Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-129-2022.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/129/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: J. W., N.. XX.XX.XXXX, A. B. W. C. XX, XXX XX V., v spore o zaplatenie 108,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 108,99 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 108,99 Eur odo dňa 22.7.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 4.4.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 108,99 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 108,99 Eur od dňa 22.7.2021 do zaplatenia. 2. Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
3. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava uzavrela so žalovanou dňa 28.5.2018 Zmluvu č. 8014135316 o poskytovaní produktov a služieb a o otvorení a vedení bežného účtu a poskytnutia rezervy, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti týkajúce sa splácania svojho záväzku, dňa 8.7.2019 došlo právnym predchodcom žalobcu k vypovedaniu zmluvy. Dňa 21.7.2021 uzavrel so spoločnosťou Tatra banka a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na neho pohľadávka voči žalovanej postúpená.
4. Žalovanej bola doručená žaloba dňa 13.5.2022 spolu s uznesením súdu prvej inštancie, aby sa k žalobe vyjadrila. Žalovaná sa napriek výzve súdu v súdom stanovenej lehote, a ani do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia k žalobe nevyjadrila.
5. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
6. Na pojednávanie nariadené na deň 14.7.2022 sa nedostavil zástupca žalobcu a ani žalovaná, u ktorých bolo doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané. Vzhľadom na uvedené, súd vo veci rozhodol v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku v ich neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa Základnou zmluvou o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytnutie rezervy (spotrebiteľský úver) zo dňa 28.5.2018, výpoveďou zmluvy o rezerve, výpisom z účtu žalovanej, dodatočnou výzvou na zaplatenie zo dňa 8.7.2019, predžalobnou výzvou na zaplatenie zo dňa 31.7.2019, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2021 a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 uzatvorila so žalovanou Základnú zmluvu o poskytovaní produktov a služieb, otvorení a vedení bežného účtu a poskytnutí rezervy. Predmetom zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu v mene EUR a časti bežného účtu so zvýhodneným úročením (kasička). Platobná karta mala nastavený denný limit vo výške 1.000 Eur. Súčasťou zmluvy bolo aj poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania ( rezerva) do výšky 50 Eur s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 0,01% a ročnou výškou odplaty vo výške 0,01%. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
9. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky vo výške 3.240,- Eur, pričom uhradila sumu 3.062,98 Eur.
10. Podaním zo dňa 8.7.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že je v nepovolenom prečerpaní na účte a zároveň vypovedal zmluvu o rezerve a vyhlásil splatnosť rezervy ku dňu 6.7.2019. Dátum vzniku nepovoleného prečerpania bol 30.4.2019, výška nepovoleného prečerpania ku dňu 6.7.2019 bola vo výške 14,97 Eur a výška sumy čerpanej rezervy ku dňu 6.7.2019 bola vo výške 14,97 Eur. Žalovanú vyzval, aby celú sumu čerpanej rezervy a sumu nepovoleného čerpania uhradila v dodatočnej lehote do 23.7.2019.
11. Dňa 31.7.2019 bola žalovanej zaslaná predžalobná výzva na zaplatenie jej neuhradeného záväzku. Žalovaná bola zároveň vyzvaná, aby sumu nepovoleného prečerpania vo výške 64,97 Eur uhradila do 7 dní odo dňa doručenia výzvy.
12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.7.2021 priloženej k žalobnému návrhu vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu ako postupníka, a táto prešla na žalobcu do jeho vlastníctva. Žalovanej bolo postúpenie pohľadávky oznámené podaním zo dňa 28.7.2021. 13. Podľa ust. § 708 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
14. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( ust. § 497 a nasl.).
15. Podľa ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažných prostriedkov na účte.
16. Podľa ust. § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
17. Podľa ust. § 715 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Zostatok bežného účtu vyplatí banka majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
18. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
20. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
21. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
22. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa n účely tohto zákona rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
23. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokov z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
24. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou obchodnou, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a záväzkových vzťah, ktorý na jej základe vznikne je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu obchodným zákonníkom. K podstatným častiam zmluvy o bežnom účte patrí záväzok banky zriadiť pre klienta, ktorý je v prejednávanej veci spotrebiteľ bežný účet, určenie doby, od ktorej bude bežný účet zriadený, určenie meny na ktorú má byť zriadený s tým, že peňažné prostriedky uložené na bežnom účte vedenom bankou na základe zmluvy o bežnom účte nie sú vo vlastníctve majiteľa účtu ani inej osoby, ktorej peňažné prostriedky prípadne boli vložené či poukázané na účet tak, ako je tomu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, kedy banka poskytuje spotrebiteľovi úver, či pôžičku vo výške, na ktorej sa vzájomne dohodnú. Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o bežnom účte patria banke a majiteľ účtu má výlučne pohľadávku z účtu peňažného ústavu, ktorá je majetkovou hodnotou.
26. Zmluva o bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže ju uzatvárala na jednej strane banka ako podnikateľ poskytujúci peňažné služby a na strane druhej fyzická osoba nepodnikateľ v pozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu, na ktorý si spotrebiteľ vkladal svoje peňažné prostriedky s jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky, pokiaľ jej dal príkaz na úhradu v prospech tretích osôb a pokiaľ mal na účte dostatok vlastných finančných prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov nemal, musela použiť svoje vlastné a tým okamihom spotrebiteľovi poskytla úver. Tým istým okamihom došlo aj k nepovolenému prečerpaniu, a tak žalovaná ako spotrebiteľ bola povinná prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo však neurobila. Súčasťou povinnosti banky je pri vedení tohto účtu prijímať peňažné prostriedky a vykonávať z neho úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ môže disponovať s čiastkami, ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania pokiaľ nemá s bankou dohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní denného limitu, čím majiteľ účtu získava možnosť, tzv. dovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu než ich v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, ako by si vzal úver, avšak bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere.
27. V zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s ust. § 710 Obchodného zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s debetným zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je stanovené inak.
28. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkový právny vzťah v súlade s ust. § 708 Obchodného zákonníka, pričom žalobca zriadil a viedol pre žalovanú peňažný účet. Žalobca zároveň poskytol žalovanej možnosť čerpať peňažné prostriedky v rozsahu prevyšujúcom sumu vlastných prostriedkov žalovanej na bežnom účte, čím jej poskytol kontokorentný úver závislý na bežnom účte. Povinnosťou žalovanej bolo plniť povinnosti zmluvou dohodnuté, predovšetkým zabezpečiť na bežnom účte dostatok vlastných peňažných prostriedkov, čo by žalobcovi umožnilo uhrádzať z nich automaticky splácanie záväzkov zo zmluvy. Žalovaná prekročila debetný limit tým, že prečerpala peňažné prostriedky nad rozsah dohodnutej výšky úveru, v dôsledku čoho jej žalobca vypovedal túto zmluvu o kontokorentnom úvere dňa výzvou zo dňa 6.7.2019.
29. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k rozporovaniu žiadnych zo skutkových tvrdení žalobcu, súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcom uplatnenej istiny vo výške 108,99 Eur.
30. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
31. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia.
34. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období do 22.7.2021 predstavuje 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 108,99 Eur odo dňa 22.7.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom žalobcovi (v zmysle návrhu žalobcu). Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie postúpenia pohľadávky žalovanej žalobca riadne preukázal.
36. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
42. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).