Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-12-2022.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: P. X. Y., X. X. X. XX, XXX XX, Q.Y., F. H., G.: XXXXXXXXX, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: P. X..Y.., F. N. W., F. XX, XXX XX, W. - X. P., G.: XX XXX XXX, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: U. P., A.. X.XX.XXXX, W. B.. W.. D. XXX/X, XXX XX, P., v konaní o zaplatenie 354,67 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 315,09 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.3.2020 do zaplatenia a zmluvný úrok 39,58 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 6.10.2021 a pre nedoručenie platobného rozkazu postúpenou na návrh žalobcu na Okresný súd Martin dňa 8.3.2022, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 354,67 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 315,09 € od 11.3.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca so žalovaným uzatvorili prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 5.11.2018 písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. HNN155930310/2018 (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 370 € na jeho bežný účet mKonto vedený v P. a žalovaný sa zaviazal splácať istinu spolu s úrokmi formou 60 mesačných splátok vo výške 7,84 € vždy k 17. dňu každého mesiaca s tým, že prvá splátka úveru môže byť vyššia. Poplatky, úrokové sadzby, ročná percentuálna miera nákladov, ako aj priemerná hodnota RPMN vzťahujúce sa k úveru sú uvedené priamo v Zmluve.
3. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v súlade so Zmluvou, čím splnil svoju povinnosť zo Zmluvy. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti v súlade so Zmluvou riadne a včas, žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy v omeškaní, a to listom zo dňa 17.2.2020 s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy, žalobca využije svoje zmluvné a zákonné právo a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Ani napriek tejto výzve žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
4. Žalovaný čerpal celkovú sumu 370 €, pričom následne prišlo z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, keď neuhradil dohodnuté splátky riadne a včas. Žalobca si v konaní uplatnil nesplatený zostatok istiny a zmluvných úrokov, ako aj úrokov z omeškania. Zároveň si žalobca uplatnil zákonný úrok
z omeškania. Žalovaný celú dlžnú sumu ku dňu podania žaloby nezaplatil, napriek zaslanej poslednej výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 7.9.2021. Žalovanú sumu predstavuje nesplatený zostatok istiny vo výške 315,09 € a nesplatený zostatok príslušenstva vo výške 39,58 €.
5. Žalobca k žalobe pripojil listiny preukazujúce jeho právnu subjektivitu, všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky poskytovania úveru mPôžička Plus, účinné v čase existencie zmluvného vzťahu so žalovaným, zmluvu o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe zo dňa 5.11.2018, poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky - list žalobcu zo dňa 17.2.2020 a doklad o odoslaní tejto výzvy, prehľad o splácaní úveru, dôkaz o prevzatí výzvy zo 17.2.2020 žalovaným - doručenku.
6. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
7. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska, evidovaného v Registri obyvateľov SR a napriek šetreniu súdu sa iné miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo.
8. Súd preto žalovanému doručoval spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (Zákon č. 160/2015 Z.z.). Súd zverejnil oznámenie o doručovaní žaloby, jej príloh, procesného poučenia pre žalovaného a výzvy súdu, aby sa žalovaný v určenej lehote k žalobe vyjadril, na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považovali za doručené, aj keď sa o nich adresát, čiže žalovaný, nedozvedel.
9. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 13.7.2022 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
10. Svoje skutkové zistenia súd založil na skutočnosti, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nerozporoval, v dôsledku čoho sa podľa § 151 ods. 1 C.s.p. považovali za nesporné. Súčasne však tvrdenia žalobcu preukazovali listiny pripojené žalobcom do súdneho spisu.
11. Súd mal nepochybne preukázané, že 5.11.2018 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. HNN 155930310/2018, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 370 € ako úver spotrebiteľský na obdobie 60 mesiacov, ktorá začína plynúť v deň pripísania úveru na bežný účet žalovaného, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol 17.11.2023. Žalovaný sa zaviazal splácať istinu spolu s úrokmi vo výške 7,84 € vždy k 17. dňu každého mesiaca. Celková suma k zaplateniu predstavovala sumu 471,85 €, ročná percentuálna miera nákladov 10,36 %, pričom priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 10,53 % ročne. Úver bol úročený zmluvným úrokom 9,9 % ročne. Úverová zmluva obsahovala ustanovenia a ďalšie povinnosti zmluvných strán. Podľa presvedčenia súdu táto zmluva bola uzavretá ako korektná zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky P. a obchodné podmienky poskytovania úveru mPôžička Plus. Práve z článku 2.4.3. obchodných podmienok poskytovania úveru mPôžička Plus vyplývalo oprávnenie banky vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru spolu s príslušenstvom v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace, ak čerpaný úver neuhradil ani do 15 dní od doručenia upozornenia P. na vznik okamžitej splatnosti úveru. Z prehľadu o splácaní úveru potom vyplynulo, že žalovaný poslednú splátku vykonal 28.10.2019, kedy jeho dlh na istine klesol na sumu 315,09 €. Ďalšie splátky úveru už nevykonal, čo viedlo žalobcu k tomu, že 17.2.2020 listom, ktorý bol doručený žalovanému 20.2.2020, upozornil žalovaného na dlh vo výške 23,90 €, pozostávajúci z istiny po lehote splatnosti 15,85 €, nezaplatených úrokov v sume 8,05 €. Žalobca týmto listom žiadal žalovaného o uhradenie tejto dlžnej sumy vrátane poplatku vo výške 4 €, najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak nedôjde v uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky, je táto výzva súčasne aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti pohľadávky banky. K vyhláseniu okamžitej splatnosti dôjde dňom nasledujúcim po márnom uplynutí vyššie uvedenej 15-dňovej lehoty na uhradenie dlhu.
12. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný v lehote 15 dní od 20.2.2020, keď prevzal túto výzvu žalobcu, bol dlh vo výške 23,93 € + 4 € žalobcovi zaplatil, v dôsledku čoho nastala v súlade s výzvou 16. dňom po doručení tejto výzvy okamžitá splatnosť aj zvyšku úveru. Podľa prepočtov súdu okamžitá splatnosť úveru teda nastala dňa 8.3.2020.
13. Podľa názoru súdu žalobca platne zosplatnil úver a to v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka a § 565 Obč. zákonníka.
14. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 Obč. zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Ku dňu 8.3.2020 bol žalovaný viac ako tri mesiace v omeškaní s úhradou splátky za november 2019.
17. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný bol, či už v lehote určenej žalobcom, alebo neskôr ku dňu vyhlásenia súdu, uspokojil nárok žalobcu na zaplatenie istiny v sume 315,09 € a nárok žalobcu na zmluvné úroky v sume 39,58 €.
18. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny a zmluvných úrokov nachádza právnu oporu nielen v ustanoveniach úverovej zmluvy, ale aj v ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.), ktorý v ustanoveniach o úverovej zmluve predstavuje základný právny rámec pre úpravu tejto zmluvy.
19. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
21. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
22. Nárok žalobcu na úroky z omeškania cez ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) nachádza právnu oporu v ustanovení § 517 ods. 2 Obč. zákonníka.
23. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 5 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola výška úrokov z omeškania o 5%-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.