Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-251-2016.pdf
PDF · 124.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/251/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobkyne N. N., nar. X.X.XXXX, bytom G., E. XX, zastúpenej STEHURA & partners, v.s.o., Advokátska kancelária F.Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47246863, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2013 a dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2013, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je n e p l a t n á .
II. Žalobkyňa m á žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom došlým súdu dňa 23.6.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2013 a dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania.
2. V žalobnom návrhu tvrdila skutočnosti, že dňa 20.6.2013 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1.500,-€, pričom reálne prišla na jej účet suma 1.284,25 €. Súčasne s predmetnou úverovou zmluvou jej bola daná na podpis aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine jej podmienky neboli individuálne dojednané. Dňa 20.6.2013 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1.500,-€. Reálne na jej účet prišla suma 1.284,25 €. Súčasne s predmetnou úverovou zmluvou jej bola daná na podpis aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver, napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine jej podmienky neboli individuálne dohodnuté. Poukázala na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ustanovením § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor Európskeho spoločenstva pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je upravená v občianskom zákonníku umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Pred uzatvorením predmetných úverových zmlúv bola nútená uzatvoriť dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez uvedeného zabezpečovacieho inštitútu by jej žalovaný úver neposkytol. Napriek tomu, že tieto dohody o zrážkach zo mzdy sú na samostatnej listine. Ich podmienky neboli individuálne dohodnuté a ide o typické formulované zmluvy. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pričom je povinná sa takémuto konania žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného a z uvedeného dôvodu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľné a tým aj za neplatné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods.1 a 5 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 3 ods.5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva priamo jej právny záujem ako spotrebiteľa na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
3. Ako dôkazy žalobkyňa označila zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200057008 zo dňa 20.6.2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2013. Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2013 a dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2013.
4. Žalovaný sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril dňa 21.9.2016 (č.l. 16, 17). Vo svojom vyjadrení uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne o tom, že by bola táto nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Z tvrdenia žalobkyne nie je zrejmé a ani zistiteľné o aké nútenie by malo ísť a či je takéto konanie pripočítateľne žalovanému. Právna úprava platná a účinná v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy v roku 2013 neurčila žiadny zákaz spočívajúci v tom, aby veriteľ nemohol požadovať zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvného vzťahu so spotrebiteľom formou dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa nemusela ak by jej podmienky pre získanie úveru nevyhovovali žiadať o úver od žalovaného. Prijatie argumentácie žalobkyne by vlastne znamenalo, že každá hypotekárna banka núti k uzavretiu záložnej zmluvy k predmetu financovania, pretože to má ako podmienku pre získanie úveru. Taktiež popierajú tvrdenia žalobkyne o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky podľa § 551 Občianskeho zákonníka, pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje, ani nepredpokladá. Faktom, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods.13 Zákona č. 129/2010 Z.z.). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť Zákon č. 438/2015, ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Zároveň poukázali aj na rozhodnutie (uznesenie) KS v Bratislave č.k. 6Co/142/2016-86, v ktorom odvolací súd je vhodne so žalovaným toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupne uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že žalobkyňa zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor žalobkyne, že dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch. Skutočnosť, že žalovaný za účelom zabezpečenia návratnosti úveru uzatvára dohody o zrážkach zo mzdy vedela vopred. Uvedený údaj sa nachádza vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená vopred, ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Z tvrdení žalobkyne nevyplýva a ani to žalobkyňa nespochybňuje, že by si buď dohodu o zrážkach zo mzdy alebo predzmluvný formulár nemala možnosť prečítať alebo oboznámiť sa s ním. Poukázali na rozhodnutie NS 3Cdo/81/2011. O tom, že žalovaný poskytuje úver spolu s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa vedela. S ním vykonaného prejavu vôle nemožno zistiť, že s uvedeným nesúhlasila, mala voči nemu výhrady a podobne. Ak žalobkyňa tvrdí, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa môžu vymôcť nároky
z neprijateľných podmienok, potom žaloba má smerovať voči takým podmienkam a nie voči dohode o zrážkach zo mzdy. Popierajú aj tvrdenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje špecifikáciu pohľadávky. Všetky pohľadávky sú kauzálne prepojené práve vymedzením právneho titulu i vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Je to aj napríklad pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu), nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je právne definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Určenia zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselne, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Zároveň poukázali na rozsudok Okresného súdu v Prešove č.k. 9C/171/2015, ktorý ohľadne rovnako formulovanej námietky ako uvádza žalobkyňa z tohto dôvodu navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov právneho zastúpenia.
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný súdu predložil dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka (č.l. 19, 20) a taktiež štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l. 25 až 28).
6. Na pojednávanie dňa 2.12.2016 sa žalobkyňa, žalovaný, právny zástupca žalovaného nedostavil. Právny zástupca žalobkyne ospravedlnil jej neúčasť, rovnako právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila neúčasť žalovaného aj svoju na pojednávaní. Súhlasila, aby vec bola prejednaná v ich neprítomnosti a pridržiavala sa svojich doterajších písomných vyjadrení.
7. Súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne. Tento v celom rozsahu trval na žalobnom návrhu. Žiadal, aby súd žalobnému návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade trov konania.
8. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 5), č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2013 súd zistil, že žalobkyňa dňa 18.6.2013 požiadala žalovaného o poskytnutie úveru vo výške úverového limitu 1.550,-€, splatnosť úveru, počet splátok 42, splatnosť v deň mesiaci 14, výška mesačnej splátky 80,37 €, pričom celková čiastka, ktorú bude musieť zaplatiť (úver + úroky ) za celú dobu čerpania činí 3.375,54 € s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 70,01 €, ročná úroková sadzba úveru v percentách 70,01, priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver (v percentách 48,52 ), poskytnutá čiastka revolvingu 798,84 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu 1.928,88 €. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu (v percentách 63,32), ročná úroková sadzba revolvingu v percentách 76,21 €. Uvedená žiadosť o poskytnutie revolvingu, zmluva o revolvingovom úvere obsahuje v bode 6. aj údaje o schválenom revolvingovom úvere. Poskytnutá čiastka úveru, úverový limit 1.500,-€, splatnosť úveru, počet splátok, splatnosť v deň mesiaci 42 splátok 14 dňa, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 €, celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru 3.375,54 €, ročná percentuálna miera nákladov za úver v percentách 65,55 €, ročná úroková sadzba úveru v percentách 70,01 €, priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver v percentách 48,52 €, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania a revolvingu 1.928,88 €). Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu v percentách 60,49 €. Ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 €, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania v percentách 5,5. V bode 8.1. si zmluvné strany dohodli, že predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne v troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a po b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 € v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutie služby. Spolu s úverovou zmluvou bola účastníkmi konania uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200057008 a č. 8200057009. Tieto dohody neboli súčasťami úverovej zmluvy, nenachádzajú sa na tej istej listine. Úverové zmluvy aj dohody o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami. Na základe uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy žalovaný dňa 19.3.2014
požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, v ktorom uvádzajú, že poskytli žalobkyni úver v nominálnej výške 3.375,54 €, pričom žalobkyni teda ostáva zaplatiť na istine úveru 2.891,31 € + úroky z omeškania. Z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č.l. 8 vyplýva, že v bode 1 sa uvádza, že spoločnosť, t.j. žalovaný bude mať voči dlžníkovi, t.j. žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere 8200057008 čiastku vo výške 1.500,-€. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi príslušenstvom úverov, úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len pohľadávky). V bode 2 si dohodli, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet spoločnosti vo výške 80,37 € mesačne. V uvedenom bode strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu) alebo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.
9. Zo štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere č.l. 25 až 28 vyplýva, že celková výška spotrebiteľského úveru u každého úveru činila 1.500,-€ s tým, že spotrebiteľ musí zaplatiť výšku mesačnej splátky vrátane úrokov 80,37 €, počet splátok úveru 42, termín splátok úveru a úrokov deň v mesiaci 14. Celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť (výška požičanej istiny + úroky a prípadne náklady spojené so spotrebiteľským úverom činí 3.375,54 €), náklady spojené so spotrebiteľským úverom 70,01 %, ročná percentuálna miera nákladov 70,01 € a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 48,52 %. Uvedené štandardné európske informácie sú podpísané v Žiline dňa 18.6.2013 žiadateľom o úver a to žalobkyňou N..
10. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.Podľa § 53 ods. 1,2 3 OZ
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12.Podľa § 54 ods. 1 OZ
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13.Podľa § 551 ods. 1, 2 OZ
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
14.Podľa § 34 OZ
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
15.Podľa § 37 ods. 1 OZ
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16.Podľa § 39 OZ
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským a odvíja sa od primárneho právneho úkonu a to zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l.5), č. XXXXXXXXXX (č.l. 9) obe zo dňa 20.6.2013 , ktorý právny vzťah je zabezpečený sekundárnym právnym úkonom a to dohodami o zrážkach zo mzdy (vidˇ.č.l. 8,11), ktorých vyslovenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha.
18. Žalovaný namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení a poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je uzatvorená v súlade s ustanovením § 551 OZ.
19. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení preukázaný tým, že žalovaný účastník reálne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku (viď.č.l. 8 pv. spisu) - , čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný sa tak na úkor žalobkyne môže bezdôvodne obohacovať. Žalobkyňa sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. V deň podpisu žiadosti o poskytnutie revolvingových úverov zo strany žalobkyne, t.j. dňa 18.6.2013 (ešte predtým, ako bol žalobkyni revolvingový úver schválený či poskytnutý) , nakoľko ku schváleniu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo strany žalovaného došlo až dňa 20.6,2013, žalobkyňa podpísala samostatne na inej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Obč. zák., podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy a to minimálne vo výške 80,37.- € u každého revolvingu.. Z dokazovania mal súd preukázané, že spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe
neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
21. V ustanovení § 53 ods.1 Obč. zák. zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods.2 Obč.zák.). Podľa § 53 ods.5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie napríklad rozsudky Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-168/5, Pannon gsm Zrt.C-243/08 a Asturcom C-40/08 a ďalšie, v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj smernica) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods.1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom ako dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (článok 6 ods.1 Smernice 93/13 EHS).
22. Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúcha súdu posúdiť, či dohody o zrážkach zo mzdy možno kvalifikovať ako neprijateľné (nekalé zmluvné podmienky) v spotrebiteľských zmluvách uzavretých medzi účastníkmi.
23. Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným vzhľadom na ich formulované znenie nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods.2 Obč. zák.). Preto tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ustanovení § 53 ods.4 je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmavania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods.1 Obč. zák. okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods.4 Obč. zák. okrem iného patria aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciou spojenú s neplnením jeho záväzku (§ 53 ods.4 písm.k) Obč. zák.) prípadne, ktoré opravňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods.4 písm.o) Obč. zák.). Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhov podľa vlastného uváženia žalovaného je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu, že v dohodách o zrážkach zo mzdy je uvedená výška pohľadávky žalovaného 1.500,-€(u každej z nich) z titulu zmlúv o revolvingovom úvere č. 8200000057008,8200057009, zároveň v samotnom bode 1 dohody je uvedené „Pohľadávky voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ou) prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“.
Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto súd má za to, že dohody o zrážkach zo mzdy tak ako sú formulované umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z toho dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku.
24. Dohody o zrážkach zo mzdy boli žalobkyňou podpísané dňa 18.6.2013(t.j. v deň keď žiadala žalovaného o poskytnutie revolvingových úverov) a ešte predtým, ako jej bol revolvingový úver poskytnutý(nakoľko k jeho schváleniu zo strany žalovaného došlo dňa 20.6.2013. Z uvedeného vyplýva, že už v čase pred vznikom zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto je s poukazom na ustanovenie § 53 Obč. zák. neplatná.
25. Z fotokópie dohody o zrážkach zo mzdy č. 8200057008, č. 8200057009 mal súd preukázané, že žalovaný bude mať voči žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že poskytne žalobkyni na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške 1.500,-€. V zmysle zmluvy má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou aj prípadnými dodatkami. Na základe článku 2 tejto dohody je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 80,37.- € mesačne. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.
26. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti - dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX uzatvorené medzi účastníkmi konania neobsahujú. Neobsahujú predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Obsahuje - opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov je neurčité, preto neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods.2 Obč. zák. v občianskoprávnych vzťahov, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu k nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že uvedené dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú formulovanú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobujú značnú
nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.500,-€ v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II.dohody o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Aj z týchto dôvodov preto súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v tomto konaní v celom rozsahu úspešná, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).