Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-251-2016.pdf
PDF · 129.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/251/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: L. E., O.. XX.XX.XXXX, V. P. M. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpená Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom 957 04 Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16 proti žalovanej: Slovenská republika-Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.324,53 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 09.12.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.8.2016 podala žalobkyňa voči žalovanej žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 1.324,53 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 09.12.2015 do zaplatenia. Žalobu podala z dôvodu, že vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Topoľčany uznesením ČVS: ORP-175/OdV-TO-2007 zo dňa 06.04.2009 podľa § 206 ods.1 Tr. por. stíhal žalobkyňu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2, písm. a) Tr. zák., pričom žalobkyňa podala dňa 23.04.2009 proti uzneseniu sťažnosť, ktorú prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra uznesením zamietol. Okresná prokurátorka v Topoľčanoch pod sp.zn. 1 Pv 433/2007-76 dňa 31.05.2010 podala podľa § 234 ods.1 Tr. por. na Okresný súd v Topoľčanoch na žalobkyňu obžalobu pre vyššie označený prečin. Okresný súd Topoľčany rozsudkom pod sp.zn. 2T/79/2010-894 zo dňa 05.09.2013 žalobkyňu podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby pre vyššie označený prečin, pretože skutok nie je trestným činom. Proti rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany pod sp. zn. Pv 20/2013-13 dňa 28.10.2013 odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 2To/90/2013-918 zo dňa 19.02.2014 podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodné. Rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T/79/2010-894 zo dňa 05.09.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2014. V trestnom konaní vedenej voči žalobkyni táto bola nútená vyhľadať právnu službu, pričom si ako obvinená zvolila za advokáta Pavla Trnku so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16. V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím uvedeným vyššie a následným nezákonným postupom proti žalobkyni vznikla škoda vo výške 1.324,53 eura, ktorá predstavuje vynaložené náklady na právne zastupovanie advokátom vzniknuté v predmetnom trestnom konaní. O predbežné prerokovanie vzniknutého nároku na náhradu škody prostredníctvom svojho zástupcu požiadala Generálnu prokuratúru SR Bratislava žiadosťou zo dňa 10.09.2015. Generálna prokuratúra SR Bratislava listom sp. zn. IV/4 Gc 82/15/1000-6 zo dňa 09.11.2015 žiadosť žalobkyne postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorú skutočnosť oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne. Následne Ministerstvo spravodlivosti SR listom č. 49021/2015/34 zo dňa 25.11.2015 vrátilo predmetnú žiadosť
na Generálnu prokuratúru SR Bratislava, keďže túto žiadosť nepovažuje za žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná ministerstvom a následne Generálna prokuratúra SR Bratislava listom sp. zn. VI/4 Gc 82/15/1000-8 zo dňa 08.12.2015 odmietla predmetnú žiadosť ako nedôvodnú. S poukazom na citované zákonné ustanovenia § 3 ods.1,2, § 4 ods.1 písm. f), písm. b), § 4 ods.2, § 5 ods.1, § 15 ods.1, § 16 ods.4, § 17 ods.1, § 18 ods.1,3 Zákona č. 514/2003 Z.z. si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody vo výške 1.324,53 eura, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím označeným vyššie a následným nezákonným postupom z titulu nákladov vynaložených na právne zastúpenie v predmetnom trestnom konaní.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 14.09.2016 pod číslom 2 Pc 9/16/4403-9 uvádza, že návrh žalobkyne považuje za nedôvodný a zmätočný. Na začiatku vyjadrenia poukazuje na ustanovenia Civilného sporového poriadku § 123 ods.2, § 132 ods.1 a § 60 CSP, v ktorom sa uvádza, že stranami sú žalobca a žalovaný, pričom právnym titulom pre uplatnenie práva na súdnu ochranu je žaloba. Aktuálne právna úprava, právny titul „návrh“ na uplatnenie práva na súde s označením strán konania ako „navrhovateľ“ a „odporca“ nepozná. Žalobkyňa v žalobe celkovo špecifikuje a označuje 4 rôzne rozhodnutia od uznesenia vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia až po rozsudok Krajského súdu Nitra, teda vôbec nešpecifikuje, ktorým z rozhodnutí mala byť žalobkyni spôsobená škoda, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje, čo pokladá za formálny nedostatok žaloby, pre ktorý nie je možné uplatnený nárok priznať. Tiež poukazuje na zmätočnosť v tom, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia nerozhodoval prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre, ale Okresnej prokuratúry Topoľčany. Pokiaľ nezákonným rozhodnutím malo byť uznesenie o vznesení obvinenia, poukazuje na viaceré skutočnosti, ktoré svedčia o nedôvodnosti podanej žaloby. Žalobkyňa na náhradu škody vychádza z predpokladu, že automaticky v každej veci, ktorej bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, rozhodnutím súdu vzniká obžalovanému nárok na náhradu škody. Takýto názor nepovažuje za správny. Extenzívnym výkladom zákona bol síce judikatúrou prijatý istý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody má oslobodenie spod obžaloby rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Takýto záver však nemôže byť prijatý absolútne a bezvýhradne. Za nezákonné nemôže byť automaticky považované každé vznesenie obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu bez zohľadnenia osobitosti každého prípadu. Rozhodnutie o vznesení obvinenia nie je rozhodnutím o vine obvineného, keďže toto môže urobiť iba súd. Uznesenie o vznesení obvinenia, podľa platného trestného práva nepredpokladá istotu, že skutok sa stal, že je trestným činom a istou, že ho skutočne spáchal podozrivý. Preto uznesenie o vznesení obvinenia tak nie je nezákonným z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu neskôr počas jednotlivých štádií trestného konania sa z rôznych dôvodov nepotvrdila. V danej veci až vykonané súdne konanie, zahŕňajúce i ďalšie znalecké dokazovanie viedlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby. Z dôkazného stavu zisteného v čase vznesenia obvinenia žalobcovi vyplývalo dôvodné podozrenie, že žalobkyňa sa dopustila konania, ktoré má všetky znaky stíhaného trestného činu. S poukazom na štádium trestného konania nemožno prijať záver, že by uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané bez existencie relevantných podkladov, a preto by ho bolo nutné považovať za nezákonné. Ani oslobodzujúci rozsudok neznamená, že postup policajta, resp. dozorujúceho prokuratúra pri vznesení obvinenia bol nezákonný. Súd oslobodenie spod obžaloby dôvodil tým, že skutok nie je trestným činom. K tomuto dospel súd až následne vykonaným dokazovaním po podaní žaloby. Naviac, ak by prípravné konanie nebolo vykonané v súlade s trestným poriadkom, súd by nemohol na základe podanej obžaloby nariadiť hlavné pojednávanie, ale by musel obžalobu odmietnuť. Podľa žalovanej v danej trestnej veci nebolo prokurátorom vydané žiadne nezákonné rozhodnutie, ktoré by odôvodňovalo priznanie nároku na náhradu škody žalobkyni. V danom prípade nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody žalobkyni podľa § 6 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. Vo vyjadrení ďalej namieta výšku uplatneného nároku na náhradu škody, ktorá suma nekorešponduje s predloženými dokladmi. Pre potvrdenie svojich nárokov boli k žalobe doložené fotokópie príjmových pokladničných dokladov z rokov 2009, 2011, 2013, 2014, ktorými mali byť žalobkyňou uhradené sumy právnemu zástupcovi titulom obhajoby v trestnom konaní. Príjmové pokladničné doklady sú opatrené číslom a dňom vypísania, bez uvedenia poradového čísla zaúčtovania v denníku. Právny zástupca žalobkyne bol do 31.12.2013 platcom DPH a zo zákona č. 222/2004 mu vyplýva povinnosť v súvislosti s poskytnutými službami vystaviť faktúru, ktorá je relevantným dokladom o poskytnutej službe.
3. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žiada o vrátenie financií, ktoré investovala do právneho zástupcu, pretože bola neprávom obvinená. Bolo voči nej vedené trestné konanie pod sp. zn. 2T/79/2010
a v tomto ju zastupoval obhajca. Postupne bola vyplácaná odmena jej obhajcovi a celkovo bola vyplatená suma, ktorá je žalovaná.
4. Právny zástupca žalobkyne vo veci uviedol, že akceptuje pripomienky žalovanej a správne označenie podania je žaloba a stranami sú žalobkyňa a žalovaná na základe čoho upresnil petit žaloby v znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni predmetnú sumu s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že za nezákonné rozhodnutie pokladá uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, od ktorého sa odvinulo celé trestné stíhanie žalobkyne, za nezákonné však pokladá aj následný postup prokuratúry, či už spočíva v zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia alebo následnom podaní obžaloby. Nie je úlohou v tomto konaní dokazovať, či vyšetrovateľ alebo prokurátor zavinil vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo následného nezákonného postupu. Výsledok je určovaný výsledkom trestného konania a tým bol nepochybne oslobodenie žalobkyne spod obžaloby. Poukázal na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za výsledok a nie za zavinené konanie. Pokiaľ žalovaná spochybňuje to, či obhajca v trestom konaní, ktorý je zhodou okolností tou istou osobou ako právny zástupca žalobkyne, dodržal predpisy z hľadiska vykazovania svojich príjmov a či ním vystavené doklady sú relevantné z hľadiska predpisov o DPH, je úplne irelevantné pre unesenie dôkazného bremena žalobkyne, že prostriedky na svoju obhajobu skutočne obhajcovi aj zaplatila. K prelomeniu súdnej praxe, ktorá sa prikláňala k priznávaniu nárokov v obdobných veciach, na čo poukázala žalovaná strana a to na rozhodnutie Ústavného súdu II ÚS163/20113 uviedol, že s týmto názorom nesúhlasí. Nález Ústavného súdu sa zaoberá predovšetkým otázkou posudzovania premlčacej lehoty a pokiaľ v dôvodoch iba sa zmieňuje o tom, že nie každé rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, resp. oslobodenia spod obžaloby vyvoláva nárok na náhradu škody, nie je tento záver rozporný s rozhodovacou praxou všeobecných súdov.
5. Zástupkyňa žalovanej vo veci uviedla, že zotrvávajú na písomnom vyjadrení, ku ktorému dodáva, že jednotlivé zásahy do osobnej sféry fyzickej osoby sa zdanlivo môžu javiť ako odporujúce objektívnemu právu, avšak tieto nemožno považovať za neoprávnené vtedy, keď sú dané okolnosti vylučujúce neoprávnenosť takéhoto zásahu. O takýto neoprávnený zásah nejde, ak zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich mu zo zákona. Nemôže ísť o neoprávnený zásah, keď je proti osobe v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a vykonávané sú ďalšie úkony orgánov činných v trestom konaní zasahujúcich do práv fyzickej osoby, ktoré sú však vykonávané v medziach zákona. Na tom nič nemôže zmeniť, ak neskôr dôjde k zastaveniu trestného stíhania, resp. k oslobodeniu spod obžaloby. V konkrétnej trestnej veci v čase vznesenia obvinenia a aj následne vykonávaných úkonov orgánov činných v trestnom konaní nebolo vyslovené žiadnym orgánom, že postup orgánov činných v trestnom konaní bol nezákonný. Žaloba na náhradu škody vychádza z automatického predpokladu, že obžalovaný bol z pod obžaloby oslobodený a automaticky vzniká nárok na náhradu škody. Takýto právny názor bol v minulosti prelomený s poukazom na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 163/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo/201/2007.
6. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Topoľčany zo dňa 06.04.2009 ČVS:ORP-175/OdV-TO-2007 súd zistil, že podľa § 206 ods.1 Trestného poriadku bolo začaté stíhanie žalobkyne a R. P. ako obvinených za prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, 2, písm. a) Trestného zákona. Zo sťažnosti žalobkyne zo dňa 23.04.2009 súd zistil, že proti vyššie uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť a navrhla, aby uznesenie ako nezákonné a neopodstatnené bolo zrušené.
7. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 18.05.2009 č.k. 1 Pv 433/2007-46 súd zistil, že sťažnosť žalobkyne bola zamietnutá.
8. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 26.05.2010 č.k. 1 Pv 433/2007-76 súd zistil, že Okresná prokurátorka v Topoľčanoch podala obžalobu na obvinených L. T., L. E. R. R. P. vo vzťahu k obvinenej L. E., t.j. v predmetnej veci žalobkyni sa v obžalobe uvádza, že táto ako majsterka zmeny spoločnosti Z. E. D., F..E..D.. F. F. Z. i napriek tomu, že vedela o skutočnostiach, že zamestnanci pracujú na príklepovom lise ML 1400, vykonávajú odoberanie výrobkov z boku stroja, na výkon pracovnej činnosti určila dve pracovníčky. Takúto pracovnú činnosť poškodenej Y. B., ktorá odoberala výrobky z boku nezakázala i napriek tomu, že uvedený stroj nebol vybavený bezpečnostnými prvkami zabraňujúcimi vstup končatín a tela pracovníka do stroja z bočných strán, v dôsledku čoho dňa 28.04.2007 došlo k zaseknutiu, následnému pritlačeniu horných končatín a tela v oblasti krku hornej
polovice hrudníka pracovníčky Y. B. medzi obe platne stroja, čím došlo k zamedzeniu dýchacích pohybov hrudníka, v dôsledku čoho u nej nastala smrť udusením.
9. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 05.09.2013 č.k. 2T/79/2010-894 súd zistil, že obžalovaní L. T., L. E.Á. R. R. P. boli podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 31.05.2010, vedenej pod 1 Pv 433/2007-76, pretože skutok nie je trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2014. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané skutočnosti, že by obžalovaní mali vedomosť, že príklepový lis nespĺňa z bezpečnostného hľadiska podmienky na prevádzku, ako i skutočnosť, že by obžalovanému T. a obžalovanej E. z uzatvorených zmlúv so spoločnosťou Z. E. vyplývali povinnosti v zmysle Zákona č. 142/2006 Z.z. v rozsahu ako im to dávala za vinu obžaloba. V konaní boli skúmané i príčinné súvislosti, ktoré viedli k ublíženiu na zdraví neboh. B.. Prvou príčinou bol nedostatočne bezpečnostne zabezpečený príklepový lis. Druhou príčinou bolo konanie samotnej neboh. B. pri pracovnej činnosti.
10. Z uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.02.2014 č.k. 2To/90/2013-918 súd zistil, že podľa § 319 Tr.por. bolo odvolanie prokurátora zamietnuté, pretože nie je dôvodné.
11. Z listu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 10.09.2015 adresovaného Generálnej prokuratúre SR súd zistil, že žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatňujúc si škodu špecifikovanú v tejto žiadosti v celkovej výške 1.324,53 eura preukazujúcu príjmovými pokladničnými dokladmi a to príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.05.2009 na sumu k úhrade 395 eur, zo dňa 09.09.2009 na sumu k úhrade 281,15 eura, zo dňa 07.10.2009 na sumu k úhrade 223,31 eura, zo dňa 23.05.2011 na sumu k úhrade 300 eur, zo dňa 05.09.2013 na sumu k úhrade 112,75 eura a zo dňa 10.02.2014 na sumu k úhrade 119,65 eura
12. Z listu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 08.12.2015 súd zistil, že vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody túto odmietla ako nedôvodnú. V čase rozhodovania o sťažnosti Okresnej prokurátorky Topoľčany boli dané dôvody na jej zamietnutie, preto nemožno pokladať postup dozorujúceho prokurátora za nezákonný, resp. nesprávny úradný postup. Nárok na náhradu škody považovala Generálna prokuratúra SR za nedôvodný.
13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/79/2010, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Topoľčany zo dňa 06.04.2009 ČVS:ORP-175/OdV-TO-2007 podľa § 206 ods.1 Trestného poriadku bolo začaté stíhanie žalobkyni a R. P. ako obvinených za prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, 2, písm. a) Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť. Uznesením Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 18.05.2009 č.k. 1 Pv 433/2007-46 bola sťažnosť žalobkyne zamietnutá. Dňa 31.05.2010 bola podaná na tunajšom súde Okresnou prokuratúrou Topoľčany obžaloba voči obvineným L. T., L. E. R. R. P.. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 05.09.2013 č.k. 2T/79/2010-894 obžalovaní L. T., L. E. R. R. P. boli podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 31.05.2010, vedenej pod 1 Pv 433/2007-76, pretože skutok nie je trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2014. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/79/2010 vyplýva, že v konaní žalobkyňa splnomocnila advokáta Pavla Trnku so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, aby ju obhajoval v predmetnej trestnej veci za čo mu zaplatila 1.324,53 eura. Listom právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 10.09.2015 adresovaného Generálnej prokuratúre SR žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatňujúc si škodu špecifikovanú v tejto žiadosti v celkovej výške 1.324,53 eura. Žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku bola Generálnou prokuratúrou SR postúpené na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 25.11.2015 Generálnej prokuratúre SR vrátilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. ako nedôvodne postúpenú. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 08.12.2015 žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odmietla ako nedôvodnú.
14. Podľa § 3 ods.1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
15. Podľa § 4 ods.1 písm. f) citovaného zákona, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
16. Podľa § 4 ods.1 písm. b) citovaného zákona, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1.prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2.vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
17. Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
18. Podľa § 6 ds.1 citovaného zákona, Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
19. Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <http://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.
20. Podľa § 16 ods.4 citovaného zákona, Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
21. Podľa § 17 ods.1, 3 citovaného zákona, Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
22. Podľa § 18 ods.1 citovaného zákona, Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Z citovaného zákonného ustanovenia § 4 vyplýva, že subjektom zodpovednosti podľa druhej časti zákona je štát, ktorý svoju moc vykonáva prostredníctvom určených štátnych orgánov, resp. subjektov, na ktoré bola prenesená časť verejnej moci. Samostatným subjektom zodpovednosti je Generálna prokuratúra SR, ktorá vykonáva pôsobnosť v špecifických oblastiach výkonu verejnej moci. Právne postavenie prokuratúry vo všeobecnosti a Generálnej prokuratúry SR upravujú čl. 149 až 151 Ústavy SR a Zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
26. Špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (rozsudok NS ČR sp. zn. 1CZ 6/90, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 53/1993). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda i zákonnosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Z uvedeného teda vyplýva, že ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení zákonných predpokladov citovaného zákona právo na náhradu škody s tým, že ako vyplýva z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 1CZ 6/90 uvedené právo nemá iba ten, kto si obvinenie sám zavinil a ten, kto bol oslobodený spod obžaloby len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo trestný čin bol amnestovaný. Z rozsudku Najvyššie súdu SR sp. zn. 4M Cdo 15/2009 vyplýva, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z.).
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Je nesporné, že bolo začaté voči nej stíhanie uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Topoľčany dňom 06.04.2009 pod číslom ČVS:ORP-175/OdV-TO-2007. Sťažnosť žalobkyne bola uznesením Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 18.05.2009 č.k. 1 Pv 433/2007-46 zamietnutá. Dňa 31.05.2010 bola podaná na tunajšom súde Okresnou prokuratúrou Topoľčany obžaloba voči obvineným L. T., L. E. R. R. P.. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 05.09.2013 č.k. 2T/79/2010-894 obžalovaní L. T., L. E. R. R. P. boli podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 31.05.2010, vedenej pod 1 Pv 433/2007-76, pretože skutok nie je trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2014. V konaní žalobkyňa splnomocnila advokáta Pavla Trnku so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, aby ju obhajoval v predmetnej trestnej veci. Za obhajobu mu zaplatila celkom 1.324,53 eura ako to vyplýva z príjmových pokladničných dokladov vystavených právnym zástupcom žalobkyne a to príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.05.2009 na sumu k úhrade 395 eur, zo dňa 09.09.2009 na sumu k úhrade 281,15 eura, zo dňa 07.10.2009 na sumu k úhrade 223,31 eura, zo dňa 23.05.2011 na sumu k úhrade 300 eur, zo dňa 05.09.2013 na sumu k úhrade 112,75 eura a zo dňa 10.02.2014 na sumu k úhrade 119,65 eura. Zo súdnej judikatúry vyplýva, že ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že žalobkyňa čin nespáchala a trestné stíhanie nemalo byť začaté. Uvedené vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu 05.09.2013 č.k. 2T/79/2010-894 a dôvodu, pre ktorý bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby ako to vyplýva z odôvodnenia citovaného rozsudku
tunajšieho súdu. Podľa súdu k takémuto záveru bolo možné dospieť už v samotnom prípravnom konaní. Vo veci nebolo zistené, že by si obvinenie sama zavinila. Nebola oslobodená spod obžaloby preto, že nie je spáchaný trestný čin alebo pre udelenú milosť alebo amnestiu.
28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je daný nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorú predstavujú vynaložené náklady spojené s právnym zastupovaním advokátom v predmetnom trestnom konaní. Výška týchto trov nebola ani žalovanou stranou spochybnená. Tieto trovy súd považoval za účelne vynaložené a to, že boli uhradené vyplýva nielen z príjmových pokladničných dokladov, ale aj z výpovede samotnej žalobkyne.
29. Účelne vynaložené a vyčíslené trovy obhajoby boli špecifikované právnym zástupcom žalobkyne podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z tarifnej odmeny účtované za 10 úkonov právnej služby podľa § 12 ods.3, písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Jeden úkon v hodnote 57,95 eura x 10 = 579,50 eura. Nárok na odmenu vznikol podľa § 14 ods.1, písm. a) Vyhlášky za prevzatie vrátane prvej porady z 30.04.2009. Podľa § 14 ods.1 písm. c) Vyhl. jeden úkon - výsluch svedkyne U. dňa 10.08.2009, 2x výsluchy svedkov zo 07.09.2009 cez 2 hod., 2x výsluchy svedkov z 09.09.2009 cez 2 hod., 2x výsluch znalca zo 16.09.2009 cez 2 hod., 1x výsluch svedka D. na OR PZ ÚJKP dňa 25.09.2009 a 1x výsluch svedka C.. D. z 19.11.2009. Ďalej za jeden úkon právnej služby podľa § 12 ods.3 písm. a) Vyhlášky za návrh na doplnenie dokazovania z 10.08.2009 za úkon 28,98 eura. Podľa § 13 ods.3 Vyhlášky odpočítajúc 20%. Za úkon právnej služby preštudovanie spisu na OR PZ ÚJKP TO dňa 26.04.2010 odmena za úkon 60,11 eura. Ďalej za 5 úkonov právnej služby 5x po 61,75 eura, t.j. 308,75 eura a to za účasť na hlavnom pojednávaní v dňoch 22.03.2011 cez 2 hodiny, dňa 23.03.2011 a 07.06.2011 cez 2 hodiny odpočítajúc 50% podľa § 13 ods.2 Vyhl. Za úkon právnej služby uplatňujúc odmenu pre rok 2013 za úkon vo výške 65,08 eura, účasť na hlavnom pojednávaní 07.02.2013 odpočítajúc 50% podľa § 13 ods.2 Vyhl. Za úkon právnej služby § 12 ods.3, písm. a) s poukazom na § 1 ods.4 citovanej vyhlášky za účasť na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Topoľčany dňa 05.09.2013 odpočítajúc 50% odmeny za úkon 57,95 eura. Ďalej bol vyčíslený režijný paušál podľa § 16 ods.3 citovanej vyhlášky tak ako je to uvedené podrobne v predmetnej špecifikácii právneho zástupcu rovnako náklady na cestovné a náhrady za stratu času právneho zástupcu, odmena advokáta pre účely uplatnenia nároku k 31.12.2013 bola v celkovej výške 1.245,74 eura. Od 01.01.2004 advokát nie je platcom DPH. Ďalej vyčíslil odmenu za úkon právnej služby vychádzajúc zo sumy 60,11 eura za účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Nitre dňa 19.02.2014 odpočítajúc 50% podľa § 13 ods.2 citovanej vyhlášky, t.j. odmena vo výške 30,05 eura. Za režijný paušál vyčíslil sumu 8,04 eura : 2, t.j. 4,02 eura. Náklady na cestovné podľa § 15a citovanej vyhlášky cesta Bánovce nad Bebravou, Nitra a späť vyčíslujúc sumy 6,21 eura a 11,71 eura. Titulom náhrady za stratu času účtovanú podľa § 17 ods.1 citovanej vyhlášky vo výške 1 za 4,5 hodiny straty času po 13,40 eura : 2 čo predstavuje sumu 26,80 eura. Spolu v sume 78,79 eura. Celkové náklady obhajoby a suma, ktorú žalobkyňa uhradila právnemu zástupcovi bola vyčíslená na 1.324,53 eura (1.245,74 eura + 78,79 eura).
30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.324,53 eura. O úroku z omeškania rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 517 OZ a § 3 Nariadenia vlády. Žalovaná sa dostala do omeškania nasledujúci deň po tom, ako listom zo dňa 08.12.2015 odmietla žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako nedôvodnú.
31. Na záver súd k veci uvádza, že pokiaľ šlo o námietku žalovanej s poukazom na ustanovenia paragrafov Civilného sporového poriadku, na pojednávaní dňa 11.11.2016 došlo k odstráneniu tejto vady podania, keď právny zástupca žalobkyne označil podanie ako žalobu a strany sporu ako žalobkyňa a žalovaná. Žalovaná vo veci poukázala na to, že predmetná žaloba na náhradu škody vychádza z automatického predpokladu, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený a automaticky vzniká nárok na náhradu škody. Takýto právny názor bol v minulosti prelomený s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IIÚS 163/2013 a rozhodnutie NSSR sp.zn. 3Cdo 201/2007. Súd sa stotožnil so stanoviskom právneho zástupcu žalobkyne, že citované rozhodnutie Ústavného súdu SR prelomuje prax pri rozhodovaní súdov. Priamo sa touto otázkou z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu nezaoberá a nález sa zaoberá predovšetkým otázkou premlčacej lehoty. Uvedené stanovisko je zhodné s odôvodnením predmetného nálezu Ústavného súdu SR, ktoré riešilo na záver najmä otázku k ustanoveniu § 22 Zákona o zodpovednosti za škodu, t.j. premlčania práva.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššie súdu SR zo dňa 30.07.2008 sp. zn. 3Cdo 201/2007 z tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal ochrany osobnosti a náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe žiadajúc náhradu škody vo výške 6.980 Sk a titulom nemajetkovej ujmy 300.000 Sk podľa vtedy platného Zákona č. 58/1969 Zb. Je pravdou, že v odôvodnení citovaného rozsudku sa uvádza, že niektoré zásahy do osobnosti fyzickej osoby, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno totiž považovať za neoprávnené vtedy, keď sú dané okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde napríklad vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Ďalej sa poukazuje v odôvodnení na ustanovenie § 11 OZ s tým, že dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zamietol žalobu v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300.000 Sk je v konečnom dôsledku správne. Z uvedeného vyplýva, že nemožno jednoznačne uvedené stanovisko spájať s predmetnou vecou a v neposlednom rade súd zohľadňoval novšie stanoviská vychádzajúce z rozhodovacej praxe ako sú uvedené vyššie a ďalej ako sú rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 194/2010, sp. zn. 8Cdo 151/2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.02.2016 sp. zn. 17Co/1089/2014.
32. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Pretože žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom trov právneho zastúpenia a to v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).