Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-33-2010.pdf
PDF · 163.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/33/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A.R., spol. s r.o., Viničné, Športová č. 608/4, IČO: 34 104 267, zastúpeného: JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 74.659,62 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že Krajský súd v Košiciach prejednával pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX jeho žalobu o zaplatenie sumy 2.249.196,- Sk (74.659,62 €) podanú proti spoločnosti AGROKONTAKT, spol. s r.o., Rožňava. Napriek tomu, že zo správania žalovaného bolo evidentné, že robí opatrenia v úmysle vyhnúť sa plneniu, súdy oboch stupňov zamietli jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky tým, že žalovanému uloží povinnosť zložiť vymáhanú istinu vrátane príslušenstva pohľadávky do úschovy súdu; čo bolo prvou príčinou zmarenia možnosti docieliť uspokojenie oprávneného nároku. Konanie o predbežnom opatrení nie je vyňaté z aplikácie princípov ovládajúcich občianskoprávny proces, ktorý má slúžiť k rýchlej a účinnej ochrane práv. Ďalej mu vznikla škoda v dôsledku prieťahov v danom súdnom konaní (vedenom na Krajskom súde Košice pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX); označil ich za účelové. Predmetné konanie trvalo od marca 1998 do decembra 2008, teda 10 rokov. Škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom (prieťahmi), čo bolo potvrdené Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze zo dňa 11.1.2006, sp.zn. U.. Ú. XXX/XXXX, porušením práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; bola mu priznaná náhrada v dôsledku prieťahov v sume 30.000,-- Sk. Nález posúdil iba časť prieťahmi poznačeného konania, preto podal aj sťažnosť na ESĽP; finančnú náhradu mu tento súd nepriznal, hoci konštatoval, že
finančné zadosťučinenie priznané mu ústavným súdom považoval za nedostatočné. Prisúdený nárok vymáhal, ale súdny exekútor mu oznámil, že povinný nevlastní majetok, ktorý by mu mohol zabaviť. Žiadosťou zo dňa 29.6.2009 navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku, ale jeho odpoveď bola v podstate negatívna. Vznik škody bol určený stratou schopnosti povinného subjektu splniť to, čo mu uložil právoplatný a vykonateľný rozsudok. Škode zodpovedá suma 74.659,62 € (2.249.196,-- Sk), teda istina, priznaná mu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX, ďalej priznané úroky z omeškania vo výške 18 % ročne vo výroku presne uvedené, ako aj priznaná náhrada trov konania. Medzičasom spoločnosť AGROKONTAKT, spol. s r.o., Rožňava, zanikla, bola vymazaná z obchodného registra. Žiadosťou zo dňa 29.06.2009 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku, ale jeho odpoveď bola v podstate negatívna. Vznik škody v danom prípade bol určený stratou schopnosti povinného subjektu splniť to, k čomu ho právoplatný rozsudok zaväzuje. Nariadené predbežné opatrenie bolo spôsobilé nárok zachovať, respektíve by tento cieľ zabezpečil včas vydaný rozsudok. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a škodou je nesporná.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu sú: nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť. Za nesprávny úradný postup v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb. pritom možno považovať konanie štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami. Prieťahy v súdnom konaní ale nemožno považovať za nesprávny úradný postup podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa so stanoviskom súdneho exekútora zo dňa 03.04.2009, potvrdením prijatia žiadosti zo dňa 24.09.2009, postúpením veci na vybavenie zo dňa 07.09.2009, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky U.. Ú. XXX/XX-XX, rozhodnutím ESĽP v Štrasburgu A. R. spol. s.r.o. v. Slovenská republika z 19.01.2010, výpisom z Obchodného registra SR, upovedomením o začatí exekúcie C. z 23.01.2008, uznesením NS SR XXCb/XXX/XX- XXX, sťažnosťou na prieťahy v konaní zo dňa 10.08.2004, rozsudkom NS SR zo dňa 06.09.2007 spis. zn. XObo/XX/XXXX, daňovými priznaniami spoločnosti Agrokontakt, s.r.o., vyjadrením Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. XXCb/XXX/XX- XXX zo dňa 05.11.2008, potvrdením z UniCredit Bank zo dňa 24.03.2005, exekútorským spisom C., spisom Okresného súdu Košice spis. zn. XXCbr/XX/XXXX, správou Katastra Rožňava z 14.04.2011, správou Daňového úradu Rožňava z 07.04.2011, výkazom ziskov a strát spoločnosti Agrokontakt, s.r.o. za obdobie r. 2002 až 2008 a súvahami za obdobie r. 2002 až 2008, výpisom z obchodného registra Okresného súdu Košice I, odd. s.r.o., vložka č. 10677/V, spisom Krajského súdu Košice spis.zn. XXCb/ XXX/XX, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 14.3.2005, č. k. XX T. XXX/XXXX-XXX, uložil odporcovi AGROKONTAKT, spol. s r.o., Rožňava, Jovická cesta č. 2081, Rožňava, IČO: 31 667 970, povinnosť zaplatiť navrhovateľovi A.R. s. r. o., Viničné, Športová č. 608/4, IČO: 34 104 267, istinu v sume 2.249.196,-- Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 503.088,-- € od 11.11.1992 do zaplatenia, zo sumy 39.288,-- Sk od 8.1.1992 do zaplatenia, zo sumy 58.820,-- Sk od 30.12.1992 do zaplatenia, zo sumy 1.648.000,-- Sk od 9.12.1992 do zaplatenia; priznal mu tiež náhradu trov konania v sume 302.419,-- Sk na účet navrhovateľa a 56.168,-- Sk na účet jeho právnej zástupkyne. Predmetný rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 6.9.2007, sp.zn. X F. XX/XXXX, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vo zvyšku rozsudok potvrdil. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 11.1.2006, č.k. U..Ú. XXX/XXXX- XX, vyslovil, že základné právo spoločnosti A.R., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. XX T. XXX/XXXX bolo porušené, prikázal Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX konať bez zbytočných prieťahov a spoločnosti A.R., spol. s r.o., priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,-- Sk. Z nálezu vyplýva, že krajský súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nepreukázal vo veci relevantnú procesnú činnosť, od 29.4.1998 do 16.11.1998, t. j. viac ako 6 mesiacov, od 4.2.1999 do 29.9.1999, t. j. viac ako 7 mesiacov, od 17.2.2000 do 7.11.2000, t. j. viac ako 8 mesiacov, od 24.9.2002 do 12.2.2003, t. j. takmer 5 mesiacov, spolu 2 roky; zo spisu nezistil v dovtedajšom priebehu konania žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodnila záver o takej zložitosti posudzovanej veci, ktorý by mohla negatívne ovplyvniť, resp. odôvodniť, dovtedajší priebeh a dĺžku konania; tiež nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka podstatným spôsobom prispela k dovtedajšej dĺžke konania a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu. Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom zo dňa 9.2.2010 rozhodol o sťažnosti navrhovateľa č. XXXXX/XX proti Slovenskej republike tak, že sťažnosť navrhovateľa týkajúcu sa neprimeranej dĺžky konania vyhlásil za prijateľnú a zvyšok sťažnosti vyhlásil za neprijateľnú. V uvedenom rozsudku ESĽP konštatoval, že celková dĺžka konania posudzovaného obdobia nebola zlučiteľná s právom navrhovateľa na konanie v primeranej lehote. ESĽP uviedol, že po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky konanie pokračovalo viac ako 2 roky a 10 mesiacov na dvoch stupňoch, pričom berúc do úvahy, že súdu trvalo takmer 5 mesiacov, aby si vyžiadal potrebné doklady pre rozhodnutie o trovách konania a ďalších 5 mesiacov, kým vydal rozhodnutie o trovách konania, ESĽP aj dĺžku ďalšieho konania považoval za neprimeranú. Listom zo dňa 29.6.2009 žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Krajského súdu Košice vo veci vedenej pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 24.9.2009, číslo: XXXXX/XXXX-XXX/XX, oznámilo žalobcovi, že vzhľadom na to, že súdne konanie na Krajskom súde Košice vo veci vedenej pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 začalo pred 1.7.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z.z., na právne posúdenie predmetnej žiadosti sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. (§ 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
5. Zo záveru odborného stanoviska č. X/XXXX, ktoré vypracovala znalkyňa B.. U.. G. A., T.., vyplynulo, že rok 1998 bol pre spoločnosť AGROKONTAKT, spol. s r.o., Rožňava, najatraktívnejší, kedy táto spoločnosť vlastnila najväčšiu účtovnú hodnotu majetku a dosahovala najväčšie výnosy. V danom roku dosiahla zároveň najväčšiu stratu v analyzovanom období. Najväčšiu časť majetku však tvorila finančná investícia. V tomto roku previedla časť svojho nehnuteľného majetku na iné subjekty, medzi ktorými sa nachádzala aj spriaznená osoba. V roku 1999 už nastalo zníženie podnikateľskej činnosti, kedy spoločnosť začala postupne znižovať svoje finančné investície a následne predala zvyšok svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Do konca analyzovaného obdobia jej zostala investícia v spoločnosti RovAgro, s.r.o., v účtovnej hodnote 9.100.000,-- Sk.
6. Zo spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. X C. XXX/XXXX súd zistil, že exekúcia proti povinnému AGROKONTAKT, spol. s r.o., Rožňava, Jovická cesta č. 2081, o vymoženie sumy 8.840,90,-- Sk, s príslušenstvom, bola uznesením zo dňa 22.2.2006, č. k. X C. XXX/XXXX-XX, zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného.
7. Zo spisu Okresného súdu Rožňava sp. n. X C. XXXX/XXXX súd zistil, že exekúcia proti povinnému AGROKONTAKT, spol. s r.o., bola uznesením zo dňa 26.4.2007, č.k. X C. XXXX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.6.2007, zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Vymáhaná pohľadávka pritom predstavovala sumu 4.800,- Sk, s príslušenstvom.
8. Zo spisu súdneho exekútora O.. O. I. sp.zn. C. XXXX/XX súd zistil, že dňa 13.12.2007 podal žalobca A.R., spol. s r.o., Viničné, Športová č. 608/4, návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.3.2005, sp.zn. XX T. XXX/XXXX, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.9.2007, sp.zn. 6 Obo 44/2006 (právoplatné dňa 4.10.2007). Pohľadávka oprávneného predstavovala sumu 2.249.196,- Sk s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 503.088,-Sk od 11.11.1992 do zaplatenia, zo sumy 39.288,- Sk od 8.1.1992 do zaplatenia, zo sumy 58.820,- Sk od 30.12.1992 do zaplatenia, zo sumy 1.648.000,- Sk od 8.12.1992 do zaplatenia, spolu s trovami právneho zastúpenia pri exekúcii v sume 28.084,-Sk a trovami exekúcie. Poverenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.1.2008, č. XXXXXXXXXX, bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23.1.2008. Za účelom zistenia majetku povinného - spoločnosti AGROKONTAKT, spol. s r.o., súdny exekútor vykonal dopyty na Okresný dopravný inšpektorát Rožňava, kataster nehnuteľností, finančné inštitúcie: Československá obchodná banka, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s., vyzval na súčinnosť povinného, aby podal vyhlásenie o svojom majetku a predložil príslušné daňové doklady. Na základe predloženého zoznamu pohľadávok k dátumu 31.12.2007 evidoval povinný pohľadávky spolu v sume 906.156,63 Sk. V prípise zo dňa 3.4.2009 súdny exekútor konštatoval, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, pričom ďalšie úkony iba navýšia trovy exekúcie a predloží vec súdu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. XX T. XX/XXXX súd zistil, že uznesením zo dňa 7.1.2009, č.k. XX T. XX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2009, bola spoločnosť AGROKONTAKT, spol. s r.o., Rožňava, Jovická cesta č. 2081, IČO: 31 667 970, zrušená bez likvidácie ku dňu právoplatnosti uznesenia.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom zo dňa 11.1.2013, č.k. XX T. XX/XXXX-XXX, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 74.659,62 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
11. Proti tomuto čiastočnému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. l písm. f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Otázka, či určité skutočnosti a udalosti vonkajšieho sveta sú vo vzťahu príčinnej súvislosti, je otázkou skutkovou. Právnym posúdením je otázka, medzi ktorými právnymi skutočnosťami je potrebné vzťah príčinnej súvislosti zisťovať a posudzovať. Zdôraznil odborné stanovisko č. 8/2012 vypracované v prejednávanej veci znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling B.. U.. G. A., T.., na určenie stavu a štruktúry majetku a záväzkov spoločnosti AGROKONTAKT, spol. s r.o., ako dlžníka navrhovateľa. Z neho vyplýva, že spoločnosť AGROKONTAKT, spol. s r.o., v roku 1998 disponovala majetkom s účtovnou hodnotou 44 742 tis. Sk. Podstatnou zložkou účtovného majetku tvorila finančná investícia do nadobudnutia obchodných podielov spoločností Biokomerz, s.r.o., RovAgro s.r.o., AGROPOL Rožňava, s.r.o. Trhovú hodnotu, teda reálnu hodnotu obchodných podielov na trhu, nebolo možné určiť. V roku 1998 spoločnosť AGROKONTAKT, spol. s r.o., previedla svoje nehnuteľnosti na spoločnosti RDK, s.r.o., RovAgro s.r.o. Počnúc rokom 2001 spoločnosť AGROKONTAKT, spol. s r.o., o budovách neúčtovala, z čoho možno usúdiť, že žiadne nehnuteľnosti už nevlastnila. Od roku 1998 spoločnosť AGROKONTAKT, spol. s r.o., dosahovala stratu, ktorá sa zvyšovala, v roku 1999 utlmila svoju činnosť a od roku 2000 prakticky nevykonávala aktívnu podnikateľskú činnosť. Majetok spoločnosti AGROKONTAKT, spol. s r.o. bol tvorený pohľadávkami z minulých rokov, u ktorých znalkyňa konštatovala, že išlo o nevymožené pohľadávky, investíciou do obchodných spoločností, ktorá investícia bola sčasti predaná za cenu nižšiu ako predstavovala jej účtovná hodnota a časť investície poklesla. Všetky analyzované hodnoty sú účtovnými hodnotami, ktoré nemusia vyjadrovať reálnu objektivizovanú hodnotu. Rok 1998 bol v spoločnosti AGROKONTAKT, spol. s r.o., najaktívnejším, kedy vlastnila najväčšiu účtovnú hodnotu majetku a dosahovala účtovne najväčšie výnosy, ale zároveň aj rok, v ktorom dosiahla najvyššie straty. V tom roku previedla časť svojho nehnuteľného majetku na iné personálne spriaznené osoby. Od roku 1999 spoločnosť utlmila svoju podnikateľskú činnosť, predala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a do konca analyzovaného obdobie jej zostala len investícia v spoločnosti RovAgro s.r.o. v účtovnej hodnote 9 100 tis. Sk. Znamená to, že daná spoločnosť skončila s podnikaním v roku 1999, v roku 2000 predala všetok svoj nehnuteľný majetok a počnúc rokom 1998 spoločnosť realizovala len stratu, nedisponovala žiadnym majetkom, z ktorého by mohla byť vymožená pohľadávka navrhovateľa už koncom roka 2000. V odbornom posudku sa uvádzajú len účtovné hodnoty majetku spoločnosti AGROKONTAKT, spol. s r.o., avšak nie jej reálny majetok. Reálne hodnoty majetku spoločnosti, napr. pohľadávky spoločnosti voči tretím subjektom, nie sú spôsobilé k tomu, aby z nich bola uspokojená pohľadávka žalobcu, ak neboli vymožiteľné od tretích subjektov. Ani v obchodnom registri zapísané základné imanie spoločnosti nedáva relevantnú informáciu o skutočnej reálnej hodnote majetku spoločnosti, vypovedá len o jeho nominálnej hodnote v čase zápisu v obchodnom registri. Podľa žalovaného žalobca by nebol uspokojený bez ohľadu na dĺžku pôvodného súdneho konania; vychádzal z informácie, že voči spoločnosti sa viedlo viacero súdnych exekúcií, napr. na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. X C. XXX/XXXX, X C. XXXX/XXXX, na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. X C. XXX/XXXX. Z nich vyplýva, že spoločnosť nebola schopná uhrádzať už dlhé obdobie svoje záväzky. Pri posudzovaní obdobia, kedy by mohlo teoreticky dôjsť k ukončeniu pôvodného súdneho konania, je potrebné toto obdobie vyhodnotiť vzhľadom na posúdenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ústavný súd Slovenskej republiky posudzoval dĺžku súdneho konania od začatia konania v roku 1998 do novembra 2005, celková doba zbytočných prieťahov trvala viac ako dva roky. Súdny spor bol ukončený právoplatne v roku 2007, súdny spis bol predložený najvyššiemu súdu v roku 2006; vzhľadom na podané odvolania by konanie a rozhodovanie vo veci nebolo ukončené skôr ako v roku 2004. Navrhovateľ podal návrh na súdnu exekúciu až po dvoch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia. Ani v prípade prejednania a rozhodnutia vo veci bez zbytočných prieťahov konštatovaných ústavným súdom by pohľadávka žalobcu voči spoločnosti AGROKONTAKT, spol. s r.o., nebola uspokojenou, vzhľadom na spomenuté odborné stanovisko. Žalobcom namietaný nesprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní, resp. zamietnutí, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ani podľa zákona č. 58/1969 Zb.; nešlo ani o nezákonné rozhodnutie, pretože rozhodnutie zostalo platné, nedošlo k jeho zrušeniu, k zmene. Naopak bolo potvrdené. Bez ohľadu na to, či súd posúdi nárok žalobcu podľa zákona č. 58/1969 Zb., alebo podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v oboch prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá je založená na kumulatívnom splnení troch základných podmienok: existencia nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. preukázaním tej skutočnosti, že ak by k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, nevznikla by škoda. Zdôraznil, že o príčinnú súvislosť ide vtedy, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou priamy, bezsprostredný, nesprostredkovaný, vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť nenastáva; nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V prejednávanej veci medzi prieťahmi v súdnom konaní a žalobcom uplatňovanou škodou neexistuje žiadna príčinná súvislosť, nakoľko pohľadávka žalobcu sa stala nevymožiteľnou z dôvodu ukončenia činnosti spoločnosti (AGROKONTAKT, spol. s r.o.), ku ktorej došlo bez akejkoľvek súvislosti s vedeným súdnym konaním. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
12. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu odmietol názor, že nevydanie navrhnutého predbežného opatrenia (pravdaže pri objektívnej opodstatnenosti) vo svetle následných faktov nie je porušením práva na úrovni nesprávneho úradného postupu. Pri presadzovaní tohto názoru v pozitívnom zmysle sa možno oprieť o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. U.. Ú. XX/XXXX, v dôsledku čoho je potrebné solventnosť (ak má byť návrh a opatrenie efektívne) odporcu posudzovať k príslušnému dátumu rozhodnutia. V prejednávanej veci je i z tohto hľadiska napadnutý rozsudok vecne správny a ako taký ho navrhol potvrdiť.
13. Odvolací súd preskúmal vec súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa nemožno potvrdiť a ani zmeniť.
14. V odôvodení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v konaní zostalo nepochybné, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 14.3.2005 č. k. XX T. XXX/XXXX-XXX, uložil žalovanému AGROKONTAKT, spol. s r.o., Rožňava, Jovická cesta č. 2081, Rožňava, IČO: 31 667 970, povinnosť zaplatiť žalobcovi (aj v prejednávanej veci) spoločnosť A.R. s. r. o., Viničné, Športová č. 608/4, IČO: 34 104 267, istinu v sume 2.249.196,-- Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 503.088,-- € od 11.11.1992 do zaplatenia, zo sumy 39.288,-- Sk od 8.1.1992 do zaplatenia, zo sumy 58.820,-- Sk od 30.12.1992 do zaplatenia, zo sumy 1.648.000,-- Sk od 9.12.1992 do zaplatenia; priznal mu tiež náhradu trov konania v sume 302.419,-- Sk na účet žalobcu a 56.168,-- Sk na účet jeho právnej zástupkyne. Predmetný rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 6.9.2007, sp.zn. X F. XX/XXXX, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vo zvyšku rozsudok potvrdil. Konanie začalo v marci 1998, právoplatne skončilo (v istine) v roku 2007. Zostalo tiež nepochybné, že povinný subjekt AGROKONTAKT, spol. s r.o., Rožňava, Jovická cesta č. 2081, Rožňava, IČO: 31 667 970, bol zrušený bez likvidácie ku dňu 7.5.2009 bez právneho nástupcu. Exekučné konanie vedené u súdneho exekútora O.. O. I. pod sp.zn. C. XXXX/XXXX začalo dňa 13.12.2007, kde sa žalobca domáhal uspokojenia nárokov vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.3.2005, sp.zn. XX T. XXX/XXXX, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.9.2007, sp.zn. X F. XX/XXXX (právoplatné dňa 4.10.2007); pohľadávka oprávneného predstavovala sumu 2.249.196,-- Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 503.088,-- Sk od 11.11.1992 do zaplatenia, zo sumy 39.288,-- Sk od 8.1.1992 do zaplatenia, zo sumy 58.820,-- Sk od 30.12.1992 do zaplatenia, zo sumy 1.648.000,-- Sk od 8.12.1992 do zaplatenia, spolu s trovami právneho zastúpenia pri exekúcii v sume 28.084,--Sk a trovami exekúcie. Poverenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.1.2008, č. XXXXXXXXXX, bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23.1.2008. V apríli 2009 súdny exekútor mal preukázané, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, pričom ďalšie úkony iba navýšia trovy exekúcie, a teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; predložil vec súdu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Zhodne so súdom prvého stupňa aj odvolací súd dôvodil, že neuspokojená pohľadávka priznaná žalobcovi súdnym rozhodnutím, spolu s príslušenstvom, ktorá nebola povinným - spoločnosťou AGROKONTAKT, spol. s r.o., dobrovoľne splnená, ale ani v exekučnom konaní vymožená, keď povinný nemal žiaden majetok a neskôr zanikol bez právneho nástupcu, predstavuje škodu. Napokon je nepochybné, že Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva, vyslovili, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX došlo k zbytočným prieťahom, že žalobcovi bola priznaná náhrada v sume 30.000,-- Sk.
15. S prvým dôvodom uvádzaným žalobcom v prejednávanej veci a spočívajúci v tom, že Krajský súd v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX nenariadil na jeho návrh predbežné opatrenie, ktorým by zabezpečil majetok žalovaného, sa súd prvého stupňa podrobne nezaoberal, čo ale nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia. Len pre úplnosť odvolací súd dôvodí, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd (Najvyšší súd Slovenskej republiky) ako vecne a právne správne potvrdil. V neskoršom období mimoriadny opravný prostriedok podaný nebol, žalobca neuvádzal inak, a teda uznesenie súdu prvého stupňa, ale ani odvolacieho súdu, nebolo nikdy zrušené pre nezákonnosť; je právoplatné, vykonateľné, má náležitosti zákonného rozhodnutia súdu a je záväzné. Takýmto rozhodnutím nemožno potom namietať nezákonnosť rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, odôvodňovať nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., resp. zákona č. 58/1969 Zb. Inak neuvádza ani žalobcom spomenuté rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (zo dňa 18.7.2000) sp. zn. U.. Ú. XX/XXXX. Ním Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosť z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci (základom sťažnosti bolo nariadenie predbežného opatrenia).
16. Súd prvého stupňa sa ale dopustil pochybenia pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. XX T. XXX/ XXXX konať plynulo a bez prieťahov (nesprávny úradný postup), spočívajúceho v tom, že z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a následne vec nesprávne právne posúdil. Vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, správnym smerom, ale vykonané dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 132 O.s.p. Osobitne dostatočne sa nezaoberal odborným stanoviskom č. 8/2012 vypracovaným v prejednávanej veci znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling B.. U.. G. A., T.., na určenie stavu a štruktúry majetku a záväzkov spoločnosti AGROKONTAKT, spol. s r.o., ako dlžníka žalobcu. Z neho totiž vyplýva, že spoločnosť AGROKONTAKT, spol. s r.o., už v roku 1998 dosahovala stratu, ktorá sa zvyšovala, v roku 1999 utlmila svoju činnosť a od roku 2000 prakticky nevykonávala aktívnu podnikateľskú činnosť. Konanie na Krajskom súde v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX začalo v marci 1998. Z rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvého stupňa s touto skutočnosťou vysporiadal, či na strate majetku odporcu (AGROKONTAKT, spol. s r.o.) sa podieľal súd a ako, v akom rozsahu, kedy, kým presne; neodôvodnil prečo dospel k záveru, že vyslovené prieťahy v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nálezom zo dňa 11.1.2006, sp. zn. U.. Ú. XXX/XXXX (od 29.4.1998 do 16.11.1998, t. j. viac ako 6 mesiacov, od 4.2.1999 do 29.9.1999, t. j. viac ako 7 mesiacov, od 17.2.2000 do 7.11.2000, t. j. viac ako 8 mesiacov, od 24.9.2002 do 12.2.2003, t. j. takmer 5 mesiacov, spolu 2 roky), a teda či tieto prieťahy, a neskôr prieťahy vyslovené ESĽP, ako nesprávny úradný postup súdu prvého stupňa tvorili jednoznačnú, nezameniteľnú, nesprostredkovateľnú, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody žalobcu a nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX.
17. Je notorietou, že zodpovednosť štátu je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie); štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené aj ďalšie podmienky zodpovednosti: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Zákon č. 514/2003 Z.z. je (ale aj zákon č. 59/1969 Zb.) bol vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia len vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, ale z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, z funkcie alebo z cieľov tejto činnosti. Správnosť úradného postupu treba posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia pravidiel stanovených procesným predpisom, porušenie lehôt tam uvádzaných, pretože znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo spôsobom, ktorý zakotvil právny predpis.
18. Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, a tak treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (Občiansky zákonník), podľa ktorej škodu treba vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je rovnako podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom (bezprostredným) tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha [test (conditio sine qua non) spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie], či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X T. XX/ XXXX, X A. T. XX/XXXX, X T. XX/XXXX, X A. T. XX/XXXX, X. XX/XXXX, X. X/XXXX).
19. Odvolací súd ďalej uviedol, že v konaní doteraz nie je nad akúkoľvek pochybnosť, nadväzne na vyššie uvedené zákonné zásady preukázané, že prieťahy spôsobené Krajským súdom Košice vo veci vedenej pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX (od 29.4.1998 do 16.11.1998, t. j. viac ako 6 mesiacov, od 4.2.1999 do 29.9.1999, t. j. viac ako 7 mesiacov, od 17.2.2000 do 7.11.2000, t. j. viac ako 8 mesiacov, od 24.9.2002 do 12.2.2003, t. j. takmer 5 mesiacov, spolu 2 roky; a neskôr) sú tou priamou, bezprostrednou, neprerušenou, nesprostredkovanou príčinnou súvislosťou, že bez prieťahov by ku škode nedošlo; alebo že základnou príčinou vzniku škody, bez ohľadu na prieťahy v konaní, bola insolventnosť spoločnosti AGROKONTAKT, spol. s r.o. už v roku 1998, 1999. Okrem toho z rozsudku nevyplýva, či a ako súd prvého stupňa posúdil sumu 30.000,-- Sk, ktorú ako náhradu za prieťahy v konaní priznal navrhovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky.
20. Odvolací súd preto napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. h/, ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní, súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), zopakuje dokazovanie, prípadne doplní dokazovanie, ak jeho potreba v konaní vyvstane (§ 120 ods. l O.s.p.). Vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo, v ich vzájomných súvislostiach, nadväzne na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany (§ 132 O.s.p.), osobitne vo vzťahu príčiny vzniku škody a čoho bola následkom; či prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX, alebo nemajetnosť zodpovedného subjektu (spoločnosť AGROKONTAKT, spol. s r.o., Rožňava, Jovická cesta č. 2081, IČO: 31 667 970). Pomôckou nepochybne bude zistenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná; posúdenie, či by vymožiteľnosť práva nastala aj vtedy, ak by konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. XX T. XXX/XXXX bolo právoplatne a vykonateľne v prospech žalobcu skončené už v roku 1998 a žalobca by podal návrh na vykonanie exekúcie dva mesiace po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (v istine spolu s úrokmi z omeškania), tak ako sa to stalo (exekučný titul nadobudol právoplatnosť v istine spolu s úrokmi z omeškania dňa 4.10.2007, žalobca podal u súdneho exekútora O.. O. I. návrh na vykonanie exekúcie dňa 13.12.2007; zostal vedený pod sp.zn. C. XXXX/XXXX), majúc pritom na zreteli vyššie uvedené zákonné zásady.
21. Žalobca v konaní poukazoval na to, že účtovná hodnota obchodného podielu spoločnosti Agrokontakt s.r.o. v spoločnosti RovAgro s.r.o. v sume 9.100.000,-Sk bola do roku 2006 minimálne trhovou hodnotu. Po roku 2000 spoločnosť Agrokontakt s.r.o. získala bonitný majetok vo forme finančnej investície do dcérskej spoločnosti a mala nehnuteľný majetok v hodnote 2.489.000,-Sk, ktorý bol v roku 2001 predaný za sumu 2.495.000,-Sk.
22. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na záveroch vyplývajúcich z odborného stanoviska podľa ktorých nie je zrejmé, aký majetok, a či vôbec nejaký spoločnosť Agrokontakt s.r.o. mala v rozhodnom období, nakoľko v odbornom stanovisku sa uvádza, že všetky analyzované hodnoty sú účtovné a nejedná sa o hodnoty reálne.
23. V konaní vypočutá znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že spoločnosť Agrokontakt s.r.o. v roku 1998 disponovala majetkom 44.700.000 Sk, z toho dominantnú časť tvorila finančná investícia v sume 30.178.000,-Sk do obchodnej spoločnosti RovAgro, s.r.o., ktorá bola do spoločnosti RovAgro s.r.o. vložená ako peňažný vklad, v roku 1999 znížila svoju kapitálovú účasť v spoločnosti RovAgro s.r.o. o 5.078.000,-Sk, pričom je možné predpokladať, že výťažok z predaja tejto investície spoločnosť použila k zníženiu krátkodobých záväzkov z obchodného styku. V roku 2000 celkový majetok spoločnosti tvoril 30.882.000,-Sk, z toho dominantnou časťou bola finančná investícia 25.100.000,-Sk v spoločnosti RovAgro s r.o.. Spoločnosť dosiala tržby na úrovni 85.000,-Sk, utlmovala svoju činnosť. Okrem finančnej investície sa v spoločnosti Agrokontakt s.r.o. nachádzal hmotný investičný majetok v podobe stavieb so zostatkovou hodnotou 2.485.000,-Sk, z ostatného priamo zexekvovateľného majetku to boli finančné prostriedky na účte v sume 21.000,-Sk, v účtovníctve sa nachádzali krátkodobé pohľadávky v objeme 3.216.000,-Sk, ktoré predstavujú možnosť budúcich príjmov, v prípade ich uhradenia. V roku 2001 celkový majetok spoločnosti bol 12.305.000,-Sk, z tejto sumy dominantnú časť tvoril podiel v spoločnosti RovAgro s.r.o., ktorého účtovná hodnota klesla zo sumy 16.000.000 Sk na sumu 9.100.000,-Sk. Túto finančnú investíciu spoločnosť speňažila iba na úrovni 268.000,-Sk, čo predstavuje príjem za predaj časti obchodného podielu, avšak nie je možné zistiť, či sa stal aj reálnym príjmom, nakoľko tieto peniaze mohli byť len účtovné, dalo by sa to zistiť analýzou peňažného denníka. Z ostatného majetku evidovala spoločnosť len krátkodobé pohľadávky v objeme 3.216.000,-Sk, avšak ich kvalita nie je známa, t.j. či boli vymožiteľné, po lehote splatnosti, spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na bankovom účte v sume 40.000,-Sk, o budovách už neúčtovala. V roku 2002 sa štruktúra majetku prakticky nezmenila, v spoločnosti RovAgro s r.o. naďalej ostávala finančná investícia v sume 9.100.000,-Sk, ktorá však nepredstavuje peniaze v hotovosti ani na účte. To isté platí aj na roky 2003 a 2004. V rokoch 2000 - 2004 spoločnosť Agrokontakt s.r.o. prakticky nevykonávala žiadnu aktívnu podnikateľskú činnosť, spoločnosť bola v strate celé analyzované obdobie. Znalkyňa taktiež uviedla, že v celom analyzovanom období bol stav obežného majetku menší ako stav krátkodobých záväzkov, čo znamená, že ak by spoločnosť predala celý svoj obežný majetok, t.j. speňažila všetky svoje zásoby, vymohla všetky svoje pohľadávky a vyčerpala celú peňažnú hotovosť na účtoch, nemohla by zaplatiť, svoje krátkodobé záväzky.
24. Podľa § 3 ods. 1 písm. d, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
25. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
26. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
27. Proti štátu možno uplatňovať nárok na náhradu škody z dôvodu prieťahov v konaní za predpokladu, že je bezpečne preukázané, že nesprávny úradný postup, ktorý má spočívať v tom, že súd nerozhodol v konaní bez prieťahov, viedol k strate pohľadávky oprávnenej osoby (z titulu zodpovednosti za škodu) voči osobe povinnej. Príčinná súvislosť medzi vznikom tvrdenej škody a nesprávnym úradným postupom súdu je daná, ak je preukázané, že nebyť takéhoto porušenia povinnosti, ku škode by podľa obvyklého chodu vecí nedošlo (oprávnená osoba by nárok úspešne vymohla voči osobe povinnej), pričom oprávnená osoba prišla o možnosť úspešne vymôcť nárok voči osobe povinnej práve v dôsledku porušenia tejto povinnosti. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú prieťahmi v konaní je teda daná vtedy, ak by nečinnosť súdu v konaní bola rozhodujúcou príčinou, pre ktorú oprávnená osoba prišla o možnosť uspokojenia svojho nároku. Štát v takomto prípade zodpovedá oprávnenej osobe za to, že nepostupoval tak, aby jej poskytol ochranu práva, teda zodpovedá za dobu nečinnosti, teda za dobu prieťahov.
28. V predmetnej veci bola žaloba na zaplatenie pohľadávky žalobcu podaná na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.3.1998 a bola vedená pod č. k. XXCb XXX/XXXX. Konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené dňa 4.10.2007. Nálezom Ústavného súdu zo dňa 11.1.2006, č. U.. Ú. XXX/XX - XX, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval nečinnosť Krajského súdu v Košiciach v predmetnej veci v období:
- od 29. apríla 1998 (žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu) do 16. novembra 1998 (krajský súd zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej), t. j. 6 mesiacov a 18 dní
- od 4. februára 1999 (pojednávanie, ktoré sa z objektívnych dôvodov - "uloženie bomby v priestoroch budovy súdu" nekonalo) do 29. septembra 1999 (krajský súd nariadil pojednávanie), t. j. 7 mesiacov a 25 dní
- od 17. februára 2000 (sťažovateľka predložila krajskému súdu požadované listiny) do 7. novembra 2000 (krajský súd nariadil pojednávanie), t. j. 8 mesiacov a 21 dní
- od 24. septembra 2002 (sťažovateľka upresnila označenie žalovanej) do 12. februára 2003 (krajský súd nariadil pojednávanie), t. j. 4 mesiace a 19 dní. Celková doba prieťahov konštatovaných Ústavným súdom Slovenskej republiky v predmetnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach tak predstavuje 2 roky, 3 mesiace a 23 dní. Ústavný súd Slovenskej republiky posudzoval obdobie od podania žaloby t.j. od 23.3.1998 do 9.11.2005.
29. Na základe sťažnosti žalobcu proti Slovenskej republike zo dňa 28.3.2006, vo veci vedenej pod č. XXXXX/XX, Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.1.2010 skonštatoval, že v čase vydania nálezu Ústavného súdu SR, konanie trvalo 7 rokov 9 mesiacov a 15 dní na dvoch stupňoch, čo považuje za neprimerane dlho. Po náleze Ústavného súdu SR konanie pokračovalo viac ako 2 roky a 10 mesiacov na dvoch stupňoch, pričom prijal záver, že celková dĺžka posudzovaného obdobia nebola zlučiteľná s právom sťažovateľa na konanie v primeranej lehote, čím bol porušený článok 6 ods. 1 Dohovoru. V rozhodnutí však súd neuviedol, akú dĺžku konania možno v danom prípade považovať za primeranú, ani nevymedzil obdobia, kedy malo dôjsť k prieťahom v konaní a na ktorom stupni. Napriek tomu, že súd má za to, že pokiaľ príslušný subjekt, zákonom na to oprávnený vysloví, že v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, mal by vo svojom rozhodnutí, resp. odpovedi na sťažnosť presne vymedziť obdobia, v ktorých tieto prieťahy vznikli, pretože je neprípustné, aby súd v konaní o náhradu škody prejudiciálne riešil otázku, v akom konaní a v akých obdobiach boli iným súdom, v inom konaní, spôsobené prieťahy, čím môže nastať situácia, že súd nižšieho stupňa hodnotí postup súdu vyššieho stupňa, pričom nemá žiadnu právomoc rozhodovať o prieťahoch v konaní ani hodnotiť postup iného súdu v konaní. Odhliadnuc však od uvedeného, ak teda súd mal v prejednávanej veci prihliadnuť na závery Európskeho súdu pre ľudské práva, a ak by aj odpočítal od celkovej doby prieťahov v konaní konštatovaných Ústavným súdom SR v jeho rozhodnutí ďalšie obdobia, kedy neboli nevykonané žiadne úkony, t.j. obdobie:
- od 23.4.2001 (spis predložený na Najvyšší súd SR) do 28.2.2002 (Najvyšší súd SR uznesením zrušil odvolaním napadnutý rozsudok), t.j. 10 mesiacov a 5 dní
- od 11.9.2003 (spis predložený Najvyššiemu súdu SR) do 5.10.2004 (nariadenie termínu pojednávania na Najvyššom súde SR), t.j. 12 mesiacov 24 dní, potom táto ďalšia doba predstavuje celkom 1 rok, 10 mesiacov a 29 dní a celková doba prieťahov v konaní predstavuje 4 roky, 2 mesiace a 22 dní.
30. Vychádzajúc z prieťahov v konaní konštatovaných Ústavným súdom SR, t.j. z doby 2 roky, 3 mesiace a 23 dní, by bolo možné uzavrieť, že ak by konanie na Krajskom súde v Košiciach prebiehalo bez prieťahov konštatovaných Ústavným súdom SR, potom by objektívne, pri slede udalostí, ktoré by za sebou nasledovali, mohlo byť právoplatne skončené najskôr v júni 2005 (4.10.2007 - 2 roky 3 mesiace 23 dní). Ak by sa odpočítavalo aj obdobie, v ktorom síce Ústavný súd SR neskonštatoval prieťahy v konaní, avšak na ktorého neprimeranú dĺžku poukázal Európsky súd pre ľudské práva, potom by bolo možné uzavrieť, že ak by konanie na Krajskom súde v Košiciach prebiehalo bez prieťahov, potom by pri slede udalostí, ktoré za sebou nasledovali, mohlo byť právoplatne skončené najskôr v mesiaci júl 2003 (4.10.2007 - 4 roky 2 mesiace 22 dní). K uvedenému dátumu však treba pripočítať obdobie ďalších 2 mesiacov, kým žalobca podal návrh na exekúciu a následne obdobie, kedy bolo vydané poverenie súdom, kedy súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, žiadal o zaslanie podkladov k zisteniu o majetku povinného, t.j. ďalšie 2 mesiace, teda pri bežnom slede udalostí by súdny exekútor mohol začať s exekúciou zisteného majetku povinného najskôr v novembri 2003, pričom podľa názoru súdu trvanie súdneho sporu v období 5 rokov na dvoch stupňoch nemožno považovať za neprimerane dlhé a to aj s prihliadnutím na dĺžku konania na samotnom Európskom súde pre ľudské práva Súde, ktoré trvalo na jednom stupni takmer 4 roky.
31. Vychádzajúc z uvedených skutočností a doplneného dokazovania, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, žalobu žalobcu zamietol, keď dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. XX T. XXX/XXXX a nevymožiteľnosťou žalobcovej pohľadávky, ktorá mu bola v tomto súdnom konaní právoplatne priznaná a to bez ohľadu na to, či by pri bežnom slede udalostí, ak by súd konal bez prieťahov, konanie na Krajskom súde v Košiciach vedené pod sp. zn. XX T. XXX/XXXX, bolo právoplatne ukončené v júni 2005 alebo v júli 2003.
32. Z doplneného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že spoločnosť Agrokontakt s.r.o. v roku 2000 výrazne utlmila svoju podnikateľskú činnosť a od roku 2001 nevykonávala už žiadnu aktívnu podnikateľskú činnosť. V celom analyzovanom období, t.j. 1998 až do 2004 bola v strate. Od roku 2001 sa jej celkový majetok v takmer nezmenenej štruktúre pohyboval v rozmedzí od 12.305.000,- Sk - 12.280.000,-Sk a pozostával z dvoch základných zložiek a to krátkodobých pohľadávok, ktoré síce môžu predstavovať možnosť budúcich príjmov, avšak len za predpokladu ich úhrady dlžníkmi, pričom kvalita týchto pohľadávok (lehota splatnosti, vymožiteľnosť, dlžníci) neboli známe. O tom, že sa jednalo o nevymožiteľné pohľadávky svedčí aj skutočnosť, že napriek tomu, že súdny exekútor dňa 12.5.2008 získal informáciu o zozname pohľadávok spoločnosti Agrokontakt s.r.o. k 31.12.2007, ktorých hodnota činila 906.156,63,-Sk, exekúcia nebola úspešná ani čiastočne. Rovnako nie je možné prehliadať ani tú skutočnosť, že proti spoločnosti Agrokontakt s. r.o. boli vedené viaceré exekúcie a to minimálne v konaní na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. X C. XXXX/XXXX, v ktorom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 30.11.2001, na vymoženie sumy 4.800-,Sk, trov exekúcie, právneho zastúpenia a iných trov, pričom exekučné konanie bolo uznesením zo dňa 26.4.2007 z dôvodu nemajetnosti povinného zastavené. Rovnako exekučné konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4 C. XXX/XXXX, v ktorom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 30.6.2003, na vymoženie sumy 8.840,90,-Sk, úrok z omeškania v sume 1.296,-Sk, trov konania, trov exekúcie, pričom aj v tomto prípade bolo exekučné konanie uznesením zo dňa 22.2.2006 z dôvodu nemajetnosti povinného zastavené. Napokon konanie vedené na Okresnom súde v Rimavskej Sobote vo veci vedenej pod sp. zn. X C. XXX/XXXX, v ktorom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 7.7.2003, na vymoženie sumy 9.532-,Sk a trov konania a rovnako nebolo skončené vymožením pohľadávky. Z obsahu listu, ktorý bol v exekučnej veci žalobcu, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. X C. XXX/XXXX, adresovaný Tatra bankou, a.s. súdnemu exekútorovi pri zisťovaní rozsahu majetku, taktiež vyplýva, že na majetok povinného - spoločnosť Agrokontakt s.r.o., boli vedené nielen vyššie uvedené exekúcie, nakoľko účet povinného bol zaťažený exekúciou a blokovaný v prospech exekúcie až do sumy 80.735,-Sk.
33. Druhou zložkou majetkovej štruktúry spoločnosti Agrokontakt s.r.o., bola v rokoch 2001 - 2004 kapitálová účasť spoločnosti Agrokontakt s.r.o. v spoločnosti RovAgro s r.o. (jednalo sa o finančnú investíciu v sume 9.100.000,-Sk). Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že povinný mal obchodný podiel v spoločnosti RovAgro s r.o. a z tohto bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku, k tomuto možno uviesť, že výška obchodného podielu je obvykle závisí od výšky vkladu do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. Obchodný podiel predstavuje inú veličinu ako vklad. Vklad spoločníka spočívajúci v peniazoch sa stáva majetkom spoločnosti a podnikateľ, ktorý nadobudol obchodný podiel, nemá nárok na vrátenie vkladu, t.j. vklad spoločnosti Agrokontakt s.r.o. do spoločnosti RovAgro s.r.o. v roku 1998 vo výške 30.178.000 Sk sa stal majetkom spoločnosti RovAgro s.r.o. v celom rozsahu. Obchodný podiel, ktorý týmto vkladom spoločnosť Agrokontakt s.r.o. získala v spoločnosti RovAgro s r.o., predstavuje nepeňažnú hodnotu, ktorá prislúcha spoločníkovi na základe vloženého vkladu a predstavuje mieru jeho účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti (§ 61 ods. 1 Obch. zákonníka). Prostredníctvom obchodného podielu sa spoločník zúčastňuje na správe spoločnosti; obchodný podiel teda predstavuje súhrn práv a povinností spoločníka voči spoločnosti, ktoré sa odvodzujú od vkladu vloženého do základného imania. Prostredníctvom obchodného podielu sa spoločník zúčastňuje na správe spoločnosti a prináleží mu podiel na zisku. Obchodný podiel spol. Agrokontakt s r.o. v spol. RovAgro s r.o. teda nepredstavoval reálnu peňažnú hodnotu, na ktorú má spoločnosť právny nárok. Až do 31.1.2002 skutočnosť, že spoločnosť Agrokontakt s.r.o. má v spoločnosti RovAgro s.r.o. obchodný podiel, pre exekútora neznamenala nič iné ako to, že spoločnosť Agrokontakt s.r.o., mala právo podieľať sa na riadení a zisku spoločnosti RovAgro s.r.o.. Ak by teda bol spoločnosti Agrokontakt s.r.o. vyplatený spoločnosťou RovAgro s.r.o. podiel na zisku, potom mohol byť exekvovaný, avšak iba spôsobmi, ktorý umožňoval zákon (§ 62 zákona č. 233/1995 Z.z.). Až novela exekučného poriadku účinného od 1.2.2002 umožnila exekúciu na obchodný podiel. Exekúcia obchodného podielu sa však nevykonáva jeho predajom na dražbe, ale predstavuje exekúciu na majetkovú zložku podielu, t.j. peňažné prostriedky, ktoré zodpovedajú vyrovnaciemu podielu povinného a to vychádzajúc z toho, že doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie nastávajú účinky zrušenia účasti povinného ako spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia (§ 148 ods. 3 Obch. zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že exekútor musí mať k dispozícii aj spoločenskú zmluvu. Obsah tejto spoločenskej zmluvy nie je známy ani súdu. Dôsledkom takéhoto spôsobu exekúcie, ktorého účinok vo vzťahu k povinnému je zánik jeho účasti v obchodnej spoločnosti, je vznik nároku na vyrovnací podiel. Postup pri výpočte vyrovnacieho podielu, jeho výška, ako aj splatnosť je určená Obchodným zákonníkom (§ 61 v spojení s § 150 ods. 2 Obch. zákonníka) a je určená na základe riadnej účtovnej závierky spoločnosti za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, pričom jeho výška je závislá od výšky splateného vkladu povinného k splateným vkladom ostatných spoločníkov a podľa tohto pomeru je určená podielom spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti, ktorý tvorí rozdiel medzi hodnotou obchodného majetku zníženou o záväzky spoločnosti; výška vyrovnacieho podielu tak môže mať aj zápornú hodnotu. Výška vyrovnacieho podielu preto nemá nič spoločné s hodnotou, v akej spoločnosť Agrokontakt s.r.o. evidovala svoju kapitálovú účasť v spoločnosti RovAgro s.r.o. v účtovníctve a už vôbec nepreukazuje možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu v tejto účtovne evidovanej hodnote, keď naviac podľa znalkyne trhová hodnota obchodného podielu by znamenala, že by sa musela ohodnotiť spoločnosť RovAgro s r.o. a až na základe takto stanovenej trhovej hodnoty podniku by bolo možné určiť trhovú hodnotu obchodného podielu. Je však potrebné uviesť, že z hľadiska exekúcie obchodného podielu, nemá stanovenie trhovej hodnoty obchodného podielu žiaden význam. Žalobca teda nepreukázal, že v prípade, ak by konanie na Krajskom súde v Košiciach vedené pod sp. zn. XX T. XXX/XX prebiehalo bez zbytočných prieťahov a bolo by právoplatne skončené najskôr v júli 2003, jeho pohľadávka by bola v exekučnom konaní z majetku povinného bezpečne upokojená.
34. Vychádzajúc z uvedeného, súd nemal v konaní preukázané a to bez akýchkoľvek pochybností priamu, bezprostrednú, neprerušenú a nesprostredkovanú príčinnú súvislosť medzi prieťahmi spôsobenými v konaní vedenom na Krajskom súde Košiciach pod sp. zn. XX T. XXX/XX a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v podobe možnosti úspešne vymôcť svoj súdom priznaný nárok. Úvahy žalobcu o vymožiteľnosti jeho pohľadávky v prípade, ak by konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. XXCb XXX/XX prebiehalo bez prieťahov, sú čisto hypotetické, nepodložené reálne exitujúcim majetkom povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a upokojiť v exekučnom konaní.
35. Napokon treba uviesť, že pokiaľ aj žalobca poukazoval na to, že záväzky spoločnosti nie sú pre exekútora významné, nie je možné v tejto súvislosti prehliadať, že záväzok spoločnosti = pohľadávka veriteľa, t.j. ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania, nielen žalobca mal záujem exekučne uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka. Voči spoločnosti mali pohľadávky mnohé ďalšie subjekty, pričom len záväzky z obchodného styku (ak sa neberú do úvahy záväzky voči subjektom s rozhodujúcim vplyvom, daňové záväzky a ostatné záväzky) predstavovali v roku 2000 objem 5.102.000,-Sk a v rokoch 2001
- 2004 objem 5.125.000,-Sk, keď zároveň podľa znalkyne v celom analyzovanom období (od r. 1998 do roku 2004) bol stav obežného majetku spoločnosti Agrokontakt s.r.o. menší ako stav krátkodobých záväzkov, čo znamená, že ak by spoločnosť predala celý svoj obežný majetok, t.j. speňažila by všetky svoje zásoby, vymohla všetky svoje pohľadávky a vyčerpala celú peňažnú hotovosť na účtoch, nemohla by zaplatiť svoje krátkodobé záväzky. Pokiaľ teda neboli záväzky významné pre exekútora, boli významné z hľadiska posúdenia celkovej schopnosti spoločnosti tieto plniť a teda aj vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, ktorá nemala žiadne prioritné postavenie pred pohľadávkami ostatných veriteľov. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na prebiehajúce exekučné konania začaté ešte v roku 2001, 2003 pre výrazne nižšie pohľadávky ako je pohľadávka žalobcu, ktoré neboli úspešne vymožené z dôvodu nemajetnosti povinného.
36. Skutočnosti na ktoré poukazoval žalobca ohľadom uprednostňovania veriteľa, ohľadom prevodov majetku medzi spriaznenými osobami sú vzhľadom na predchádzajúce závery súdu právne irelevantné. Pokiaľ naviac žalobca mal vedomosť o spáchaní trestného činu konkrétnou osobou, mal možnosť podať trestné oznámenie a v prípade, ak mu konaním takejto osoby vznikla škoda, mal právo uplatniť si jej náhradu v trestnom konaní. Rovnako, ak podľa žalobcu, zo správania dlžníka bolo evidentné, že robí opatrenia, aby sa vyhol plneniu, tak ako uvádza vo svojej žalobe, mal možnosť brániť sa odporovacou žalobou, čo však neurobil.
37. O trovách konania žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), podľa ktorého v konaní úspešnému žalovanému patrí proti žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.