Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-92-2014.pdf
PDF · 203.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/92/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd X. II sudkyňou H.. U. K. v právnej veci navrhovateľky J.. F. Y. N.. Y., Q.. XX.X.C., W. U. Y. C./C., R., zastúpená G. kanceláriou H.. R. X., spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom N. 1, XXX XX X. a manžela navrhovateľky Z..N. Y., Q.. XX.X.C.. W. U. B. X, C. XX X., zastúpený H.. H. A., advokátkou, so sídlom v X., J. XX, za účasti maloletej S. Y., Q.. XX.X.C. , zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom C. práce, sociálnych vecí a rodiny S., R. R., Ž. X, R., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
J. účastníkov J.. F. Y. N.. Y. G. Z.. N. Y., I. D. XX.X.C zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. časti X.- M. , T. M. XX, N. C., Y. XX , pod poradovým číslom C., r o z v á d z a .
J. S. Y., Q.. XX.X.C., na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky J.. F. Y. N.. Y., ktorá bude maloletú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok.
K. Z.. N. Y. je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej S. Y. , Q.. XX.X.C., výživné vo výške XXX eur mesačne , ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do XX.dňa mesiaca vopred k rukám matky.
Z a k a z u j e styk otca Z.. N. Y. s maloletou S. Y., Q.. XX.X.C..
M. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
P r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX % .
odôvodnenie:
X. Návrhom doručeným Okresnému súdu X. II. D. XX.X.C. navrhovateľka žiadala , aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej S. Y., Q. XX.X.C. , na čas po rozvode, nakoľko ich manželstvo je iba formálnym zväzkom, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní a nemôže plniť svoj účel, nevytvára zdravé rodinné prostredie a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. J. S. Q.. XX.X.C. na čas po rozvode žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou XXX eur mesačne. M. žiadala upraviť styk otca s maloletou S. iba v prítomnosti matky , jedenkrát mesačne, vždy v prvú sobotu v mesiaci od XX.XX F. D. XX.XX F..
X. K dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva uviedla, že manželstvo uzavrela z lásky po osem mesačnej predmanželskej známosti, pričom manžela spoznala na spoznávacom zájazde v zahraničí. R. uzatvorením manželstva neviedla s manželom intímny život a po svadbe zistila, že manžel nemá záujem o normálny intímny život resp. len sporadicky. Po narodení dcéry sa medzi manželmi začali
prejavovať problémy v komunikácii, manžel jej viaceré veci zamlčal, objavili sa aj zdravotné problémy. Po narodení dcéry XX.X.C. sa venovala starostlivosti o dcéru, manžel bol často na služobných cestách a úplne stratil záujem o normálny intímny život. J. začal prejavovať vo vzťahu k navrhovateľke nátlak, v niektorých obdobiach ju úplne ignoroval, inokedy ponižoval ako ženu, hoci k fyzickému útoku voči nej nikdy nedošlo, snažil sa obmedziť kontakty s rodinou a inými ľuďmi. Aj keď z ich manželstva sa vytratilo porozumenie a dôvera, obaja sa pokúšali vzájomne komunikovať a udržať rodinu. Z. život s manželom, ktorý sa po narodení dcéry prerušil, sa obnoviť nepodarilo, manžel problém zahmlieval a nemal záujem ho riešiť. Od polovice novembra XXXX ako manželia žijú oddelene. Od januára XXXX sa styk otca s mal. S. N.ealizoval výlučne v prítomnosti matky, a to nepravidelne, spočiatku jedenkrát do týždňa cez víkend na niekoľko hodín, neskôr jedenkrát za mesiac . V záujme rešpektovania práva dcéry na zachovanie jej vzťahu s obidvoma rodičmi navrhla súdu, aby upravil styk otca s J. S. iba v prítomnosti matky v rozsahu jedenkrát mesačne vždy v prvú sobotu v mesiaci K. XX.XX D. XX.XX F.. W. návrh odôvodnila tým, že vzťah medzi otcom a dcérou nie je zdravý, rozvíjal sa nesprávnym smerom, otec má znepokojujúce správanie. To, že ju ako matku ponižoval pred dcérou, na jej citový vývoj negatívne vplývalo a ani samotná dcéra častejší styk s otcom nevyžaduje.
X. K návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. S. Y., Q.. XX.X.C., sa vyjadril manžel navrhovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní doručenom súdu Q. XX.X.C.. S návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Q. výživné na mal. S. T. sume XXX eur mesačne, z toho XXX eur mesačne ako bežné výživné a XXX eur mesačne na tvorbu úspor. I. styk otca s maloletou žiadal každý párny víkend v mesiaci od piatka od XX.XX F. D. Q. D. XX.XX hodiny a úpravu styku počas jarných , letných a zimných prázdnin podľa dohody rodičov. J. navrhovateľky poprel , že by nemal záujem o normálny intímny život. R. naopak, po narodení dcéry odmietala intímny život navrhovateľka, ktorá ho asi osem mesiacov odmietala. T. si nie je vedomý, že by navrhovateľku obmedzoval alebo ponižoval. Q. navštívili aj duchovného poradcu pôsobiaceho v cirkvi a nebolo to výlučne len z dôvodov problému vo vzťahu. Z. život sa však nepodarilo naštartovať. Má za to, že nervozitu a stres prinášala do vzťahu práve navrhovateľka. Na oddelenom spolužití sa vôbec nedohodli, práve navrhovateľka aj s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť, kde dovtedy všetci spolu bývali, a to bez jeho súhlasu a vedomia. D. X.X.C. videl dcéru posledný krát na spoločnom rodinnom výlete v M.. Od tej doby mu navrhovateľka neumožnila žiadne stretnutie s dcérou. D. X.X.XXXX mu navrhovateľka pri osobnom stretnutí K., Ž. R. Q.Á. Q. N. , Ž. K. D. M. J. Š. Q. O. XX T. X., ktorú maloletá navštevovala , že si hľadá prácu v okolí S.. M. súdu oznámil, že bol nútený podať návrh na vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku s maloletou z dôvodu, že sú mu odopierané jeho rodičovské práva voči mal. S., nakoľko matka bráni dcére stretávať sa s otcom a vychovávať ju. Okresný súd v S. vo veci rozhodol I. Y..M.. C./ XX/C. -XX M. D. XX.X.C., ktorým dočasne upravil styk otca s mal. S..
X. Okresný súd X. II. uznesením Č.. C./XX/C. -XX M. D. XX.X.C. ustanovil mal. S. Y., Q.. XX.X.C., za opatrovníka C. práce, sociálnych vecí a rodiny X.. X. opatrovník v správe z prešetrenia pomerov zo dňa XX.X.C. pôvodne navrhoval J. S. zveriť do starostlivosti a opatery matky a styk upraviť po vypočutí účastníkov konania.
X. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (Q. na začatie konania, Y. listom, N. listom dieťaťa, D. o pracovnej činnosti, T. páskami, Y., kolízneho opatrovníka zo D. XX.X.C., T. manžela navrhovateľky doručeným súdu D. XX.X.C., znaleckými posudkami, ostatným spisovým materiálom), znaleckým dokazovaním, výsluchom navrhovateľky a manžela navrhovateľky, výsluchom svedkov a znalcov, pričom súd zistil tento skutočný stav :
X. Účastníci konania uzavreli manželstvo D. XX.X.C. , ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného Ú. J. Č. X.-M., T. M. XX, N. C., Y. XX, R. Č.Y. C.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá S. Y., Q.. XX.X.C.. Q. ani manžel navrhovateľky iné vyživovacie povinnosti, okrem mal. S., nemajú.
X. Q. počas celej doby konania trvala na podanom návrhu na rozvod manželstva a manželské spolužitie nebola ochotná obnoviť. Na pojednávaní dňa X.XX.C. ako príčinu rozvratu manželstva označila psychickú tyraniu zo strany manžela , ničenie ako človeka - ženy, nezáujem manžela o bežný normálny intímny, sexuálny život a nezáujem manžela tento problém riešiť šesť rokov, nezdravý vzťah voči dcérke zo strany otca. I., že krátko po uzavretí manželstva zistila, že manžel sa vyhýba intímnemu sexuálnemu životu manželov. J. si, že to súvisí s jeho služobnými cestami, pracovnou
zaneprázdnenosťou, vyťaženosťou. J. sa im narodila dcéra, ktorá mala hneď po narodení zdravotné problémy, bolo potrebné cvičiť T. metódou. Po uzavretí manželstva manžel jej obmedzoval styk s rodinou, známymi, priateľmi, nakoľko je vydatá a má sa venovať jemu, nemohla slobodne dvíhať telefóny a voľne sa stretávať s ľuďmi. R. od svadobnej cesty mal manžel výhrady k jej telu. Q. o intímny život vysvetľoval tým, že má nevhodné prádlo, nočnú košeľu. R. sa jej zistiť, aký typ prádla by mala mať a také prádlo si dala ušiť. G. ani toto neovplyvnilo pozitívne záujem o ňu zo strany manžela. G. manželia intímne nežijú od narodenia dcérky. X. po uzavretí manželstva manžel negatívne reagoval aj na bežné intímne prejavy, bozky, pohladenia a to väčšinou odstrčením. S manželom nežije v spoločnej domácnosti od polovice novembra XXXX, kedy odišla ku svojim rodičom do obce K. T. K. R.. Od januára do júna XXXX sa s dcérkou vrátila D. X. kvôli príprave rozvodového konania a vecí s tým súvisiacich. R. krátko bola znova u svojich rodičov a K. X.X.C. býva s dcérkou T. R. v nájomnom byte. K. X.X.C. H. zamestnaná, pracuje ako lekárnička v meste R. (Č..S.. C., C.).
X. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva s rozvodom najsamprv nesúhlasil, chcel manželstvo zachrániť, neskôr s rozvodom manželstva súhlasil. Na pojednávaní dňa X.XX.C. uviedol, že v manželstve boli od počiatku problémy a konflikty, nakoľko každý pochádzal z iného prostredia. Y. životu sa nevyhýbal, snažil sa ho obnoviť, ale po X-mesiacoch od narodenia dcérky sa ho vzdal. W. nie je pravdou, že by odmietal sexuálny život s navrhovateľkou. T. mu to, že manželka telefonovala aj vyše hodiny a bolo to v období, keď mali malú dcérku, mali sa sťahovať, mal náročnú prácu. Q. jej kontakty s rodinou, ale dĺžku telefonátov. U. tu snaha navrhovateľky riešiť problémy vo vzťahu, ale predstavy, ako to riešiť, boli odlišné. Sú veriacimi kresťanmi, chodili aj za duchovnými poradcami. Od narodenia dcérky s manželkou intímne nežil. Z jeho pohľadu príčinou toho nebolo to, že by nechcel. Q. vo vzťahu znamená časté konflikty, radu svojich chýb priznal a zmenil ich, avšak sexuálny život a iné veci sa naštartovať nepodarilo. F. problém vo vzťahu je v tom, že ho manželka osočuje z pedofílie. R. dcérkou sa nikdy nevyzliekal, nikdy dcérku neošahával, ani to nerobil skryto tak, ako uviedla manželka, skrze nejaké hry. O hre s bábikami sa dozvedel teraz. K obnoveniu manželského života uviedol, že by chcel skúsiť znova, chce sa pokúsiť o získanie dôvery u svojej manželky (čl. XXX, XXX)..
X. Podľa § 18 zák.č. XX/XXXX Z.z. - M. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o spoločné deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
XX. Podľa § 22 M. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
XX. Podľa § 23 zák. č. XX/XXXX Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh manželstvo rozviesť len v odôvodnených prípadoch.
XX. Podľa § 23 M. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Y. zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada.
XX. V danom prípade mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené, manželstvo účastníkov je len formálne a manželstvo neplní svoju funkciu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania nežijú od polovice novembra XXXX v spoločnej domácnosti a od narodenia dcéry ani manželským životom. Z tohto pohľadu je evidentné, že manželstvo účastníkov neplní svoju funkciu a je len formálne. Q. za príčinu rozvratu manželstva označila psychickú tyraniu, nezáujem manžela o normálny intímny života a jej odmietanie ako človeka - ženy, nezdravý vzťah k dcére zo strany otca a nezáujem manžela tieto problémy riešiť. J. navrhovateľky za príčinu rozvratu manželstva označil skutočnosť, že ho manželka podozrieva z pedofílie . R. súd príčinu rozvratu manželstva videl v zlyhaní komunikácie medzi manželmi , v rozdielnom pohľade manželov na rodinný a hlavne intímny život, v podozrievaní manžela z pedofílie, v dôsledku čoho došlo ku vzájomnému citovému ochladeniu a následne k odcudzeniu. T. na vyššie uvedené mal súd preukázané, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu a je len formálne. X. navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala a nebola ochotná za žiadnych okolností zotrvať v manželstve s manželom, taktiež
manžel sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil, s rozvodom manželstva neskôr súhlasil a nebol ochotný obnoviť manželské spolužitie, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
XX. Podľa § 24 ods. 1, 2, X zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Y. určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. N. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. D. musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
XX. Podľa § 24 ods. X,X zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Y. pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. N., ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
XX. Podľa § 25 ods l zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. D. o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
XX. Podľa § X5 ods. 2 M. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. To neplatí, ak rodičia úpravu styku nežiadajú upraviť.
XX. Podľa ust. § 25 ods. X M. o rodine, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
XX. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, X zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. K. rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. D. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. X. rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. R. určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. T. má prednosť pred inými výdavkami rodičov. R. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
XX. V návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. S. , ako aj počas celého konania , matka žiadala maloletú zveriť do osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok, žiadala otca zaviazať k plateniu výživného na mal. S. sumou XXX eur mesačne . R. ide o úpravu styku otca s dieťaťom, pôvodne v návrhu matka navrhovala styk otca s dieťaťom za jej prítomnosti, a to jedenkrát mesačne, vždy v prvú sobotu v mesiaci, od XX.XX F. D. XX.XX F.. V priebehu konania , na základe rozsiahleho dokazovania a najmä záverov znaleckého dokazovania, žiadala zakázať styk otca s maloletým dieťaťom a na tomto návrhu zotrvala.
XX. K dôvodom zákazu styku otca s dieťaťom matka na pojednávaní dňa X.XX.C. I., že vzťah otca s dcérou sa vyvíja nezdravým smerom. J. za to, že v manželovom prejave vo vzťahu k dcérke sú pedofilné prvky a začala mať podozrenie na pedofíliu . Q. správanie svojho muža vnímala ako starostlivosť o dieťa, kúpanie , prebaľovanie, čo boli veci, ktoré videla aj u svojich kamarátok, že otcovia boli starostliví.
A začala si všímať aj prvky, ktoré boli pre ňu divné a začala mať podozrenie na pedofíliu. X. mala dcérka rok , manžel vymyslel ,že bude mať hlavu v jeho lone, že sa tým upokojí. T. si , že manžel má divný výraz tváre a neprirodzene sa chichoce. R. mu, že jej to pripadá nenormálne a odmietala takýto spôsob uspávania dcéry. V čase keď práve manžel nebol na služobnej ceste, kúpal dcérku on, po kúpaní jej čítal rozprávku a keď si dcérku položil na kolená, tak sa tiež zvykol nepríčetne usmievať a smiať. M. si všímať správanie manžela, hľadať príčinu, prečo nemá záujem o normálny intímny život. Q. za posledných päť rokov požiadala manžela , aby sa o tomto probléme v tejto oblasti porozprávali, ale manžel to nemal záujem riešiť a rozprávať sa s ňou. Z., prečo podala návrh na rozvod manželstva, bolo potvrdzovanie podozrenia u dcérky. D. začala kresliť zvláštne obrázky, upozornila ju na to až matka, ktorá je detskou lekárkou. Y. si potom pozerali obrázky, ktoré obsahujú prvky, ktoré používajú deti sexuálne zneužívané. D. kreslila mužské pohlavie a dokonca čiernou farbou. T. si všimla, keď vošla do detskej izby, ako sa dcérka hrá s bábikou - mužom a bábikou - dieťatkom. K. bábiky boli vyzlečené. U. -muž sedel a bábika -dieťatko sedelo ako keby na jeho stehnách. X. sa dcérky pýtala, prečo sú vyzlečené, reagovala zmätene, poslala ju preč a nechcela jej nič vysvetliť. W. si všimla , že manžel pri hre vymýšľa kontaktné hry, pri ktorých sa dotýka manžel dcérky. V jeseni XXXX asi XX dní dcérka úplne odmietala otca a keď sa ku nej priblížil, tak na neho kričala „A., fuj, choď preč. Q. sa s tebou rozprávať, nechcem ťa vidieť“. V tom čase mi príčinu toho nechcela vysvetliť. U. to ako potvrdenie jej podozrení a rozhodla sa s dcérkou odísť( Č.. C., C.).
XX. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX otec uvádza : W. obrázky, ktoré boli súdu predložené, určite neboli kreslené v tom období, kedy bol doma. Na S. kresbách si nič zvláštneho nevšimol, ale vie , že LG. trpí ich konfliktami. Z jeho pohľadu to určite nie je zdravé. K dcérke sa choval normálne, neošahával ju a nevyzliekal sa pred ňou.
XX. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo vo vzťahu otca k dcére , vzhľadom na správu J.. S. a na návrh kolízneho opatrovníka na pojednávaní X.XX.C. G. R. M.Y. K., U. Q. M. D.. Q. R. dňa X.XX.XXXX matka nežiadala zákaz styku otca s dieťaťom, navrhovala len upraviť styk otca s dieťaťom za jej prítomnosti . V závislosti od toho , ako sa bude vyvíjať situácia, bude možné meniť rozhodnutie o styku otca s dieťaťom, nakoľko dieťa nepochybne utrpí pri znaleckom dokazovaní, keď sa bude musieť v spomienkach pomerne hlboko vracať do minulosti. Y. G.e klinickej psychológie pre deti a dospelých J.. S. S. zo dňa X.X.C.X matka preukazuje potrebu úpravy styku otca s dieťaťom za jej prítomnosti. (Č.. C., XXX)
XX. Zo Y. J.. S. S. M. D. X.X.C. G. - G. X. R. R. D. G. D. Y. M., Ž.P. D. : S. Y., Q.. XX.X.C., A. T. : X,X N.. D. je na ambulancii evidované od XX.X.XXXX, kedy ambulanciu prvýkrát navštívila matka maloletej so žiadosťou o vyšetrenie dieťaťa. D., ktorý uvádza, je jej podozrenie z niekoľko ročného sexuálneho zneužívania maloletej dcéry vlastným otcom. X., že k tejto domnienke ju viedlo viacero signálov : neprirodzene sexualizovaná hra, pri ktorej dcéru „prichytila“, ako aj množstvo spontánnych kresieb , kde dieťa zdôrazňuje genitálie na postave otca. T. sa aj koketné, provokujúce správanie dieťaťa, kedy sa chodidlom chcela dotýkať otcovho prirodzenia. Y. otec sa v rozhovore s matkou mal nejednoznačne priznať ,že došlo z jeho strany k „prekročeniu hraníc“. Do dátumu vydania správy bolo realizovaných X diagnostických vyšetrení (3x s matkou a 5x s dieťaťom). I., že závery správy nenahradzujú závery znaleckého vyšetrenia, k úplnej objektivizácii záverov je nutné vyšetriť všetkých členov rodiny. Na str. 3, X správy J.. S. uvádza, že J.. S. v rámci hry, projektívnych kresieb a rozhovoru vykazuje nepriame znaky a prejavy, ktoré ale nekorešpondujú s daným vekom a poukazujú na nadmerné zaujatie mužskými genitáliami. R. sa tiež javí vyjadrovanie ku vzťahovej osobe otca - prítomné zdrobneniny, afiliantné výrazy koncentrované na pohlavné znaky, strácanie rolového vnímania otcovského správania. J. počas vyšetrenia priamo neverbalizovala nič z inkriminovaných obsahov prezentovaných matkou, evidentné je však zapojenie obrán s lojalitou s otcom pri forsirácii pôvodnej otázky. R. niektorých otázkach sa zablokuje, mení tému, ostáva rozrušená. Ak nie je vnútorne ničím zaťažená, nie je k tomu logický dôvod. M. : dieťa vykazuje niektoré znaky patriace do okruhu tzv. suspektne sexuálne zneužité dieťa ( X. - už jeden takýto znak suspektuje narušenie primeraného vývoja a suspektuje sa zneužívanie )(čl. C.-C.).
XX. V ďalšej správe J..S. M. D. XX.X.C. uvádza : R. dve kontroly realizované v dňoch X.XX.C. G. XX.X.XXXX , ktoré boli na žiadosť samotného dieťaťa , boli diagnosticky najvypovedanejšie - ( LG. sa chce stretnúť so psychologičkou, pretože jej chce zdeliť niečo, čo ju trápi, na čo opakovane myslí a nemôže to povedať mamke ani starej mamke) jednoznačne poukazujú na klinický obraz sexuálne
traumatizovaného dieťaťa a prítomnosť veľmi závažných obranných mechanizmov jej detského P.. S. udáva, že opakovane máva nutkavé myšlienky na to, ako nejakému dievčatku, šípmi niekto ubližuje tak, že jej šípy strieľa do „pipky, zadku a na prsíčka , unáša ju do jaskyne, kde jej ubližujú nejakí ľudia“. V rozhovore ku kresbám , ktoré doniesla a chce ich ukázať udáva, že „nevie po tom myslieť na nič iné, iba na to“... tieto myšlienky sú natoľko nutkavé, že sú na úkor iných prirodzených tém dieťaťa v jej veku, nutkovo kreslí, pri tom ju nutká na močenie a vie, „ že to dievčatko v jaskyni to bolí“. Q. my vysvetliť, odkiaľ vie, že ju to bolí, ona sama sa mení na záchrankyňu a prilietava dievčatku na pomoc a unáša ju do bezpečia. .... J. aj samotná S. popisuje tzv. sexualizované prejavy správania voči sesternici (chce jej masírovať prsia, chce sa s ňou rozprávať o pipke a pod.) , viaceré neškodné predmety jej pripomínajú tvarom penis (babkina opretá ruka o stôl a pod.) U anatomickej bábky muža u J.. S. v ambulancii vyzlieka muža a hrá sa s penisom. T. si genitálie u psa, pýta sa na ne, opakovane sa k svojmu pozorovaniu vracia. Y. prejavy hry s bábikami udávané matkou v minulosti údajne ustali, t.č. ich matka nespozorovala. Z kresieb stále neustupuje zvýrazňovanie mužských genitálií. K. hovorí, že má veľké starosti, o ktorých nemôže hovoriť. K. jej chýba, dožaduje sa ho, pri témach o otcovi sa jej intonovanie stáva afektovaným, neprirodzeným, správa sa pseudospelo. I., že máva predstavy, ktorých sa nevie zbaviť. O. tento klinický obraz je typickým a psychologicky zrozumiteľným v optike vážnej traumy, najmä disociačné, štiepiace flešbeky nutkavého charakteru sú jasným znakom, že dieťa bolo v minulosti vystavené masívnej, nadlimitnej emočnej záťaži v rozsahu traumy, najpravdepodobnejšie sexuálneho charakteru, ktorú nevedela uniesť. ...S. kreslí obrázky, kde dievčatku ubližuje anjel, čo je jeden znak obranného mechanizmu...Je nutné, aby sa S. v žiadnom prípade s otcom nestretávala bez prítomnosti matky, na ktorú je naviazaná a ktorej dôveruje. T. styku s otcom ako takým , resp. zákaz styku ako vážny zásah do rodičovských práv, musí byť dôkladne zvážený súdom a znalcom psychológom. Z pohľadu LG. psychoterapeutky sa domnieva, že styk s otcom nie je v záujme dieťaťa . M. : D., behaviorálna sexualizácia a nutkavosť čitateľne v emočnej regulácii J. S. svedčia pre obraz O.
- sexuálne zneužitého dieťaťa, ktorý týmto aj konštatuje. (čl. C., XXX).
XX. Okresný súd X. II. uznesením Y..M.. C./XX/C.-XXX nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru M. a farmácia, odvetvia R., Y. J.. D. O. - Š., ktorá v znaleckom posudku č. XX/C. M. D. X.X.C. odpovedá na súdom stanovené otázky nasledovne : „Y. vyšetrením zisťujem, že odporca je heterosexuálne orientovaný, apetuje somatosexuálne a psychosexuálne zrelé ženy. H. sexuálny scenár je konzervatívny, sexuálna kapacita priemerná. R. vyšetrením odporcu som prítomnosť duševnej choroby či poruchy nezistila. Q. ani sexuálnou deviáciou. Je príslušníkom sexuálnej väčšiny, nie je priťahovaný k deťom a v jeho sexualite nie sú systémy, pre agresívne sexuálne prejavy. Má pevné integrované nielen väčšinové preferencie (dospelá žena, nežné, neagresívne správanie sa v erotickej interakcii, očakávanie zdržanlivosti a cudnosti od ženy, ktorej dvorí), ale aj averzívne systémy , ktoré bránia erotickým prejavom (napr. expozícii obnaženého genitálu voči pokrvným príbuzným, nezrelým dievčatkám a chlapčenským objektom, deťom či mužom. R. ani sexuologickým vyšetrením prítomnosť duševnej choroby či prechodnej duševnej poruchy alebo sexuálnej deviácie nezistila. Na otázku, či odporca trpí exhibicionizmom ev. pedofíliou, uviedla, že odporca je príslušníkom väčšinovej sexuality, to znamená, že preferuje osoby ženského pohlavia, somatosexuálne a psychosexuálne zrelé, to znamená osoby dospelé, nezistila som, že by preferoval akékoľvek prejavy sexuálnej agresivity (kam rátame aj exhibicionizmus), v jeho sexualite nie sú prítomné poruchy párovej väzby. Y. vyšetrením ani R. vyšetrením sa prejavy pedofilnej proceptivity (preferencia detí pred dospelými ženami) nepotvrdila (č.l. XXX-XXX).
XX. Dňa XX.XX.C. predložila matka súdu M. R. Č.. XX/C. vo veci vyšetrenia psychického stavu mal. S. Y., Q.. XX.X.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý spracovala znalkyňa J.. S. S., , znalkyňa z odboru X. psychológia detí. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že mal. S. v rámci hry, kresieb a rozhovoru vykazuje diagnosticky zjavné znaky a prejavy, ktoré ale nekorešpondujú s daným vekom a poukazujú na obsahové poruchy myslenia, nadmerné zaujatie sexualitou, erotizáciou svojho prežívania. R. sa tiež javí vyjadrovanie ku vzťahovej osobe otca - prítomné zdrobneniny, afiliantné výrazy koncentrované na pohlavné znaky, strácanie rolového vnímania otcovského správania. J. sa nachádza v tzv. oidipálnom psychosexuálnom období, otec ako prvá mužská postava v živote dievčatka býva idealizovaná, preto zachytená idealizácia je aj prirodzeným prejavom, nie však v tom zmysle ako je to u mal. S. a to najmä vnímaním najmä pohlavných znakov otca, tajomstiev spojených s otcom a pod. J. v priebehu znaleckého dokazovania priamo neverbalizovala nič z inkriminovaných obsahov prezentovaných matkou, obsahy naznačuje skôr nepriamo - v kresbe, v projekcii, v hre, v testovom vyšetrení. R. niektorých otázkach sa zablokuje, mení tému, ostáva rozrušená, alebo priamo
unikne zo situácie. J. v masívnej projekcii symbolicky vyjadruje, že v jej podvedomí je zážitok spojený s blízkou vzťahovou osobou (najpravdepodobnejšie s otcom) a týka sa predčasnej erotizácie, pohlavnej stimulácie. Je evidentné zapojenie obrán s lojalitou s otcom. Až absedantne častá kresebná téma (zdôraznené mužské genitálie na postave otca, ako aj pohlavné na svojej postave ako aj iných) na úkor iných prirodzených tém, poukazuje na minimálne na nadmerné zaujatie týmito časťami tela, ako aj stratou prirodzenej sociálnej zábrany typickej pre tento vek, čo je pri zohľadnení všetkých údajov suspekcia minimálne prekročenia prirodzených mravných a rolových tabu v rodine v rámci kontaktu rodiča s dieťaťom. V situáciách sexuálneho zneužívania je bežné, a čím skôr sa udialo tým skôr, že dieťa psychicky uniká z emocionálne, nadlimitnej , záťazovej situácie mechanizmom tzv. peritraumatickej a posttraumatickej disociácie, ktorá je vlastne manipuláciou s vlastným vedomím prostredníctvom nevedomých mechanizmov (vnútorné vystúpenie z deja, zmena prežívania bolesti, nepríjemných udalostí, v ťažkých stupňoch aj zmenené preživanie reality . R. tento mechanizmus s a v plnej miere objavuje v kresbách maloletej na súbežných rušivých myšlienok spojených s kresbou, ako aj prepájanie myšlienky s telesným pocitom nutkania na močenie a iracionálny pocit, že toto musí postavičky bolieť, ako aj únikovými fantáziami , napr. že je záchrankyňa, že má rybí chvost a na chrbte krídla ..... Q. na močenie, vedomie, že „dievčatko z kresby“ muselo bolieť, šípy, klince vystreľujúce do pohlavia, pŕs ... iba zažité dokáže vyvolať takúto „súhru“. A. podnet nikdy nedosahuje takej hĺbky, rýchlo odoznieva, prekrývajú ho iné veku primerané podnety. W. obsahy by dieťa nezamestnávali takmer X,X roka. R. sexuálnom zážitku v detstve, najmä od blízkej osoby, ktorej dieťa dôveruje, v prežívaní dochádza k traumatizácii a to najzávažnejšieho charakteru - tento výrazný emočný podnet resp. opakujúci sa zážitok spôsobuje afektívny zmätok , ktorý sa súčasne v prežívaní dieťaťa môže uzavrieť a „napätie“ ostáva vo vnútri. D. - odštiepenie - sa navonok prejaví len v podobe premenlivých nálad, pocitoch strachu, labilite prežívania alebo presne v kresbách , aké kreslí maloletá S., Y. príbehy, kde anjel ubližuje, dieťa je vťahované do jaskyne, kde jej vystreľujú šípy a klince do pohlavných orgánov a pod. D. je vážnym obranným mechanizmom a vyskytuje sa iba pri traume. Z. podnety menšieho rozsahu (napr. dieťa zahliadne porno, rodičov pri styku a podobne) by u kognitívne a emočne tak dobre vybaveného dieťaťa vyrastajúce v tak láskavom, holdingovom prostredí ako mal. S., spôsobili najskôr prechodné ťažkosti najskôr napr. v podobe tikov, nekľudu... ktoré by rýchlo odzneli. Q. sexualizované správanie v takomto rozsahu sa nedá odpozorovať, musí byť prežité. M. : dieťa vykazuje mnohé jasné klinické znaky patriace do klinického obrazu sexuálne zneužitého dieťaťa (X. - už len jeden takýto znak suspektuje narušenie priemraného vývoja a suspektuje sa zneužívanie , u maloletej S. H.e takýchto znakov viacero). X. - D. a nutkavosť v myslení, traumatogénna emocionalita, behaviorálna sexualizácia , - klinický obraz O. - sexuálne zenužitého dieťaťa . ktorý týmto aj konštatujem. O. jej klinický obraz je typickým a psychologicky zrozumiteľným v optike vážnej traumy, najmä disociačné, štiepiace flešbeky nutkavého charakteru sú jasným znakom, že dieťa bolo v minulosti vystavené masívnej, nadlimitnej emočnej erotizovanej záťaži v rozsahu traumy, najpravdepodobejšie sexuálneho charakteru, zo strany blízkej vzťahovej osoby, ktorú nevedela uniesť a preto od nej uniká vyššie popísanými mechanizmami (čl. XXX-XXX).
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na otázku otca „ako vníma svedok (J.. S.) rozpor medzi znaleckým posudkom Dr. O. a svojimi závermi, J.. S. uvádza : „Je veľmi bežný v praxi. Aj keď je záver negatívny, nevypovedá, že sa tak nedialo, ale aj opačne, ak by aj bol pozitívny, neznamená to, že sa to muselo diať. R. mňa je podstatné to, či vidím objektívne znaky v psychike dieťaťa, ktoré vidím. Tu dokonca vidím niekoľko tých znakov, preto obraz je jasný. J. záver je teda taký, že dieťa prekonalo traumu v útlom veku a opakovane. Je to tzv. preverbálny typ traumy, to znamená, že prežívala niečo v období, kedy jej slovná zásoba , kognitívne procesy, neboli natoľko vyzreté, aby si uchovala pamäťovú stopu do konca v časovej chronológii ako ucelený pamäťový celok a jej zážitky idú presne tým mechanizmom, ako som popisovala, všetkými panelmi jej psychickej komunikácie, to znamená hrou, kresbou, snívaním a o tom, ako uvažuje o veciach (č.l. C.).
XX. Okresný súd X. II uznesením zo D. X.XX.C. Č..X.. C./XX/C.-XXX nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru R., odvetvie X. psychológia detí, X. psychológia dospelých R.. J. F. R., Y. sídlom H. Y., C. XX U. Š., ktorá v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX uvádza : T. citový vzťah medzi maloletou a matkou je pozitívny. T. vzťah medzi maloletou a otcom je zachovaný. J. nevyjadrila negatívny vzťah ani k jednému zo svojich rodičov. Q. zistené, že by mal. LG. bola ovplyvňovaná v jej vzťahu k matke ďalšou osobu. M. cielené ovplyvňovanie mal. S. v jej vzťahu k otcovi ďalšou osobou nebolo zistené. O. atmosféra vo výchovnom prostredí matky je však minimálne na podvedomej úrovni voči otcovi negatívna (vzhľadom na matkine podozrenia na otcovu pedofíliu a sexuálne zneužívanie mal.
dcéry), čo mal. dieťa zákonite podvedome zachytáva , prispôsobuje sa tomuto naladeniu a čo postupne môže u nej viesť k odmietaniu otca. G. u matky prítomné potláčanie hnevu a agresivity, vyčerpávajúca podráždenosť, pocity insuficiencie a inadekvátnosti, paranoidné náznaky, narušená osobná/veková a rodinná identita. G. u otca prítomné masívne poruchy kontaktu a komunikácie, potláčanie agresivity, ukrývanie nejakého tajomstva /hriechu, pocity nenáležitosti, insusficiencie , prílišná psychosomatická vypätosť a labilita s tendenciou unikať od problémov. J. má lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej. T. na lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej odporúča mal. zveriť do osobnej starostlivosti matke. T. na celkovú situáciu, ktorá vznikla hlavne po odchode matky zo spoločnej domácnosti a rozvodovým konaním, znalkyňa odporúča stretávanie sa otca s mal. dieťaťom v relevantnej inštitúcii (C.) v neprítomnosti matky, za účasti psychológa N. poradensko-psychologických služieb. Na základe znalkyňou realizovaného psychologického vyšetrenia môže psychický stav maloletej označiť za stabilizovaný. H. osobnosť je detská, vyvíja sa v súlade s populačnou normou bez výraznejších odchýliek v jednotlivých zložkách osobnosti. M. uviedla, že sa oboznámila s kresbami maloletej, založenými v súdnom spise. W. isté kresby jej poslala matka dieťaťa , dala tiež nahrávky na CD. J.. S. fundovane zdôvodnila svoj odborný názor na pôvod sexualizovaných námetov v kresbe, v hre a spontánnych prejavoch mal. S.. Y. zneužívanie mal. S. blízkou osobou nemožno potvrdiť ani vylúčiť. K. odborného názoru J.. S. existujú aj ďalšie zdôvodnenia kresieb maloletej a jej spontánnych prejavov v hre a iných činnostiach. M. považuje za nemožné, aby sa prežívanie rodičov, ich emocionálne a citové nastavenie neodrazilo v atmosfére, v ktorej maloletá vyrastá od svojho narodenia. Q. a nespracované sexuálne obsahy z komunikácie rodičov sa mohli transformovať do nutkavých tém v kresbách dieťaťa, ktoré sa takto mohlo vyrovnávať s traumou z latentne stále prítomných nápätí a konfliktov medzi rodičmi. Na záťažoví situácie mal. deti bežne reagujú somatizáciou, vrátane nočných desov, ťažkosti v zažívaní a vylučovaní, v súvislosti s pertraktovanou témou si viac všímajú svoje pohlavné orgány, sú predčasne sexuálne stimulované, nutkavo udržiavajú čistotu v okolí orgánov vylučovania a pod. W. sexuality, ktoré sú zabudované v somatopsychickej štruktúre človeka, sa vo vekovom období mal. S. môžu prejaviť vo výtvarnom prejave spontánne alebo ´môže byť ich prejavenie stimulované vonkajším podnetom. Aj J.. S., ktorá sa dlhodobo venuje diagnostike a terapii mal. S., vo svojich správach uvádza, že bez kontexu, ktorý načrtla matka, by neformulovala svoj nález ( záver tak, ako to urobila ), teda že ide o opakovane sexuálne zneužité dieťa blízkou osobou v predverbálnom vývinovom období. R. vyšetrením maloletej nezistila známky vedomej cielenej manipulácie matkou negatívnym smerom voči otcovi a naopak. O. atmosféra vo výchovnom prostredí matky je však minimálne na podvedomej úrovni voči otcovi negatívna, čo mal. dieťa podvedome zachytáva, prispôsobuje a tomuto naladeniu, čo postupne môže viesť k frontálnemu odmietaniu otca. M. správy J.. S. S. M. D. X.X.C. Y. opierajú o teoretickú bázu, ktorú prijala za východiskovú , o metódy, ktoré považuje za vhodné na skúmanie daného diagnostického problému a interpretácie, ktoré korešpondujú s jej teoretickými východiskami. K. mechanizmus vzniku, fixácie a samoliečenia traumy (vyrovnávania sa s traumou) u mal. dieťaťa a konštatuje u mal. S. Y. „niektoré znaky patriace do okruhu tzv. suspektne sexuálne zneužité dieťa“. H. závery rešpektuje, ako jej odborný názor. R. odborného názoru znalkyne nemožno sexuálne zneužívanie dieťaťa potvrdiť ani vylúčiť. P. aj iné psychologické teoretické / fenomenoligické / východiská , metódy a interpretácie. Q. vylúčiť ani potvrdiť, že námety resp. prvky kresieb maloletej môžu mať pôvod v tom, že ich videla v televízii alebo na internete doma alebo v domácnosti starých rodičov. Y. sexuálne námety môžu mať pôvod v nadmernej fantázii dieťaťa. U maloletej ide o tvorivú detskú osobnosť s istým kresliarskym talentom. Je však viac pravdepodobné, že u maloletej ide o spracúvanie a vyrovnávanie sa zo zažitou traumou prostredníctvom neverbálneho vyjadrenia. K. matky voči otcovi sa zakladajú skôr na pozdejšom racionálnom spracovaní pôvodne emocionálnych zážitkov (rozčarovania, smútku, bolesti) z nenaplnených očakávaní normálneho manželského života (vrátane sexuálneho života)- Y. vyjadrenie sa maloletej k osobe otca zdrobnelinami podľa názoru znalkyne nie je podozrivé. R. mal. dieťa nie je ani uspokojivé ani dostačujúce, pokaľ sa od roku XXXX stretáva s otcom výlučne za prítomnosti matky a výlučne len v reštauráciách v trvaní X hodín, ak existuje možnosť pravidelného častého stretávania sa otca s dieťaťom vo vhodnejšom prostredí. R. existujú medzi rodičmi dieťaťa antagonizmy, je stretávanie dieťaťa s jedným rodičom za prítomnosti druhého rodiča kontraproduktívne a môže destabilizovať psychiku všetkých zúčastnených, hlavne mal. dieťaťa, ktoré nastavenie rodičov vedome aj podvedome „zachytáva“, vyhodnocuje a môže sa za situáciu cítiť vinné, alebo prinajmenšom zodpovedné. V takýchto prípadoch sa odporúča stretávanie dieťaťa s otcom v relevantnej inštitúcii (referát poradensko- pschologických služieb príslušného C.) za prítomnosti psychológa, bez prítomnosti matky (Č.. C.-C.).
XX. Vzhľadom na rozpory v znaleckom dokazovaní a na návrh matky a kolízneho opatrovníka , Okresný súd X. II. I. Y..M.. C./XX/C.-C. zo dňa XX.X.C. Q. kontrolné znalecké dokazovanie a za znalkyňu
ustanovil R.. X. Š., znalkyňu z odboru R., odvetvie X. psychológia detí, X. psychológia dospelých , ktorá v znaleckom R. Č.. XX/C. zo dňa X.X.XXXX I. : T. mal. S. k jej matke je emocionálne ladený, dôveruje jej, rešpektuje ju a považuje ju za najdôležitejšieho človeka a oporu vo svojom živote, nakoľko je s ňou v nepretržitom kontakte od narodenia a doteraz ju v roli matky nesklamala. T. matky X. S. je výsostne pozitívny , je na ňu emocionálne naviazaná, záleží jej na jej fyzickom a duševnom zdraví. T. J.. S. ku otcovi je skôr neutrálny resp neurčitý. V opise svojich citov vo vzťahu ku otcovi je skôr opatrnejšia , neistá a zmätená, čo vplýva aj z dlhodobej absencie intenzívneho kontaktu s otcom a s jej útlym vekom v čase odchodu matky spolu s ňou zo spoločnej domácnosti. V ambulancii sa voči otcovi správala s odstupom, neprejavovala voči nemu žiadne emočné reakcie, viac-menej ignorovala jeho prítomnosť T. otca k mal. S. je taktiež pozitívny, záleží mu na jej fyzickom a duševnom zdraví i morálnom vývine. J.. S. sa verbálne nevyjadrovala výsostne negatívne ani o jednom zo svojich rodičov. W. ani výsledky komplexného vyšetrenia a jej osobnosti nepoukazovali na jej záporný vzťah ku jednému zo svojich rodičov. X. dieťa vo veku J.. S. , teda v ml. školskom veku, je ovplyvniteľné, sugestibilné a manipulovateľné. T. na to, že mal. dieťa doteraz trávilo s otcom fyzicky menej času, ovplyvňovanie z jeho strany je minimálne a menej podstatné. V osobnosti matky neboli preukázané závažné psychopatologické prejavy. V osobnosti otca bola zistená závažná neurotická symptomatika a taktiež anormálne prejavy v jeho osobnosti, zaraďované medzi poruchy osobnosti a správania dospelých, presnejšie susp. poruchy psychicky a správania združené so sexuálnym vývinom a orientáciou. V komplexnom psychodiagnostickom vyšetrení osobnosti sa nezistili prejavy duševnej poruchy. . R. poruchách osobnosti však nejde o duševné ochorenie, ale o trvalé narušenie štruktúry osobnosti resp. osobnostnej konštitúcie. R. osobnosti nie sú liečiteľné liekmi - psychofarmakami,a taktiež sú len v minimálnej miere ovplyvniteľné psychoterapeuticky, sú de facto , v dospelom veku, nemenné. K. rodiča sú rovnako kognitívne uspôsobení na výchovu svojej dcéry. T. osobnosti matky nevykazuje závažné psychopatologické prejavy, ktoré by jej mali brániť podieľať sa na výchove ich dcéry. T. osobnosti otca vykazuje závažné psychopatologické prejavy, ktoré by mu mali brániť podieľať sa na výchove ich dcéry. M. doporučuje mal. S. zveriť do osobnej starostlivosti matky. T. na výsledky komplexného psychologického vyšetrenia otca, dostupným namnestickým údajom a údajom zo spisu, znalkyňa doporučuje zákaz kontaktu otca s dcérou. R. tomto doporučení vychádza z opisu osobnosti otca. R. znalkyne je vysoký predpoklad, že tieto anomálne črty osobnosti otca môžu ohrozovať zdravý duševný vývin jeho mal. dcéry, prípadne byť i spoločensky nebezpečné, majú sklon aktivizovť a zintenzívňovať sa až vo vyššom veku, pravdepodobný je i tzv. baživý vývoj - za istých negatívnych konštelácií psychodynamických čŕt osobnosti a psychosociálnych faktorov dochádza k postupnej progrediencii týchto ťažkostí. Q. faktom je ale to, že otec nie je kritický k týmto svojim rysom osobnosti, zaujíma nereálne postoje voči sebe a svojmu neprimeranému správaniu voči svojej dcére, bagatelizuje ho čiastočne i popiera. M. hľadá vinníka niekde inde, nie v sebe. R. výsledkov psychologického vyšetrenia mal. dieťaťa sú jeho aktuálny neverbálny , intelektový výkon a grafomotorické zručnosti nadpriemerné. Po osobnostnej stránke je narušený oblasti prejavov, ktoré sa vzťahujú ku sexu a sexualite. X. mal. dieťaťa založené v súdnom spise majú zjavne patologický charakter. Vo všeobecnosti vypovedajú o nadmernom zaujatí sexom prípadne o jej zvýšenom záujme o sex. tématiku, najmä o mužskú časť (č.S.. C.-C.).
XX. Vzhľadom na závery znaleckého posudku č. XX/C. M. D. X.X.C. R..X. Š.ej, s ktorými otec nesúhlasil a žiadal predvolať znalkyňu na pojednávanie, dňa X.XX.XXXX súd pristúpil k výsluchu M. R..X. Š., ktorá uvádza : Na otázku otca, či môžu byť kresby mal. dieťaťa výplodom jeho bujnej fantázie alebo fantázie ako takej, znalkyňa uviedla, že táto otázka je plne zodpovedaná v znaleckom posudku, kde sa jednoznačne vyjadrila, že nemôžu a vylučuje, aby tieto kresby boli výplodom fantázie. Čo sa týka otca a jeho sexuálnej preferencie, k tomu sa vyjadrovala Dr.O.. R.. Š. uviedla, že na základe jej výsledkov šetrenia sa preukázalo ( a je to podrobne popísané), že sú tam určité veci, ktoré poukazujú na minimálne nejakú takú sexuálnu labilitu alebo nejaký anomálny sexuálny vývin a vývoj, avšak nenapísala, že otec je pedofil. T. sa , z čo vychádza a ako zdôvodňuje zákaz styku otca s mal. dieťaťom. T. sa k prítomnosti agresivity, ktorá je spájaná spolu s agresiou sexuálneho násilia. R. považuje otec za absurdné tvrdenie, že napísala, že má ťažkú poruchu v zmysle neurotických tendencií, bohužiaľ sú to veci, na ktoré si zodpovedá sám klient a znalec len na základe odpovedí klienta vyhodnocuje na základe určitých presne stanovených kritérií, či ten človek trpí na nejaké ochorenie , netrpí , či je tam nejaká neurotická záležitosť alebo nie. S. otec chýba, napriek tomu doporučila zákaz styku. H. vec je, že K. S. chýba, samozrejme vždy ten druhý rodič tomu dieťaťu chýba, či je taký alebo taký, ale chýba. Z. predstavou je, aby dieťa malo obidvoch rodičov. G. zákaz styku a nejaké pocity mal. dieťaťa spolu nesúvisia. K zákazu styku otca s dcérou dospela na základe
vyšetrenia otca psychodiagnostickými metódami, klinickým pozorovaním a rozhovorom, ktoré sú najdôležitejšími metódami v rámci psychologického vyšetrenia. V znaleckom posudku sa nevyjadrovala k tomu, že otec má nejakú poruchu v zmysle poruchy osobnosti alebo niečo podobné, hodnotenie v rámci neurotických tendencií je naozaj takýmto spôsobom uvádzané v literatúre, delí sa na : bez žiadne poruchy, mierna porucha, značná porucha, ťažká porucha. T. k tomu , že XX a viac je ťažká porucha v rámci neuroticizmu, tak musela uviesť, že je to ťažká porucha. A že otec má neurotické znaky , to je fakt, nakoľko to vyšlo v diagnostických testoch. Na záveroch svojho znaleckého posudku trvá aj po tom, čo sa oboznámila so znaleckým R. D..Y., nakoľko štruktúra osobnosti dospelého človeka sa nemení v veku otca, čiže nie je možné, aby jeden mesiac sa znalec vyjadril nejakým spôsobom o otcovi a druhý mesiac iným spôsobom iný znalec, pokiaľ nedôjde k zmenám chorobného charakteru. T. osobnosti je trvalá. K otázke anomálnych čŕt osobnosti otca, ktoré môžu ohroziť zdravý duševný voj dcéry , znalkyňa uviedla, že tie sú detailne popísané v popise štruktúry jeho osobnosti a týkajú sa predovšetkým jeho sexuálneho správania, ktoré sám vyhodnotil ako iracionálne. Q. je fakt, že pokiaľ otec nie je kritický voči sebe, nemožno očakávať ani nejakú zmenu alebo nápravu tak, ako spomínala pri rôznych iných duševných ochoreniach, nakoľko otec nehľadá racionálne vysvetlenie, ale uniká do mystických, možno náboženských vysvetlení a riešení „jeho problému“. V závere znalkyňa na vysvetlenie uviedla, že tak G. D..O., ani ona nezistila u otca žiadnu inú sexuálnu preferenciu, teda názor znalca a klinického psychológa je, že u otca nejde o pedofíliu ako sexuálnu odchýlku, ale o určité anomálie vo vývine jeho sexuality, ktoré sa môžu negatívnym spôsobom odraziť pri kontakte s dcérou a hoci ak je len nejaká pochybnosť, že by kontakt otca s dcérou mohol narušiť zdravý vývin dcéry, tak je nutné pristúpiť aj k takému radikálnemu riešeniu ako je zákaz kontaktu. R. by otec od začiatku popieral akékoľvek neprimerané správanie voči dcére a pokiaľ by sa u neho pri vyšetrovaní nevyskytol ani jeden znak na nejaké neštandartné sexuálne správanie, určite by k tomuto kroku nepristúpila“ (Y.. X-X M. M. R. M. D. X.XX.C.).
XX. Dňa XX.XX.C. predložil otec do spisu ďalší súkromno-znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne R.. G. Y. R. M. D. XX.XX.XXXX vo veci posúdenia osobnosti otca z psychologického hľadiska . V znaleckom posudku R.. G. Y. uvádza : G. psychický stav vyšetrovaného možno hodnotiť ako parciálne narušený prítomnosťou psychosomatickej , neurotickej symptomatológie, reaktívne prítomnosťou afektívnej poruchy - depresívnej (stredne ťažkého stupňa), adaptačnej, stresovej poruchy, čo je vysoko pravdepodobne dôsledkom dlhodobej záťaže a traumatizácie vyšetrovaného (okrem iného aj práve vzhľadom k prejednávanej právnej veci a odlúčeniu od dieťaťa), čo je obvykle dobre terapeuticky zvládnuteľné a prognosticky prechodného, zvratného charakteru a pre tieto účely tu možno odporúčať psychoterapeutickú starostlivosť vyšetrovanému. U vyšetrovaného je aktuálne vylúčená prítomnosť patológie, deviácie alebo iných odchýlok z psychologického hľadiska u vyšetrovaného. Vo všeobecnosti osobnosť vyšetrovaného , jeho intelektové , rozumové schopnosti , jeho osobnostná zrelosť a morálna úroveň vykazuje aktuálne predpoklady pre kvalitné a postačujúce rodičovské kompetencie z psychologického hľadiska(Č.. C.-C.).
XX. Z výpovede svedkyne J.. P. Y. , Y. J. J. S. Q. R. D. XX.XX.C., Y. T. : „. Ja poviem súdu podstatnú vec. D. XX.XX.C. sme cestovali do S. G. Y. S.. Po polhodine cesty len tak sama pre seba , keď sa dívala von oknom, povedala : X. mi to robil okolo pipky a riťky , bolelo a potom sa mi chcelo cikať . Ja som bola z toho zhrozená, ani som sa jej nič nepýtala. Ja som z toho bola šokovaná, dieťa o niečom rozmýšľalo a dalo to vonku. Q. to v rámci rozhovoru, ako keby sama pre seba to bola povedala. V tomto veku, ako H. S., dieťa si také niečo nevymyslí. S. bola u nás na prázdninách teraz v lete XXXX aj so sesternicou, bolo vonku horúco, nechceli byť dnu, napustila som im vaňu, kúpali sa a mali so sebou U.y ženského aj mužského pohlavia. Ja som v živote nevidela U. J.užského pohlavia a keď sa začali smiať, niečo ma tam vyrušilo, vošla som dnu a tá U. mužského pohlavia sa ručičkami dotýkala druhej U. dievčatka v časti R., R. , N. G. Q. R.. A to R., nikdy sa deti takto nehrajú. D. si nanajvýš obzerajú genitálie a smejú sa, kto tam čo má, ale nikdy sa malé deti na takýto spôsob nehrajú. T. som štyri deti. To sú veci, ktoré som ja videla a počula na vlastné oči a uši (čl. XXX).
XX. Z výsluchu svedkyne P. Y. na pojednávaní dňa XX.XX.C., ktorá je švagrinou navrhovateľky, súd vyberá : S. je sesternička mojej dcéry P.. J. dcérka má X rokov, často sa hrávajú u starej mamy a pamätám sa na situáciu, ktorá sa odohrala približne v G. C. , kedy bola S. u starej mamy a P.a sa prišla ku nej hrať. Ja som sedela asi dva metre od nich a pozorovala som ich hru s bábikami. K. majú rady U. G. F. Y. Y. Q. N. T. F.. T. Y. Y., Ž. S. H.nu z bábik vyzliekla a v ruke mala malý predmet v podobe maličkého kolíka a tento predmet dávala bábike na intímne miesta. T. som sa postavila a túto hru som
chcela prerušiť, nakoľko som bola z toho dosť zdesená, nepokojná a nechcela som, aby pokračovali v hre. Y. Y. Y. S., aká je to hra, na to mi neodpovedala, bola znepokojená a obidve dievčatá zostali zahambené a hrali sa potom nejakú inú hru a ja som sa už k tejto otázke nevracala. X. pracujem v sociálnej oblasti a zúčastňujem sa rôznych školení, ktoré sa týkajú aj zneužívania detí, mám vedomosti, aké sú prejavy u týchto detí, preto som rozmýšľala, ako zistiť, o čo išlo v tejto hre, preto som sa mojej dcérky neskôr doma pýtala, na čo sa hrali a ako sa hrali. P. R., že nerozumela tej hre a podľa P.ých slov LG. tento predmet prikladala na intímne miesta. T. som si uvedomila, že podozrenia, ktoré mala moja švagriná, sú opodstatnené, nakoľko u mojej dcéry som nikdy takúto hru nevidela a ani ona mi nevedela vysvetliť, čo to vlastne znamenalo. A povedala mi, že asi to LG. videla v televízii a že tomu vôbec nerozumie ( čl. XXX).
XX. Z uznesenia Okresného súdu v S. Č..X.. XP/XX/C.-XX M. D. XX.XX.C. vo veci starostlivosti súdu o mal. S. Y., Q.. XX.X.C., súd zistil, že Okresný súd S. nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi mal. dieťaťa Z..N. Y. Q.. XX.X.C., D. M. Y. X. J. D. S. Y., nar. XX.X.C., a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde X.Z. Z.. R. Y..,M.. C./XX/C.. T. z odôvodnenia predmetného uznesenia, súd dospel k záveru, že zákaz styku otca s mal. dcérou S. na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na K. Z.. R. Y..M.. C./XX/C. H. T. záujme mal. dieťaťa. T. predovšetkým zo skutočností opísaných v znaleckom posudku č. XX/C. , ako aj z výpovede znalkyne J.. S. na pojednávaní dňa XX.XX.C. , ktorý výslovne doporučila styk otca s dcérou zakázať. (čl. C.-C.).
XX. Krajský súd v U. U. uznesením č.X.. C./X/C.-XX M. D. XX.X.C. uznesenie Okresného Y. S., ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi maloletej S. Y., Z.. N. Y. D. zakázal styk s maloletou dcérou S. Y., a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva vedeného na Okresnom súde X. Z.. R. Y..M.. C./XX/C. , zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V dôvodoch uznesenia Krajský súd v U. U. uviedol, že dôkazy predložené v návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť predmetom riadneho dokazovania v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností vedeného na Okresnom súde X. II. pod č.X.. C./XX/C.. Ochrana záujmov dieťaťa je zabezpečená úpravou styku otca dieťaťa s mal. S. tak, že styk otca s dieťaťom môže prebiehať len v prítomnosti matky dieťaťa, ktorá logicky vylučuje možnosť akýchkoľvek nevhodných foriem správania zo strany otca dieťaťa voči maloletému dieťaťu (Č.. C.-C.).
XX. J. a J.. S. ako sťažovateľky , zastúpené J.. W. A., advokátkou, podali dňa XX.X.XXXX ústavnú sťažnosť C. súdu Y. republiky pre porušenie čl. XX ods. l C. SR , čl. X ods. l D. na ochranu ľudských práv a základných slobôd, čl. X ods. X a čl., XX ods. X a X D. o ochrane práv dieťaťa uznesením Krajského súdu v U. U. č.k. C./X/C.-XX M. D.G. XX.X.C. (Č.. C.-C.).
XX. X. u mal. dieťaťa obvyklé miesto pobytu sa nachádza v okrese R. nepochybne je v záujme mal. dieťaťa, aby súd mal nesprostredkované informácie od kolízneho opatrovníka, Okresný súd X. Z.. I. Č.. C./XX/C. -C. zo dňa XX.X.C. zrušil funkciu kolízneho opatrovníka C. práce, sociálnych vecí a rodiny X. a za kolízneho opatrovníka ustanovil C. práce, sociálnych vecí a rodiny S., R. R., Ž. X, C. XX R..
XX. Kolízny opatrovník C. práce, sociálnych vecí a rodiny LI. , R. R. T. Y. M. R. R. M. D. XX.XX.C. I.: J.. F. Y. býva X-izbovom mestskom byte sama s dcérou. U. má prenajatý od spoločnosti U. Y..N..K.. R. K. X.X.C.. J. náklady na bývanie sú XXX eur. J. S. navštevuje od septembra X.ročník M. T. R.. K. toho navštevuje M. umeleckú školu v R.i, športový krúžok a hru na klavír. J. J.. F. Y. je zamestnaná v S. G. R. T. R. ako magistra a jej čistý mesačný príjem je cca X.XXX eur + prídavky na dieťa mesačne v sume XX,XX eur. J. v prípade rozvodu žiada zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a žiada, aby bol zakázaný styk otca s maloletou z dôvodu podozrenia na sexuálne obťažovanie ich dcéry. C. vykonal pohovor s maloletou S. D. XX.XX.C. bez prítomnosti matky a za prítomnosti sociálnej X. U., T. . J. sa pri pohovore vyjadrila, že navštevuje X.ročník ZŠ v R., má dobrú triednu učiteľku . Do školy chodí rada a uviedla, že v škole má veľa kamarátov. X. sa jej pýtali, či sa stretáva s otcom , odpovedala, že áno , T. S. a tiež uviedla, že sa na stretávanie neteší a že by jej nevadilo, keby sa nestretávali vôbec. Ú. S. doporučuje zveriť maloletú do výchovy a starostlivosti matky, otca zaviazať na ,platenie výživného a vo veci úpravy styku doporučuje prihliadnuť na závery znaleckého dokazovania a na názor mal. dieťaťa, ako sa vyjadrilo pri pohovore v rodine (Č.. C.-C.).
XX. Na pojednávaní dňa X.X.C. súd pristúpil k výsluchu mal. S. Y. za prítomnosti kolízneho opatrovníka C. práce, sociálnych vecí a rodiny X.. J.. S. Y.udkyni uviedla, že je žiačkou X.ročníka, býva s J. T. R.. K. s nimi nebýva, ten U. T. X.. Za ockom jej nie je smutno a nevie prečo. S ockom bola naposledy minulý víkend, boli v N. T. S.. Na otázku, či by chcela byť s ockom , uviedla, že nie. G. trošku jej za ockom nie je smutno. K. nie je zlý, ani na ňu nekričí. K. by si predstavovala dobrého, jej ocko je stredne dobrý. R. si, že keď bola menšia , chodili s ockom na U., vie už dobre plávať, už sa neutopí. Q. si na najkrajšie chvíle s ockom, ani čo sa jej páčilo. H. čo si pamätala bolo, že chodili s dáždnikom v X. . O. by byť s mamkou. Na otázku, prečo ocka odmieta uviedla, že si všimla, že mama platila obed za ňu aj za seba, keď boli na stretnutí s ockom, ocko im nezaplatil obec. K. má rada, ale už nie tak veľmi. Na otázku, čo to zmenilo, odpovedať nevedela. Za ockom jej smutno nebude. Q. aby býval s nimi, už si zvykla s maminou. Na otázku, prečo ocka nechce, nevedela odpovedať a uviedla, že sa jej nechce o tom hovoriť. (čl.XX-C.).
XX. Z uznesenia Okresného Y. S. Č..X.. XP/XX/C.-XXX M. D. XX.XX.C. Y. zistil, že Okresný súd v S. zakázal styk otca Z.. N. Y. s mal. S. Y., Q.. XX.X.C., do právoplatného skončenia konania Okresného súdu X. II. Y..C./XX/C.. M. súd zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu v S. č.k. C./XX/C.-XX M. D. XX.X.C. v spojení s uznesením Krajského súdu v U. U. Č..X.. C./XX/C.-XX M. D. XX.XX.C.. T. tomuto uzneseniu podal otec dňa X.XX.XXXX odvolanie (čl. XXXX-XXXX).
XX. V podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX matka vyčíslila náklady na seba a na mal. S.. O. náklady na samostatné výdavky na mal. S. navrhovateľka odhaduje v sume cca XXX eur mesačne. Čo sa týka samostatných výdavkov na potreby mal. S., X. týmto výdavkom patria náklady na stravovanie v školskej jedálni (desiata, obec) cca vo výške XX eur mesačne, náklady na stravu nad rámec stravovania v školskej jedálni vo výške XXX eur mesačne, školský klub detí X eur mesačne, príspevok na M. vo výške XX eur polročne (cca X,XX mesačne), poplatok za krúžky (šport , turistika, bedminton) vo výške XX eur polročne (cca X,XX mesačne), poplatok za návštevu základnej umeleckej školy (hra na klavír) vo výške XX eur polročne (cca X eur mesačne), príspevok na M. ZUŠ XX eur polročne (cca X,X mesačne), výdavky na školské potreby vo výške XX eur mesačne, cestovné výdavky cca XX eur mesačne, výdavky na oblečenie a obuv vo výške cca XX eur mesačne, výdavky na hračky a edukačné pomôcky vo výške XX eur mesačne, výdavky na lieky , výživové doplnky a bežnú zdravotnú starostlivosť vo výške XX eur mesačne. M. výdavky maloletej O. C. P. ročne sú spojené s potrebou diagnostiky a terapie zameranej na riešenie psychických a psychosomatických problémov J.. S. z dôvodu prežitej traumy v útlom detstve s tým, že liečba maloletej v blízkej budúcnosti bude spojená s ďalšími výdavkami cca vo výške XX eur mesačne (W. I. R. + Q. Q. O. . (Č.. C.-C.).
XX. Podľa potvrdenia zamestnávateľa K. G. Y. Y..N..K.. R. M. D. XX.XX.C., priemerný zárobok otca za posledných XX mesiacov od X.XX.C.X - XX.X.C.X predstavoval v hrubom : X.XXX,XXX P., T. Č. X.XXX,XX P. (Č..S.. C.).
XX. R. oznámenia zamestnávateľa G. Y. Y..N..K.. R. zo dňa XX.XX.C., otec na základe vlastnej žiadosti ukončil pracovný pomer ku dňu XX.XX.C. (Č..S.. C.).
XX. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky G. Y..N..o. PK. priemerná čistá mzda matky za obdobie posledných XX mesiacov od XX/C.-XX/C. Č. X.XXX,XX P. (Č..S.. XXX).
XX. Kolízny opatrovník C. práce, sociálnych vecí a N. S., R. R. na pojednávaní dňa X.XX.C. v prípade rozvodu doporučil zveriť mal. S. Y., Q.. XX.X.XXXX, D. osobnej starostlivosti matky. I., že v rodine previedli viaceré šetrenia, o dieťa je dobre postarané, vyžiadali si správy od detskej lekárky aj zo školy, kde je uvedené, že matka sa vzorne stará o dieťa, dieťa chodí do ambulancie čisto oblečené a matka dodržuje pokyny lekára. W. škola oznámila, že dieťa je šikovné, nadané, dobre sa učí, navštevuje krúžky. Na úrade vykonali aj pohovor s dieťaťom , pričom dieťa sa dvakrát vyjadrilo, čo sa týka styku s otcom, že jej je to jedno, ona sa nemusí stretávať s otcom. P. uviedla, že keď sa stretávala s otcom v S. , bolo jej to na príťaž a necítila sa tam dobre. Na základe znaleckých dokazovaní a vyjadrení C. práce, sociálnych vecí a rodiny S., D. zakázať styk otca s dieťaťom v záujme maloletej (Y.. XX, XX M. M. R. M. D. X.XX.C.).
XX. Na základe rozsiahleho dokazovania, na čas po rozvode súd zveril mal. S. ST. v súlade s návrhom matky a kolízneho opatrovníka, a so súhlasom otca, do osobnej starostlivosti matky J.. F. Y.,
ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky, o dieťa sa vzorne stará, dodržuje pokyny detskej lekárky a školy.
XX. Pokiaľ ide o výživné na mal. S. zo strany otca, matka požadovala výživné vo výške C. P. J., pričom matka dňa XX.XX.C. R. súdu výdavky na mal. S. za obdobie od októbra C. do októbra C.X (Č..S.. C.-C.). V podaní doručenom súdu dňa XX.XX.C. matka vyčíslila celkové samostatné výdavky na mal. S. T. Y. O. C. P. J.. K. pôvodne navrhoval sumu XXX eur mesačne ako bežné výživné a XXX na tvorbu úspor. Na pojednávaní dňa X.XX.C. Y. len s bežným výživným vo výške XXX P., X. X. XX.XX.C. ukončil pracovný pomer. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že otec ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom na základe vlastnej žiadosti dohodou. R. právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva súd zaviazal otca k pleteniu výživného na mal. S. mesačne vo T.X. C. P., t.j. jednu polovicu matkou vyčíslených výdavkov na mal. dieťa M. Y. C. P.. R. určení výživného na mal. S. súd vychádzal z veku a odôvodnených potrieb mal. D. ( X-N. D.) , z celkových nákladov vyčíslených matkou v sume C. P., M. skutočnosti, že matka zabezpečuje sama osobnú starostlivosť o mal. dieťa a zo skutočnosti, že obidvaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa, pričom príjmy obidvoch rodičov sú približne rovnaké a predstavujú cca X.XXX P. J. ( podľa potvrdení zamestnávateľov za posledných XX mesiacov príjem otca je vyšší o cca XX eur mesačne). Y. neprihliadal na skutočnosť, že otec ukončil pracovný pomer ku D. XX.XX.C., nakoľko ako z predložených dôkazov vyplýva, pracovný pomer bol ukončený z podnetu otca dohodou. R. súd zaviazal otca prispievať na výživu J.. S. Y. XXX eur mesačne tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku , počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
XX. Matka pôvodne v návrhu žiadala upraviť styk otca s maloletou len za jej prítomnosti jedenkrát mesačne v prvú sobotu od XX.XX F. D. XX.XX F.. Q. M. T. D. J. Q.T. M. G. Ž. M. styku s dieťaťom s poukazom na vykonané dokazovania. Y. vykonal skutočne rozsiahle dokazovanie zamerané na úpravu styku otca s mal. dieťaťom , o čo svedčí to, že spis má vyše X.XXX strán. K. s navrhovanou úpravou styku za prítomnosti matky nesúhlasil a už vôbec nesúhlasil so zákazom styku. R. konania o rozvod manželstva rodičov maloletej LG., sa styk otca s maloletou realizoval rôzne v závislosti od uznesení o nariadení predbežných opatrení. V čase rozhodovania súdu vo veci samej, styk otca s maloletou S. sa opätovne nerealizoval na základe I. Okresného súdu S. č.X.. XP/XX/C.-C. M. D. XX.XX.C., ktorým Okresný súd v S. zakázal styk otca Z.. N. Y. s maloletou S. Y., Q.. XX.X.C., do právoplatnosti rozsudku K. X.P. Z.. Y..M.. C./XX/C.., voči ktorému podal otec dňa X.XX.C. odvolanie. D. sa styk otca s maloletou S. realizoval na základe uznesenia Krajského súdu v U. U. Č.. C./XX/C.-XX M. D. XX.XX.C. T. Y. Y. I. Okresného Y. S. Č..X.. C./XX/XXXX-XX M. D. XX.X.XXXX, podľa ktorého bol otec oprávnený stýkať sa s mal. S. každý párny víkend v mesiaci v sobotu a v nedeľu od XX.XX hod. do XX.XX hodiny za prítomnosti matky. V období od decembra C. do XX.X.C. sa styk otca s maloletou nerealizoval, nakoľko uznesením OkresnÉ. Y. S. Č..X.. XP/XX/C.-XX M. D. XX.XX.C. U. K. D. M. Y. Y. J.. D. a toto predbežné opatrenie platilo až do jeho zrušenia Krajským súdom v U. U. Č..X.. C./X/C.X- XX M. D. XX.X.XXXX. Súdom stanovené výživné vo výške XXX P. je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach otca a zodpovedá veku a potrebám mal. dieťaťa.
XX. Podľa čl. XX ods . X C. Y. republiky, práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
XX. Podľa ust. § 25 ods. X M. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk mal. dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
XX. Ide o výnimočné riešenie a zásah do výkonu rodičovských práva a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. W. musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť i zakázať kontakt s druhým rodičom.
XX. Z článku X ods. X D. o právach dieťaťa vyplýva, že dieťa má právo na ochranu a starostlivosť pre jeho blaho, ktorému zodpovedá pozitívny záväzok štátu a všetkých jeho orgánov pri rozhodovaní, týkajúcom sa práv dieťaťa rešpektovať záujem mal. dieťaťa ako najvyšší a neopomenuteľný imperatív a za tým účelom mu poskytnúť ochranu prostredníctvom všetkých právnych prostriedkov vnútroštátneho práva. V článku XX ods. l ,X D. o právach dieťaťa je tento pozitívny záväzok štátu konkretizovaný vo vzťahu k právu dieťaťa na zabezpečenie ochrany pred zneužívaním, vrátane sexuálneho zneužívania.
XX. Za neopomenuteľný záujem mal. dieťaťa je nutné považovať zabezpečenie jeho duševného zdravia a pohody a tento záujem musí mať prednosť aj pred záujmom na zabezpečenie kontaktu s rodičom v prípade, keď práve tento kontakt je zdrojom psychických problémov mal. dieťaťa.
XX. P. súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatoval opakovane, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne , bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. C. oboch rodičov je v živote mal. dieťaťa nezastupiteľná, pričom starostlivosť o výchova pre mal. dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti mal. dieťaťa. R. čl. X ods . l D. o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa mal. detí.
XX. Podľa čl. XX ods. X D. o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou D., uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
XX. Výnimkou z prípadu dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Z. o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvolávajú potrebu obmedziť prirodzený kontakt.
XX. Vychádzajúc z ust. § 25 ods. X M. o rodine, z D. o právach dieťaťa, súd skúmal záujem mal. dieťaťa, zabezpečenie jeho duševného zdravia a pohody (teda blaho mal. dieťaťa) na jednej strane a vôľu otca na vynucovaní si styku na strane druhej , nakoľko obmedzenie či zákaz styku rodiča s dieťaťom je nepochybne vážnym zásahom do rodičovských práv a povinností. R. súd skúmal kvalitu vzťahu otca a dieťaťa, skúmal, či dieťa odmieta osobu otca a z akých dôvodov, pristúpil tiež k výsluhu J.. S. v súlade s vtedy platným ust. § 132 O.s.p., nakoľko právo dieťaťa byť vypočuté v konaní pred súdom je jedným z kľúčových práv dieťaťa , vychádzajúc pritom zo záverov znaleckých dokazovaní, ktoré boli nevyhnuté pre správne posúdenie záujmu mal. dieťaťa. Y., či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Q. obmedziť alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa tohto návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
XX. Po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi , znaleckými posudkami J..S., S., J..D. O. - Š., R.. J. F. R., R..X. Š. G. G. R..G. Y.N., výsluchom účastníkov i niektorých znalcov, svedkov mal súd preukázané, že v prípade mal. S. sú bezpochyby splnené podmienky tak ako sú popísané v bode XX tohto rozhodnutia a teda že okolnosti na strane mal. dieťaťa sú tak vážne, že si vyžadujú zákaz styku otca s dieťaťom, z dôvodu ohrozenia jeho psychického zdravia a bezpochyby nejedná sa ani o predstieraný stav vyvolaný zámerným spôsobom druhého rodiča, ktorému je mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, teda matkou. A to napriek tomu, že J..D. O. -Š. prítomnosť duševnej choroby či poruchy , sexuálnu deviáciu o otca nezistila či podľa odborného názoru R.. J. F., R. X. Y. M. D. Q. T. G. R. Y. W., Ž. samotné sexuálne námety môžu mať pôvod v nadmernej fantázii dieťaťa , či môžu mať pôvod v tom, že ich videla v televízii alebo na internete doma alebo v domácnosti starých rodičov, či znaleckému posudku R..Y.. XX. Na druhej strane za presvedčivejšie súd považuje odborné posúdenie psychologičky- znalkyne J.. S. S., T. X. Y. H. J. S. K. XX.X.C., X. G. Q. J. maloletej so žiadosťou o vyšetrenie dieťaťa z dôvodu podozrenia z niekoľko ročného sexuálneho zneužívania maloletej dcéry vlastným otcom až doteraz a odborné posúdenie súdom ustanovenej znalkyne R..X. Š., na ktoré súd v celom rozsahu poukazuje. R. názoru súdu menované znalkyne vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo zodpovedali na otázky súdu.
XX. Je nesporné, že J.. S. v rámci hry, kresieb a rozhovoru vykazuje diagnosticky zjavné znaky a prejavy, ktoré ale nekorešpondujú s vekom maloletej, vvkazuje obsahové poruchy myslenia, nadmerné zaujatie sexualitou najmä mužskou časťou, kreslí symbolické príbehy, kedy anjel ubližuje, dieťa je vťahované do jaskyne, kde jej vystreľujú šípy a klince do pohlavných orgánov apod. R. vyjadrení
odborníkov sexualizované správanie v takomto rozsahu sa nedá odpozorovať, ale musí byť prežité. M.: dieťa vykazuje mnohé jasné klinické znaky patriace do klinického obrazu sexuálne zneužitého dieťaťa . Už len jeden takýto znak suspektuje narušenie primeraného vývoja a suspektuje sa zneužívanie. U J.. S. je takýchto znakov viacero. V osobnosti otca však bola zistená závažná neurotická symptomatika a taktiež anomálne prejavy v jeho osobnosti, zaraďované medzi poruchy osobnosti a správania dospelých, presnejšie susp. poruchy psychiky a správania združené so sexuálnym vývinom a orientáciou. V komplexnom psychodiagnostickom vyšetrení osobnosti sa nezistili prejavy duševnej poruchy. R. poruchách osobnosti však nejde o duševné ochorenie, ale o trvalé narušenie štruktúry osobnosti . R. osobnosti nie sú liečiteľné liekmi , taktiež sú len v minimálnej miere ovplyvniteľné psychoterapeuticky a sú de facto v dospelom veku nemenné. K. rodičia sú rovnako kognitívne uspôsobení na výchovu svojej dcéry. T. osobnosti matky nevykazuje závažné psychopatologické prejavy, ktoré by jej mali brániť podieľa sa na výchove ich dcéry. T. osobnosti otca však vykazuje závažné psychopatologické prejavy, ktoré by mu mali brániť podieľať sa na výchove ich dcéry. T. z odborných vyjadrení, u otca je vysoký predpoklad, že tieto anomálne črty osobnosti otca môžu ohrozovať zdravý duševný vývin jeho mal. dcéry, prípadne byť i spoločensky nebezpečné, majú sklon aktivizovať sa a zintenzívňovať sa až vo vyššom veku.
XX. Vychádzajúc z odborných posúdení, keďže u otca nejde o R. G.ko sexuálnu odchýlku, ale o určité anomálie vo vývine jeho sexuality, ktoré sa môžu negatívnym spôsobom odraziť pri kontakte s dcérou a hoci ak je len nejaká pochybnosť , že by kontakt otca s dcérou mohol narušiť zdravý vývin dcéry, tak je nutné pristúpiť aj k takému radikálnemu riešeniu , ako je zákaz kontaktu. To súd dôvody, pre ktoré súd pristúpil k tomu najradikálnejšiemu riešeniu a v súlade s ust. § 25 ods. X M. o rodine zakázal styk otca s dcérou.
XX. Výrok o trovách konania vyplýva z § 52 O., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
XX. R. ust. § 259 O., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkom inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatňovaní ako svedok.
XX. R. ust. § 260 O. ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
XX. V danom prípade vznikli trovy štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckých posudkov a účasťou znalcov na pojednávaní v prejednávanej veci. Na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, bola vypočutá znalkyňa, ktorá si uplatnila trovy konania za účasť na pojednávaní, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. R. súd v tomto rozsudku rozhodol len o nároku štátu na náhradu trov konania tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 odsl 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť podania (§ 127 ods. l CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)týkajú sa procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Podľa ust. § 62 ods. l , 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadk (zákon č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).