Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/201/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Y. P., narodený XX.X.XXXX, bytom B. XXX, V., za účasti občianskeho združenia: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava (ďalej len „združenie"), zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 589,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/258/2014-45 zo dňa 18.1.2016 v časti náhrady trov konania združenia, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania združenia m e n í tak, že združeniu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči združeniu v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (združeniu) náhradu trov právneho zastúpenia v sume 92,79 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám jeho advokáta. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutej časti o náhrade trov konania združenia použitím § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že združeniu priznal náhradu trov konania, nakoľko pomoc združenia žalovanému v spore bola účelná, keď združenie vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.4.2015 poukázalo na všetky nedostatky zmluvy o revolvingovom úvere.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania združenia podal žalobca prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie z dôvodu, že napadnutý výrok je nezákonný a preto v súlade s § 205 ods. 2 písm. a), § 221 ods. 1 písm. f), h), § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že združeniu neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd prvej inštancie kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania vyhodnotil. Procesný úspech žalovaného nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka. Už samotný súd skúma zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska neprijateľných podmienok, obligatórnych náležitostí a premlčania ex offo. Trovy právneho zastúpenia by pritom mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojim obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu (spotrebiteľskému združeniu) určité osobitné postavenie, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V opačnom prípade by bolo minimálne nelogické, aby osobitné postavenie sa priznávalo subjektu, ktorý

nie je schopný a spôsobilý realizovať svoju činnosť. Predložené podanie združením je zhodné, ako predkladá v iných veciach, teda ich môže vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné zameranie, predkladať sám. Združenie sa mohlo dať v konaní zastupovať advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložilo v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Združenie namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby vystupovalo prostredníctvom svojich „odborne vyškolených“ zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky. Takéto združenia vstupujú do konaní vždy zastúpené právnym zástupcom, aj keď o obsahu konania nemajú žiadnu predstavu. Procesná úprava teda v tomto prípade nebola využitá k účelu, pre ktorý bola prijatá. Súd prvej inštancie priznal združeniu náhradu trov konania nezákonne aj preto, že tento subjekt ani nemal procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Preto tvrdí, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia združeniu je nedôvodné a nezákonné.

3. Žalovaný a združenie odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti náhrady trov združenia v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania združenia v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku.

6. V konaní do 30.6.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalobcu združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, a to podľa ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ako už bolo konštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že predošlý inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v Občianskom súdnom poriadku bol nahradený inštitútom intervencie, ktorý je upravený v ustanoveniach § 81 a nasl. Civilného sporového poriadku, pričom združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV už nespĺňa zákonné podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od 1.7.2016 ex lege sa už predmetného konania nezúčastňuje, a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať.

7. Bolo však potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania, ktoré združeniu vznikli do 30.6.2016, a to o trovách konania pred súdom prvej inštancie na základe podaného odvolania žalobcu.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 589,96 eur s príslušenstvom vrátane náhrady trov konania z titulu nezaplatenia zostatku úveru v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi stranami a následného zosplatnenia revolvingového úveru. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne priznal združeniu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.11.2013 doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.3.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 589,96 eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 4.9.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8100025071, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému schválený revolvingový úver vo výške 1.493,73 eur, pričom mu bola reálne vyplatená čiastka vo výške 1.059,71 eur, so splatnosťou 30 mesiacov, vždy k 8. dňu v mesiaci po 91,28 eur, pričom v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. V danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ. Dňa 30.12.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o vstupe združenia ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného zo dňa 18.12.2014, teda v období, keď združenie nemalo konkrétne vedomosti o predmetnej veci a žiadalo o doručenie žaloby aj s prílohami. Následne v písomnom vyjadrení zo dňa 22.4.2015 doručenom súdu prvej inštancie dňa 24.4.2015 predložilo združenie písomné vyjadrenie k veci. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko poskytnutý revolvingový úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 veta posledná zák. č. 258/2001 Z. z.), keď z karty klienta vyplynulo, že žalovanému bola z titulu úveru vyplatená suma 1.059,71 eur a žalovaný zaplatil sumu 2.331 eur, teda viac než má žalobca nárok.

10. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (aktuálne podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

11. V danom prípade už bola právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala základné obsahové náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, teda súd prvej inštancie poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.059,71 eur a žalovaný zaplatil sumu vo výške 2.331 eur, žalobu zamietol. Žalovaný tak mal v konaní plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (akt. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku) vzniklo plne úspešnému žalovanému a do 30.6.2016 združeniu vystupujúcemu ako vedľajší účastník na strane žalovaného právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak len tých trov konania, ktoré boli účelne vynaložené.

12. Súd prvej inštancie tak správne aplikoval zásadu úspechu, v zmysle ktorej žalovanému, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania, ako aj združeniu vystupujúcemu ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30.6.2016.

13. Od práva strany (i vedľajšieho účastníka do 30.6.2016) obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré odvolací súd nespochybňuje, je však potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. Združenie vystupujúce ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30.6.2016 je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta. Ak združenie na ochranu spotrebiteľa

využije svoje procesné právo na zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Priznať možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za vynaložené účelne.

14. Pri vyriešení otázky účelnosti vzniknutých trov konania bolo nevyhnutné prihliadnuť na rozsah právnej pomoci, ktorý poskytlo združenie ako vedľajší účastník prostredníctvom svojho advokáta v prospech žalovaného. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na to, že združenie dobrovoľne vstúpilo do konania, pričom žalovaného predtým nekontaktovalo. Združenie ako vedľajší účastník ako vedľajší účastník na strane žalovaného iba súdu prvej inštancie doručeným oznámením dňa 30.12.2014 oznámilo svoj vstup do konania a následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.4.2015 sa vyjadrilo k veci a ospravedlnilo svoju prípadnú neúčasť na nariadenom pojednávaní a vyčíslilo si trovy právneho zastúpenia.

15. Vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v konaní do 30.6.2016, ktorými boli ochrana spotrebiteľa, je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto bol spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia združenie ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30.6.2016 vôbec nepreukázalo a nezdôvodnilo ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd má preto za to, že takýto paušálny vstup združenia ako vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi, nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie združenia ako vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní (odvolací súd má namysli napríklad to, že ani raz nebol v kontakte so žalovaným, v prospech ktorého chcel vystupovať a hájiť jeho záujmy), do ktorého vstupuje, vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia.

16. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, podporne odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2013 a sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 M Cdo 9/2013).

17. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, teda na všetky dôvody nemožnosti uplatnenia práva, bez ohľadu na to, či sa ich spotrebiteľ (alebo vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane do 30.6.2016) dovolal. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej (formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval mimo iného i vyššie uvedenou legislatívnou zmenou.

18. Ak sa združenie vystupujúce ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30.6.2016 za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd ex offo prihliada na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu žalobcovi plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, združenie by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom

právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku bol súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb (aktuálne podľa Čl. 5 Civilného sporového poriadku zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu). Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si združenie uplatnilo trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobný návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním združenia nemožno kvalifikovať ako potrebné, t. j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla byť združeniu priznaná. Nemožno prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom združenia, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba.

19. Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia združenia v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie bol v danej spotrebiteľskej veci ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi prihliadnutím na skutočnosť, že poskytnutý úver je bez poplatkov a úrokov, vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ale i jeho zastúpenie advokátom a trovy z toho vzniknuté, boli neúčelné, a preto nebolo dôvodné priznať mu akúkoľvek náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

20. Rovnako nebolo možné prihliadnuť na ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, ktorý poukázal na to, že s účinnosťou od 1.1.2015 bola pre subjekt vedľajšieho účastníka stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať. V tomto konaní však nebolo potrebné, aby združenie vystupujúce ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30.6.2016 túto povinnosť splnil, keď pre podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania bolo potrebné vychádzať z právnej úpravy účinnej do 31.12.2014. Navyše o prípustnosti vedľajšieho účastníctva združenia v konaní na strane žalovaného bolo právoplatne rozhodnuté uznesením súdu prvej inštancie č. k. 27C/258/2014-40 zo dňa 27.7.2015.

21. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vynaložené na právne služby, ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené, a preto s poukazom na súdom prvej inštancie správne aplikované ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nevzniklo združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného právo na náhradu trov voči žalobcovi. Závery súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmavaného rozsudku, keď vedľajšiemu účastníkovi (združeniu) priznal náhradu trov konania, sú preto z pohľadu odvolacieho súdu nesprávne.

22. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania združenia v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že združeniu náhradu trov konania nepriznal.

23. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .