhodcovského súdu možno chápať ako nulitný právny akt bez akýchkoľvek právnych účinkov medzi stranami sporu a takýto neexistujúci právny akt nemôže byť prekážkou právoplatne rozhodnutej veci k prípadnému nároku žalobcu v tomto konaní, pričom ako súd uviedol už vyššie, k prípadnému nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by aj prípadný právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu so všetkými právnymi účinkami nepredstavoval prekážku právoplatne rozhodnutej veci. 13. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, túto námietku premlčania vzniesol len voči jednotlivým určovacím výrokom, ktoré nie sú predmetom konania. Pokiaľ by však takúto námietku premlčania vzniesol aj voči nároku na bezdôvodné obohatenie, čo sa v konaní ale nestalo, táto námietka premlčania by nespôsobila zánik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže jeho nárok nie je premlčaný vychádzajúc z toho, že žalobca začal realizovať splátky na úvere dňa 12. 07. 2010 a posledná splátka na úvere bola uhradená 22. 11. 2012, kde čistú sumu úveru vo výške 800,- eur uhradil žalobca pri úhrade splátky č. 8 dňa 16. 09. 2011 a po tomto dátume začalo vznikať bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa žalobca domáha, pričom posledná splátka bola uhradená 22. 11. 2012, kedy bolo zrejmé, aká je výška tohto bezdôvodného obohatenia a od tohto dátumu, t.j. 22. 11. 2012 do dňa podania žaloby 28. 03. 2014 neuplynula trojročná objektívna premlčacia lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, pričom táto trojročná lehota neuplynula ani od splátky č. 8 uhradenej dňa 16. 09. 2011, kedy začalo vznikať bezdôvodné obohatenie. Zároveň neuplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa, kedy sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, kde možno akceptovať lehotu dňa 27. 08. 2013, kedy žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci na Centre právnej pomoci v Rimavskej Sobote. Takto možno uzavrieť, že žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške, pričom toto jeho právo nie je premlčané, keďže žalovaný voči tomuto konkrétnemu nároku námietku premlčania ani nevzniesol a keby túto námietku aj vzniesol, žalobca si uplatnil svoj nárok v objektívnej trojročnej a subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. 14. Zároveň súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže žalovaný nevydal bezdôvodné obohatenie ani po tom, ako mu bola doručená žaloba zo strany súdu dňa 17. 10. 2014, pričom žalobca si uplatňoval úroky z omeškania odo

dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pričom súd podotýka, že žalovaný bol v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia už aj pred dňom doručenia žaloby, keďže k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo už pred týmto dátumom, avšak žalobca si uplatňuje úroky z omeškania až po tomto dátume. 15. O trovách konania súd rozhodol jednak s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. s prihliadnutím na ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p., kde vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže v časti určovacích výrokov, kde konanie bolo zastavené, žalobca procesne zavinil zastavenie konania a bolo by potrebné priznať trovy konania protistrane - žalovanému, kde však žalovaný si trovy konania neuplatňoval a v časti, v ktorej bolo žalobcovi vyhovené, by mal právo na náhradu trov konania žalobca podľa pomeru úspechu vo veci, kde však s prihliadnutím na celý predmet konania, a to určovacie výroky a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je spravodlivé rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže ani jedna strana nemala plný úspech vo veci pri zohľadnení celého predmetu konania. 16. Keďže žalobca bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, keďže mu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, je povinný zaplatiť súdny poplatok žalovaný z predmetu konania - bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, kde súdny poplatok predstavuje v zmysle položky 1a) zákona 6 % z ceny predmetu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.