Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/111/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: Program, spol. s r.o., so sídlom Brnianska 10, Trenčín, 911 05, IČO: 17 640 415, zastúpeného advokátskou kanceláriou: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovanému: ZOJSTAV s.r.o., so sídlom Daxnerova 22, Plešivec 049 11, IČO: 36 777 978, o zaplatenie istiny 14.280,- eur s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 12.542,14 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.1.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu zamieta do výšky istiny 1.737,86 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.1.2011 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 76 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 12.06.2012 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie pevnej sumy 14.280,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10.01.2011 do zaplatenia titulom plnenia z mandátnych zmlúv zo dňa 27.02.2009.

2. Žalovaný spoločnosť B Družba, s.r.o. navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo započítaním.

3. V priebehu konania bolo zistené, že žalovaný spoločnosť B Družba, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ku dňu 02.04.2016 ( č. l. 308 ). Z výpisu je zrejmé, že táto spoločnosť zanikla ku dňu 02.04.2016 zlúčením a právnym nástupcom je spoločnosť ZOJSTAV s.r.o., Daxnerova 22, Plešivec 049 11, IČO: 36 777 978 ( č. l. 309 - 311 ).

4. Podľa § 64 ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

5. Súd v súlade s týmto ustanovením uznesením zo dňa 14.10.2016 pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného spoločnosťou ZOJSTAV s.r.o. ( č. l. 317 ) ( v ďalšom len žalovaný ).

6. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s mandátnymi zmluvami na prevádzkovanie výherných prístrojov zo dňa 27.02.2009 ( č. l. 7 - 10 ) a mandátnou zmluvou na prevádzkovanie videohier z toho istého dňa ( č. l. 11 - 15 ), s jednostranným právnym úkonom žalovaného na započítanie pohľadávky zo

dňa 11.01.2011 ( č. l. 16 ), s faktúrou žalovaného č. 2160524 zo dňa 17.12.2010 ( č. l. 17 ), zo znaleckým posudkom č. 44/2014 znalca I.. T. K. zo dňa 11.11.2014 ( č. l. 158 - 183 ), zo znaleckým posudkom č. 08/2015 zo dňa 27.10.2015 I.. L. P. ( č. l. 76 ), so všeobecným záväzným nariadením Mesta Michalovce zo dňa 15. 12. 2OO8 ( č. l. 267 - 278 ) ako aj z ďalšieho obsahu spisu zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi účastníkmi boli uzatvorené dve mandátne zmluvy zo dňa 27.02.2009 ( č. l. 7 - 15 ), jedna zmluva v zmysle ktorej žalovaný ako mandatár zabezpečoval pre žalobcu ako mandanta prevádzkovanie výherných prístrojov a podľa druhej zmluvy zabezpečoval žalovaný ako mandatár prevádzkovanie videohier. Pri obidvoch zmluvách bolo dohodnuté, že 30 % z tržieb zostáva žalovanému a 70 % z tržieb patrí žalobcovi.

8. V mesiaci január 2011 žalovaný ponížil časť tržieb, ktoré patrili žalobcovi z prevádzkovania výherných prístrojov za mesiac december 2010 vo výške 14.280,- eur.

9. V článku III. žaloby žalobca uviedol, že žalovaný na pohľadávku žalobcu započítal svoju pohľadávku kompenzačnou námietkou podľa § 358 Obchodného zákonníka svoju pohľadávku na základe faktúry č. 2160524 zo dňa 17.12.2010. Žalobca uviedol, že túto pohľadávku žalovaného neuznáva.

10. Žalobca predložil faktúru žalovaného zo dňa 17.12.2010 ( č. l. 17 ) na sumu 14.280,- eur, ktorou žalovaný fakturoval žalobcovi náhradu za prenájom priestorov za umiestnenie svetelnej reklamy na hoteli Družba Michalovce s tým, že prenájom je mesačne 1.000,- eur za 12 mesiacov, teda za rok 2010 ( č. l. 17 ).

11. Žalobca predložil list zo dňa 14.01.2011 adresovaný žalovanému v ktorom oznámil, že neuznáva započítanie pohľadávky zo strany žalovaného listom zo dňa 11.01.2011, keďže táto pohľadávka žalovaného nebola predmetom zmluvy ( č. l. 19 ).

12. Žalovaný podaním zo dňa 07.12.2012/ č.l. 48/ predložil súdu umiestnenie svetelných reklám žalobcu na hoteli Družba žalovaného do 31.12.2011 fotografiami, ktoré sú v spise na č. l. 49 -54. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 11.12.2003/ č.l. 88/ uviedol, že faktúra, ktorá bola vystavená žalobcovi č. 2160524 na sumu 14.280,- eur ( č. l. 17 ) je opodstatnená, keďže mal uzatvorenú nájomnú zmluvu č. 28 zo dňa 06.06.2007 ako prenajímateľ s nájomcom obchodnou spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, predmetom ktorej je časť strechy na atike o výmere 18 m2, pričom nájomné za 1 m2 bez DPH predstavuje čiastku 368,82 eur a taktiež ďalšiu zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou T - Mobile Slovensko a.s. zo dňa 03.04.2008 predmetom ktorej je strešná nadstavba o výmere 9 m2 s tým, že ročné nájomné za 1 m2 predstavuje čiastku 133,58 eur. Keďže prenájom reklamy žalobcu predstavuje výmeru 40 m2 priemerný nájom za 1 m2 pri vyššie citovaných zmluvách je 251,20 eur/ m2 bez DPH ( 368,72 + 133,58/2 = 251,20 x 40 = 10.048 ) ( č. l. 88- 89 ). Podľa názoru žalovaného citovaná faktúra nie je neprimerane vysoká.

13. Na pojednávaní 23.04.2014 bol vypočutý konateľ žalobcu Ing. Vladislav Pavlikovský, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca má viacerých obchodných zástupcov po celom Slovensku na uvedené výherné prístroje a videohry a prevádzkuje celkovo 400 zariadení. Pokiaľ sa týka tohto označenia znázorneného na fotografii na č. l. 49, Jedná sa o označenie žalobcu, ktoré označenie je po celom Slovensku a toto označenie má aj ochrannú známku. Zmluvy s inými mandatármi sú rovnakého znenia a nebol pritom žiaden problém a pri uzatváraní týchto zmlúv zo strany žalovaného nikdy nebola zmienka o tom, že žalobca má platiť náhradu za označenie týchto prevádzok. Samotné označenie bolo na budovu žalovaného umiestnené v októbri 2009. Pokiaľ sa týka uzatvorenia samotných zmlúv uviedol, že jednal s konateľom žalovaného p. Gaškom, ale určite predmetom jednania nebola tá skutočnosť, že žalobca mal platiť za označenie, ktoré bolo umiestnené na budove hotela žalovaného. Nikdy o tom nebola žiadna zmienka. Prvýkrát došlo zo strany žalovaného k takejto požiadavke keď bola doručená žalobcovi faktúra na započítanie v ktorej bola uvedená táto pohľadávka žalovaného.

14. Na pojednávaní 27.06.2014 ( č. l. 138 - 141 ) bol vypočutý konateľ žalovaného Pavol Gaško, ktorý ako účastník uviedol, že s konateľom žalobcu dojednával viaceré obchody za x miliónov korún s tým, že s ním riešil základné podstatné veci. Ostatné, nepodstatné veci riešili ich pracovníci. Pokiaľ sa týka dohody ohľadom reklamy na budove žalovaného bolo dohodnuté, že na budove bude umiestnená svetelná reklama a nejaký zdroj, ktorý by zabezpečoval fungovanie tejto reklamy. Za umiestnenie tejto reklamy mal by žalovaný mať nejaký bonus a týmto bonusom podľa konateľa žalovaného bolo to, že

žalobca žalovanému zaplatí každý mesiac 1.000,- eur, čo bolo dohodnuté v Michalovciach. Konateľ žalovaného sa nepamätal, kde boli mandátne zmluvy podpisované. Konateľ uviedol, že v čiastke 1.000,- eur mesačne bola zahrnutá aj osvetlenie tejto reklamy.

15. Keďže výpovede konateľov boli rozdielne, nebolo preukázané medzi účastníkmi uzatvorenie zmluvy ohľadom umiestnenia tohto označenia žalobcu na budovu žalovaného súd vo veci uznesením zo dňa 06.08.2014 nariadil znalecké dokazovanie ( č. l. 147 - 148 ). Úlohou znalca podľa bodu II. bolo určiť všeobecnú cenu obvyklého nájomného za užívanie strešných priestorov nehnuteľností na budove hotela Družba o výmere 40 m2 reklamné označenie, ktoré je v spise na č. l. 49 pod názvom W. - J. Y. U. za obdobie roku 2010 ( č. l. 147 ).

16. Znalec I.. T. K. predložil súdu znalecký posudok č. 44/2014 zo dňa 11.11.2014 ( č. l. 158 - 185 ). Znalec v závere znaleckého posudku ( č. l. 165 ) stanovil všeobecnú hodnotu nájmu v zmysle uloženej úlohy na sumu 14.000,- eur. Stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za rok 2010 za 1 m2 čiatkou 350,57 eur. Vychádzal z výmery 40 m2 tak, ako to bolo určené súdom a výsledná všeobecná hodnota činila 14.000,- eur po zaokrúhlení ( 350,57 x 40 ). Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že znalec vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalec v samotnom znaleckom posudku použil porovnávaciu metódu, ktorá je uvedená v prílohe č. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Na porovnanie použil sadzby nájomného jednak podľa všeobecne záväzného nariadenia č. 101 v Michalovciach č. l. 168 - 171 a tri nájomné zmluvy, ktoré predložil žalovaný a predmetom ktorých bolo nájomné za obdobné priestory v rovnakom období a v obdobnej lokalite. Jednalo sa jednak o zmluvu medzi žalovaným a spoločnosťou T - Mobile Slovensko, a.s. zo dňa 03.04.2008 ( č. l. 172 - 183 ), zmluvou medzi žalovaným a spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia s.r.o. zo dňa 06.06.2007 ( č . l. 174 - 175 ) a zmluvou medzi žalovaným a spoločnosťou Slovanet, a.s. zo dňa 21.11.2008 ( č. l. 176 - 177 ). Predmetom týchto posledných troch zmlúv s vyššie citovanými spoločnosťami boli strešné priestory žalovaného na ktorých boli umiestnené antény. Vyššie štyri porovnávacie zmluvy špecifikoval do tabuľky č. 1 až tabuľky č. 4 s tým, že priemerná všeobecná hodnota nájmu za rok 2010 za obdobie od 01.01.2010 do konca roka bola v sume 350,57 eur. 17. Znalec na pojednávaní dňa 22.05.2015 uviedol, že úlohou znalca bolo stanoviť nájom za strešný priestor na ktorom bolo umiestnené technické zariadenie žalobcu. Podľa jeho názoru toto technické zariadenie je podobné technickému zariadeniu ako je anténa, lebo je potrebné ho ukotviť do strešnej konštrukcie a potrebuje prívod elektrickej energie. To isté je potrebné aj pre umiestnenie antény, teda ukotviť a napojiť na elektrickú energiu. Z pohľadu prenajímateľa, žalovaného je to jedno, či je tam umiestnená anténa alebo iné reklamné zariadenie, keďže sú tu obdobné technické podmienky. Z technického hľadiska z hľadiska prenajímateľa je jedno aké je tam technické zariadenie a je vecou žalobcu na čo toto zariadenie slúži ( č. l. 228 ).

18. Žalobca vo svojim vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 08.12.2014/ č.l. 191-197/ zásadne nesúhlasil so závermi znaleckého posudku. Nesúhlasil s tým, že znalec vychádzal z plochy 40 m2 tak, ako bolo určené uznesením súdu. Namietal, že znalec pri porovnávaní vychádzal zo všeobecne záväzného nariadenia Mesta Michalovce č. 101 ( č. l. 170 ), pričom vychádzal z nájomného za prenájom striech pre účely antény článok VIII. a nie za prenájom nehnuteľného majetku pre účely osadenia veľkoplošnej reklamy určenej v bode 7. Podľa názoru žalobcu nemožno porovnávať osadenie veľkoplošnej reklamy s porovnávaním hodnoty nájmov, predmetom ktorých je prevádzkovanie antén. Podľa názoru žalobcu pokiaľ sú antény umiestnené na streche na najvyššom mieste v danom meste toto nemožno porovnávať s cenou nájmu reklamy, ktorá bola umiestnená o 27 metrov nižšie ( č. l. 196 ). V tomto podaní žalobca navrhol kontrolné znalecké dokazovanie.

19. Žalobca podaním zo dňa 22.10.2015 predložil súdu oznámenie spoločnosti K. U. P., P..D..G.. o tom, že výmera reklamy bola 44 m2 ( č. l. 248 ). V následnom konaní účastníci akceptovali a súhlasili, aby súd vychádzal z výmery 44 m2.

20. Na pojednávaní 20.01.2016 ( č. l. 257 - 263 ) žalobca predložil súdu ďalší znalecký posudok č. 8/2015 zo dňa 27.10.2015 vypracovaný znalcom I.. L. P. ( č. l. 76 ). Z uvedeného znaleckého posudku časti II. znalec konštatuje, že pri stanovení všeobecnej hodnoty umiestnenia reklamného zariadenia použil metódu polohovej diferenciácie a podľa jeho názoru nemožno použiť kombinovanú metódu, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu ani porovnávaciu metódu z dôvodu nedostatku pokladov pre danú lokalitu. Preto v danom prípade vychádzal pri stanovení

všeobecnej hodnoty reklamného zariadenia z hodnoty pozemku na ktorom bolo predmetné označenie umiestnené. Pri vyčíslení hodnoty nájmu pozemkov sa dopracoval k čiastke 1.034,- eur za rok ( str. 5 posudku ). Znalec konštatuje, že pri určení ceny vychádzal aj zo všeobecne záväzného nariadenia Mesta Michalovce č. 101, konkrétne bod 7. na str. 7 ( č. l. 170 ) a vychádzal z plochy reklamy 36,85 eur za rok za každý m2 plochy a dopracoval sa k čiastke 1.474,- eur za rok ( 40 m2 x 36,85 ).

21. Podľa názoru súdu hodnotenie znaleckých posudkov spočíva v posúdení, či závery z posudku sú náležite odôvodnené a či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté k všetkým skutočnostiam, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkom ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia.

22. Podľa názoru súdu obidva posudky sú v danej veci nepoužiteľné a sú v rozpore s pravidlami logického myslenia.

23. Súd sa nestotožňuje s názorom znalca I.. T. K., keď uviedol, na pojednávaní dňa 22.05.2015 ( č. l. 228 ), že pre neho je rozhodujúci strešný priestor na ktorom bola umiestnená reklamné označenie a toto je podobné technickému zariadeniu ako anténa a teda je to porovnateľné.

24. Súd sa nestotožňuje s týmto názorom znalca, ktorý názor súd považuje za neracionálny v rozpore s pochopením podstaty úlohy, ktorá bola určená znalcovi v uznesení o ustanovení znalca. Pri bezdôvodnom obohatení ide v prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy o obohatenie užívateľa, žalobcu a toto obohatenie spočíva v tom, že tento vykonával právo nájmu k tejto veci bez zmluvy. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie veci spravidla formou nájmu, ktorý by nájomca bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy. Rozhodujúce je postavenie nájomcu, žalobcu v tomto prípade. Pre posúdenie výšky majetkového vyjadrenia tohto prospechu je podľa názoru súdu účel na ktorý nájomca predmet nájmu užíva. Je rozdiel, či nájomca užíva časť budovy prenajímateľa, žalovaného pre účely označenia prevádzky alebo časť budovy pre účely zriadenia antény, ktoré zariadenie je špecifické z hľadiska jeho využitia aj náročnosti samotného zariadenia. Účel využitia je rozhodujúci pre určenie výšky náhrady a je rozhodujúci pre určenie výšky náhrady a je to podstatné kritérium pre určenie výšky. Ďalším kritériom, nie však podstatným je aj samotný predmet nájmu, jeho vlastnosti ( výška, strecha budovy, poschodie), ktoré majú vplyv na samotnú náhradu za užívanie týchto priestorov. Je neporovnateľné porovnávať označenie prevádzky žalobcu vo výške 8 m s anténou, ktorá je umiestnená na najvyššom mieste strechy budovy o 20 m vyššie. V danom prípade porovnávacia metóda u týchto troch zmlúv, predmetom ktorých bolo umiestnenie antény neprichádza do úvahy s predmetom nájmu, ktorý je predmetom tohto konania.

25. Pokiaľ sa týka znaleckého posudku č. 08/2015 znalca I.. L. P. - č. l. 76 tento znalec použil pri stanovení všeobecnej hodnoty metódu polohovej diferenciácie, ktorá je upravená v prílohe č. 3 vyhlášky 492/2004 pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb pod D3 na strane 12. Znalec vychádzal z hodnoty pozemku na ktorom bolo predmetné označenie umiestnené. V samotnej vyhláške prílohe č. 3 bod D3 je uvedené, že touto metódou polohovej diferenciácie sa stanovuje všeobecná hodnota pre stavby, byty a nebytové priestory. Je nelogické porovnávať, reklamné zariadenie, označenie prevádzky so stavbou a vychádzať z hodnoty pozemku na ktorom je toto označenie umiestnené. Táto metóda pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu, ktorá je predmetom tohto konania je nepoužiteľná, je v rozpore so samotnou vyhláškou. Toto si zrejme uvedomil aj samotný znalec, keď v znaleckom posudku vychádza zo všeobecného záväzného nariadenia Mesta Michalovce č. 101, ktoré upravuje nájom za umiestnenie reklám.

26. Keďže boli rozdielne údaje vo všeobecne záväznom nariadení Mesta Michalovce č. 101, ktoré sa týka sadzieb podmienok za prenájom nebytových priestorov, pozemkov a hnuteľného majetku z ktorých vychádzal znalec I.. K. ( č. l. 170 ) a všeobecného nariadenia z ktorého vychádzal znalec I.. P. v posudku 08/2015 ( č. l. 76 ) na str. 19 súd si vyžiadal z mesta platné a účinné všeobecne záväzné nariadenie za rok 2010 ( č. l. 266 - 278 ). V uvedenom všeobecne záväznom nariadení v článku VI. bod 7. je stanovená cena prenájmu nehnuteľného majetku mesta pre účely osadenia veľkoplošnej reklamy, ktorá sa určuje za každý jeden meter plochy reklamy sumou 33,1939 eur ročne.

27. Súd pri stanovení výšky nájomného vychádzal z tejto čiastky 33,19 eur/m2 plochy reklamy. Keďže medzi účastníkmi bola zhoda o tom, že sa jedná o 44 m2, nájomné za rok užívania označenia žalobcom predstavuje čiastku 1.460,36 eur ( 33,19 x 44 ). Po pripočítaní 19 % DPH vo výške 277,50 eur všeobecná cena obvyklého nájomného za užívanie strešných priestorov žalovaného predstavuje čiastku 1.737,86 eur.

28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. V danom prípade žalobca získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keďže nepreukázal, že medzi účastníkmi bola uzatvorená nepomenovaná zmluva za prenájom priestorov na umiestnenie svetelnej reklamy na hoteli žalovaného.

30. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy obohatenie užívateľa spočíva práve v tom, že vykonával právo nájmu k tejto cudzej veci. Užívateľ, žalobca nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie veci spravidla práve formou nájmu ako je to v tomto prípade a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného.

31. Súd výšku obvyklého nájomného určil vyššie uvedeným spôsobom v sume 1.737,86 eur tak, ako je to vyššie odôvodnené.

32. Žalobca na pojednávaní 14.09.2016 ( č. l. 305 ) uviedol, že žalovaný faktúrou č. 2160524 zo dňa 11.01.2011 neuplatnil svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže chýba tento prejav vôle, keďže v citovanej faktúre si uplatňoval pohľadávku za nájom a nie vydanie bezdôvodného obohatenia nedošlo k tomu, že pohľadávka žalovaného je splatná a teda nemožno započítať nesplatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke a teda navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú istinu v celom rozsahu, keďže nedošlo k započítaniu pohľadávky žalovaného.

33. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

34. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

35. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky nato potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak. Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie ako jednostranný právny úkon sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítavací prejav možno uplatniť potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania a to v rozsahu v akom sa navzájom kryjú. Z citovaného je zrejmé, že pokiaľ žalovaný urobil započítavací prejav podaním zo dňa 11.01.2011 ( č. l. 16 ) pohľadávka, ktorú započítaval musela byť splatná. Žalobca namieta, že táto pohľadávka, ktorú započítal z faktúry č. 2160524 zo dňa 17.12.2010 nie je splatná, keďže nie je v nej uvedené, že žalovaný požaduje náhradu za prenájom priestorov za umiestnenie svetelných reklám titulom bezdôvodného obohatenia.

36. Súd považuje túto námietku žalobcu za neopodstatnenú, keďže podľa názoru súdu táto pohľadávka žalovaného, ktorú žalovaný uplatnil na započítanie 11.01.2011 nadobudla splatnosť najneskôr 30.12.2010.

37. Splatnosť pohľadávok je upravená v ustanovení § 340 Obchodného zákonníka.

38. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

39. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

40. Keďže v danom prípade došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, teda jednalo sa o plnenie bez zmluvy, teda nebola dohodnutá splatnosť. V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie citovaného paragrafu ods. 2. Takýto prejav žalovaný učinil faktúrou č. 2160524 zo dňa 17.12.2010, splatnej 27.12.2010, ktorou faktúrou vyzval žalobcu na zaplatenie náhrady za prenájom priestorov na umiestnenie svetelných reklám v hoteli Družba za rok 2010 vo výške 14.280,- eur ( č. l. 17 ). Tento prejav vôle, ktorým požadoval zaplatenie náhrady spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa názoru súdu táto faktúra je výzvou na vydanie náhrady za prenájom priestorov. Samotná skutočnosť, že žalovaný v tejto faktúre neuviedol, že považuje náhradu titulom vydania bezdôvodného obohatenia je bez právneho významu, keďže v tejto faktúre je dostatočne skutkovo vymedzený skutkový stav z ktorého uplatňuje žalovaný svoj nárok, nárok je dostatočne identifikovaný aj pokiaľ sa týka jeho výšky a tento nárok tak ako je identifikovaný nemožno zameniť s nejakým iným nárokom. Pokiaľ aj žalovaný v danom prípade neuvedie právny dôvod uplatneného nároku nemá to vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorým žiada o plnenie. Splatnosť v citovanej faktúre žalovaný určil 27.12.2010 ( č. l. 17 ). Následne žalovaný po splatnosti pohľadávky, po 27.12.2010 urobil započítavací prejav zo dňa 11.01.2011 ( č. l. 16 ) v ktorom započítal svoju vyššie citovanú pohľadávku vo výške 14.280,- eur na pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom konania vo výške 14.280,- eur, ktorá je podrobne špecifikovaná v uvedenom započítaní. Právny úkon započítania žalovaného zo dňa 11.01.2011 spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu stanovené v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôkazom, že žalobca prevzal výzvu na plnenie pohľadávky žalovaného faktúry č. 2160524 je list žalobcu zo dňa 10.01.2011 ( č. l. 18 ) v ktorom sa vyjadruje k uvedenej faktúre.

41. Keďže jednostranný zápočet žalovaného podaním zo dňa 11.01.2011 spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu a súd vykonaným dokazovaním zistil, že pohľadávka žalovaného je opodstatnená do výšky 1.737,86 eur do tejto výšky došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného a v tejto časti došlo k stretu pohľadávok a zániku pohľadávky žalobcu.

42. Za daného stavu je teda opodstatnená žaloba žalobcu do výšky 12.542,14 eur ( 14.280 - 1.737,86 eur).

43. Z vyššie uvedeného dôvodu súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 12.542,14 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.01.2011.

44. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 11.01.2011 v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase omeškania podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť zo zaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 81/1995 platného a účinného ku dňu omeškania podľa ktorého je výška úroku 8 % + základná úroková sadzba. K 11.01.2011 bola základná úroková sadzba 1 % súd preto priznal 9 % úrok z omeškania. Pokiaľ sa týka splatnosti úroku z omeškania k započítaniu dochádza vždy splatnosťou neskoršej pohľadávky. V danom prípade k stretu pohľadávok došlo splatnosťou neskoršej pohľadávky žalovaného splatnej 27.12.2010. Pokiaľ žalobca požadoval

úrok z omeškania od 11.01.2011 teda úrok je v súlade s citovanými ustanoveniami berú do úvahy, že k samotnému započítaniu dochádza stretom pohľadávok.

45. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania súd o náhrade rozhodol podľa § 255 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bol žalobca úspešný do výšky 88 % ( 12.542,14 x 100 : 14.280 ) a neúspešný do výšky 12 % vznikol mu nárok na náhradu trov konania do výšky 76 % ( 88 - 12 ) z celkových trov konania.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.