Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-6-2016.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Rastislav Urbáni, proti žalovanému: W. V., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom S. N. S., C. XXX/XX, o zaplatenie sumy 241,58 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 220 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaný od 26.12.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 82,14 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 241,58 € s 8,05 % ročným úrokom z omeškania, počítaným od 26.12.2014 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval zo Zmlúv, ktoré uzavrel so žalovaným, pričom žalovaná suma pozostávala zo sumy 220 €, ktorú žalobca žiadal priznať z toho dôvodu, že žalovaný nezaplatil cenu poskytovaných služieb v období od augusta 2014 do októbra 2014. Žalovaná suma je ďalej tvorená sumou 21,58 €, ktorú žalobca žiadal priznať titulom náhrady škody. Poukázal na to, že žalovanému boli odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za akciové ceny po 1 €, pričom predajná cena mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia HTC Desire X white bola 260 € € a za HTC Desire X black 260 €. Žalobca v návrhu konštatoval, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov/ telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou, čiže predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatkov k zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, a žiadal priznať škodu vo výške 21,58 € (dvakrát po 10,79 €).
2. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu.
3.Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, doručenie mal riadne vykázané. K veci sa písomne nevyjadril.
4.Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia Dodatkov, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o pripojení verejných služieb podľa tohto zákona.
5.Podľa § 44 ods. 1 toho istého zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
6.Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
7.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
8.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia Dodatkov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14.Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
15.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 8.6.2004 Zmluvu o pripojení č. A1364076-0001. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému účastnícky program „ Paušál 60 “. K uvedenej Zmluve uzavreli dňa 13.12.2012 Dodatok v zmysle ktorého podľa čl. 1 odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón HTC Desire X white za kúpnu cenu 1 €, pričom bežná maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného telefónu bez zľavy bola 260 €. Dňa 23.8.2007 strany sporu uzatvoril ďalšiu Zmluvu o pripojení č. A3151325-0001, v zmysle ktorej poskytol žalobca žalovanému účastnícky program „ Paušál 70 „. K Zmluve uzavreli aj Dodatok dňa 13.12.2012, v zmysle ktorého podľa čl. 1 odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón HTC Desire X black za kúpnu cenu 1 €, pričom bežná maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného telefónu bez zľavy bola 260 €. Žalobca súdu predložil aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré boli účinné od 1.1.2012. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.
16.Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania síce uzavreli Zmluvy o pripojení v zmysle zákona č.610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a Dodatky k zmluvám v zmysle zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré však nie sú upravené ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili predmet svojich záväzkov,
čím uzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej vzniklo veriteľovi (žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovaného) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že strany sporu uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú.
17.Žalovaný využíval služby žalobcu, avšak cenu za poskytnuté služby neplatil riadne a včas. Žalovaný nezaplatil faktúru č. 5267713872 zo dňa 26.9.2014, splatná dňa 10.10.2014 za zúčtovacie obdobie od 24.9.2014 do 23.10.2014 vo výške 4 €, nezaplatil faktúru č. 5267709714 zo dňa 26.9.2014, splatná dňa 10.10.2014 za zúčtovacie obdobie od 24.9.2014 do 23.10.2014 vo výške 36,22 €, nezaplatil faktúru č. 5267710338 zo dňa 26.9.2014, splatná dňa 10.10.2014 za zúčtovacie obdobie od 24.9.2014 do 23.10.2014 vo výške 75,99 €, nezaplatil faktúru č. 5263790249 zo dňa 26.8.2014, splatná dňa 9.9.2014 za zúčtovacie obdobie od 24.8.2014 do 23.9.2014 vo výške 49,91 €, nezaplatil faktúru č. 5263790624 zo dňa 26.8.2014, splatná dňa 9.9.2014 za zúčtovacie obdobie od 24.8.2014 do 23.9.2014 vo výške 175,05 €, nezaplatil faktúru č. 5263793534 zo dňa 26.8.2014, splatná dňa 9.9.2014 za zúčtovacie obdobie od 24.8.2014 do 23.9.2014 vo výške 4 €, nezaplatil faktúru č. 5263790857 zo dňa 26.8.2014, splatná dňa 9.9.2014 za upomienku vo výške 5 €, nezaplatil faktúru č. 5271692249 zo dňa 26.10.2014, splatná dňa 9.11.2014 za zúčtovacie obdobie od 24.10.2014 do 23.11.2014 vo výške 15 €, nezaplatil faktúru č. 5271689716 zo dňa 26.10.2014, splatná dňa 9.11.2014 za zúčtovacie obdobie od 24.10.2014 do 23.11.2014 vo výške 15 €, nezaplatil faktúru č. 5271689341 zo dňa 26.10.2014, splatná dňa 9.11.2014 za zúčtovacie obdobie od 24.10.2014 do 23.11.2014 vo výške 40,39 €. Žalovaný časť pohľadávky vo výške 50 € odpísal, a preto si ju v konaní neuplatňuje. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli. V tejto časti bol návrh žalobcu dôvodný a sú mu vyhovel.
18.Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej faktúry. Žalobca si však uplatnil úrok z omeškania len od 26.12.2014, čiže počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku. Aj v tejto časti súd návrhu žalobcu vyhovel.
19.Žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/komunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 259 € (260 € - 1 €), spolu 259 € x 2. Žalobca si uplatnil škodu vo výške 21,58 € (2x po 10,79 €), pričom pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatkov k zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Uvedenú sumu žalobca považuje za škodu, vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný si bol v zmysle Dodatkov vedomý, že mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia sú mu predávané za cenu, uvedenú v čl. 1 Dodatkov, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal a užívať služby po dobu, dohodnutú v Dodatkoch, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačné zariadenie).
20.Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
21.Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
22.V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie predpokladu, uvedeného v bode 1. (protiprávneho úkonu). Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby a predložených dokladov žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatkov k zmluve. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia Zmlúv o pripojení (Dodatkov) je uvedený v čl. 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmlúv (účinné v čase uzavretia Dodatkov). Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa čl. 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy, uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa čl. 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
23.Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení (Dodatkov) nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že ak platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu do 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku splnil, čím nie je daný predpoklad č.1( protiprávny úkon) vzniku škody.
24.Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (R 55/1971). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, pričom konštatoval, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatkov k zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou zariadenia, aj keď zníženou žalobcom, tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
25.S vyššie uvedeným záverom je splnené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
26.Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenú náhradu škody vo výške 21,58 € s príslušenstvom a preto súd jeho návrh v tejto časti zamietol.
27.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29.Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 91.07 % zo žalovanej sumy 241,58, úspech žalovaného predstavuje 8,93 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 82,14 % (91,07 % mínus 8,93 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).