Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/22/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa matky: F. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, právne zastúpenej: Mgr. Marek Laktiš, advokát so sídlom v Nitre, Mariánska 8 a otca: H. J., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, V., zastúpený: JUDr. Zuzana Valaská, advokátka so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, o návrhu otca na zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07. marca 2022 pod č.k. -141 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti v bode I, III., IV.,V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 19.04.2018, právoplatného dňa 30.04.2018 v časti úpravy styku otca s mal. S. H., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým - každú stredu a štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod., - každú nepárnu sobotu od 15.00 hod. do 17.30 hod., - každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. do 17.30 hod., - každý rok dňa 24.12 od 9.00 hod. do 15.30 hod. s tým, že otec je oprávnený v určený deň a hodinu si maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku je povinný maloleté dieťa na tom istom mieste v určený deň a hodinu matke odovzdať. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. II. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený. III. Matka je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania štátu v sume 247,68 eur, ktorú jej súd povoľuje zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne vždy do 20-eho dňa v mesiaci na účet súdu s tým, že so začiatkom splácania začne v najbližší mesiac po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Matka je povinná zaplatiť otcovi sumu 126,16 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania zistil, že maloletý S. je narodený mimo manželstva, otec k nemu uznal otcovstvo. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 19.4.2017 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný na platenie výživného v sume 100 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany pod č. k. -21 zo dňa 19.4.2018 bola schválená rodičovská dohoda tak, že otec je oprávnený sa stretávať s mal. S. každú prvú kalendárnu nedeľu v mesiaci v čase od 11.00 hod. do 13.30 hod. za prítomnosti matky. Otec dieťaťa je v súčasnej dobe zamestnaný v spoločnosti J. J. ako

robotník, žije u svojich rodičov na adrese trvalého pobytu v 3-izbovom byte, iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka dieťaťa je v súčasnej dobe zamestnaná v V. V. ako cukrárka, je poberateľka prídavku na dve deti. Žije s mal. S. v spoločnej domácnosti s rodičmi, so svojou maloletou dcérou U. V., nar. XX.X.XXXX, ktorú má zverenú do osobnej starostlivosti a určené výživné vo výške 100 eur mesačne. Jedná sa o 3-izbový rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve matky dieťaťa a jej súrodencov. Mal. S. je zdravý, patrí do dispenzára MUDr. V. v obci Z., matka s ním nenavštevuje žiadne odborné ambulancie. Otec výživné platí riadne.

1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 36 Zákona o rodine, § 24 ods. 4 Zákona o rodine, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým je dôvodný, pretože doterajšia úprava styku rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 19.04.2018, právoplatného dňa 30.04.2018 už nie je vyhovujúca. Maloletý S. vyrástol, má päť rokov a nie je potrebné, aby sa s otcom stýkal len za prítomnosti matky ako v čase poslednej úpravy, kedy mal jeden rok. Vykonaným dokazovaním, najmä znaleckým, bolo preukázané, že maloletý má s otcom vytvorený pozitívny vzťah, majú sa radi. Je v záujme maloletého, aby sa tento vzťah naďalej udržiaval a rozvíjal. Preto v súlade s odporúčaním znalkyne rozhodol, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každú stredu a štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod., každú nepárnu sobotu od 15.00 hod. do 17.30 hod., každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. do 17.30 hod. a okrem toho ešte aj každý rok na štedrý deň od 9.00 hod. do 15.30 hod. Ide o výnimočný deň v roku, ktoré by dieťa malo stráviť s oboma rodičmi. Na rozdiel od otca nebol názoru, že v súčasnosti je potrebné upravovať styk otca s maloletým aj počas prázdnin a sviatkov (až na spomínaný Štedrý deň), pretože S. ešte nechodí do školy. Takéto odporučenie ani nevyplýva zo znaleckého posudku. Doterajšia úprava styku bola len za prítomnosti matky. Pokiaľ by sa mal styk rozšíriť podľa posledného návrhu otca, s prespatím počas prázdnin a sviatkov, bol by to veľký skok od doterajšieho režimu stretnutí. V záujme maloletého je najskôr sa stýkať s otcom bez prítomnosti matky a vo väčšom časovom rozsahu, až potom, čo sa preukáže jeho pôsobenie, či maloletému prospieva, uvažovať o ďalšom rozšírení aj s prípadným prespatím u otca.

1.3. Ďalej k tvrdeniu matky, že styk bez jej prítomnosti nie je v záujme mal. dieťaťa poukázal na závery znaleckého dokazovania, na extrémne pozitívnu emočnú väzbu otca k maloletému a pozitívnu citovú väzbu maloletého k otcovi. Osobnosť otca sa negatívne vo vzťahu k maloletému neprejavuje, možnosť agresívneho správania u osôb so sociopatickými črtami je síce potenciálne daná, ale nie je vylúčená ani u osôb bez takýchto čŕt, zjednodušene povedané, násilné, agresívne správanie nie je možné vylúčiť u žiadneho jedinca. U otca zlé správanie voči synovi zistené ani preukázané nebolo. Nezistila ho znalkyňa a nepotvrdili ho ani svedkyne navrhnuté matkou. K ďalšej výhrade matky o negatívnom dopade rozšírenia styku otca s maloletým na jej mal. dcéru U. poukázal na právo otca na primeraný styk so svojím mal. dieťaťom a zároveň právo mal. dieťaťa na pravidelný kontakt s tým rodičom, s ktorým nežije v jednej domácnosti. Ak by bol prednostne braný na zreteľ záujem ďalšieho matkinho mal. dieťaťa, bolo by to na úkor vzťahu otec - maloletý S.. Matka je matkou obidvoch detí, musí v záujme obidvoch vytvoriť mal. U. taký program, aby nepociťovala negatívne neprítomnosť brata.

1.4. V závere zdôvodnil rozhodnutie o trovách štátu a trov konania účastníkov. Uviedol, že trovy konania štátu predstavujú sumu 247,68 eura, ktorú vyplatil zo štátnych peňazí znalkyni. Znalkyňa si vyúčtovala celkovo odmenu vo výške 747,68 eura, ktorú jej súd priznal s tým, že časť z nej v sume 500 eur jej vyplatil zo zálohy zloženej otcom a zvyšok zo štátnych peňazí. Matka preddavok na znalecké dokazovanie nezložila. Preto povinnosť zaplatiť trovy konania štátu uložil rodičom na polovicu tak, že matka na účet súdu zaplatí sumu 247,68 eura. Zároveň jej povolil splátky a otcovi doplatí na vyrovnanie sumu 126,16 eura. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

2. Matka podala proti rozsudku odvolanie. Návrh otca považovala za nedôvodný. Uviedla, že vo veci boli vykonané viaceré dokazovania, ktoré potvrdili jej vyjadrenia o požívaní alkoholických nápojov otcom. Nesúhlasila s navrhnutou úpravou styku v záverečnom stanovisku znalkyne, pretože znalkyňa sa výslovne zaoberala úpravou styku nezhodnotiac prespanie otca. Opätovne poukázala na zdravotný stav dcéry, ktorá nevie bez prítomnosti maloletého schopná vydržať niekoľko hodín. Navrhla, aby bol styk nariadený za jej prítomnosti, pretože maloletý nie je zvyknutý na prítomnosť otca. V závere dodala, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí nezohľadnil aktuálny vyvíjajúci sa vzťah otca k maloletému a

súrodenecký vzťah S. k sestre U. a naopak. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadala zmeniť a návrh zamietnuť.

3. Otec podal písomné vyjadrenie k odvolaniu. Uviedol, že odvolanie má smerovať proti výroku rozhodnutia a nie proti návrhu na úpravu styku. Súd 1. inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal s jeho návrhom na úpravu styku počas sviatkov. Poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva záujem dieťaťa na pravidelnom rozvíjaní vzťahu s otcom je neprirodzené, aby dieťa vo veku 5 rokov sa nemohlo s otcom stretávať bez prítomnosti matky. V súčasnosti je matkinou prítomnosťou obmedzovaný, často určuje, kde sa bude vykonávať čo je v rozpore s jeho právom v súdom určený čas poskytovať dieťaťu starostlivosť podľa svojho uváženia. Nemá možnosť ukázať synovi svoje prirodzené prostredie, kde žije, člena jeho spoločnej rodiny, čo je výslovne nežiaduce. Ďalej uviedol, že vzťah maloletého so sestrou nemôže byť na ujmu jeho vlastného života a testovaniu vzťahu rodiča námietky matky nemožno ponímať iná ako špekuláciu a hypotézu. Rozsudok súdu 1. inštancie, žiadal ako vecne správny potvrdiť.

3. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie doručil matke oznámenie, že jej právnemu zástupcovi Mgr. Y. bol pozastavený výkon advokácie. Vyzval ju na oznámenie, či sa bude v konaní zastupovať sama, prípadne si zvolí právneho zástupcu a na predloženie plnomocenstva na zastupovanie. Matka prevzala výzvu 11. 05. 2022. Dňa 13.05.2002 doručil právny zástupca matky Mgr. Z. plnú moc na zastupovanie matky zo dňa 13. 05. 2022 a zároveň žiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k vyjadreniu otca. Súd prvej inštancie mu oznámil predĺženie lehoty do 01. 06. 2022, oznámenie prevzal dňa 25. 5. 2022. Vyjadrenie k vyjadreniu otca v predĺženej lehote nepredložil, preto súd prvej inštancie 08.06.2022 predložil spis na rozhodnutie o odvolaní matky odvolaciemu súdu.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( a ) a zistení, že spĺňa náležitosti , neviazaný rozsahom odvolania ( ), neviazaný dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutočným stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v tejto časti dostatočne zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho správny právny záver týkajúci sa potreby úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením veci, rozsahom úpravy, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Podľa ods. l odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

7. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v účinnom od 01.07.2016 . Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine, je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 ZoR, ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať starostlivo a zvážiť jednak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi atď.), ako i okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča atď.). V prípade, že je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo ho celkom zakáže (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine). Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatému dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listinazákladných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a obaja sú zodpovední za všestranný rozvoj dieťaťa. Každý z rodičov má celé rodičovské práva a povinnosti. Obidvaja rodičia ich nemusia vykonávať spolu, ale vo vzájomnom porozumení. Pri výkone rodičovských práv sú obidvaja rodičia rovnoprávni. Nezáleží na to, či sú manželia, ani na tom, či ide o ich dieťa narodené v manželstve alebo mimo manželstva. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú narodením dieťaťa. Na to, aby rodič mohol realizovať svoje rodičovské práva v prípade, že dieťa nebolo zverené do jeho výchovy, je potrebné, aby mal upravený styk s mal. dieťaťom. Zmyslom úpravy styku otca s dieťaťom je dosiahnuť odstránenie doterajšieho stavu medzi otcom a dieťaťom bez nepriaznivého pôsobenia na psychiku a citovú stránku dieťaťa, súčasne so zreteľom na konkrétne pomery života otca. Preto súd pri úprave styku rodiča s dieťaťom predovšetkým skúma, či je styk mal. dieťaťa v prospech dieťaťa a je povinný veľmi starostlivo zvážiť, aká úprava tohto styku (časové vymedzenie, určenie prostredia a pod.) zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšie niektorej skutočnosti týkajúcej sa mal. dieťaťa a niektorej skutočnosti týkajúcej sa rodičov. Predovšetkým súd musí zvážiť vek a zdravotný stav mal. dieťaťa, jeho citový vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove a k prostrediu, v ktorom tento rodič žije, obvyklý denný režim mal. dieťaťa. Medzi, ďalšie skutočnosti, ktoré súd skúma, patria osobné a rodinné pomery rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a hospodárske možnosti (so zreteľom na pracovnú dobu, čerpanie dovolenky, dopravné spojenie a pod.). Hodnotenie týchto všetkých skutočností, predovšetkým v zhode so záujmom mal. dieťaťa vedú potom k najvhodnejšej úprave styku rodiča s mal. dieťaťom.

10. Matka podala odvolanie podľa ods. l namietajúc nesprávne skutkové zistenia, zmätočnosť odôvodnenia jej podania, že nie je možné kvalifikovať, ktoré závery nesvedčia záveru, ku ktorému súd dospel vo svojom rozhodnutí.9

11. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolania matky dospel k opačnému záveru, že zmätočné je odvolanie matky. Z odvolania sa javí, akoby matka nepochopila výrokovú časť rozsudku, pretože v odvolaní namietala nezohľadnenie súčasnej situácie, keď maloleté dieťa nie je zvyknuté na otca, namietala sviatky, prespatie u otca. Súd prvej inštancie neupravil styk otca s prespatím dieťaťa, počas sviatkov ani prázdnin. Otec podal pôvodný návrh v širšom rozsahu, ktorý v priebehu konania upravil.

12. Matka v odvolaní namietala zvýšené požívanie alkoholických nápojov otcom. Z prepúšťacej lekárskej správy o jednodňovej hospitalizácii otca nevyplýva záver o schizofrénií otca a jeho duševnej poruche, čo sa matka v priebehu konania snažila prezentovať. Otec bol hospitalizovaný od 09.12.2017 do 11.12.2017. V závere správy bola konštatovaná porucha psychiky zapríčinená užívaním alkoholu, patologické hráčstvo, sekundárne v ebriete, adaptačná porucha. Správa je z roku 2017. Otec sa vyjadril ku hospitalizácii a hráčstvu, nepoprel užívanie alkoholu a hráčstvo, ktoré nie je v súčasnej dobe. Poprel požívanie alkoholu a jeho návštevy dieťaťa pod vplyvom alkoholu. Pracuje ako sústružník. Zo správy jeho zamestnávateľa vyplýva jeho zodpovedný a svedomitý prístup k práci. Pokiaľ by bol alkoholikom, zrejme by nemohol pracovať na strojoch a vykonávať prácu sústružníka. Výpovede svedkýň, o ktoré sa snažila matka oprieť svoje tvrdenie, že otec je alkoholik to nepreukázali. To, že jedna svedkyňa videla otca kupovať pivo a alkohol, spať na lavičke ešte nepreukázalo alkoholizmus otca. Sestra matky uviedla, že bola svedkom, keď bol otec pod vplyvom alkoholu, ďalej uviedla, že bol nadrogovaný alebo mal zostatkový alkohol. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpovede svedkýň s poukazom na závery znaleckého dokazovania a odvolací súd sa s jeho vyhodnotením stotožnil. Pokiaľ by sa otec správal tak negatívnym správaním za prítomnosti maloletého, zrejeme by sa to prejavilo v správaní maloletého k otcovi. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva pozitívny vzťah dieťaťa k otcovi.

13. Matka namietala úpravu styku bez jej prítomnosti. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal s jej námietkou a odvolací súd sa s jeho dôvodmi stotožnil. Dieťa je vo veku 5 rokov, k otcovi má pozitívny vzťah. Prítomnosť matky a jej rodiny narušuje priebeh styku otca s dieťaťom. Je v záujme dieťaťa byť s otcom bez prítomnosti matky aby otec mohol realizovať svoje rodičovské práva bez ovplyvňovania matky o priebehu styku.

14. Odvolací súd ani jeden dôvod odvolania nepovažoval za dôvodný. Preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v časti trov konania ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ani jeden z účastníkov takýto návrh nepodal a súd rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania len na návrh ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovoláte!' domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšejstrany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).