Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-88-2022.pdf
PDF · 135.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/88/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš KURUC, v právnej veci maloletého dieťaťa: Š.P. R., H.. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matka Q. D., H.. X.X.XXXX, R. C. A.. L. XXXX/X, F. zastúpená JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves a otec K. R., H.. XX.X.XXXX, R. C. U. XX, F., zastúpený JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinnosti v časti zverenia, zastupovania maloletého a v časti úpravy styku k maloletému Š. R., H.. X.X.XXXX v tomto znení:
Z v e r u j e sa maloletý Š. R. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. Š. R. každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec je oprávnený v čase určenom ako začiatok styku si mal. syna prevziať v mieste bydliska matky alebo v mieste predškolského zariadenia a otec je povinný v mieste bydliska matky v čase určenom ako koniec styku matke syna odovzdať. Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v čase určenom ako začiatok styku a mal. dieťa od otca v čase určenom ako koniec styku prevziať.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. Š. R., H.. X.X.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne, počnúc od XX.X.XXXX do budúcna, ktoré je povinný otec uhrádzať vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Dlh na výživnom na maloletého Š. R., H.. X.X.XXXX za obdobie od 21.4.2022 do 30.6.2022 vo výške 350 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh na výživnom.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 21.4.2022 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu synovi Š., tak aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca
povinnosťou prispievať na výživu maloletého Š. sumou vo výške 150 eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhla súdu upraviť tak, aby sa otec stretával s dieťaťom každý párny víkend od piatka 17.00 hod. do nedele 16.00 hod.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka - matka s otcom mal. dieťaťa sa poznajú dlhšiu dobu, spolu pracovali v B. a v roku XXXX, t.j. pred narodením dieťaťa sa vrátili na územie K.. Dieťa sa narodilo v K. H. N. a potom po narodení dieťaťa rodičia bývali spolu s dieťaťom v prenajatom byte v F.. Dňa 28.4.2020 si do podielového spoluvlastníctva kúpili byt s tým, že navrhovateľka - matka získala 1/5-inu v pomere k celku k predmetnému bytu, čo zodpovedalo kúpnej cene 14 600 eur. Otec dieťaťa zo svojich finančných prostriedkov neprispel žiadnou finančnou čiastkou. Zostatok kúpnej ceny bol uhradený z úveru UniCredit bank, a.s., Praha, kde však obaja rodičia sú dlžníkmi. Úverová zmluva je zo dňa 28.4.2020 na sumu 58 400 eur. Nezhody medzi rodičmi mal. dieťaťa prakticky nastali okolo roku 2020 a to z dôvodu financií, spoločného hospodárenia, žiarlivosti zo strany otca a jeho neustálych výčitiek a to na rodičov matky mal. dieťaťa. Situácia sa skomplikovala, spolunažívanie rodičov mal. dieťaťa v spoločnej domácnosti nebolo možné a matka spolu s mal. dieťaťom opustila spoločnú domácnosť a to v januári 2021. Stav bol taký, že otec mal. dieťaťa neprispieva na dieťa žiadnou finančnou čiastkou a to i napriek tomu, že matka sa snažila s ním mimosúdne dohodnúť. Otec mal. dieťaťa býva sám v 3-izbovom byte, ktorý mu patrí do podielového spoluvlastníctva v podiele 4/5-iny v pomere k celku. Otec si tak ako je vyššie uvedené na kúpu svojho spoluvlastníckeho podielu zobral hypotekárny úver, ktorý spláca, matka je však spoludlžníčka. Matka navrhovala, aby sa odpredal byt s tým, aby si každý zabezpečil osobitne byt, avšak zatiaľ k dohode nedošlo. Matka spolu s mal. dieťaťom býva u svojej matky v 4-izbovom byte. Navrhovateľka - matka pracuje v H. B. F. B..K.., S. L. X/XXXX, ako sanitárka, má hrubý príjem 640 eur. Vo svojom návrhu ďalej uviedla, že jej výdavky sú nasledovné: - prispieva na bývanie svojej matke, u ktorej býva spolu s dieťaťom sumou: 100 eur mesačne - na stravu minie mesačne cca. 100 - 200 eur, Výdavky na mal. dieťa sú: - na oblečenie, obuv mal. dieťaťa sumu cca 100 eur mesačne - škôlka 10 eur + 35 eur mesačne Spolu sú tieto mesačne výdavky na dieťa cca. 145 eur mimo stravy a iných nepredvídateľných výdavkov, čo predstavuje cca. 100 až 150 eur mesačne. Celkové výdavky na dieťa sú v sume 300 eur mesačne. Otec sa podľa vyjadrenia matky stýka s dieťaťom väčšinou nepravidelne.
3. K návrhu matka pripojila aj rodný list maloletého a výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
4. Dňa 11.5.2022 bola súdu doručená odpoveď na dožiadanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, v ktorom úrad uviedol, že matka poberala rodičovský príspevok od 1.7.2018 do 30.6.2021. Nie je evidovaná ako poberateľ dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Otec poberá prídavok na dieťa Š. R. X. X.XX.XXXX, v sume 25,88 eur.
5. Dňa 11.5.2022 spoločnosť O. K. K..Q..X.. doručila tunajšiemu súdu potvrdenie o príjme otca maloletého dieťaťa, z ktorého vyplynulo, že ten priemerne zarába mesačne v čistom 762,12 eur.
6. Dňa 27.5.2022 bola tunajšiemu súdu doručená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, z ktorej vyplynulo, že matka mal. dieťaťa Q. D., H.. X.X.XXXX, je slobodná. Zamestnaná v H. B. F.. Jej príjem predstavuje mzda z pracovného pomeru vo výške cca 620 eur mesačne spolu s daňovým bonusom a prídavok na dieťa vo výške 25,88 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému Š.. Otcom mal. dieťaťa je K. R., H.. XX.X.XXXX, zamestnaný v spoločnosti O. K. ako mechanik. Príjem z pracovného pomeru je vo výške 800-1100 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. Š.. Mal. Š. navštevuje Z. Š.E. H. V.. A.. U. XX N. F.. Príspevok na začiatku školského roka bol vo výške 13 eur. Stravuje sa v materskej škole, poplatok za stravu je vo výške 30-35 eur mesačne. Mesačné školné je vo výške 10 eur. Maloletý zatiaľ nemá mimoškolské aktivity, vo voľnom čase chodieva s matkou do detského centra, na plaváreň, s čím sú spojené výdavky. Maloletý je zdravý, prekonáva bežné detské choroby. Ostatné výdavky na maloletého sú spojené so zakupovaním oblečenia, obuvi, hygienických potrieb. Matka so synom býva v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky, ktorá tam taktiež býva. Byt pozostáva zo štyroch izieb, kuchyne, kúpeľne a sociálneho zariadenia. Domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. Maloletý Š. má samostatnú izbu prispôsobenú jeho potrebám. Náklady spojené s bývaním sú vo výške 180 eur mesačne, kde je zahrnutý poplatok za vodu, elektrinu, plyn, rozhlas a TV, nájom. Za internet a paušál na telefón matka uhrádza 23 eur mesačne. Stará matka, ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti je starobná dôchodkyňa. Matka starej matke prispieva na bývanie mesačne 100 eur. Výdavky na stravu uhrádza matka vo výške cca 100-150 eur mesačne. Matka pri pohovore uviedla, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu tak, ako bol doručený súdu. Uviedla,
že v spoločnej domácnosti s otcom maloletého dieťaťa nežijú od januára 2021, kedy matka odišla s dieťaťom k svojej matke. Dôvodom ich rozchodu bola prehnaná žiarlivosť otca dieťaťa, na základe ktorej dochádzalo k pravidelným hádkam a výmenám názorov. Rozchádzali sa aj v názoroch na výchovu maloletého syna. Otec je podľa vyjadrenia matky v kontakte so synom, nikdy mu v styku s ním nebránila, ani do budúcnosti brániť nebude. Za jeden a pol roka maloletý syn u otca prespal asi dva až trikrát, inak si ho brával po dohode s matkou z materskej školy a o 18.00 hod. ho vrátil matke. S otcom matka osobne nekomunikuje, komunikujú prostredníctvom sms správ. Stretávanie prebieha podľa dohody, keď chce ísť dieťa k otcovi matka mu napíše a stretnú sa, alebo keď otec chce vidieť syna napíše matke. Pre matku to nie je dobré riešenie, bude trvať na riadnej úprave styku otca s maloletým. Odôvodňuje to hlavne skutočnosťou, že otec, keď má prísť na kontakt a nepríde maloletý syn je smutný a sklamaný. Matka je v tomto smere ústretová. Keď bude určený kontakt matka si bude vedieť dopredu naplánovať svoj voľný čas, ktorý môže tráviť s dieťaťom. Uviedla, že maloletý syn sa na otca teší, rád s ním trávi čas. Matka uviedla, že otec sa o syna dokáže postarať. Na výživu maloletého syna otec neprispieva, zasielal matke iba prídavky na deti, ktoré od 1.5.2022 poberá už matka. Matka otca výživné nežiadala nakoľko majú spoločný byt, ktorého je matka spoluvlastníčkou a otec uhrádza hypotekárny úver a všetky náklady spojené s bývaním. Matka na výške výživného, ktorú uviedla v návrhu trvá, ale pristúpila by aj na možnosť, ak by otec časť tejto sumy zasielal synovi ako sporenie na zvláštny účet. Matka uviedla, že sa s otcom na súdnom pojednávaní dokáže dohodnúť. Otec pri pohovore uviedol, že matka s maloletým synom odišla zo spoločnej domácnosti v januári 2021, odvtedy spolužitie neobnovili. Pokiaľ žili spoločne vo N. C. bolo všetko v poriadku. Po návrate na K., ešte pred narodením syna nastal zlom a myslí si, že veľký vplyv na matku mali jej rodičia. Otec mal obavu z toho, že má matka mimomanželský vzťah, žiarlil. Matka si vo všetkom presadzovala svoje názory, stále do ich rodiny zaťahovala svojich rodičov. Uviedol, že ako matka je dobrá a dokáže sa o dieťa riadne postarať. T.č. rodičia fungujú výlučne prostredníctvom sms správ. Matke napíše, kedy sa chce s dieťaťom stretnúť, matka buď súhlasí, alebo mu dieťa nedá. Má pocit, že matke začína prekážať, že sa s ním dieťa stretáva. Preto bol prekvapený z návrhu matky, že chce, aby syn trávil čas s ním od piatka do nedele. Otec s takým stykom bude súhlasiť. Mal by záujem aj o striedavú osobnú starostlivosť, ale obáva sa vzhľadom na výkon zamestnania, že by ju nebolo možné realizovať. Stáva sa, že raz mesačne odchádza pracovne do H., kde sa zdrží niekoľko dní. Otec má záujem aj o rozšírený styk, ale myslí si, že najlepšie by to fungovalo takto ako je to teraz po ich vzájomnej dohode. Maloletý bol naposledy u otca dňa 17.5.2022, kedy bol pre dieťa v materskej škole a do večera s ním trávil čas. Keď príde otec pre syna do materskej školy syn sa teší, rád s ním trávi čas. Otec uvádza, že so synom má veľmi dobrý vzťah. Na výživu maloletého neprispieva matke žiadnou čiastkou, čo mu je veľmi ľúto, ale zo svojho príjmu to nedokáže utiahnuť. Výživné neuhrádza aj z dôvodu, že uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním a hypotéku na byt, ktorého je matka spoluvlastníčka a neprispieva žiadnou sumou. Maloletému synovi uhrádza sporenie vo výške 20 eur mesačne. Otec zakúpil dieťaťu oblečenie, ktoré užíva, keď je v jeho domácnosti, ako tepláky, pyžamo, papuče. Zakupuje mu aj hračky. V domácnosti otca má dieťa vytvorenú samostatnú izbu prispôsobenú jeho potrebám. Otec býva v trojizbovom byte v spoluvlastníctve jeho a matky dieťaťa (matka má 1/5 a otec má 4/5). Náklady s bývaním sú vo výške 260 eur mesačne a hypotekárny úver vo výške 280 eur mesačne. Kolízny opatrovník na záver skonštatoval, že matka mal. dieťaťu zabezpečuje riadnu výchovu a celkovú starostlivosť. Obaja rodičia rozumejú potrebám maloletého aj svojim rodičovským povinnostiam. Individuálne potreby mal. dieťaťa sú zabezpečované v dostatočnej miere.
7. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 30.6.2022 k podanému návrhu uviedol, že je pravda, že medzi matkou a otcom vznikali hádky, ktoré sa však dali riešiť, matka to však vyriešila tak, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti bez toho, aby sa pokúsila s otcom ich maloletého dieťaťa nájsť cestu a východisko z hádok. Otec reagoval na vyjadrenie matky, že otec neprispieva na dieťa výživným, otec však nevedel o žiadnej iniciatíve a snahe matky na mimosúdnu dohodu v tomto smere, bol presvedčený, že sú dohodnutí a to tak, že otec bude uhrádzať aj za matku jej čiastku z hypotekárneho úveru a matka nebude požadovať výživné pre dieťa, pretože sumy sú v podstate rovnaké. Otec nesúhlasil, že mesačné náklady na mal. Š. sú vo výške 300 eur, pretože nie sú objektívne, preto polovica z tejto sumy požadovaná matkou je prehnaná. Otcovi po zaplatení hypotekárneho úveru, mesačného predpisu a služieb spojených s bývaním nezostáva skoro nič na ďalšie výdavky. Otec vo vyjadrení uviedol svoj mesačný príjem vo výške 750-800 eur a mesačné výdavky pozostávajúce z hypotéky vo výške 281 eur, mesačný predpis za byt 200 eur, elektrina 30 eur, plyn 10 eur, telefón 26 eur, internet 25 eur, ošatenie a strava vo výške 200 eur mesačne. Uviedol, že návrh matky na určenie výživného vo výške 150 eur od 1.4.2022 vzhľadom na vek dieťaťa, jeho potreby a príjem otca je v súčasnosti prehnaný. Otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že žiadal určiť výživné vo výške 90 eur mesačne. Zároveň žiadal
upraviť styk s maloletým Š. tak, aby bol oprávnený sa stýkať každý párny víkend v mesiaci - od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod.
8. Matka dňa 12.7.2022 doručila tunajšiemu súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu otca mal. dieťaťa, v ktorom okrem iného uviedla, že má v podielovom spoluvlastníctve 1/5-nu v pomere k celku na nehnuteľnosti - 3-izbovom byte, kde matka mal. dieťaťa túto 1/5-imu z hodnoty bytu uhradila priamo kupujúcim zo svojich finančných prostriedkov. Kúpna cena za byt bola v sume 73000,- eur a matka uhradila so svojich finančných prostriedkov sumu 14600,- eur. Otec mal. dieťaťa, keďže nemal finančné prostriedky na kúpu 4/5-in v pomere k celku, si zobral hypotekárny úver, ale vzhľadom k tomu, že je matka podielovou spoluvlastníčkou je taktiež spolu s nim aj dlžníčka. Hypotekárny úver bol na sumu 58 400 eur a zmluva bola uzatvorená dňa 28.4.2020. Na základe uvedeného teda matka mal. dieťaťa nerozumie, prečo by ešte ona mala uhrádzať a podieľať sa na splátke hypotekárneho úveru. K vyjadreniu navrhovateľka pripojila kúpnu zmluvu na byt zo dňa 28.4.2020 a zmluvu o úvere zo dňa 28.4.2020. Nie sú pravdivé tvrdenia otca mal. dieťaťa, že má mesačný predpis za byt 200 eur mesačne, matka mal. dieťaťa má vedomosti, že ide o sumu: 150 eur maximálne 160 eur mesačne, ktoré je predpísané správcom - K. C. M. F.. Uviedla, že výška navrhovaného výživného v sume 150 eur mesačne nepredstavuje ani 20 % čistého príjmu otca mal. dieťaťa, ide o sumu: 4,84 eur denne na dieťa. V sume príjmu otca nie sú zahrnuté ešte cestovné náklady, ktoré otec poberá. S otcom navrhnutou úpravou styku cez víkend s maloletým dieťaťom matka nemala výhrady.
9. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania dňa 14.7.2022, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca. Matka zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu, pričom uviedla, že o maloleté dieťa sa stará ona a býva u svojej matky v byte. Pracuje v nemocnici F. ako sanitár s priemerným mes. príjmom 620 eur. Poberá daňový bonus a príplatky za víkendy. Rodinné prídavky poberá na jedno dieťa 25,78 eur. Vyživovaciu povinnosť má k jednému dieťaťu. Otec sa o mal. zaujíma. Stretáva sa vtedy, ak mu to vyhovuje a dohodne sa. Cez víkendy sa stretli len asi 2 až 3 víkendy. Vzťah s otcom je dobrý. Ak príde syn od otca rozpráva sa s ním, kde boli. Syn jej povie, že boli na výlet. Negatívne nehovorí. Od podania návrhu neuhrádza výživné, ešte za apríl, máj jej chodili prídavky. Od kedy odišla žiadala len výživné, ale stále otec vykrikoval, že nemá peniaze. V máji ani v júni jej nič neposlal. Nežiadala ho, ale myslela, že pošle sám. Daňový bonus poberá od 1.7.2022. Navrhovateľka svojej matke prispieva na domácnosť 100 eur. Výdavky súvisiace s uspokojením potrieb na maloletého sú škôlka 10 eur mesačne, strava od 35 do 40 eur mesačne. Syn má zväčšenú nosnú mandľu, tak teraz zakupuje vitamíny, sirup na kašeľ v sume do 30 eur. Okrem toho je zdravý. Krúžky nenavštevuje.
10. Otec na pojednávaní dňa 14.7.2022 uviedol, že pracuje pre firmu O. N. F. ako mechanik pre nemeckú firmu, s mesačným príjmom 762 eur. Raz do mesiaca ide do Nemecka, príjem sa zvýši, odchádza nedeľu, vracia sa v sobou, to vychádzajú diéty 327 eur. V Nemecku bol v decembri, v januári a februári 2022. Okrem tohto iný príjem nemá. Na výživu mal. ničím neprispieva. Pretože platí čo platí a z poslednej výplaty otcovi ostalo 104 eur. Okrem maloletého nemá inú vyživovacou povinnosť. Jeho výdaje sú hypotéka 281 eur mes., bytové družstvo 200 eur, ale zálohový predpis bol 168 eur. Vyúčtovanie za rok 2021 bol preplatok 400 eur. Tých 200 eur platí od januára 2022. Za rok 2021 platil 170 eur. Inú nehnuteľnosť otec nevlastní. Má motorové vozidlo v hodnote 500 eur Renault Megan r.1999. Okrem toho nevlastní nič. V tom byte býva sám. Na otázku súdu, či má nejaké iné výdavky otec udáva, že elektrika 10 eur, plyn 30 eur, RTVS 4,64 eur, internet 10 eur, benzín mesačne 20 eur a cestovné náklady 100 až 150 eur. Okrem toho mobilný telefón v sume 26 eur.
11. Otec vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní dňa 14.7.2022 uviedol, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku schválil rodičovskú dohodu, tak ako bola navrhnutá a podpísaná. Čo sa týka určenia výšky výživného naďalej zotrváva na písomnom vyjadrení. Poukazuje na výpoveď na dnešnom pojednávaní, kde uviedol, aký má príjem, aké má výdavky a teda po zaplatení všetkých výdavkoch nie je v schopnostiach a možnostiach otca, aby zaplatil matkou požadované výživné v sume 150 eur. Otec naďalej navrhuje, aby ho súd zaviazal výživným v sume 100 eur, nakoľko finančná situácia mu vyššiu výšku výživného nedovoľuje. Aj so samotnej komunikácie medzi otcom a matkou pred pojednávaním vyplýva, že táto v rámci kompromisu navrhovala, aby jej platil na výživné v sume 120 eur mesačne. Z listinných dôkazov predložených na pojednávaní vyplývalo, že otec sa všemožne snaží, aby potreby maloletého boli naplnené v požadovanej miere. Otec od r. 2018 ešte založil maloletému sporivú čiastku vo výške 25 eur mesačne, preto otcom navrhovaná suma výživného a sporivá čiastka
je postačujúca na to, aby zabezpečila potreby maloletého, pričom mal otec za to, že matka náklady na potreby maloletého v takej výške ako požaduje v sume 150 eur nepreukázala.
12. Matka vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní dňa 14.7.2022 navrhla, aby súd schválil rodičovskú dohodu, čo sa týka zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti matky, spravovania jeho majetku a úpravy styku, čo sa týka výšky výživného navrhovala, aby súd zaviazal otca maloletého na úhradu výživného v sume 150 eur mesačne od 21.4.2022, t.j. od podania návrhu. Je toho názoru, že výška je priemerná veku dieťaťa, jeho potrebám, nákladom a jeho starostlivosti. Taktiež poukázala na to, že je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca prispievať takouto výškou výživného. Aj keď je pravda, že pred pojednávaním uviedla, že matka by súhlasila s výškou 150 eur s tým, že suma 120 eur by bola vyplácaná mesačne a 30 eur mesačne by bolo poukazované na sporiaci účet, ktorý by matka zriadila. Avšak k tomu, že otec s tvrdením nesúhlasil, matka žiadala určiť výživné súdom v sume 150 eur. Poukázala na príjem otca vo výške 762 eur netto a uhrádzané diéty v sume 300 eur, kde polovica z týchto diét po úhrade nákladov za stravu v Nemecku zostáva. Je to 4,84 eur prepočet na dieťa na deň. Na záver uviedla, že táto výška je oprávnená, preto navrhla, aby súd návrhu na určenie výživného v sume 150 eur vyhovel.
13. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 14.7.2022 odporučil schváliť rodičovskú dohodu ohľadne úpravy styku a zverenie a zastupovanie dieťaťa, výšku výživného prenechal na zvážení súdu, žiadal, aby prihliadol na odôvodnené schopnosti a možnosti otca, a tiež aby prihliadol na to, že otec od rozchodu neprispieva na výživu dieťaťa.
14. Rodičia na pojednávaní dňa 14.7.2022 uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v časti zverenia a zastupovania maloletého a úpravy styku a navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu v znení, aby súd zveril mal. Š., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a upravil styk otca s maloletým dieťaťom v zmysle rodičovskej dohody.
15. Po vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:
16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
18. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
19. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
23. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
25. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
26. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
31. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
32. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,87 eur mesačne na jedno dieťa.
33. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
34. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
36. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
37. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
38. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
39. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
40. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
41. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
42. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
43. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
44. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
45. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého
46. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
47. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
49. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
50. V otázke zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a zastupovania maloletých detí rodičia na pojednávaní dňa 14.07.2022 uzatvorili rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa rodičia dohodli a navrhli súdu schváliť v takom znení, že maloletý Š. R. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a zároveň otec je oprávnený stretávať sa s mal. Š. R. každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec je oprávnený v čase určenom ako začiatok styku si mal. syna prevziať v mieste bydliska matky alebo v mieste predškolského zariadenia a otec je povinný v mieste bydliska matky v čase určenom ako koniec styku matke syna odovzdať. Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v čase určenom ako začiatok styku a mal. dieťa od otca v čase určenom ako koniec styku prevziať.
51. Súd v tejto časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností pri svojom rozhodovaní v právnej veci maloletých poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (pozri § 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).
52. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Š. sa oboznámil s rodičovskou dohodou, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, s vyjadreniami oboch rodičov na pojednávaní a správou kolízneho opatrovníka v smere zistenia aktuálnych potrieb maloletého, výdavkov spojených s jeho výživou a výchovou. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania a to, či rodičovská dohoda, ktorú rodičia zhodne navrhli na pojednávaní dňa 14.07.2022 spĺňa predpoklady vyžadované v § 24 ods. 3 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletých, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletým deťom). Na základe uvedeného súd dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletého, rešpektuje a zohľadňuje potreby dieťaťa, preto ju v celom rozsahu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka v podanej správe o prešetrení pomerov. Z uvedených dôvodov prvým výrokom súd schválil rodičmi navrhnutú rodičovskú dohodu, nakoľko mal za to, že je v záujme maloletých detí.
53. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
54. Pri výške výživného na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré deklarovali na pojednávaní, prípadne pri výsluchu, doložili listinnými dôkazmi, a súčasne ktoré druhý rodič nerozporoval, teda z tvrdení, ktoré považoval za nesporné. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vzal do úvahy aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará a aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Matka v čase podania návrhu a v čase vyhlásenia rozsudku bola zamestnaná v H. N. F. s priemerný mesačným príjmom vo výške 714 eur mesačne. Mesačné výdavky deklarovala predovšetkým na úhradu za stravy, ošatenia, obuvi, škôlky vo výške 10,- eur, stravné v škôlke 35,- až 40,- eur, výživové doplnky vo výške 30 eur. Matka býva spolu s maloletým u svojej matky a prispieva na domácnosť sumou 100,- eur mesačne. U otca bolo zistené, že ten je toho času zamestnaný v spoločnosti O. K., K..Q..X.., a jeho priemerný čistý príjem za obdobie od 05/2021 do 04/2022 bol vo výške 9145,45 eur (v priemere za mesiac 762,- eur), pričom otec na pojednávaní uviedol, že ešte dostáva diéty mesačne vo výške 327 eur. Súd tak ustálil priemerný mesačný príjem otca vo výške 1089,- eur.
55. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy v konaní zistené a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, prihliadajúc na otcom uvádzané výdavky a taktiež na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, pričom maloletý s otcom trávi čas počas párnych víkendov v mesiaci a počas nepárneho týždňa v utorok a štvrtok v trvaní spolu 8 hodín počas pracovného týždňa súd ustálil výšku výživného zo strany otca na mal. Š. na sumu 150,- eur mesačne, a to od podania návrhu, teda od 21.04.2022 do budúcna so splatnosťou v 15ty deň v mesiaci vopred v zmysle druhého výroku tohto rozsudku.
56. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého za obdobie od 21.04.2022 do budúcna, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na maloletého Š. do júna 2022 vrátane v celkovej výške 350,- eur, nakoľko mal súd za preukázané, že otec od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku neuhradil na výživu maloletého žiadnu sumu. Na úhradu dlžného výživného súd otca zaviazal spôsobom uvedeným v treťom výroku tohto rozsudku.
57. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
58. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
59. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 CSP).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.