Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/60/2016

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne G. C., T. XX.X.XXXX, U. H. C. XXXX/X, F., Z. C. S. V. X, F., proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, za účasti zamestnávateľa žalobkyne Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod lesnej techniky Banská Bystrica, Mičinská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.7.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatnosti skončenia vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v konaní sp. zn. 9Csp/60/2016.

II. Zamestnávateľ žalobkyne Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod lesnej techniky Banská Bystrica, Mičinská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.7.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.9.2016 domáha rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.7.2013, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Žalobkyňa zároveň so žalobou vo veci samej navrhla aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.7.2013 do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a tiež ktorým by súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne LESY SR š.p., Odštepný závod lesnej techniky, Mičinská cesta 33, Banská Bystrica, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. Svoju žalobu, resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným podpísala Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.07.2013, ktorá bola zaslaná na základe odkúpenia pohľadávky od Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, s ktorou podpísala žalobkyňa zmluvu č. 2059721 dňa 19.12.2008. Túto zmluvu žalobkyňa považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Uviedla, že obsahuje neprijateľné podmienky a iné ustanovenia v rozpore so zákonom (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Bez odsúhlasenia súdom sú žalobkyni vykonávané zrážky zo mzdy. K uvedenému žalobkyňa priložila Žiadosť žalovaného zo dňa 29.12.2015 o vykonávanie zrážok zo mzdy, adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne Lesy Slovenskej republiky, š.p. Žalobkyňa uviedla, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom európskej únie a preto aj v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi tieto zrážky zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, príp. plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobkyňa poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa výkladu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázala tiež na rakúsku právnu úpravu, podľa ktorej nemožno pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat postúpiť podnikateľovi na uspokojenie ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky. Uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný už vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhla, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Uviedla, že Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby sa neodkladné opatrenie uložilo inej osobe, ako účastníkovi konania. V danej veci je odôvodnené dočasné opatrenie voči zamestnávateľovi žalobkyne, ktorá nedisponuje iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jej majetku. Súd z výzvy žalovaného adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne zistil, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne na realizáciu zrážok zo mzdy žalobkyne, a to na základe skutočnosti, že pôvodný veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila na žalovaného pohľadávku zo zmluvy č. 2059721. V zmysle výzvy je dlh žalobkyne ku dňu 29.12.2015 vo výške 1.706,51 Eur.

2. Z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.7.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. V zmysle dohody dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 2059721 zo dňa 19.12.2008 s pôvodným veriteľom. Celková dlžná suma je vo výške 1.411,80 Eur. Dlžník sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 6 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 20,- Eur k 20. Dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 20.8.2013 a dátum splatnosti poslednej splátky je 20.1.2014.

3. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 6.10.2016 súd zistil, že zamestnávateľ vykonával zrážky v prospech žalovaného v období od septembra ´2015 do augusta 2016 v celkovej výške 330 Eur. Od vykonávania zrážok zamestnávateľ upustil od momentu obdržania listu žalobkyne, ktorým požiadala o pozastavenie zrážok z dôvodu podania žaloby na súd.

4. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 19.12.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. súd zistil, že bola žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 30.000 Sk, t.j. 995,82 Eur, pričom celková sumy pôžičky bola 46.578 Sk, t.j. 1.546,11 Eur, výška mesačnej splátky bola 1.109 Sk, t.j. 36,81 Eur, konečná splatnosť 42 mesiacov, ročná úroková sadzba 30,40 % a priemerná hodnota RPMN 34,92 %. V Časti VII zmluvy je okrem iného uvedené, že dlžník svojim podpisom prejavuje súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplní svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tejto zmluvy, aby Consumer Finance Holding, a.s. bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa vykonávať zrážky z mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s. voči nemu...Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon budúceho súdneho rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

14. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

15. V prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že sú vykonávané zrážky z jej mzdy na uspokojenie pohľadávky žalovaného z uzavretej zmluvy o úvere, pričom časť tejto pohľadávky žalobkyňa neuznáva a považuje za rozpornú s vnútroštátnou a európskou právnou úpravou týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa. Vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej tieto v súčasnosti majú prebiehať. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť žalobkyňa spochybňuje, nie je súčasťou Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.07.2013. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, ktorú žalobkyňa uzavrela s pôvodným veriteľom. Zároveň žalobkyňa priložila potvrdenie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že sú zrážky z jej mzdy boli vykonávané v čase od septembra ´2015 do augusta 2016 v celkovej výške 330 Eur.

16. Na základe predloženej zmluvy o úvere uzavretej dňa 19.12.2008 je zrejmé, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj vyššie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobkyňa ako dlžník bola fyzická osoba, ktorej úver nebol poskytnutý v súvislosti s jeho podnikateľskou, či inou obchodnou činnosťou. Zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy majú formulárový charakter, ktorý žalobkyňa nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobkyni ako aj o úvere. Žalobkyňa mohla takúto zmluvu buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohla ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Ak žalobkyňa spochybňuje platnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa, je potrebné na posúdenie platnosti, resp. neplatnosti takéhoto úkonu vykonať ďalšie dokazovanie. Nakoľko zamestnávateľ žalobkyne už preukázateľne vykonával zrážky zo mzdy, podľa názoru súdu existuje dôvodná obava, že sa zhorší jej celkové postavenie a to tým, že ak by súd dočasne neupravil pomery medzi stranami sporu, tak návrh na začatie konania vo veci samej by mohol stratiť zmysel, nakoľko do doby rozhodnutia vo veci samej by pohľadávka žalovaného mohla byť vymožená (v prípade opätovného vykonávanie zrážok zamestnávateľom žalobkyne) a konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by pre žalobkyňu z hľadiska ekonomického aspektu bolo neúčelné a musela by začať nové konanie, resp. zmeniť návrh na začatie konania. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje, aby bola použitá na zabezpečenie záväzku medzi účastníkmi záväzkovo-právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhrádzaná bez toho, aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak, ako slabšia strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu, alebo si uplatniť svoje práva na súde. Keďže žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizoval prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne úhrady svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím, súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň súd uložil aj žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko v prípade, ak by došlo k zmene zamestnávateľa na strane žalobkyne, tak by opätovne musela podávať nový návrh na neodkladného opatrenia, ktorým by sa domáhala uloženia povinnosti nevykonávať zrážky zo mzdy, pretože takýto zamestnávateľ by bol po predložení dohôd o zrážkach zo mzdy povinný vykonávať podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrážky zo mzdy, keďže neodkladné opatrenie vydané v tejto veci by nebolo pre neho záväzné. So zreteľom na účinnú ochranu žalobkyne ako spotrebiteľa bolo preto nevyhnutné žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

17. Aj keď v aktuálnom štádiu konania neprináleží súdu posudzovať do akej miery môže byť žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná, nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia žalovanému nevzniká žiadna ujma, pretože jeho súčasný faktický právny vzťah k žalobkyni ako dlžníkovi sa nemení a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či žalovaný vymáha svoju pohľadávku dôvodne. Súd má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane nenaruší hospodárske funkcie žalovaného, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, pretože nejde o zásah do jeho práv podnikať či uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, v danom prípade dochádza len k pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, ktoré vyplýva z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť či neplatnosť je tohto času spochybnená a ktorá skutočnosť bude práve predmetom konania vo veci samej.

18. Do rozhodnutia súdu o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je potrebné dočasne upraviť pomery strán a zamedziť eventuálnemu vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporná. Súdna prax dospela k záveru, že neodkladným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonávaných zrážok (porovnaj R 47/1974). Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j., že by na základe prípadne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

19. Po oboznámení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinami pripojenými k návrhu a s dodatočne predloženými listinami sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou, návrh považuje za dôvodný a dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, preto návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 .