Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Co-11-2016.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/11/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu M., zastúpeného M. proti žalovanému I., zastúpenému H., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka Z., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. októbra 2015, č.k. 4C/60/2014-205, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému, p o t v r d z u j e .
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na ust. § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1, 2, § 51 ods. 1, 3, § 54 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, pretože napadnutý rozhodcovský rozsudok stratil proti žalobcovi účinky zo zákona /ex lege/. Podľa ust. § 243d Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, ak bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané pred 1. januárom 2015, možno začať exekučné konanie na podklade tohto rozhodnutia, len ak bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v lehote do 31.03.2015. Ak návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, takéto rozhodcovské konanie účastníkov rozhodcovského konania nezaväzuje. Napadnutý rozhodcovský rozsudok, ktorým bol rozhodnutý spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bol vydaný dňa 02.02.2012, teda pred 1. januárom 2015. Z vykonaného dokazovania má súd prvej inštancie za preukázané, že sa proti žalobcovi exekúcia na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku nevedie. Súd preto vychádzal z toho, že keď žalovaný do 31.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi na podklade napadnutého rozhodcovského rozsudku nepodal, s poukazom na § 243d ods. 1 Exekučného poriadku napadnutý rozhodcovský rozsudok stratil voči žalobcovi účinky a žalobcu ako účastníka rozhodcovského konania nezaväzuje. Dôvodom a účelom podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je dosiahnuť zánik povinnosti plniť na jeho podklade. Ak povinnosť plniť na podklade takéhoto rozhodcovského rozsudku zanikne iným spôsobom, nemožno naplniť účel konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V posudzovanej veci nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie v lehote do 31.03.2015 a uplynutím tejto lehoty dňa 31.03.2015, zanikli právne účinky napadnutého rozhodcovského rozsudku voči žalobcovi, preto v čase vydania tohto rozhodnutia súdu už nie je dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia. Súd preto žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného z dôvodu hodného osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov (hoci bol žalovaný v konaní procesne úspešný) považuje to, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu zmeny právnych predpisov, v dôsledku ktorej zanikol dôvod,
pre ktorý bola žaloba podaná. Žalobca v čase podania žaloby nemohol vedieť ani predpokladať, že v dôsledku zmeny právneho predpisu, uplynutia času a nevykonania úkonu žalovaným (nepodania návrhu na vykonanie exekúcie do 31.03.2015) účinky napadnutého rozhodcovského rozsudku voči nemu zaniknú. Jeho procesný neúspech v konaní teda nastal z dôvodu právnych skutočností, ktoré nemohol ovplyvniť. Súd preto žalovanému nepriznal náhradu trov konania, hoci žaloba bola zamietnutá. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznal aj z toho dôvodu, že nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Nemohlo mu preto právo na náhradu trov konania vzniknúť ani v prípade procesného úspechu žalovaného v konaní.
2. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu nepriznal náhradu trov konania s odvolaním sa na ust. § 150 O.s.p. len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia v určitom druhu nároku. Uviedol, že jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa spravidla skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Ďalej nesúhlasil s názorom súdu, že zmena právnych predpisov bola jediným dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu, ba dokonca prioritným, Mal za to, že súd prvej inštancie bol povinný predmetný žalobný návrh zamietnuť z dôvodu, že bol podaný oneskorene. Právny zástupca žalovaného postavil obhajobu svojho klienta na pojednávaní dňa 01.10.2015 práve na základe tejto skutočnosti, teda zmeškania lehoty na podanie žalobného návrhu, a teda trovy konania boli nepochybne účelne vynaložené. Dôvodil, že zákon o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase podania žalobného návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ukladal zákonnú lehotu 30 dní na podanie žaloby. Zo samotného žalobného návrhu vyplýva, že žalobca sa o rozhodcovskom rozsudku dozvedel dňa 20.02.2012, teda od tohto termínu bolo potrebné počítať 30
- dňovú lehotu na podanie žaloby. S poukazom na cit. zák. ust. musí byť žalobný návrh podaný na príslušnom súde, resp. v tejto lehote postúpený nepríslušným súdom. V predmetnej právnej veci bol žalobný návrh postúpený na príslušný súd až v novembri 2014, teda po zákonom stanovenej lehote. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 42,34 Eur s DPH za podané odvolanie.
3. Žalobca ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania, je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
5. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zrušenia F. zo dňa 02. februára 2012 a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s tým, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal náhradu trov konania.
6. Odvolaním žalovaného bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba vo výroku o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto napadnutú časť rozsudku a výrok vo veci samej ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30. júna 2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
10. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30. júna 2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. V danom spore žalovaný mal vo veci plný úspech, keď žalobu súd v celom rozsahu zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie podľa ust. § 150 ods. 1 a 2 O.s.p. účinného do 30. júna 2016 aplikoval moderačné právo umožňujúce, aby inak úspešnej strane sporu súd nepriznal celkom alebo čiastočne náhradu trov konania proti neúspešnej strane sporu, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery (oboch) všetkých strán sporu a je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať aj na postoj strán.
14. Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) založených na zásade úspechu, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom spore boli dané dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil výnimočnosť použitia § 150 ods. 1 O.s.p. ako aj to, v čom vidí, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, a to v zmene právnych predpisov, v dôsledku ktorej zanikol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná, ktorá skutočnosť žalobcovi pred podaním žaloby nemohla byť známa. Žalobca v čase podania žaloby nemohol vedieť, ani predpokladať, že v dôsledku zmeny právneho predpisu, uplynutia času a nevykonania úkonu žalovaným (nepodania návrhu na vykonanie exekúcie do 31.03.2015) účinky napadnutého rozhodcovského rozsudku voči nemu zaniknú.
15. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že dôvodom zamietnutia predmetnej žaloby mala byť žalovaným pred súdom prvej inštancie uvádzaná tá skutočnosť, že žaloba bola žalobcom podaná oneskorene, túto posúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol žalobu bola tá skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa žalobca žalobou domáhal, stratil proti žalobcovi účinky zo zákona. Zákon o rozhodcovskom konaní účinný do 31.12.2014 ustanovil na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku 30 - dňovú lehotu s tým, že na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. júna 2016). Napriek tomu, že žalobca žalobu podal na nepríslušný súd a táto bola postúpená príslušnému súdu až v novembri 2014, s poukazom na ust. § 105 O.s.p. právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania na nepríslušnom súde zostali zachované.
16. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu boli pri trovách konania súdu prvej inštancie splnené predpoklady na uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016), a teda bolo opodstatnené úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov súdu prvej inštancie nepriznať.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania žalovaného, ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, §262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplynuli.
19. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).