Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Cpr-14-2015.pdf
PDF · 103.66 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/14/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Bochnovič, s miestom podnikania: Gen. Svobodu 692/16, 089 01 Svidník, IČO: 10 781 439 zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice proti žalovanému: N. W., T.. X.X.XXXX, H. Y. XXXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 250 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.6.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 250 eur s prísl. s tým, že „žalovaný ako zamestnanec vykonával pre neho prácu vodiča kamiónovej dopravy na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 27.2.2015. Počas trvania pracovného pomeru mal vykonať ako vodič cestu do Nemecka a späť. Za týmto účelom prevzal na cestu od žalobcu ako zamestnávateľa hotovosť vo výške 250 eur ako zálohu na dojednanú odmenu. Žalovaný sa uvedenej pracovnej cesty z osobných dôvodov nezúčastnil. Žalobca ho vyzval k vydaniu majetkového prospechu ústne i písomnou výzvou zo dňa 17.4.2015“.
2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že „dňa 26.2.2015 obdržal od žalobcu ceniny na pracovnú cestu a to povolenia, pečiatky, cestovné dokumenty a hotovosť vo výške 250 eur. Po ukončení pracovnej cesty, ktorá trvala 3 dni telefonicky kontaktoval pána D., nakoľko mu bolo povedané konateľom, že všetko má riešiť s ním. Pán D. mu určil odovzdať všetky ceniny vrátnikovi na firmy H.. Vrátnik od neho prevzal povolenie, pečiatku, cestovné dokumenty a hotovosť 250 eur v priehľadnom obale formátu A4. Keďže na pokyn pána Vargu spomínané ceniny a hotovosť odovzdal, tak on ako riaditeľ so zodpovednosťou si danú skutočnosť vo vlastnom záujme musel odkontrolovať, najneskôr na druhý deň a to 2.3.2015. Nikto z firmy ani pán D. ho už nekontaktoval ani telefonicky, ani poštou a hlavne v nasledujúcich dňoch po odovzdaní cenín a hotovosti na vrátnicu. Pritom sa v meste G. neraz stretol s pánom D. a nijako ho neupozornil na údajne chýbajúcu hotovosť. Ak by tam neboli spomínané veci, tak určite by to firmy vo vlastnom záujme nezačala riešiť s jeho osobou až 17.4.2015, čo je viac ako mesiac po údajnom zistení nezrovnalosti v odovzdaných veciach a žaloba bola podaná až o ďalší kalendárny mesiac“.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov M. D., I. X., G. W., U. U. a oboznámením listinných dokladov Dohody o vykonaní práce zo dňa 27.2.2015, Výdajky cenín na prepravu z 26.2.2015, Žiadosťou o vrátení peňazí zo dňa 17.4.2015 a fotokópiou podacieho lístka, Protokolu Inšpektorátu práce v Prešove z 22.4.2016, fotokópiou zúčtovania prepravy a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 27.2.2015 uzavreli strany sporu Dohodu o vykonaní práce medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom podľa ustanovenia § 226 a nasl. zákona č. 311/2001 Zákonníka práce s týmto obsahom: 1. Dojednaná pracovná úloha: vodič MKD 2. Miesto výkonu práce je: Stropkovská 1427, 089 01 Svidník 3. Pracovnoprávny vzťah začína: 27.2.2015 - 22.3.2015 4. Výkon práce v štáte: Slovensko + EÚ 5. Dojednaný rozsah práce (pracovnej úlohy): 50 hodín 6. Zamestnanec bude vykonávať práce: osobne 7. Dojednaná odmena: 2,19 eur/1 hod. 8. Odmena za vykonanú prácu je splatná do 30 dní po uplynutí mesiaca 9. Ostatné práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa vyplývajúce z tejto dohody sú upravené v Zákonníku práce.
5. Dňa 26.2.2015 vydal žalobca žalovanému ako vodičovi a tento svojím podpisom potvrdil, že preberá na prepravu trasa SK - DE - SK hotovosť v sume 250 eur.
6. Listom zo dňa 17.4.2015 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie zálohy na prepravu vo výške 250 eur.
7. Na základe zúčtovania prepravy zo dňa 26.2.2015 bola vydaná žalovanému zálohu vo výške 250 eur. Dňa 11.3.2015 doklad vrátil bez vypísania kolóniek.
8. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že „prevzal 250 eur, pečiatku, aj papiere na prepravu, bolo to v takom igelitovom sáčku. Vycestoval do zahraničia, kde mu však telefonovala mama, ktorá je vo veľmi vážnom zdravotnom stave, že musí prísť domov, postarať sa o svoju dcéru. Inú možnosť nemal, oznámil to špeditérovi s tým, že sa musí okamžite vrátiť. On s tým nemal problém, vrátil sa a hneď ako sa vrátil, volal pánovi Vargovi, riaditeľovi pána Bochnoviča, kde tento mu povedal, aby celý ten igelitový sáčok i s tými peniazmi, ktoré nespotreboval, keďže tú cestu nevykonal, nechal u vrátnika u nich vo firme. To aj urobil, nechal to, vrátnik o tom vedel, lebo on sám ho oslovil, že vy ste pán Leško, máte tu nechať papiere. Keď vyriešil ten problém s dcérou, pýtal sa, kedy by mohol nastúpiť do práce, ale bolo mu oznámené, že žalobca už nemá záujem o jeho prácu, tak sa teda rozišli. V podstate každý deň žalobca vedel, kde je, ani raz mu nepovedal, že by nebol dostal naspäť 250 eur, ani ho nepožiadal, ani nevyzval, nič neurobil pre to. Práve naopak má za to, že žalobca jemu dlhuje za vykonanú prácu, nezaplatil mu, ale nechce tieto nároky kompenzovať, s týmto v celom rozsahu nesúhlasí“.
9. Z výsluchu svedka M. D. súd zistil, že „ bol zamestnancom žalobcu asi 2 roky a pracovný pomer ukončil v máji 2015 po dohode so žalobcom. U žalobcu pracoval ako riaditeľ manažér, ako personálny riaditeľ. Vie, že žalovaný nastúpil ako vodič medzinárodnej dopravy a bol vyslaný na pracovnú cestu do zahraničia. On na tejto ceste, ktorá mala ísť do Nemecka, mal vystriedať iného vodiča. Tak ako je to bežné, dostal všetky doklady potrebné na prepravu, ako aj zálohu vo výške 250 eur. Následne vie takú informáciu od špeditérov, že sa na ceste do Nemecka skontaktoval so špeditérom s tým, že sa musí urýchlene vrátiť z dôvodu nejakých zdravotných problémov, ktoré mal nejaký člen jeho rodiny. Mal sa teda vrátiť a aj vrátiť všetky doklady, ceniny a hotovosť. Keďže tak neurobil bezprostredne po tom, čo sa mal z tejto cesty vrátiť, kontaktoval ho telefonicky, on stále odkazoval na zdravotné problémy člena rodiny, uložil mu teda, aby tie doklady, ktoré prevzal aj s hotovosťou ich odovzdal vrátnikovi. Vrátnik mu potom na druhý deň potom povedal, že mu bol odovzdaný igelitový sáčok s dokladmi, ale bez hotovosti 250 eur. Potom opätovne telefonicky kontaktoval žalovaného, kde mu tento nenamietal, že by bol vrátil igelitový sáčok aj s 250 eurami, prosto tvrdil, že potrebuje nejaké veci ešte poriešiť a že to potom dodatočne zaplatí. Prax na firme je taká, že pokiaľ sa vodiči vracajú z ciest a vracajú sa mimo pracovnú dobu, t.j. mimo 8.00 - 16.00 hod., vrátnici majú oprávnenie preberať od nich doklady od vozidiel, ako aj ceniny s tým, že existuje tlačivo, ktoré v takomto prípade konkrétny vrátnik vypíše a konkrétny vodič ho aj s vrátnikom podpíšu, resp. existuje takýto doklad na potvrdenie tej skutočnosti, že vodič skutočne odovzdal a vrátnik skutočne prevzal“. Žalovaný výpoveď svedka označil za účelovú a nepravdivú.
10. Z výsluchu svedka I. X. súd zistil, že „pracujem u žalobcu ako vrátnik a pracujú tam traja vrátnici. V podstate okrem stráženia objektu majú v pracovnej náplni, v prípade, ak vodič odchádza v noci na jazdu, vydávať mu doklady, ktoré sú potrebné k tejto jazde a ohľadom toho majú aj záznamy o tom, že mu tieto doklady vydávajú, ktoré podpisuje. Ak sa vodiči v noci vracajú, tak preberajú od nich takisto doklady a to záznam o jazde tzv. stazku a v prípade, ak bola poskytnutá záloha na jazdu, tak v tejto stazke každý vodič musí napísať, že z tejto zálohy vracia takú a takú sumu, pokiaľ vracia peniaze a nemá to v stazke uvedené, že vracia peniaze, tak každého vodiča inštruuje a trvá na tom a taký je aj postup, aby do tejto stazky konkrétne napísal, že v akej výške tieto peniaze vrátil. Takto to funguje a takto je krytý aj vodič, že túto sumu vrátil a takto je krytý aj on. V danom prípade mu nikto nepovedal, že žalovaný príde a niečo vráti. Mal vtedy službu, žalovaný prišiel s tým, že mu dal euroobal priesvitný, v ktorom videl iba nevypísanú stazku, žiadne peniaze tam neboli a žalovaný mu povedal, aby toto dal pánu D.. Keď odišiel, kontroloval, čo v tom obale je a zistil, že ozaj je tam nevypísaná stazka, žiadne peniaze tam neboli. Potom tento euroobal dal na dispečing, pán D. chodí neskoršie. Ak by bol žalovaný dal finančné prostriedky, bol by v tej stazke skontroloval, tak ako to robí, či vrátenie týchto prostriedkov je tam uvedené, a keď nie, bol by žalovaného na to vyzval. Keď nedal finančné prostriedky a stazka nebola vypísaná, nemal dôvod takto postupovať“. Žalovaný výpoveď svedka poprel s tým, že „vtedy mu dal priamo na vrátnici tento obal, v tomto obale boli všetky tie papiere, ktoré predtým prevzal špeditéra, to znamená, že bola tam pečiatka, hranatá pečiatka Bochnovič na to, aby som mohol opečiatkovať CMR, potom tam boli dve 100 eurovky a 50 eurovka a potom tam bol príkaz na prepravu a CMR, tento obal som dal vrátnikovi na vrátnici“.
11. Z výsluchu G. W. súd zistil, že „pracujem u žalobcu ako dispečer medzinárodnej kamiónovej dopravy od roku 2004. V jeho pracovnej náplni je vysielať vodičov na zahraničné služobné cesty, pripravuje potrebné doklady na prepravu a to vyúčtovanie prepravy, tak ako v tomto prípade., okrem toho sa pripravia záznam o prevádzke vozidla, hotovosť, ktorá v danom prípade bola 250 eur, výdajka cenín, kde podpíše vodič, že prevzal a aké ceniny a pečiatku, všetko sa to dáva v euroobale. Toto je jeho práca, toto všetko vypíše a vodičovi dá. Čo sa týka stazky a vypisovania vyúčtovania po návrate zo služobnej cesty, tak vodičov poučuje pani U., ona im vysvetľuje, kde akým spôsobom majú vypísať tieto záznamy, jedná sa o štandardné tlačivo. Bežná prax je taká, že pokiaľ vodič príde do 17.00 hod., všetky tieto veci vybavuje s nimi na dispečingu. Pokiaľ sa vráti po 17.00 hod., sú tam vrátnici, ktorí majú oprávnenie preberať od vodičov tieto vyúčtovania, záznamy o prevádzke vozidla, aj ostatné veci vrátane finančných prostriedkov. Vrátnik má tam už aj tú kolónku, kde má napísať, keď sa mu vrátili finančné prostriedky, v akej výške sa vrátili finančné prostriedky. Čo sa týka manuálu, ako majú vodiči postupovať, tak pri zamestnancoch, ktorí sú v trvalom pracovnom pomere, existuje tzv. smernica, ktorá sa dáva zamestnancovi podpisovať. Tam má všetky tieto veci detailne napísané. Keď sa jedná o človeka zamestnaného na dohodu, tak ako v danom prípade to bol žalovaný, tak len ústne poučuje, čo a ako sa má robiť. V danom prípade poučoval žalovaného o svojej časti, resp. o tých povinnostiach, ktoré potreboval a považoval za potrebné z titulu svojej pracovnej náplne tlmočiť žalovanému, pani U. tlmočila ďalšie skutočnosti. Tá poznámka, ktorá je napísaná červeným „vrátené 11.3.2015“ - to je ním napísaná poznámka o tom, kedy boli tie ostatné doklady vrátené na dispečing. Tak vie, že žalovaný vrátil po návrate z pracovnej cesty všetko okrem 250 eur. Vodiči, keď idú na striedanie, tak ako to bolo v tom prípade u žalovaného, idú firemným osobným autom. Striedajú sa potom tak, že vodič vodičovi odovzdáva doklady od kamióna a ten ktorý strieda, sa vracia domov a druhý pokračuje v ceste. V tomto prípade z kartografového záznamu zistil, že žalovaný prišiel do Rakúska na striedačku 28.2.2015, kartografovú kartu si založil o 4.26 hod. urobil cca 26 km a o 18.20 hod. vybral, vrátil sa domov. Po ňom teda nastúpil druhý šofér a pokračoval v ceste“. Žalovaný výpoveď tohto svedka označil za nedôveryhodnú.
12. Z výsluchu svedkyne U. U. súd zistil, že „ u žalobcu pracuje asi 9 rokov na mzdovom oddelení, kde sa stretáva so zamestnancami, ide o účtovníctvo, vyúčtovanie cesty. Keď vodič odchádza, tak mu predáva vyúčtovanie, kde dostáva finančnú hotovosť. Záleží, akú trasu ide, dostáva buď 250 eur, 50 eur, záleží, kam toho vodiča firma posiela, koľko bude potrebovať asi približne na cestu odhadom a po ceste naspäť po vyúčtovaní sa stretáva s vodičom, ak je to možné, ak neprichádza v noci, tak tieto záležitosti sa nechávajú na vrátnika a vrátnik od neho preberá s tým, že ja si to na druhý deň zoberiem od neho alebo po víkende. Žalovaného videla možno asi 1 hodinku, lebo nachystala špeditérovi zálohu 250 eur, hovorila s ním o tom, ako má vyúčtovanie spracovať. Má to dve časti, jedno je vyúčtovanie, keď bude mať nejaké výdavky po ceste napr. parkovisko alebo nejaké cestné poplatky, to musí zapísať do toho vyúčtovania, aby z tej zálohy mohla odpočítať a zvyšok mu hovorila, ak nebude mať nijaký
výdavok, tak ten zvyšok mu bude účtovaný ako jeho preddavok za to, čo má zarobené, lebo musí tie peniaze vrátiť, ak ich nevyúčtuje na cestu, ale ak ich vyúčtuje, tak sa mu tá alikvótna časť odpočíta a zvyšok je vlastne jeho zostatok. Druhá časť je vlastne kilometrová stazka, kde musí na základe zápisu vyúčtovať tie cestovné náhrady, konkrétne mu vysvetlila, kde sa zapisuje štart, hodina, odkiaľ, kam ide, hlavne prechody hraníc, aby vedeli v danej krajiny vyúčtovať diéty. Bol upozornený na to, že ak tú zálohu nepoužije, ktorú mu dávajú na cestu, tak to bude jeho zostatok, ktorý si nechá, bude mu to odpočítané z jeho cestovných náhrad“.
13. Podľa Protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 22.4.2016 bol u žalobcu vykonaná kontrola pracovnoprávnych a mzdových predpisov v období od 1.2.2015 do 31.3.2015. Podľa zistenia žalobca je podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Svidník živ. reg. č. 712-1544, IČO: 10 781 439 a Obchodného registra Okresného súdu Prešov, Oddiel: Firm, vložka č. 10496/P, IČO: 10 781 439 o.i. oprávnený na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy. Pri výkone inšpekcie práce neboli predložené napriek tomu, že boli žiadané mzdový list za rok 2015 žalovaného, ani doklad preukazujúci vyplatenie mzdy a cestovných náhrad žalovaného za obdobie od februára do marca 2015. Kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov bolo zistené, že žalobca preukázateľne nedoložil doklad o prevode finančných prostriedkov za zúčtovanú mzdu za odpracované dni od 27.2.2015 do 22.3.2015, doklad preukazujúci zúčtovanie zahraničnej služobnej cesty a doklad preukazujúci vyplatenie vyúčtovaných finančných prostriedkov za zahraničnú služobnú cestu zamestnancovi žalovanému v zmysle dohody o vykonaní práce zo dňa 27.2.2015. V priebehu výkonu inšpekcie práce bola predložená výdajka cenín na prepravu, ktorú sumu mal žalovaný použiť ako preddavok na výdaje spojené so zahraničnou služobnou cestou. V časti protokolu bolo konštatované ako zistenie nedostatku, že žalobca porušil povinnosť poskytnúť žalovanému ako zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu za obdobie od 27.2.2015 do 22.3.2015 v rozpore s ustanovením § 118 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 130 ods. 2 Zákonníka práce s tým, že sa jedná o spor, ktorý je riešený Okresným súdom Prešov. V rámci opatrení bolo nariadené žalobcovi informovať Inšpektorát práce o prijatých záveroch vo veci predmetného súdneho sporu a prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.
14. Žalobca s prevzatým protokol vyslovene súhlasil.
15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
16. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovenia § 145 Zákonníka práce a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
17. Podľa § 145 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.
18. V danom prípade je evidentné, že žalobca poskytol žalovanému na základe výdajky cenín na prepravu hotovosť vo výške 250 eur v súvislosti s dohodou o vykonaní práce, ktorú následne druhého dňa účastníci uzavreli, avšak vzhľadom na charakter práce, ktorá bola dohodnutá a spôsob poskytnutia cenín na prepravu, v danom prípade niet sporu a pochybnosti o tom, že sa jedná o pracovnoprávny nárok.
19. Podľa § 1 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, tento zákon upravuje poskytovanie náhrad, výdavkov a iných plnení, ďalej len „náhrada“ pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon k užívateľskému zamestnaniu, pri vyslaní členského štátu v Európskej únii, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného pomeru alebo pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 1).
20. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona, pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.
21. Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
22. Podľa § 3 tohto zákona, zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
23. Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu 3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
24. Podľa § 10 tohto zákona, na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 36 tohto zákona nazvaného Preddavky na náhrady a vyúčtovanie náhrad, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca.
26. Podľa § 36 ods. 7 tohto zákona, zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.
27. Podľa § 36 ods. 8 tohto zákona, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.
28. Podľa § 36 ods. 9 tohto zákona, sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene.
29. Podľa § 36a tohto zákona, náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.
30. V danom prípade súd zistil, že žalovaný nastúpil na výkon práce dňa 27.2.2015, pričom mal pokračovať na ceste do Nemecka, avšak dostavil sa na Rakúska na tzv. striedačku 28.2.2015, založil si kartografovú kartu o 4.26 hod., urobil cca 26 km a o 18.20 hod. kartu vybral a vrátil sa domov.
31. V danom prípade súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca poskytol žalovanému preddavok na cestovných náhradách v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákona o cestovných náhradách, avšak nevykonal vyúčtovanie týchto cestovných náhrad. Je preukázané, že žalovaný nevrátil sumu 250 eur a rovnako aj to, že žalovaný nevykonal riadne vyúčtovanie. Splatnosť riadneho vyúčtovania, resp. vystavenie vyúčtovania žalobcovi vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách.
32. Pokiaľ žalovaný predložil, hoci oneskorene písomné doklady potrebné pre vyúčtovanie náhrad, ale nevrátil nevyúčtovaný preddavok, mal napriek tomu žalobca ako zamestnávateľ vykonať vyúčtovanie tejto pracovnej cesty najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady, to znamená najneskôr do konca apríla 2015.
33. Z predložených listinných dokladov však vyplýva, že takéto vyúčtovanie zo strany žalobcu vykonané nebolo, tento zaslal len dňa 17.4.2015 žiadosť o vrátenie peňazí. Z tohto dôvodu nie je možné rozhodnúť o nároku ako o dôvodnom, lebo napriek tomu že žalovaný nevrátil finančné prostriedky vo výške 250 eur, žalobca doteraz nevykonal vyúčtovanie cestovných náhrad, teda nenastala splatnosť toho nároku, ktorý on v tomto konaní uplatňuje. Preto súd žalobu zamietol.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
35. Keďže žalovanému trovy konania neuplatnil a ani mu nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).