Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/149/2016

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: G.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Y. XXXX/XX, zast. Mgr. Patrikom Štefkeje, advokátom so sídlom v Nitre, Školská 3, proti žalovanej: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M., E. XX/XX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a alternatívne o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd zriaďuje záložné právo pre žalobcu: G.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Y. XXXX/XX, k zálohu: peňažné prostriedky vo výške 8.335 eur vo vlastníctve žalovanej: B., nar. XX.X.XXXX, bytom M., E. XX/ XX, pripísané na účte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vedenom vo VÚB, a.s., ako pohľadávka z účtu X VS:XXXXX a C.: E.-XXX/OEK-PD-XXXX a to na uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške XX.XXX eur. II. A. hodnota istiny, do ktorej sa peňažná pohľadávka žalobcu zabezpečuje predstavuje sumu 41.200 eur. III. Žalovaná nie je oprávnená so zálohom nakladať ani žiadať o jeho vyplatenie. IV. Žalobca je oprávnený uskutočniť výkon záložného práva použitím zálohu na vyrovnanie zabezpečovanej pohľadávky tak, že písomne požiada Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo príslušného majiteľa účtu (orgán verejnej správy), na ktorom je záloh pripísaný, ak by došlo k ich pripísaniu, či presunu na bankový účet iného orgánu verejnej správy, o jeho vyplatenie na žalobcom určený bankový účet a to až potom, ako pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas žalovanou splnená. Ustanovenia § 151l ods. 1, §151m ods. 1,2,3 posledná veta, ods. 7 a 9 a §151m, a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa pri výkone záložného práva žalobcom nepoužijú. V. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. VI. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou podanou na tunajší súd dňa 4.11.2016 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, spolu s určením, že záložné právo zriadené týmto uznesením, je vykonateľné doručením bez ohľadu na právoplatnosť a vzniká dňom zápisu do notárskeho centrálneho registra záložných práv. Súčasne, pre prípad, že by súd zabezpečovacie opatrenie nevydal navrhol, aby súd nariadil podľa § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uloží povinnosť zdržať sa právnych úkonov, na základe ktorých by požiadala sama alebo prostredníctvom ňou splnomocnených či poverených osôb o vyplatenie či poukázanie peňažných prostriedkov vo výške 8.335 eur alebo ich časti pripísané na účte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vedenom vo VÚB, a.s., ako pohľadávka z účtu SK2902000000002135815556, VS:63113 a ČVS: ORP-631/OEK-PD-2013, na svoj bankový účet, či ňou poverenými, či splnomocnenými osobami, určený bankový účet či iný spôsob požiadania alebo prevzatia týchto peňažných prostriedkov alebo ich častí. Takisto pre prípad, že by súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie, žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa právnych úkonov, na základe ktorých by došlo k zaťaženiu záložným právom zabezpečovacím právom alebo právom s podobnými právnymi účinkami k zriadeniu predkupného práva, k uzavretiu akejkoľvek budúcej zmluvy,

k vloženiu do základného imania obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnej formy podnikateľa či ako vklad tichého spoločníka podnikateľa alebo k uzavretiu iných zmlúv s podobnými právnymi účinkami a to vo vzťahu k pohľadávke vo výške peňažných prostriedkov 8.335 eur alebo ich častí, pripísané na účte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vedenom vo VÚB, a.s., ako pohľadávka z účtu SK2902000000002135815556, VS:63113 a ČVS: ORP-631/OEK-PD-2013.

2.Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3T/7/2016-901 zo dňa 23.8.2016 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustila spôsobom popísaným vo výroku tohto rozsudku, čím žalobcovi spôsobila značnú škodu na majetku vo výške 41.200 eur. Citovaným rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu škody vo výške 41.200 eur. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.8.2016 súd zároveň rozhodol uznesením č. k. 3T/7/2016-902 zo dňa 23.8.2016 o tom, že žalovanej vracia finančné prostriedky vo výške 8.335 eur, ktoré sú pripísané na vyššie uvedenom účte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vedenom vo VÚB, a.s., ako pohľadávka z účtu SK2902000000002135815556, VS: 63113 a ČVS: ORP-631/OEK-PD-2013. Podľa ich informácií žalovaná doručila písomné vyhotovenie odvolania voči odcudzujúcemu rozsudku. V trestnom konaní si riadne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 41.200 eur, peniaze ktoré od neho prevzala žalovaná za účelom vopred plánovaného podvodného konania, za účelom získania majetkových hodnôt pod zámienkou lukratívneho sprostredkovania kúpy bytov. Z obsahu trestného spisu je nepochybne preukázané, že došlo ku skutku popísaného prokurátorom v obsahu podanej žaloby v mesiaci august 2016, tento je trestným činom a podľa rozsudku, aj keď doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, sa ho dopustila žalovaná. Žalovanej odovzdal v hotovosti dňa 13.8.2013 v Prievidzi sumu 7.240 eur a dňa 26.8.2013 sumu 28.960 eur, pričom všetky prísľuby žalovanej o sprostredkovaní kúpy bytov boli predstierané, nepravdivé a žalovanou zabezpečené doklady ohľadne pripravovaných prevodov bytov boli falošné, žalovaná nikdy nemala žiadnu snahu ani reálny úkon nevykonala, ani v tomto smere nemohla reálne vykonať a vybaviť, čím ho uviedla do omylu. Bez ohľadu na skutočnosť či žalovaná bola alebo nebola právoplatne odsúdená za trestný čin, je objektívnou skutočnosťou, že to bola práve žalovaná, ktorá od neho prevzala finančnú hotovosť ako zálohu na kúpu bytov, ku ktorej nikdy nedošlo a spôsobila mu tým značnú škodu na majetku a finančné problémy rodiny. Žalovaná je osobou, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku, opakovane bola súdne trestaná za trestnú činnosť, nemá žiaden majetok, a objektívne ani nemožno očakávať, že by v budúcnosti nadobudla majetkové hodnoty, ktorými by mohol byť uspokojený nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu. Pri domovej prehliadke vykonanej orgánmi činnými v trestnom konaní u žalovanej dňa 18.9.2013 boli zaistené v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 8.335 eur, ktoré boli zabezpečené a vložené na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré sa na tomto účte nachádzajú doposiaľ.

3.Žalobca v žalobe citoval ust. § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP, § 336 ods. 1 CSP, § 324 ods. 3 CSP, § 343 ods. 1 a 2 CSP, § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 151c ods. 1 OZ, § 151d ods. 1 OZ, § 853 ods. 1 OZ, § 151me ods. 1 OZ, § 151 me ods. 4 OZ, § 151de ods. 1 OZ, § 151g ods. 1 druhej vety a § 73 f ods. 3 Notárskeho poriadku a tvrdil, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (aj zabezpečovacie opatrenie). Bezodkladne upraviť pomery je potrebné z dôvodu, že žalovanej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/7/2016-902 o vrátení zaistených peňažných prostriedkov na základe ktorého Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MVSR“) je povinné vykonať úkony smerujúce k reálnemu poukázaniu týchto prostriedkov žalovanej. Zároveň sa vydaním tohto uznesenia žalobca dostáva do právnej neistoty a je objektívna obava, že exekúcia, ktorú by mohol žalobca iniciovať po nadobudnutí právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku, bude nie ohrozená, ale úplne znemožnená a to z dôvodu nemajetnosti žalovanej a predpokladaného nástupu žalovanej do výkonu trestu odňatia slobody. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že na vydanie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) sa vyžaduje osvedčenie dôvodov na jeho vydanie, t.j. potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie pri uplatnení práva oprávneného. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) zo dňa 5.8.2010 pod sp.zn. 3Cdo 149/2010 sa miera osvedčenia riadi danou situáciou najmä naliehavosťou jej riešenia. Naliehavosť nariadenia neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia vidí predovšetkým v tom, že žalovaná má alebo v najbližšom období bude mať skutočne reálnu možnosť, ako sa dostať k zaisteným peňažným prostriedkom, pričom uznesenie o vrátení peňažných prostriedkov súd vydal len z dôvodu, že neuložil žalovanej trest prepadnutia veci, pretože by uspokojenie nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody bolo znemožnené pre nemajetnosť žalovanej a jej nastúpenie na výkon trestu odňatia slobody. Vydaním

citovaného uznesenie sa súd pokúsil urobiť spravodlivosti za dosť aj s ohľadom na účel takéhoto postupu, ktorý tým zákonodarca sledoval, ktorým je aspoň reálna možnosť pre poškodeného čiastočne uspokojiť svoj nárok na náhradu škody a dosiahnutie elementárnej spravodlivosti. Bezodkladná úprava pomerov účastníkov je preto nevyhnutná a vyžaduje sa zásah konajúceho súdu poskytnutím ochrany subjektívnemu právu aj keď ešte nebolo náležite zistené (právoplatne judikované), čo však nie je prekážkou pre nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nebolo zistené subjektívne právo (v zmysle judikovanej pohľadávky), bolo však nepochybne osvedčené vykonanými dôkazmi v trestnom konaní, pričom žalovaná má reálnu možnosť nielen bezprostredne ohroziť ale exekúciu úplne zmariť, ak by na základe jej žiadosti pred nadobudnutím právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku súdu ako i bezprostredne po ňom obdržala zaistené peňažné prostriedky a tým by došlo k zníženiu jej majetku až na úroveň takzvaného holého vlastníctva (invalidný dôchodok). Za tohto skutkového a právneho vzťahu je obava z ohrozenia exekúcie bezprostredná, potreba bezodkladnej úpravy pomerov nevyhnutná, pričom pre prípad právoplatného odcudzujúceho rozsudku je potrebné zamedziť takým úkonom žalovanej na počiatku, v dôsledku ktorých by ani prípadné právoplatne priznané práva žalobcu na náhradu škody uplatneného v trestnom konaní nemohlo viesť k reálnemu uspokojeniu práva žalobcu v dôsledku právnych úkonov žalovanej alebo ňou poverených osôb vykonaných v prospech žalovanej ešte pred zrelosťou príslušného rozhodnutia súdu vo veci samej o vine a treste. Zamedziť ohrozeniu exekúcie, ktoré je reálne a bezprostredné môže súd vydaním zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, ktoré zákonodarca uprednostňuje pred nariadením neodkladného opatrenia, ak sa tým lepšie dosiahne účel sledovaný zákonodarcom v konkrétnej právnej veci. Nie je pritom podstatné, či pohľadávka žalobcu je alebo nie je splatná, avšak pre tento účel má za to, že pohľadávka sa stala splatnou prvým dňom nasledujúcom po dni, keď žalobca preukázateľne uplatnil voči žalovanej v trestnom konaní nárok na náhradu škody, t.j. ako prvý úkon veriteľa smerujúci dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. Peňažná pohľadávka žalobcu a jej výška bola preukázaná v trestnom konaní, predstavuje výšku 41.200 eur, a viacnásobne prevyšuje výšku zaistených peňažných prostriedkov. Zároveň je nepochybné, že žalobcovi škoda a teda peňažná pohľadávka nepochybne vznikla vo výške 41.200 eur a za škodu ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej zodpovedá žalovaná bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaná spáchala trestný čin alebo nie. V rovine občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zodpovednosť žalovanej za škodu nepochybne daná. Vzhľadom na skutočnosť, že záložné právo vzniká zápisom do Notárskeho centrálneho registra záložných práv a Občiansky zákonník bližšie neupravuje podmienky výkonu záložného práva zriadeného rozhodnutím súdu vo vzťahu k zálohu, je potrebné podľa názoru žalobcu postupovať podľa § 853 ods. 1 a upraviť aj bližšie podmienky výkonu tak, aby bolo rozhodnutie súdu reálne vykonateľné a to primerane podľa ustanovenia §151me a nasl. OZ, upravujúce zriadenia a výkon záložného práva k pohľadávke k účtu banke zriadenom na zmluvnom základe. V prípade vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa lepšie dosiahne ochrana práva žalobcu zamedzí žalovanej v možnosti úplne znemožniť žalobcovi reálny výkon exekúcie, keďže žalobca by nadobudol postavenie záložného veriteľa, bez súhlasu ktorého nie je možné nakladať so zálohom ani pre prípade exekúcie a zároveň by sa spôsobom určenia výkonu záložného práva použitím zaistených peňažných prostriedkov na uhradenie časti náhrady škody žalobcu zamedzilo aj reálnemu zníženiu týchto zaistených peňažných prostriedkov o 20% + DPH v prípade podania návrhu žalobcu na výkon exekúcie v rozsahu odmeny exekútora za vymoženie časti vymáhanej pohľadávky ak by súd zabezpečovacie opatrenie nevydal. Žalobca by tak po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku vo veci samej ako záložný veriteľ po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu žalovanou, požiadal ministerstvo vnútra o poukázanie zaistených peňažných prostriedkov na svoj bankový účet.

4.Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

7.Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pre začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

8.Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9.Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach práva alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10.Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11.Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12.Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

13.Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.

14.Podľa § 151 c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

15.Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor.

16.Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

17.Podľa § 151me ods. 3 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená alebo ak nastane iná skutočnosť určená v zmluve o zriadení záložného práva ako skutočnosť rozhodná pre výkon záložného práva, záložný veriteľ môže záložné právo vykonať spôsobom ustanovením zákonom alebo dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Ustanovenia § 151l ods. 1, § 151m ods. 1,2,3 posledná veta, ods. 7 a 9 a § 151ma ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa pri výkone záložného práva žalobcom nepoužijú.

18. Podľa § 151l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Podľa § 151m ods. 1 OZ, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práva deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. Podľa § 151m ods. 2 OZ, záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. Podľa § 151m ods. 3 OZ, záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. Podľa § 151m ods. 7 OZ, záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho

predaji. Podľa § 151m ods. 9 OZ, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku, z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. Podľa § 151ma ods. 1 OZ, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsobu, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Podľa § 151ma ods. 2 OZ, záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1.

19.Podľa § 151me ods. 4 OZ, dohodnutým spôsobom výkonu záložného práva môže byť najmä započítanie proti zabezpečenej pohľadávke alebo použitie zálohu na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky.

20.Podľa § 151e ods. 1 OZ, na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadenom podľa osobitného zákona ak zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

21.Podľa § 151g ods. 1 druhej vety OZ, ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.

22.Podľa § 73f ods. 3 Notárskeho poriadku, ak sa záložné právo zriadilo rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná notár registráciu na základe doručenia rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý zriadil záložné právo.

23.V porovnaní s právnou úpravou podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorá zabezpečovacie opatrenie neupravovala a súdnym rozhodnutím (predbežným opatrením) nebolo možné zriadiť záložné právo na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie však slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, čo je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie.

24.Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3T/7/2016-901 zo dňa 23.8.2016, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustila tým, že v období mesiacov júl a august 2013 prostredníctvom osoby Simeona Števicu vylákala od poškodeného Ing. P. Q. finančné prostriedky vo výške 5.000 eur tak, že pred X. Q. predstierala, že potrebuje pôžičku pre seba na kúpu bytu v Bratislave a predstierala úmysel vrátiť peniaze z následného výhodného predaja tohto bytu so ziskom, pričom sumu 5.000 eur následne X. Q., tlmočiac predstierané údaje a výhodnosť obchodu, vyžiadal od poškodeného G.. P. Q. a túto sumu následne odovzdal obvinenej B. B., v priestoroch jej kancelárie v F., následne v F. dňa XX.X. XXXX predstierala už priamo poškodenému G.. P. Q., že mu sprostredkuje kúpu dvoch bytov v W., pričom malo ísť o výhodnú kúpu po neplatičoch, ktorý o byty prejavil záujem a za účelom ich odkúpenia jej odovzdal v hotovosti dňa XX.X. XXXX sumu X.XXX eur a v M. dňa XX.X. XXXX sumu XX.XXX eur, pričom všetky obvinenou uvádzané a sľúbené zabezpečenia kúpy bytov v W. pre ňu, resp. sľúbené sprostredkovania kúpy bytov pre poškodeného G.. Q., boli predstierané, nepravdivé a doklady ohľadom uvedených pripravovaných prevodov bytov - zmluvy o uzavretí budúcich zmlúv o prevode vlastníckych práv - boli falšované a nepravdivé, jednak v častiach podpisov príslušných zamestnancov a jednak v častiach pečiatok, ktorými boli tieto podklady obstarané, nikdy v uvedenom smere obvinená žiadny reálny úkon nevykonala, resp. nemala snahu vykonať a ani možnosť reálne vykonať a vybaviť, čím poškodenému G.. Q. spôsobila škodu v celkovej výške XX.XXX eur.

XX.Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX súd zároveň rozhodol uznesením č. k. XT/X/ XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX o tom, že žalovanej vracia finančné prostriedky vo výške X.XXX eur, ktoré sú pripísané na vyššie uvedenom účte P. vnútra X. republiky, vedenom vo Q., a.s., ako pohľadávka z účtu X VS: 63113 a C.: E.-XXX/OEK-PD-XXXX.

XX.Podľa oznámenia Q., a.s., so sídlom v W., peňažné prostriedky z vyššie uvedeného účtu žalovanej ešte vyplatené neboli.

XX. P. vnútra X. republiky súdu dňa X.XX. XXXX oznámilo, že peňažné prostriedky na vyššie uvedenom účte sa stále nachádzajú, bola však podaná žiadosť o ich vyplatenie.

XX. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k právnemu záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol v podstatnej časti podaný dôvodne. V konaní bolo z pripojeného spisu E. súdu F. sp. zn. XT/X/XXXX zistené, že žalovaná prevzala od žalobcu za účelom zabezpečenia kúpy bytov peniaze vo výške XX.XXX eur, pričom mu kúpu bytov nesprostredkovala a ani žalobcovi peniaze nevrátila. Z týchto dôvodov v rámci adhézneho konania súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške XX.XXX eur. Rozsudok súdu doposiaľ právoplatnosť nenadobudol. V priebehu trestného konania boli u žalovanej zaistené peniaze vo výške 8.335 eur a tieto boli pripísané na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tunajší súd uznesením č. k. 3T/7/2016-902 zo dňa 23.8.2016 rozhodol tak, že žalovanej vracia finančné prostriedky vo výške 8.335 eur, ktoré sú pripísané na vyššie uvedenom účte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vedenom vo VÚB, a.s., ako pohľadávka z účtu SK2902000000002135815556, VS: 63113 a ČVS: ORP-631/OEK-PD-2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

29. Aj podľa právneho názoru súdu, tak ako to tvrdil i právny zástupca žalobcu, bezodkladne upraviť pomery je potrebné v predmetnej veci z dôvodu, že žalovanej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/7/2016-902 o vrátení zaistených peňažných prostriedkov 19.10. 2016, na základe ktorého Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MVSR“) je povinné vykonať úkony smerujúce k reálnemu poukázaniu týchto prostriedkov žalovanej. Zároveň sa vydaním tohto uznesenia žalobca dostáva do právnej neistoty a je objektívna obava, že exekúcia ktorú by mohol žalobca iniciovať po nadobudnutí právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku bude úplne znemožnená a to z dôvodu nemajetnosti žalovanej a možného nástupu žalovanej do výkonu trestu odňatia slobody. Naliehavosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná z dôvodu, že žalovaná má reálnu možnosť, ako sa dostať k zaisteným peňažným prostriedkom. Bezodkladná úprava pomerov účastníkov je preto nevyhnutná a vyžaduje sa zásah konajúceho súdu poskytnutím ochrany subjektívnemu právu aj keď ešte nebolo náležite zistené (právoplatne judikované), čo však nie je prekážkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nebolo zistené subjektívne právo (v zmysle judikovanej pohľadávky), bolo však nepochybne osvedčené vykonanými dôkazmi v trestnom konaní, pričom žalovaná má reálnu možnosť nielen bezprostredne ohroziť ale exekúciu úplne zmariť, ak by na základe jej žiadosti pred nadobudnutím právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku súdu ako i bezprostredne po ňom obdržala zaistené peňažné prostriedky a tieto použila na svoje potreby. Za tohto skutkového a právneho vzťahu je obava z ohrozenia exekúcie bezprostredná, potreba bezodkladnej úpravy pomerov nevyhnutná, pričom pre prípad právoplatného odcudzujúceho rozsudku je potrebné zamedziť takým úkonom žalovanej, v dôsledku ktorých by ani prípadné právoplatne priznané práva žalobcu na náhradu škody v trestnom konaní nemohlo viesť k reálnemu uspokojeniu práva žalobcu v dôsledku právnych úkonov žalovanej alebo ňou poverených osôb vykonaných v prospech žalovanej ešte pred právoplatnosťou trestného rozsudku.

30.Ohrozenie exekúcie je podľa právneho názoru súdu reálne a bezprostredné, čomu možno zamedziť práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, ktoré aj zákonodarca uprednostňuje pred nariadením neodkladného opatrenia, ak sa tým lepšie dosiahne účel sledovaný zákonodarcom v konkrétnej právnej veci. Peňažná pohľadávka žalobcu a jej výška bola preukázaná v trestnom konaní, predstavuje výšku 41.200 eur, a viacnásobne prevyšuje výšku zaistených peňažných prostriedkov. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia namiesto nariadenia neodkladného opatrenia sa lepšie dosiahne ochrana práva žalobcu, zamedzí žalovanej v možnosti úplne znemožniť žalobcovi reálny výkon exekúcie, keďže žalobca by nadobudol postavenie záložného veriteľa, bez súhlasu ktorého nie je možné nakladať so zálohom ani pre prípade exekúcie a zároveň by sa spôsobom určenia výkonu záložného práva použitím zaistených peňažných prostriedkov na uhradenie

časti náhrady škody žalobcu zamedzilo aj reálnemu zníženiu týchto zaistených peňažných prostriedkov o 20% DPH v prípade podania návrhu žalobcu na výkon exekúcie v rozsahu odmeny exekútora za vymoženie časti vymáhanej pohľadávky ak by súd zabezpečovacie opatrenie nevydal. Z týchto dôvodov súd nariadil v súlade s návrhom žalobcu vo veci zabezpečovacie opatrenie a nie neodkladné opatrenie.

31.Vzhľadom na skutočnosť, že záložné právo vzniká zápisom do Notárskeho centrálneho registra záložných práv a Občiansky zákonník bližšie neupravuje podmienky výkonu záložného práva zriadeného rozhodnutím súdu vo vzťahu k zálohu, je potrebné aj podľa právneho názoru súdu, postupovať podľa § 853 ods. 1 a upraviť aj bližšie podmienky výkonu tak, aby bolo rozhodnutie súdu reálne vykonateľné a to primerane podľa ustanovenia §151me a nasl. OZ, upravujúce zriadenia a výkon záložného práva k pohľadávke k účtu banke zriadenom na zmluvnom základe.

32. Žalobný návrh v časti, ktorou sa žalobca domáhal aj určenia, že záložné právo zriadené týmto uznesením je vykonateľné doručením bez ohľadu na právoplatnosť a vzniká dňom zápisu do notárskeho centrálneho registra záložných práv, súd zamietol z dôvodu, že v tejto časti je v rozpore s ust. § 343 ods. 3 CSP, podľa ktorého ustanovenia výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

33.V danej veci podľa právneho názoru súdu nebolo potrebné uložiť súčasne s nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalobcovi povinnosť na podanie žaloby vo veci samej, pretože si žalobca právo na náhradu škody uplatnil už v trestnom konaní a toto právo mu už aj bolo priznané (zatiaľ neprávoplatne). Súčasne v prípade uloženia takej povinnosti súdom žalobcovi by petit žaloby vo veci samej bol obdobný s petitom žaloby o vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

34.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí plná náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia § 356 písm. a/ . V takom prípade je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.