Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/152/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinkovej v spore žalobcu U. Q. a.s., so sídlom J., O. K. XX, W.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G. B., s.r.o., so sídlom J., O. K. XX, proti žalovanej D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Š. T. XXX/XX, o zaplatenie 720,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. februára 2016, č.k. 5C/232/2015-51, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, t.j. na základe zmluvy podľa § 44 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Uvedená zmluva zároveň spadá aj pod režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že žalobca (jeho právny predchodca) bol v čase uzavretia zmluvy dodávateľom a žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o elektronických komunikáciách patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 351/2011 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. V konaní bolo zistené, že žalovaná využívala služby, ktoré jej právny predchodca žalobcu na základe zmluvy poskytoval, za tieto služby však neuhradila cenu, ktorá jej bola vyfakturovaná ani do 45 dní po dni splatnosti. Žalobca (jeho právny predchodca) preto od zmluvy o poskytovaní verejných služieb odstúpil listom zo dňa 04.10.2012. Zo zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ vyplýva, že zmluva sa riadi Všeobecnými podmienkami spoločnosti D. P., a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby. Hoci žalobca tieto všeobecné podmienky do spisu nepredložil, z konaní v obdobných veciach bolo súdu z jeho činnosti známe, že Všeobecné podmienky upravujú aj odstúpenie od zmluvy, a to tak, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a odstúpenie nadobúda účinnosť posledným dňom mesiaca, v ktorom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Všeobecné podmienky upravujú aj doručovanie písomností tak, že písomnosti sa považujú za doručené užívateľovi na desiaty deň odo dňa ich odoslania, ak prijímateľ odoprel prijatie zásielky, prípadne zásielka nebola na pošte vyzdvihnutá v určenej odbernej lehote. V konaní žalobca nepredložil doklad o dni doručenia

oznámenia o odstúpení od zmluvy žalovanej, ale vzhľadom na ustanovenia o doručovaní, uvedené vo Všeobecných podmienkach, odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinky k 31.10.2012. V nadväznosti na §§ 39, 48 a 457 Občianskeho zákonníka konštatoval, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade vzniká právo žalobcu domáhať sa od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré jej vzniklo vo výške ceny za poskytované služby, t.j. vo výške 81,33 eur. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tento nárok žalobcovi nevznikol, keďže ide o nárok zo zmluvného dojednania a v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila. Žalobca by mohol mať nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške hodnoty poskytnutých a nevrátených zariadení (Magio Sat Box, ovládač k Magio Sat Boxu, Smart karta, súvisiace príslušenstvo). Povinnosť žalovanej vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie jej vznikla ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musí v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmať, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Ako bolo uvedené, žalobca od zmluvy so žalovanou odstúpil a účinky odstúpenia nastali 31.10.2012. Od tejto doby si žalobca mohol uplatniť voči žalovanej svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčacia doba je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2 roky a v danom prípade uplynula 31.10.2014. Žalobca návrh na súd podal až dňa 02.07.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. S prihliadnutím k týmto skutočnostiam návrh žalobcu súd považoval z dôvodu premlčania za nedôvodný, a preto ho zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní mala žalovaná plný úspech, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. V konaní však žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov v konaní nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že jeho právny predchodca využil zákonnú možnosť a deň zániku zmluvy odstúpením od zmluvy dohodol so žalovanou v zmysle § 48 ods. 2 Obč. zák. inak. Vyplýva to priamo z obchodných podmienok na poskytovanie služby magio sat čl. 6 bod 7, ktorý korešponduje s textom uvedeným v samotnom úkone odstúpenia. Poukázal na to, že neprejavil vôľu, aby zmluva zanikla od začiatku, ale až posledným dňom toho mesiaca, v ktorom bolo odstúpenie doručené účastníkovi, ktorý zmluvu porušil. Z tohto je zrejmé, že všetky nároky, ktoré vznikli pred zánikom zmluvy nie sú dotknuté. Z tohto pohľadu všetky faktúry, ktoré sú predmetom žaloby (nakoľko boli splatné pred 31.10.2012), nie sú nárokom z bezdôvodného obohatenia, ale peňažným nárokom, ktorý bol riadne uplatnený v trojročnej premlčacej dobe. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok na vymoženie zmluvnej pokuty s ohľadom na platnú judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky p. zn. MCdo/264/2002. Mal za to, že bez ohľadu na dátum zániku zmluvy (či už od počiatku alebo iným dohodnutým dňom), odstúpením od zmluvy zmluvná strana realizuje svoju vôľu nebyť ďalej účastníkom právneho vzťahu, v ktorom druhá strana nedodržiava určené záväzky a uplatnením práva na zmluvnú pokutu takéto konanie druhej zmluvnej strany sankcionuje. Z toho logicky vyplýva, že odstúpenie od zmluvy sa už existujúceho nároku na uplatnenie zmluvnej pokuty netýka. Poukázal na to, že nárok na zmluvnú pokutu a na plnenie, ktoré vzniklo ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia nezaniká, ale je obmedzený len do doby odstúpenia od zmluvy. Ďalej namietal nesprávne posúdenie nároku ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 1,2 a § 457 Obč. zákonníka. Z tohto nesprávneho posúdenia nároku súd ďalej nesprávne posúdil aj údajné premlčanie nároku, ktorý podľa neho mal byť žalovaný v dvojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 107 ods. 1,2 Obč. zákonníka. Žalobný návrh nie je podľa jeho názoru nárokom z bezdôvodného obohatenia a bol žalobou uplatnený včas v trojročnej premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých faktúr.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,

ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 01.03.2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc u uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, preto sa odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

7. K jednotlivým námietkam žalobcu uvádzaným v odvolaní, odvolací súd dodáva:

8. Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk skutkových a právnych záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne skutkové zistenia boli súdom podradené pod správne hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Žalobca v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku(vo výroku o zamietnutí žaloby) z hľadiska zisteného skutkového stavu, postupu súdu pri hodnotení zistených skutočností (skutkového stavu), či právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa v rámci právneho posúdenia prejednávanej veci. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené a dôvodné.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva v zásade zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods.2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 . Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa

zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach,Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str. 178). Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1, 5 a § 457 Obč. zák. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano). Odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z takéhoto vzťahu ako bezdôvodné obohatenia podľa ust.§ 457Občianskeho zákonníka. Na takýto vzťah sa vzťahuje premlčacia lehota 2 rokov uvádzaná v ust.§ 107ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca poukázal v odvolaní, že je potrebné počítať túto lehotu ako 3-ročnú, odvolací súd uvádza, že ide o nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto nemôže platiť 3-ročná premlčacia lehota. Žaloba bola podaná na súde po uplynutí 2-ročnej lehoty, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak posúdil nárok žalobcu za premlčaný. I keď konštantná judikatúra podporuje odvolacie námietky žalobcu, že odstúpením od zmluvy nezanikajú práva zo zmluvnej pokuty, ktoré vznikli pred odstúpením. Podľa žalobcu už raz vzniknuté právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odstúpením od zmluvy nezanikne. S uvedenou argumentáciou sa zásadne dá súhlasiť. Žalobcom prezentovaná právna konštrukcia a treba povedať, že aj doterajšia judikatúra však nezohľadňujú ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bez ohľadu na otázku účinkov odstúpenia od zmluvy, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Občiansky zákonník v ust. § 53a ods. 1, ale už aj v pomerne rozsiahlej judikatúre odvolacích súdov mu neumožňuje naďalej obhajovať absolútne neplatnú zmluvnú pokutu v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Žalobcom uplatnená zmluvná pokuta bola už vo vzťahu k samotnému žalobcovi súdmi opakovane judikovaná ako neprijateľná zmluvná pokuta (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/31/2012, 3Co/26/2012,7Co/36/2012). Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom žalobca s poukazom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obdobná zmluvná pokuta bola vyhlásená za neprijateľnú vo viacerých súdnych konaniach aj u iného mobilného operátora. Ide o rozsudky Krajského súdu v Prešov sp. zn.18Co/136/2010, 2Co/137/2010. 16Co/18/2012, 7Co/40/2012, 6Co/113/2010).

11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .