Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoR/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu A.. H. Š., X.. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX L., práv. zast. JUDr. Viliam Pogran, advokát, Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému Swiss Life Select Slovensko, a.s., Mlynské Nivy 49/II. 16920, 821 09 Bratislava, IČO: 36 752 606, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -176 zo dňa 5.10.2021 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -176 zo dňa 5.10.2021 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil Rozhodcovský rozsudok Všeobecného rozhodcovského súdu SR zo dňa 11.6.2018, sp. zn. a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. zo dňa 11.6.2018 vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR (ďalej len „rozhodcovský súd“), ktorým bola žalobcovi v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v postavení žalobcu sumu 21.643,06 EUR s príslušenstvom (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). V žalobe skutkovo tvrdil, že v rozhodcovskom konaní namietol právomoc rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na jej znenie a záznam o oboznámení (dátum 1.2.2017, čas oboznámenie 16:14:48, email: H..R..M. a telefón) a uviedol, že nemal vedomosť o jej doručení na jeho e-mailovú adresu H..R..M. žalovaným, keď si všetky e-maily z uvedenej adresy nechal preposielať na gmail.com. Namietal nedoručenie rozhodcovskej zmluvy, a preto ju v 5-dňovej lehote od oboznámenia nemohol odmietnuť a mal za to, že rozhodcovská zmluva neexistuje. Rozhodcovský súd na str. 4 odôvodnenia rozhodcovského rozsudku uviedol, že na základe výzvy rozhodcovského súdu doručil právny zástupca žalobcu dňa 25.5.2018 návrh na doplnenie žaloby o Notársku zápisnicu o osvedčení právne významnej skutočnosti v zmysle v platnom znení. Notárska zápisnica bola vyhotovená Notárskym úradom JUDr. Martina Vlhu, PhD., v ktorej notár osvedčil, že na žiadosť účastníka a pod jeho prihlasovacími údajmi sa prihlásil do interného informačného systému za účelom overenia skutočnosti, či osoba: A.. H. Š. pristúpila na rozhodcovskú doložku so spoločnosťou Fincentrum. Žalobcovi bola doručená výzva na podanie žalobnej odpovede a v jej závere mu bolo oznámené, že v zmysle Rokovacieho poriadku bol v predmetnom rozhodcovskom konaní Predsedníctvom rozhodcovského súdu ustanovený rozhodca Mgr. Simona Pavleová, ako rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov súdu. Rozhodcovský súd vydal 11.6.2018

rozhodcovsky rozsudok, o ktorom nerozhodla pôvodne určená rozhodkyňa Mgr. Simona Pavleová, ale rozsudok podpísal rozhodca Mgr. Miroslav Klapák. Zmena v osobe rozhodcu nebola žalobcovi oznámená a o tejto zmene sa dozvedel až z rozhodcovského rozsudku, a teda došlo k porušeniu rovného postavenia účastníkov, nakoľko žalobca počas rozhodcovského konania nebol informovaný o zmene rozhodcu, nemal možnosť uplatniť prípadnú námietku zaujatosti proti rozhodcovi, ktorý bol v priebehu rozhodcovského konania zmenený. Tým došlo k porušeniu jeho práv zakotvených v , ako aj v čl. 6 bod 6 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Žalobcovi v priebehu rozhodcovského konania nebol doručený zmenený návrh protistrany, ktorým zmenil petit v rozsahu úrokov z omeškania a nebol doručený dôkaz Notárska zápisnica, takže sa k novému dôkazu a k návrhu na zmenu petitu nemohol pred vydaním rozhodcovského rozsudku vyjadriť, čím došlo k porušeniu

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že aj keby uvedená rozhodcovská doložka nenapĺňala písomnú formu v zmysle v zmysle ani v zmysle , stále by ešte rozhodcovská doložka napĺňala písomnú formu v zmysle ust. V zmysle článku 3 bod. 8 Zmluvy o spolupráci, bol žalobca ako spolupracujúci obchodník povinný kontrolovať aktuálne zmeny Interných predpisov a v prípade, ak by žalobca nesúhlasil, mal dostatok času (5 dní od oboznámenia) na vyjadrenie nesúhlasu. Z rozhodcovskej doložky jasne vyplýva kto ju uzatvoril a že platí aj na iné právne vzťahy. V zmluvnom vzťahu so žalovaným zotrval od uzatvorenie rozhodcovskej zmluve ešte 10 mesiacov a v zmysle výpisu z provízneho účtu mu bola vyplatené za obdobie po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy odmena vo výške 10.874,86 EUR. Nikdy svoj podpis alebo súhlas (aj konkludentný) doteraz nespochybnil na žiadnych iných faktúrach, dokladoch a súhlasoch. Pri oboznamovaní sa z dokumentu obsahujúceho doložku mu boli jasne a zreteľne vysvetlené všetky jeho práva a následky uzatvorenia rozhodcovskej doložky. V zmysle notárskej zápisnice zo dňa 25.5.2018 osvedčil skutočnosť, že osoba H. Š. pristúpila na rozhodcovskú doložku. Právo vymenovať rozhodcu v zmysle rozhodcovskej doložky mal rozhodcovský súd podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Keďže o ustanovení rozhodcu bol žalobca upovedomený, rozhodoval o tom rozhodcovský súd a rovnako rozhodcovský súd odobral vec ustanovenému rozhodcovi a určil náhradného rozhodcu. Uvedená zmena nemala žiadny vplyv na meritórnom rozhodnutí vo veci. Mal za to, že žalobcovi bolo umožnené aktívne sa zúčastniť rozhodcovského konania, čo aj žalobca urobil. Počas konania nedošlo k procesným pochybeniam a procesné úkony súdu počas konania nemali nejaký vplyv na rozhodnutie vo veci.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že žaloba je dôvodná a zo zisteného skutkového stavu nebolo preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k vzájomnej písomnej komunikácií, v ktorej by bola obsiahnutá rozhodcovská zmluva. Žalovaný takúto komunikáciu nepreukázal, teda nepreukázal, že zaslal žalobcovi správu s rozhodcovskou zmluvou na adresu H..R..M. alebo na akúkoľvek jeho adresu a žalobca žalovanému na takú správu odpísal. Nebolo sporné, že žalobca si všetku elektronickú komunikáciu z adresy H..R..M. nechal preposielať do svojej schránky na gmail.com a žiadnu takúto komunikáciu nedostal. Žalovaný ďalej tvrdil uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní. Súd dospel k záveru, že takýmto spôsobom k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy v predmetnej veci nedošlo. Žalobca aj v žalobnej odpovedi, aj v žalobe rovnako uvádzal, že o existencií rozhodcovskej zmluvy nemal vedomosť, nemal možnosť sa s ňou oboznámiť a v konečnom dôsledku využiť právo ju odmietnuť v 5 dňovej lehote, pričom poukázal, že dôkazné bremeno o opaku je na strane žalovaného. Žalovaný v rozhodcovskom konaní po doručení žalobnej odpovede požiadal notára o osvedčenie právnej skutočnosti notárskou zápisnicou, ktorú doručil rozhodcovskému súdu. Avšak ani z notárskej zápisnice nie je preukázané, že práve žalobca sa oboznámil s rozhodcovskom zmluvou, ďalej, že žalobcovi bola zaslaná na emailovú adresu rozhodcovská zmluva, alebo že bol telefonicky kontaktovaný. Notárskou zápisnicou bolo osvedčená výlučne skutočnosť, že v internom systéme žalovaného v osobnej karte žalobcu, a to v dokumentoch existuje súbor Rozhodcovská zmluva, ktorý následne vygenerovali vo formáte PDF a ako príloha tvorí súčasť notárskej zápisnice. Z notárskej zápisnice nebolo preukázané, že žalobca sa skutočne oboznámil s rozhodcovskom zmluvou, a teda mal nej vedomosť. Čiže nebolo preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať spor medzi sporovými stranami, čím je daný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.

5. Žalobca ako ďalší dôvod namietal, že nebol riadne upovedomený o zmene rozhodcu (§ 40 ods. 1 písm. ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Tento dôvod uplatnil bez zbytočného odkladu v

žalobe, nakoľko až z rozhodcovského rozsudku sa dozvedel o zmene v osobe rozhodcu. Žalobca bol v priebehu rozhodcovského konania upovedomený, že rozhodcom bude Mgr. Simona Pavleová, avšak rozhodcovský rozsudok bol vydaný iným rozhodcom, pričom nebolo sporné, že žalobca o zmene rozhodcu upovedomený nebol. Žalovaný namietol, že došlo o určeniu náhradného rozhodcu. Avšak v takom prípade, nie je zrejmé z akých dôvodov pôvodnému rozhodcovi zanikla funkcia ( ), ďalej nie je zrejmé ako, kedy a kým bol ustanovený náhradný rozhodca, keďže zo snímky obrazovky stavu konania pod spis. zn. tieto skutočnosti nevyplývajú a najmä nie je sporné, že žalobca o ustanovení náhradného rozhodcu riadne upovedomený nebol. Súd preto dospel k záveru, že i tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je daný. Žalobca namietal nedoručenie podania, ktorým žalovaný upravil úroky z omeškania a nedoručenie dôkazu - notárskej zápisnice, čím mu nebolo umožnené riadne sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní ( zákona o rozhodcovskom konaní). Tento dôvod namietal v žalobe t.j. bez zbytočného odkladu, keďže o podaní a dôkaze sa dozvedel až z rozhodcovského rozsudku. Nebolo sporné, že podanie žalovaného ani notárska zápisnica v rozhodcovskom konaní žalobcovi doručené neboli. Žalobca poukázal na nedodržanie Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu v bode 10 bod 9, podľa ktorého, ak žalobca na základe doručenej žalobnej odpovede zmení navrhovaný petit žaloby, doručí sa takého podanie žalovanému na vyjadrenie. Súčasne nebolo dodržané ani ust. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nezisťuje vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale iba v rozsahu namietaných a preukazovaných dôvodov skúma, či sú dané dôvody na jeho zrušenie. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu o nesprávnom rozhodnutí o trovách konania, toto nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku a ako aj chyby v písaní, keďže tie mali byť opravené na rozhodcovskom súde. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže mal proti žalovanému plný úspech.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. , a , ktorý má za to, že písomná forma rozhodcovskej zmluvy je podľa právnej úpravy zachovaná v prípade kumulatívneho naplnenia dvoch predpokladov, a to zachytenia obsahu rozhodcovskej zmluvy a určenia osôb, ktoré tento právny úkon urobili. Dosiahnutie tejto požiadavky bezproblémovo naplnil prostredníctvom doloženej komunikácie. V otázke určenie osôb, ktoré tento právny úkon urobili poukazuje na to, že elektronická komunikácia bola zmluvnými stranami v Zmluve o spolupráci zo dňa 17.8.2015 dohodnutá ako spôsob komunikácie a v súčasnosti je považovaná za bežný komunikačný štandard. V prípade, že žalobca uvádza inú skutočnosť možno urobiť záver, že ten čo namieta neplatnosť rozhodcovskej doložky zo svojej (osobnej) schránky, nesie dôkazné bremeno, že nebol príjemca dotknutej elektronické správy. Žalobca ako dôkaz uvádza svoju osobnú elektronickú schránku, ktorá nikdy nebola súčasťou dohody žalobcu a žalovaného v Zmluve o spolupráci. Žalobca mal v zmysle Zmluvy o spolupráci/ čl. 3 ods. 3.2 bod. 21/ povinnosť vstupovať do Interného informačného systému a do svojho osobného účtu elektronickej pošty spravovaného žalovaným minimálne dva krát mesačne. Žalobca nikdy nevytkol akékoľvek chyby systému, komunikácie alebo nežiadal zmenu v dohodnutom postupe v zmysle platnej Zmluvy o spolupráci. Žalobca a žalovaný uzatvorili rozhodcovskú doložku v zmysle čl. 8 ods. 8 Zmluvy o spolupráci. Avšak z dôvodu zmeny ZoRK došlo k vývoju platných právnych predpisov (čl. 3 ods. 3.2 bod. 8 Zmluvy o spolupráci), a tak žalovaný v súlade so Zmluvou o spolupráci upravil podmienky spolupráce so žalobcom. Žalovaný poukázal na to, na základe ustanovení Zmluvy o spolupráci zaslal rozhodcovskú zmluvu do zriadenej elektronickej schránky pre žalobcu (H..R..M.) a v systéme Findata (dohodnutý Interný Informačný systém) správu, ktorú je potrebné odsúhlasiť. Podľa žalovaného žalobca odsúhlasil / fyzicky odkliknutie súhlasu/rozhodcovskú zmluvu v systéme Findata, na základe čoho vznikol záznam o oboznámení sa s Rozhodcovskou zmluvou, ktorú mal žalobca plne k dispozícii v Internom informačnom systéme v súlade so zmluvou o spolupráci. Preposielanie správ žalobcu na jeho osobný mail nie je záväzné pre žalovaného a nie je ani v súlade so Zmluvou o spolupráci.

7. K zmene rozhodcu žalovaný uviedol, v zmysle platnej Rozhodcovskej zmluvy sa však zmluvné strany dohodli na spôsobe ustanovenia rozhodcu ako aj náhradného rozhodcu, a to konkrétne v čl. 6 ods. 5 rokovacieho poriadku /predseda rozhodcovského súdu môže bez súhlasu účastníkov odňať vec rozhodcovi a túto prideliť inému rozhodcovi, a to v ktoromkoľvek štádiu konania/. Súd v napadnutom rozsudku úplne opomenul platné zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovaným o elektronickej komunikácií a nesprávne aplikoval § 4 ods. 3 ZoRK na rozhodcovskú zmluvu, otáča dôkazné bremeno na žalovaného, pričom sám žalobca je v dôkaznej núdzi, kde nevie spochybniť doručovanie v zmysle platnej

zmluvy. Na základe uvedeného má za to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Žalovaný v odvolaní argumentuje, že žalobca bol v zmysle zmluvy o spolupráci povinný vstupovať do svojho osobného účtu elektronickej pošty minimálne 2x mesačne. Ak však v návrhu rozhodcovskej zmluvy je uvedená lehota 5 dní na jej odmietnutie, ani kontrola elektronickej schránky 2x mesačne by žalobcovi neumožnila reagovať a rozhodcovskú zmluvu odmietnuť. Všetky dôkazy produkované žalovaným o tom, že rozhodcovská zmluva je platná preukazujú iba existenciu elektronického súboru vo formáte pdf a tiež to, že tento súbor sa nachádza v osobnej zložke žalobcu. Zo žiadneho dôkazu však nevyplýva, kedy sa súbor s textom rozhodcovskej zmluvy do informačného systému dostal. Bez ohľadu na to, že v systéme žalovaného môže byť uvedený dátum účinnosti zmluvy, žalobca považuje za dôležité preukázať, že prejav vôle obsahujúci návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v konkrétny čas elektronickými prostriedkami bol doručený druhej strane. Ako už bolo uvedené v doterajších podaniach, žalobca sa domnieva, že rozhodcovská zmluva bola žalovaným vyprodukovaná až neskôr, a to s cieľom zabezpečiť rozhodovanie o spore na konkrétnom rozhodcovskom súde. Tento záver opiera žalobca aj o skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu bola daná už v zmluve o spolupráci zo dňa 17.8.2015. Podľa článku 8 bod 9 tejto zmluvy sa mali spory rozhodovať na Stálom rozhodcovskom súde pri IURO, z.z.p.o., IČO: 45 744 726. Ako dôvod toho, prečo nebola žaloba podaná na tento rozhodcovský súd a teda dôvod prečo bola vytvorená nová rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc Všeobecného rozhodcovského súdu SR uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 8.9.2020, že rozhodcovský súd pri IURO, z.z.p.o. zanikol. Toto tvrdenie je však nepravdivé a výpisom z registra rozhodcovských súdov vedeným MS SR žalobca preukázal, že tento rozhodcovský súd je aktívny. Preto sa ako jediný dôvod „dodatočného vytvorenia“ rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej právomoc VRSSR javí snaha žalovaného, aby si zabezpečil rozhodovanie sporov na rozhodcovskom súde, ktorý je mu spriaznený, a od ktorého môže očakávať pozitívny výsledok. K nedoručeniu jedného dôkazu a úpravy petitu, čo podľa žalovaného nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca uvádza, že práva účastníka konania musia byť rešpektované aj v rozhodcovskom konaní a tieto práva jednoznačne vyplývajú z § 26 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo žiadnych komentárov ani dôvodovej správy nevyplýva, že rozhodcovský súd sa môže rozhodnúť, že bude ignorovať práva účastníka konania, lebo podľa názoru rozhodcovského súdu mu nie je potrebné zasielať dôkazy alebo zmenu žaloby. Žalobca ďalej poukázal na to, že protistrana sa dala v konaní zastupovať advokátom, ktorý je zároveň rozhodcom na dotknutom rozhodcovskom súde a spolu s pánom, ktorý je podpísaný pod rozhodcovským rozsudkom sú zriaďovateľmi tohto rozhodcovského súdu /Advokátska kancelária RULES, s.r.o., IČO: 52 90 65 31/.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.6.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

13. Podľa písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

14. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva, že v predmetnom konaní sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 21.643,06 EUR, z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný zaslal žalobcovi rozhodcovskú zmluvu (príp. správu s rozhodcovskou zmluvou na emailovú adresu H..R..M.) a žalobca na takú správu odpísal. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ani z notárskej zápisnice nie je preukázané, že práve žalobca sa oboznámil s rozhodcovskom zmluvou, ďalej, že žalobcovi bola zaslaná na emailovú adresu rozhodcovská zmluva, alebo že bol telefonicky kontaktovaný. Notárskou zápisnicou bolo osvedčená výlučne skutočnosť, že v internom systéme žalovaného v osobnej karte žalobcu, a to v dokumentoch existuje súbor Rozhodcovská zmluva, ktorý následne vygenerovali vo formáte PDF a ako príloha tvorí súčasť notárskej zápisnice. Z notárskej zápisnice nebolo preukázané, že žalobca sa skutočne oboznámil s rozhodcovskom zmluvou, a teda mal o nej vedomosť. Nebolo preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať spor medzi sporovými stranami, čím je daný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Podľa súdu žalobca nebol riadne upovedomený o zmene rozhodcu, nebolo zrejmé, z akých dôvodov pôvodnému rozhodcovi zanikla funkcia a žalobcovi nebolo doručené podanie o úprave úrokov omeškania a dôkazu - notárskej zápisnice.

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil, že nebola osvedčená medzi stranami platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, preto sú irelevantné ďalšie pochybenia rozhodcovského súdu (iný rozhodca, procesné námietky). Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k vzájomnej písomnej /prípadne mailovej/ komunikácii, v ktorej by bola obsiahnutá rozhodcovská zmluva. Žalovaný nepreukázal, že zaslal žalobcovi správu s rozhodcovskou zmluvou na adresu H..R..M.), prípadne na inú adresu a žalobca žalovanému na správu reagoval. Taktiež nebolo v konaní preukázané, kedy žalovaný vložil súbor s textom rozhodcovskej zmluvy do elektronického interného informačného systému, čím nepreukázal platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu. Je preukázaná iba existencia tohto elektronického súboru ako aj to, že sa nachádza v osobnej zložke žalobcu (H..R..M.). V konaní však nebolo preukázané, kedy sa žalobca mal oboznámiť s návrhom rozhodcovej zmluvy. Nie je preto dôvodný odvolací dôvod žalovaného, že žalobca nesie dôkazné bremeno, že nebol príjemca dotknutej elektronickej správy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie rozhodcovskej doložky podľa ust. .

16. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).