Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sd-296-2015.pdf
PDF · 99.2 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sd/296/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa I. J., nar. XX. I. XXXX, bytom E. XXX, Y. - B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X- I z 31. augusta 2015 o starobnom dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I z 31. augusta 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 112 ods. 1 písm. d), § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi od 10. júna 2010 starobný dôchodok vo výške 97,60 EUR mesačne a na základe jednotlivých, vo výroku rozhodnutia citovaných valorizačných zvýšení ho upravila na 127,90 EUR mesačne od 1. januára 2015.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku neformálnou žiadosťou, doručenou ústrediu Sociálnej poisťovne 10. júna 2013 a nárok naň si uplatnil so spätnou platnosťou od roku 2003, kedy dovŕšil fyzický vek 55 rokov. Poukázala na ust. § 112 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v súlade s ktorým bolo možné priznať starobný dôchodok navrhovateľovi najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku, tzn. od 10. júna 2010. Pretože navrhovateľ získal 26 rokov služby v I. pracovnej kategórii, dôchodkový vek dovŕšil vo fyzickom veku 55 rokov, čo bolo XX. I. XXXX, preto bol jeho nárok na starobný dôchodok posúdený v súlade s ust. § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, tj. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Vychádzala zo zistení, že navrhovateľ ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 55 rokov získal 39 rokov doby zamestnania, vrátane doby služby, pre účely určenia sumy starobného dôchodku bolo rozhodných 36 rokov, pretože na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Pri určení výšky starobného dôchodku vychádzala z jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý bol zistených z 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v období 10 nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom mu nárok na starobný dôchodok vznikol, tj. z kalendárnych rokov 1985 - 2002. V tomto období získal najvyššie hrubé zárobky v rokoch 1993, 1994, 2002, 1995 a 2001, z ktorých bol zistený jeho priemerný mesačný zárobok po úprave podľa § 293k zákona o sociálnom poistení vo výške 133,57 EUR mesačne a suma jeho starobného dôchodku do vzniku nároku naň bola určená ako 92 % jeho priemerného mesačného zárobku, tj. vo výške 122,884400 EUR mesačne. K tejto sume bola dopočítaná aj alikvotná časť starobného dôchodku, patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok (2003-2010), za ktoré sumu jeho starobného dôchodku navýšila o 19,40580 EUR na 142,28948 EUR mesačne a k tejto sume jeho starobného dôchodku pripočítala ešte úpravu podľa zákona č. 306/2002 a zvýšenie podľa zákona č.
222/2003 Z.z. na celkových 364,5933 EUR mesačne. V tomto rozsahu bola suma starobného dôchodku určená aj so započítaním doby výkonu služby vojaka z povolania. Pretože bol navrhovateľovi priznaný od 1. apríla 1995 výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, a pre nárok naň a jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru vojaka z povolania od 1. septembra 1966 do 31. marca 1995 v I. a II. kategórii funkcií, sumu jeho starobného dôchodku krátila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) v súlade s čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy SR o sumu, ktorá zodpovedala obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky. Sumu starobného dôchodku navrhovateľa preto krátila o 269,97128350 EUR (za 28 rokov služby) na 94,62204650 EUR mesačne a po započítaní valorizačného zvýšenia patriaceho v roku 2010 na 97,60 EUR mesačne, čo bola suma starobného dôchodku, ktorá bola navrhovateľovi priznaná od 10. júna 2010.
Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového zabezpečenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa vrátane doby výkonu služby i zárobky, ktoré navrhovateľ dosiahol v rozhodujúcom období pre určenie sumy jeho starobného dôchodku. Obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bol konkrétny výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky s poukazom na aplikované zákonné ustanovenia.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odvolal a žiadal, aby ho krajský súd zrušil a aby mu bol priznaný starobný dôchodok so započítaním celej doby jeho poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Dôchodkovú dávku žiadal vyplatiť 3 roky spätne od podanej žiadosti, tj. od 10. júna 2010. Uviedol, že pri prepočítavaní starobného dôchodku odporkyňa pochybila, keď nezobrala do úvahy, že mu bol starobný dôchodok priznaný už od 1. februára 2010 pri dovŕšení fyzického veku 62 rokov, preto sa pri rozhodovaní o jeho starobnom dôchodku nemala vracať do roku 2003, kedy dovŕšil fyzický vek 55 rokov. Jeho starobný dôchodok neoprávnene krátila o fiktívnu sumu, nakoľko je poberateľom výsluhového príspevku, ktorý z hľadiska výpočtu je odlišný od výsluhového dôchodku. Poukázal na to, že aj počas výkonu služby vojaka z povolania odvodové povinnosti plnil do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a preto sa cítil byť diskriminovaný, keď mu nebolo zhodnotené celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo pokryté príslušnými odvodmi do Sociálnej poisťovne. Poukázal na čl. 39 Ústavy SR, podľa ktorého právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe zodpovedá celej dĺžke dôchodkového poistenia.
V písomnom vyjadrení z 2. septembra 2015 doplnil, že odporkyňa účelovo ignorovala zákon a rozhodnutia NS SR v obdobných skutkových veciach, keď sumu jeho starobného dôchodku neoprávnene krátila, pretože nie je poberateľom výsluhového dôchodku ale bol mu priznaný výsluhový príspevok. Poukázal na ust. § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby vojaka, ak tento nezískal nárok na výsluhový dôchodok. Zdôraznil, že po dovŕšení fyzického veku 62 rokov mu bol priznaný starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, preto odporkyňa nemala vypočítať novú sumu jeho starobného dôchodku len ju mala prepočítať.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Žiadal, aby mu bol starobný dôchodok prepočítaný už k 1. februáru 2010, od ktorého dňa mu bol prvýkrát starobný dôchodok priznaný, pretože on v roku 2013 požiadal o prepočet tohto starobného dôchodku priznaného od 1. februára 2010 a to z toho dôvodu, že mu v tom čase nebolo zohľadnené celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal v civilnom zamestnaní a nebola mu zohľadnená ani doba výkonu jeho služby. Po správnom a úplnom započítaní obdobia jeho dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní i s dobou jeho služby vojaka z povolania krátenie sumy jeho starobného dôchodku s ohľadom na výkon jeho služby už nenamietal.
Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. V písomnom vyjadrení zo 4. novembra 2015 zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a zopakovala skutkové zistenia a právne argumenty, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené a ktoré boli aj obsahom jeho odôvodnenia. K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa jeho diskriminácie uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že by s ním zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.
Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa 250l ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul navrhovateľa, oboznámil sa písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o prepočet starobného dôchodku, s rozhodnutiami odporkyne vydanými vo veci invalidného a starobného dôchodku navrhovateľa, s potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia ohľadom doby služby navrhovateľa zhodnotenej pre účely priznania výsluhovej dávky, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 3. februára 2010, s osobným listom dôchodkového poistenia, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia s písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi konania a ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 12.apríla 1995 č. 65309005217804/2-VUSZ/DO 2 priznaný podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov od 1.apríla 1995 výsluhový príspevok. Službu vojaka z povolania vykonával celkom v rozsahu 28 rokov 7 mesiacov, tj. 28 ukončených rokov, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky výsluhového príspevku, ktorý mu bol priznaný vo výške 38 % zo zisteného základu, tj. tarifného platu a príplatkov patriacich v mesiaci trvania služobného pomeru a mesačného priemeru premenlivých finančných plnení v kalendárnom roku, predchádzajúcom dňu skončenia služobného pomeru vo výške 12 104,- Sk, z čoho 38 % predstavovalo 4 600,- Sk a po jednotlivých zvýšeniach bol obmedzený maximálnou výmerou 4 660,- Sk. Bolo mu zhodnotené obdobie od 1.septembra 1966 do 30.novembra 1984 v I. kategórii funkcií, od 1.decembra 1984 do 31.októbra 1986 v II. kategórii funkcií, od 1.novembra 1986 do 30.júna 1990 v I. kategórii funkcií, od 1.júla 1990 do 30.novembra 1990 v II. kategórii funkcií a od 1.decembra 1990 do 31.marca 1995 v I. kategórii funkcií. K 1.máju 1998 bol priznaný výsluhový príspevok pretransformovaný na výsluhový dôchodok podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov a od 1.júla 2002 sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, k 10. februáru 2003 činila jeho suma 10 066,- SK a nárok na túto dávku s príslušnými zvýšeniami zo zákona trvá nepretržite. Uvedené vyplynulo z oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia adresovaného odporkyni z 2.júna 2003.
3.februára 2010 požiadal navrhovateľ odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 1.februára 2010. Rozhodnutím zo 14.mája 2010 odporkyňa konštatovala, že navrhovateľovi podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vznikol nárok na starobný dôchodok od 1.februára 2010 vo výške 102,40 € mesačne, ktorý sa mu však podľa § 263 ods. 10 cit. zákona nevypláca a dňom 1.februára 2010 nárok naň zanikol, pretože navrhovateľ bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorého suma 199,50 € mesačne ku dňu priznania starobného dôchodku prevyšovala sumu starobného dôchodku a pri súbehu nárokov na výplatu invalidného a starobného dôchodku sa vypláca ten dôchodok, ktorý je vyšší.
Žiadosťou z 5.júna 2013 a následne z 20.augusta 2013 požiadal navrhovateľ „o prehodnotenie dôchodkov“ s tvrdením, že v roku 2003 mu mal byť priznaný starobný a nie invalidný dôchodok a žiadal, aby mu bol starobný dôchodok priznaný spätne od roku 2003, od dovŕšenia fyzického veku 55 rokov. Podaním zo 7.septembra 2013 žiadal, aby odporkyňa pri výpočte jeho starobného dôchodku zohľadnila celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, tj. aj obdobie výkonu služby vojaka z povolania, ktoré získal do fyzického veku 60 rokov. Táto žiadosť bola impulzom pre začatie konania, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b-h), za ktoré sa považuje aj služba zaradená do I. kategórie funkcií (§ 14 ods. 4).
Podľa § 21 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.
Navrhovateľ vykonával službu vojaka z povolania v I. kategórii funkcií viac ako 20 rokov, bol zamestnaný viac ako 25 rokov a k 18. januáru 2003 dovŕšil fyzický vek 55 rokov, preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa cit. ust. § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení dňom 18. januára 2003, čo odporkyňa zistila správne. Nárok na dávku dôchodkového poistenia vzniká dňom splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku a nárok na výplatu dôchodkovej dávky popri splnení všetkých zákonných podmienok pre vznik nároku na túto dávku je podmienený podaním žiadosti o jej priznanie. Dávku je možné priznať najviac 3 roky spätne od podanej žiadosti (§ 112 ods. 1).
Z vyššie je zrejmé, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením fyzického veku 55 rokov, tj. 18. januára 2003. O priznanie starobného dôchodku (prepočet) požiadal odporkyňu neformálnou žiadosťou z 5. júna 2013, ktorá bola odporkyni doručená 10. júna 2013. Vzhľadom na ust. § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bolo možné navrhovateľovi starobný dôchodok priznať len 3 roky spätne od podanej žiadosti, tj. len od 10. júna 2010, čo odporkyňa v napadnutom rozhodnutí realizovala správne. Nebolo možné priznať starobný dôchodok v novo určenej sume, tj. aj po zhodnotení doby výkonu jeho služby vojaka z povolania, po príslušnom krátení už od 1. februára 2010, pretože tento počiatok priznania dôchodkovej dávky by presiahol obdobie 3 rokov spätne od podanej žiadosti, v ktorej je možné ešte žiadanú dôchodkovú dávku priznať. Odvolanie navrhovateľa preto nebolo v tomto smere dôvodné.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyne o priznaní starobného dôchodku bol konkretizovaný výpočet jeho sumy a bolo zdôvodnené aj určenie rozhodujúceho obdobia pre zistenie priemerného mesačného zárobku. Za rozhodujúce obdobie bolo označených 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré predchádzali roku, v ktorom vznikol nárok na starobný dôchodok, čo bolo v súlade s ust. § 12 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože v tomto období bolo zistených 5 zárobkovo najvýhodnejších rokov pre určenie priemerného mesačného zárobku. Zárobky, ktoré navrhovateľ dosiahol, boli prenesené do osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku a uvedené údaje zodpovedali evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli obsahom administratívneho spisu. Najvyššie zárobky navrhovateľ dosiahol v rokoch 1993, 1994, 1995, 2001, 2002. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný v zmysle § 293k zákona o sociálnom poistení bez obmedzení, ktoré platili v čase platnosti a účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení, čo bolo realizované v súlade so zákonom. Správne bola pre určenie výšky starobného dôchodku započítaná celá doba dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorú získal ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok so zvýšením starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal po vzniku nároku na starobný dôchodok, s príslušnými zákonnými zvýšeniami. Po vypočítaní sumy starobného dôchodku so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, vrátane doby služby vojaka z povolania, odporkyňa správne pristúpila ku kráteniu dôchodkovej dávky o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia získaného počas doby služby tak, ako to z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplynulo.
Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto „Dohovore“ a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto „Dohovoru“ krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby u príslušníkov ozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s článkom 33 ods. 2 „Dohovoru“ a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“ (vzťahuje sa aj na výsluhový príspevok ako dávku výsluhového zabezpečenia).
Z uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, (tj. výsluhového príspevku /dôchodku/ navrhovateľa). Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať 2 dávky rovnakého druhu, (tj. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 39 ods. 1 i článkom 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Prvostupňový správny súd, tj. rozhodujúci krajský súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože tieto sú podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky analogicky s § 250j ods. 6 O.s.p. záväzné nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre správny orgán a pre konajúci preskúmavací súd a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom rovnakej právnej otázky.
Dôvodná nebola ani námietka navrhovateľa, že nie je poberateľom výsluhového dôchodku ale výsluhového príspevku, pretože vývojom právnej úpravy sa táto dávka výsluhového zabezpečenia vypláca neobmedzene a jej suma bola upravená tak, aby mohla sčasti plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. Uvedené bolo aj zmyslom jednotlivých právnych úprav, naposledy zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
V podrobnostiach poukazuje krajský súd na konkrétny výpočet sumy priznaného starobného dôchodku, ktorý bol obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Bol realizovaný správne, na základe správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia, priemerného mesačného zárobku a správnym matematickým postupom pri správne aplikovaných relevantných právnych normách. Správne bol odôvodnený aj postup krátenia starobného dôchodku s ohľadom na priznanú dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá čiastočne, za obdobie výkonu služby vojaka z povolania, plní funkciu starobného dôchodku.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní pred súdom úspešný, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.