Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoCsp-15-2022.pdf
PDF · 147.7 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: S. I., nar. XX.X.XXXX, adresa A. XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Prosman & Pavlovič, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.661,71 Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 22Csp/7/2018-140 zo dňa 23.9.2021 - voči výroku I. a III., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku I. a výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.407,46 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. III. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 69,40 %.
2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania, keď ustálil, že žalobkyňa podpísala dňa 27.4.2012 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100045044. Z bodu 5. predmetnej žiadosti s názvom: Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR, vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie čiastky úveru (úverový limit) v sume 570,- eur, so splatnosťou úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/30, s mesačnou splátkou (vrátane úrokov): 30,54 eura, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.282,68 eura, s predpokladanou RPMN (ročná percentuálna miera nákladov - pozn. súdu) za úver: 70,01 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %, s priemernou RPMN za úver 45,23 %, s poskytnutou čiastkou revolvingu 300,51 eura, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 732,96 eura, s predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,81 %. Predmetná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru bola predložená žalovanému, ktorý v bode. 6 s názvom: Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR,
vyplnil nasledovné údaje: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) v sume 570,- eur, so splatnosťou úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/30, s mesačnou splátkou (vrátane úrokov): 30,54 eura, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.282,68 eura, s predpokladanou RPMN za úver: 64,91 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %, s priemernou RPMN za úver 45,23, s poskytnutou čiastkou revolvingu 300,51 eura, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 732,96 eura, s predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,48 %, s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 %, s ročnou úrokovou sadzbou úrokov z omeškania 9 %. Žalobkyňou vyplnenú žiadosť žalovaný podpísal a doplnil dňa 2.5.2012, ktorý dátum zároveň považoval žalovaný za dátum uzavretia zmluvy. Podľa čl. 8.1. žiadosti, veriteľ s dlžníkom sa dohodli, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu v sume 82,24 eura za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru a odplatu v sume 42,72 eura za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu. Sumy oboch odplát sú dopísané rukou, vykonaným dokazovaním však nebolo možné zistiť, ktorá strana dopísala tieto údaje do predmetnej žiadosti. Podľa čl. 8.4. žiadosti, veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok. Podľa čl. 13. žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Podľa čl. 13. a 14. zmluvných dojednaní zmluvy o RÚ, platných od 1.10.2011, sa dohodli strany na práve veriteľa vyhlásiť všetky záväzky dlžníka za okamžite splatné za splnenia ďalších podmienok uvedených v týchto zmluvných dojedaniach, ako aj na povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti, t. j. 23,725 % p. a. Okrem zmluvnej pokuty je dlžník v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku povinný zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška úrokov z omeškania spolu so zmluvnou pokutou nepresahovala maximálnu výšku sankcií spotrebiteľa podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
3. Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100045044, datovaným 2.5.2012, žalovaný ako veriteľ informoval žalobkyňu ako dlžníka o nasledovných údajoch o schválenom úvere: číslo zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej aj ako len „RÚ“): 8100045044, schválená výška úveru (úverový limit): 570,- eur, splatnosť úveru: 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 30,54 eura, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 30.6.2012, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 30.11.2015, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 30., celková výška úveru: 570,- eur, RPMN úveru: 64,91 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o RÚ: 45,23 %, schválená výška revolvingu: 343,23 eura, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 343,23 eura, výška mesačnej splátky po vykonaní revolvingu: 30,54 eura, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška): 60,48 %, úverový limit: 570,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.282,68 eura, odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytnutí služby: 82,24 eura, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie revolvingu): 732,96 eura, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o RÚ: 2.5.2012, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o RÚ: 2.5.2012.
4. Porovnaním obsahu údajov v bode 5. s údajmi v bode 6. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. 8100045044 súd prvej inštancie zistil, že do žiadosti v bode 6. s názvom: Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR, doplnil žalovaný niektoré údaje odlišne od údajov uvedených žalobkyňou v bode 5., keďže sa odlišovali v nasledovnom: RPMN za úver, ročná úroková sadzba revolvingu a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Žalovaný navyše do bodu 6. žiadosti doplnil aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania: 9 %, ktorý vôbec nie je uvedený v bode 5. žiadosti, vypĺňaným žalobkyňou, v ktorom bode nie je na to ani vyhradený priestor vo forme vopred predtlačeného textu o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania. V oznámení o schválení úveru uviedol žalovaný navyše ďalšie nové skutočnosti, akými boli: dátum splatnosti prvej a poslednej splátky, schválenú výšku revolvingu v sume 343,23 eura napriek tomu, že do žiadosti/zmluvy uviedol sumu 300,51 eura, ďalej do oznámenia uviedol navyše aj zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu, výšku mesačnej splátky po vykonaní revolvingu, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy.
5. Dňa 3.5.2012 bola na účte T. I. od žalovaného prijatá suma 487,76 eura pod variabilným symbolom (ďalej aj ako len „VS“): 8100045044 a dňa 2.6.2014 suma 257,79 eura pod tým istým variabilným symbolom, a teda z úveru č. 8100045044 poskytol žalovaný reálne sumu v celkovej výške 745,55 eura. K tomu istému variabilnému symbolu boli zaplatené 1.) dňa 26.6.2012 dve platby po 30,54 eura, spolu v sume 61,08 eura, a to na ťarchu účtu č. XXXXXXXX/XXXX, 2.) ďalej 26 splátok po 30,54 eura, spolu v sume 794,04 eura, z účtu T. I., pričom posledná splátka z tohto účtu bola uhradená dňa 26.7.2014, a 3.) od 3.11.2014 celkom 30 splátok po 30,54 eura, spolu v sume 916,20 eura z účtu S. I., a teda z predmetného záväzkového právneho vzťahu prijal žalovaný celkom sumu 1.771,32 eura. Uskutočnením 25. splátky v sume 30,54 eura dňa 26.4.2014, konkrétne iba v časti 12,59 eura, bola uhradená celá istina reálne poskytnutej sumy úveru vo výške 745,55 eura. Prevyšujúca časť splátky uhradenej dňa 26.4.2014 v zodpovedajúcej výške 17,95 eura a ďalších 6 splátok po 30,54 eura uskutočnených v období od 26.5.2014 do 25.12.2014, sú platbami prevyšujúcimi sumu istiny reálne poskytnutého úveru, a to vo výške 201,19 eura, ktoré boli uskutočnené skôr než 3 roky pred začatím tohto sporu, t. j. skôr než 3 roky pred 23.1.2018, kedy bola žaloba doručená súdu, ktorý deň je dňom začatia konania. Z celkovej sumy uhradenej žalovanému z predmetného úverového vzťahu vo výške 1.771,32 eura, suma istiny reálne poskytnutého úveru vo výške 745,55 eura bola uhradená dňom 26.4.2014, prevyšujúca suma vo výške 1.025,77 eura bola v časti 201,19 eura uhradená v období skoršom než 3 dni pred začatím konania a v časti 824,58 eura v období kratšom než 3 roky pred začatím konania.
6. Prvoinštančný súd pokračoval, že žalobkyňa podpísala dňa 10.3..2014 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500042941, v ktorej uviedla svoje identifikačné údaje ako meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu. Z bodu 5. predmetnej žiadosti s názvom: Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR, vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie čiastky úveru (úverový limit) v sume 960,- eur, so splatnosťou úveru (počet splátok): 36, s mesačnou splátkou (vrátane úrokov): 54,50 eura, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.962,- eur, s predpokladanou RPMN za úver: 70,01 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %, s priemernou RPMN za úver 46,30 %, s poskytnutou čiastkou revolvingu 549,36 eura, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.308,- eur, s predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,28 %, s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 68,44 %. Predmetná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru bola predložená žalovanému, ktorý v bode. 6 s názvom: Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR, vyplnil nasledovné údaje: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) v sume 600,- eur, so splatnosťou úveru (počet splátok): 36, s mesačnou splátkou (vrátane úrokov): 36,06 eura, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.226,16 eura, s RPMN za úver: 69,54 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,00 %, s priemernou RPMN za úver 46,30 %, s poskytnutou čiastkou revolvingu 343,32 eura, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 817,44 eur, s predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 62,78 %, s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 68,44 %, s ročnou úrokovou sadzbou úrokov z omeškania 5,25 %. Žalobkyňou vyplnenú žiadosť žalovaný podpísal a doplnil dňa 12.3.2014, ktorý dátum zároveň považoval žalovaný za dátum uzavretia zmluvy. Podľa čl. 8.1. žiadosti, veriteľ s dlžníkom sa dohodli, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu v sume 142,56 eura za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru a odplatu v sume 86,40 eura za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu. Sumy oboch odplát sú dopísané mechanickými prostriedkami (písací stroj, príp. počítač), ktorým spôsobom boli doplnené do žiadosti aj údaje žalobkyne, a možno preto predpokladať, že v čase podpísania žiadosti boli známe žalobkyni aj obe tieto odplaty. Podľa čl. 8.4. žiadosti, veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok. Podľa čl. 13. žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania.
7. Podľa čl. 13. a 14. zmluvných dojednaní zmluvy o RÚ, platných od 1.2.2014, sa dohodli strany na práve veriteľa vyhlásiť všetky záväzky dlžníka za okamžite splatné za splnenia ďalších podmienok uvedených v týchto zmluvných dojedaniach, ako aj na povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti, t. j. 23,725 % p. a. Okrem zmluvnej pokuty je dlžník v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku povinný
zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška úrokov z omeškania spolu so zmluvnou pokutou nepresahovala maximálnu výšku sankcií spotrebiteľa podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
8. Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500042941, datovaným 12.3.2014, žalovaný ako veriteľ informoval žalobkyňu ako dlžníka o nasledovných údajoch o schválenom úvere: číslo zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej aj ako len „RÚ“): 8500042941, schválená výška úveru (úverový limit): 600,- eur, splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 34,06 eura, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 13.4.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 13.3.2017, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 13., celková výška úveru: 600,- eur, RPMN úveru: 69,54 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o RÚ: 46,30 %, schválená výška revolvingu: 397,56 eura, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 397,56 eura, výška mesačnej splátky po vykonaní revolvingu: 34,06 eura, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška): 62,78 %, úverový limit: 600,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.226,16 eura, odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytnutí služby: 89,50 eura, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie revolvingu): 817,44 eura, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o RÚ: 12.3.2014, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o RÚ: 12.3.2014.
9. Porovnaním obsahu údajov v bode 5. s údajmi v bode 6. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. 8500042941 súd prvej inštancie zistil, že do žiadosti v bode 6. s názvom: Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR, doplnil žalovaný niektoré údaje odlišne od údajov uvedených žalobkyňou v bode 5., keďže sa odlišovali v nasledovnom: poskytnutá čiastka úveru, mesačné splátky úveru, celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, RPMN za úver, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu, poskytnutá čiastka revolvingu, celková čiastka pri revolvingu. Žalovaný navyše do bodu 6. žiadosti doplnil aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania: 5,25 %, ktorý vôbec nie je uvedený v bode 5. žiadosti, vypĺňaným žalobkyňou, v ktorom bode nie je na to ani vyhradený priestor vo forme vopred predtlačeného textu o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania. V oznámení o schválení úveru uviedol žalovaný navyše ďalšie nové skutočnosti, akými boli: dátum splatnosti prvej a poslednej splátky, schválenú výšku revolvingu v sume 397,56 eura napriek tomu, že do žiadosti/zmluvy uviedol sumu 343,32 eura, ďalej do oznámenia uviedol navyše aj zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu, výšku mesačnej splátky po vykonaní revolvingu, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy. V oznámení uviedol inú sumu odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru, než ktorá je uvedená v žiadosti/zmluve.
10. Zo Stanoviska veriteľa k zmluve o RÚ č. 8500042941 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni bola dňa 12.3.2014 poskytnutá suma úveru vo výške 510,50 eura prevodom na účet. Žalobkyňa uskutočnila z predmetného záväzkového právneho vzťahu 30 úhrad v celkovej sume 1.093,38 eura. Uskutočnením platby v sume 35,- eur dňa 27.11.2015, konkrétne iba v časti 33,66 eura, bola uhradená celá istina reálne poskytnutej sumy úveru vo výške 510,50 eura. Prevyšujúca časť platby uskutočnenej dňa 27.11.2015 v zodpovedajúcej výške 1,34 eura a ďalších 15 úhrad uskutočnených v období od 29.12.2015 do 12.4.2017, sú platbami prevyšujúcimi sumu istiny reálne poskytnutého úveru, a to vo výške 582,88 eura. Z celkovej sumy uhradenej žalovanému z predmetného úverového vzťahu vo výške 1.093,38 eura, suma istiny reálne poskytnutého úveru vo výške 510,50 eura bola uhradená dňom 27.11.2015, a od 27.11.2015 do 12.4.2017 uhradila žalobkyňa celkom ešte sumu 582,88 eura, ktorá prevyšuje istinu reálne poskytnutého úveru.
11. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom k 2.5.2012 aj k 12.3.2014, § 34, § 40 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 2, § 44, § 46 ods. 2 OZ, § 107 ods. 1, 2, § 112, § 122 ods. 2 a 3, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 489 a § 544 ods. 1 a 2 (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník - ďalej aj len OZ).
12. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu mienili uzavrieť dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to jednu v dňoch 27.4.2012 a 2.5.2012 a druhú v dňoch 10.3.2014 a 12.3.2014, keďže žalobkyňa dňa 27.4.2012 vyplnila a podpísala predtlačené tlačivo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č.
8100045044, žalovaný predmetné tlačivo doplnil o ďalšie údaje a podpísal ho dňa 2.5.2012, a v ten istý deň zaslal žalobkyni ako dlžníkovi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100045044. Podobným spôsobom aj dňa 10.3.2014 vyplnila a podpísala žalobkyňa predtlačené tlačivo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500042941, žalovaný predmetné tlačivo doplnil o ďalšie údaje a podpísal ho dňa 12.3.2014, a v ten istý deň zaslal žalobkyni ako dlžníkovi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500042941.
13. Obe zmluvy, v prípade ich riadneho uzatvorenia, by boli zmluvami o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpísania žiadosti o úver/zmluvy obomi zmluvnými stranami, ako aj spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. OZ ide o tzv. formulárové zmluvy na predtlačenom formulári, do ktorých boli dopísané iba niektoré údaje.
14. Žalovaný ako veriteľ do oboch žiadostí, už vyplnených a podpísaných žalobkyňou, doplnil niektoré údaje inak, než boli uvedené žalobkyňou, niektoré údaje uviedol dokonca navyše, ktoré vôbec neboli uvedené v žiadostiach o úver tak, ako žiadosti podpísala žalobkyňa. Ešte ďalšie údaje navyše uviedol žalovaný aj v oznámeniach veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré napísal v deň, kedy vyplnil a podpísal predmetné žiadosti/zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou konsenzuálnou, keďže vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Na uzavretie takejto zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné. Pre vznik tejto zmluvy sa teda vyžaduje, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek výhrad alebo zmien. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prvá veta, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Preto, ak žalovaný v bode 6. oboch žiadostí: Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR, uviedol aj iné údaje, než boli uvedené žalobkyňou v bode 5. žiadosti: Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa písomne prijať. Údaje v žiadosti/ v zmluve o úvere (bod 5.) sú odlišné od údajov v bode 6. oboch žiadostí, pričom bod 6. oboch žiadostí, doplnený žalovaným, obsahoval navyše aj údaj o výške úrokov z omeškania, ktorý údaj vôbec nebol uvedený v žiadosti v čase, kedy ju vypĺňala a podpisovala žalobkyňa. Spolu s doplneným údajmi do žiadosti/zmluvy zaslal žalovaný žalobkyni oznámenia o schválení úveru, v ktorom uviedol žalovaný navyše ďalšie nové skutočnosti.
15. Zmeniť údaj o sume úveru alebo o výške RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalobkyňou), a zároveň, aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je podľa § 44 ods. 2 OZ možné. Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase, kedy obe žiadosti/zmluvy podpisovala žalobkyňa, neboli totiž obsahom žiadostí/zmlúv, a žalobkyňa ich do dnešného dňa písomne neakceptovala. Konajúcemu súdu neušla ani skutočnosť, že v oboch návrhoch na uzavretie zmluvy o úvere v bode 5., ktorý vypĺňala žalobkyňa, nebol uvedený žiadny údaj o ročnej percentuálnej sadzbe úroku z omeškania, pričom v bode 6., ktorý vyplnil až následne žalovaný s odstupom niekoľkých dní, bol už tento údaj uvedený. Aj z tohto dôvodu došlo k zmene obsahu pôvodného návrhu zmluvy, preto išlo o nový návrh, ktorý podliehal schváleniu zo strany žalobkyne, t. j. či s navrhovanou zmenou súhlasí. Žalovaný uviedol v bode 6. zmluvy zákonnú výšku úrokov z omeškania, od ktorej je možné dohodou odchýliť sa od zákonného úroku z omeškania, avšak iba v prospech spotrebiteľa, a teda možno dohodnúť nižšiu sadzbu úroku z omeškania, než stanovuje zákon. Napriek tomu, aj v prípade, že údaj o úroku z omeškania je zhodný so zákonnou úpravou, musí podliehať schváleniu zmluvných strán, t. j. žalobkyni mal byť daný priestor na akceptáciu žalovaným uvedenej sadzby úroku z omeškania. Zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6. zmluvy adresované žalobkyni zo strany žalovaného, predstavovali nový návrh zmluvy v oboch prípadoch, pričom v spore nebolo preukázané, že by žalobkyňa takéto návrhy bola akceptovala, pričom akceptovať ich mohla iba písomne, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona písomnú formu (§ 9 ods. ZoSÚ).
16. Podľa súdu prvej inštancie v predmetnej veci neboli teda splnené základné zákonné predpoklady pre vznik platnej zmluvy o úvere podľa § 34, § 44 OZ (kontraktačný proces). V rámci kontraktačného procesu medzi stranami sporu nedošlo k akceptácii nového návrhu zmluvy žalobkyňou, keďže nový návrh žalovaného obsahoval v oboch prípadoch iné údaje než pôvodný návrh, a to v časti výšky RPMN, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu, pri návrhu z roku 2014 dokonca aj v časti sumy úveru, splátok úveru a celkovej čiastky, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, a navyše oba návrhy obsahovali aj údaj o výške úrokov z omeškania. Údaj o sume úveru, o splátkach úveru, o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť, ako aj údaj o RPMN sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade oboch žiadostí o úver, ak v bode 5. bola na základe vstupných údajov vypočítaná výška RPMN, tak pri akceptácii úveru mala byť RPMN totožná. Pokiaľ tomu tak nebolo, išlo o nový návrh, ktorý podliehal kontraktačnému procesu, a mal byť predložený na schválenie spotrebiteľovi, v danom prípade žalujúcej spotrebiteľke. V prípade žiadosti z roku 2014 sa žalovaný odchýlil od viacerých podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, počnúc sumou úveru, výška splátok a celkovej čiastky, ktorú je dlžník po vinný zaplatiť.
17. Vzhľadom na nedodržanie kontraktačného procesu, pre ktorý nedošlo k platnému uzavretiu zmlúv o spotrebiteľskom úvere, už nebolo potrebné skúmať, či tieto listiny obsahovali všetky obligatórne náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže aplikácia citovaného ustanovenia by prichádzala do úvahy v prípade riadneho uzavretia zmluvy o úvere inou než písomnou formou, spravidla ústnou, a teda okamihom dohody zmluvných strán o celom jej obsahu. Nakoľko však v danom prípade návrh zmluvy, ako aj jeho akceptácia s inými údajmi a zmenami, ktorý treba považovať za nový návrh, boli v písomnej forme, avšak zmluvné strany sa písomne nedohodli na celom obsahu zmluvy, pričom zmluva je dojednaná až okamihom, keď sa strany dohodnú na celom jej obsahu.
18. Keďže zmluvné strany sa nedohodli na celom obsahu ani jednej z dvoch zmlúv o úvere ani písomne, ani ústne, nevznikol medzi nimi zmluvný vzťah, ale iba záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný prijal plnenie od žalobkyne bez právneho titulu, zo zmlúv, ktoré neboli v konečnom dôsledku ani uzavreté. Žalobkyni vznikol proti žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi sumami zaplatenými žalobkyňou z oboch záväzkových správnych vzťahov a sumami reálne poskytnutých „úverov,“ keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému v oboch prípadoch sumu prevyšujúcu sumu istiny reálne poskytnutých finančných prostriedkov zo strany žalovaného. Zo záväzkového právneho vzťahu zo dňa 2.5.2012 prijala žalobkyňa od žalovaného celkom sumu 745,55 eura, a keďže zaplatila žalovanému celkom sumu 1.771,32 eura, rozdiel prevyšujúci sumu reálne poskytnutého úveru v zodpovedajúcej sume 1.025,77 eura predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z prvého záväzkového právneho vzťahu. Zo záväzkového právneho vzťahu zo dňa 12.3.2014 prijala žalobkyňa od žalovaného celkom sumu 510,50 eura, a keďže zaplatila žalovanému celkom sumu 1.093,38 eura, rozdiel prevyšujúci sumu reálne poskytnutého úveru v zodpovedajúcej sume 582,88 eura predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z druhého záväzkového právneho vzťahu.
19. Nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie skúmal, či žalobný nárok je premlčaný, ak áno, v akom rozsahu. Súd zistil, že premlčaný je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z prvého záväzkového právneho vzťahu, a to v časti o zaplatenie sumy 201,19 eura, ktorá zodpovedá platbám zrealizovaným po úhrade celej istiny reálne poskytnutého úveru, avšak v období skoršom než sú 3 roky pred začatím konania, keďže objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je 3-ročná. K 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe žalobkyňa predniesla súdu, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela vtedy, keď vyhľadala právnu pomoc, čo žalovaný nepoprel, k čomu súd poznamenáva, že možno skonštatovať, že žalovaná si nebola zrejme vedomá vzniku bezdôvodného obohatenia minimálne ešte v deň, kedy vykonala posledné platby z oboch záväzkových vzťahov, t. j. dňa 25.3.2017 z prvého záväzkového právneho vzťahu a dňa 12.4.2017 z druhého záväzkového právneho vzťahu. Súd ďalej ustálil, že na vydanie predmetného bezdôvodného obohatenia sa nevzťahuje 10-ročná objektívna premlčacia doba, keďže nebolo preukázané, že by predmetné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného bolo úmyselným bezdôvodným obohatením, nakoľko úmysel bezdôvodne sa obohatiť musí existovať už v čase jeho vzniku, a nepostačujú teda skutočnosti známe súdu z jeho úradnej činnosti o tom, že zmluvy žalovaného uzatvárané so spotrebiteľmi podobným spôsobom sú súdnmi vyhodnocované ako zmluvy neuzavreté alebo ako zmluvy absolútne neplatné, príp. ako zmluvy o spotrebiteľských úveroch, úvery z ktorých sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Nepostačuje teda, ak žalovaný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne, a až následne si takto vzniknuté bezdôvodné obohatenie úmyselne ponechal.
20. Popretie skutkových tvrdení žalobkyne žalovanou stranou v časti reálne poskytnutých súm peňažných prostriedkov z oboch záväzkových právnych vzťahov, ako aj v časti vykonaných úhrad vyhodnotil súd prvej inštancie ako neúčinné popretie skutkových tvrdení podľa § 151 ods. 2 CSP, nakoľko
žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Navyše, z listinných dôkazov bolo možné jednoducho zistiť tak sumy reálne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného, ako aj sumy vykonaných úhrad žalobkyňou, a obrana žalovaného, že jednotlivé úhrady žalobkyňou nevyplývajú z listinných dôkazov, je preto neopodstatnená.
21. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení prvoinštančný súd žalobe vyhovel iba v časti o zaplatenie sumy 824,58 eura z prvého záväzkového vzťahu a sumy 582,88 eura z druhého záväzkového vzťahu, celkom v časti o zaplatenie sumy 1.407,46 eura (I. výrok). V prevyšujúcej časti súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (II. výrok), konkrétne v časti o zaplatenie sumy 201,19 eura z prvého záväzkového právneho vzťahu, ktorá je premlčaná, ako aj v časti o zaplatenie sumy 53,06 eura z druhého záväzkového právneho vzťahu z dôvodu, že žalobkyňa sa neprávne domnievala, že z druhého záväzkového právneho vzťahu jej bola reálne poskytnutá iba suma 457,44 eura, keďže z obsahu listinných dôkazov, ktorá sama súdu predložila, je nepochybné, že žalovaný jej z predmetného záväzkového vzťahu poskytol sumu 510,50 eura.
22. Žalobkyňa bola v spore úspešná v časti o zaplatenie sumy 1.407,46 eura, čo predstavuje 84,70%. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 254,25 eura, čo predstavuje 15,30% predmetu sporu. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci väčší úspech než žalovaný, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania pomerne rozdelil, a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vypočítaný ako rozdiel medzi úspechom žalobkyne (84,70%) a úspechom žalovaného (15,30%) v zodpovedajúcom rozsahu 69,40% (III. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
23. Proti tomuto rozsudku výslovne voči vyhovujúcemu výroku I. a výroku III. o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia pri uplatnení odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.
24. Podľa odvolateľa jedným rozdielom medzi návrhom na uzavretie zmluvy a prijatím návrhu je údaj o RPMN, keďže ale nejde o údaj, ktorý sa dá dohodnúť, teda ani navrhnúť, nemôže ísť o prípad odmietnutia resp. neprijatia návrhu na uzavretie zmluvy tak, ako to má na mysli § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Hodnota RPMN úveru medzi zmluvnými stranami sa nikdy nedojednáva a preto sa na nej nemôžu dohodnúť. S poukazom na znenie ust. § 2 písm. i) a § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. uviedol, že zákonná úprava určenia RPMN nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Keby žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zák. č. 129/2010 Z.z., teda výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale uviedol by hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5 každej zmluvy, porušil by tento zákon. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Co/2/2019, z ktorého zdôraznil, že nezhoda údajov v bode 5 a 6 je v predpokladanej RPMN, pričom už povahy tohto údaju vyplýva, že nejde o rozpor medzi zmluvnými stranami, resp. o neprijatie návrhu alebo o nový návrh zmluvy. Z rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/839/2016 citoval okrem iného, že hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Zdôraznil, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
25. Rovnako žalovaný tvrdil, že doplnenie údajov o úrok z omeškania nie je žiadnou zmenou oproti pôvodnému návrhu, ale náležitosťou v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a na jeho výške rovnako na uvedení v zmluve sa zmluvné strany pre kogentnosť právnej úpravy nedohadujú.
26. Žalobkyňa odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného predložila prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
27. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, vecne správne a riadne zdôvodnené. Pokiaľ by aj tvrdenie žalovaného o nemožnosti dojednať v zmluve výšku RPMN odvolací súd vyhodnotil ako správne, poukázala na ďalšie podstatné rozdiely medzi žiadosťami žalobcu o poskytnutie úverov a potvrdeniami o poskytnutí týchto úverov, ktoré identifikoval prvoinštančný súd. Konkrétne pri úverovej zmluve uzavretej v roku 2012 súd identifikoval okrem odlišného údaju o RPMN rozdielnu ročnú úrokovú sadzbu, doplnenú sadzbu úrokov z omeškania, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, rozdielu výšku revolvingu, vyššiu celkovú výšku úveru, vyššiu mesačnú splátku úveru a ďalšie. Pri úverovej zmluve z roku 2014 súd okrem výšky RPMN identifikoval odlišnú poskytnutú čiastku úveru, výšku mesačnej splátky úveru, sadzbu úrokov z omeškania, dátum prvej a poslednej splátky, výšku revolvingu atď. Vo vzťahu k všetkým ďalším rozdielom sa žalovaný v odvolaní nijako nevyjadril a sústredil sa výlučne na údaj o RPMN. Závery súdu o tom, že nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy sú správne a zákonné.
28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutých výrokov - vyhovujúceho výroku I. a výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania (§ 387 CSP).
29. Predmetom súdneho konania bol nárok žalobkyne ako spotrebiteľky uplatnený žalobou na zaplatenie od žalovaného ako veriteľa sumy 1.661,71 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v prijatí vyšších plnení z dvoch úverových zmlúv, než na aké mal žalovaný zákonný nárok, s poukazom na absenciu obligatórnych náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Preskúmavaným rozsudkom prvoinštančný súd skonštatoval, že vzhľadom na nedodržanie zákonnej úpravy kontraktačného procesu (najmä § 44 OZ) nedošlo k platnému uzavretiu zmlúv o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia celkom v sume 1.407,46 Eur, pričom vo zvyšku nárok zamietol (v sume 201,19 Eur z titulu premlčania a v sume 53,06 Eur v dôsledku nedôvodnosti).
30. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom tak i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k prijatým záverom (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) ako i či konanie má vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to z konkrétnych dôvodov uplatnených v odvolaní. Zamietajúci výrok II. nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.
31. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil ani vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
32. Pokiaľ ide o rozhodné skutkové zistenia, prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku v jeho ods. 10 a 15 správne v súlade s listinnými dôkazmi založenými v spise (na č.l. 6, 11, 13 a 49)
skonštatoval rozdielnosti medzi údajmi o požadovanom revolvingovom úvere v bode 5 a medzi údajmi o schválenom revolvingovom úvere v bode 6, pričom v oboch uvedených zmluvách zistil odlišné údaje tak, ako ich vymenoval v ods. 10 odôvodnenia svojho rozsudku vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľom úvere v roku 2012 a potom v ods. 15 odôvodnenia vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere z roku 2014, s jediným nepresnosťou (bez vplyvu na konečné rozhodnutie), že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere z roku 2012 (č.l. 13 spisu) nie je daná odlišnosť medzi ročnou úrokovou sadzbou revolvingu, keďže zhodne ako v bode 5, tak aj v bode 6 je uvedená 76,21%. Všetky ostatné rozdiely ale prvoinštančný súd identifikoval správne.
33. V danom prípade je rozhodujúcim ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, (v texte ja len OZ) podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, vychádzajúc pritom z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinne zákonom predpísanú písomnú formu (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv). V danom prípade bolo pritom preukázaným a nesporným, že žalobkyňa na tlačivách žalovaného predložila žalovanému žiadosť o poskytnutie revolvingových úverov v roku 2012 a 2014 s vypísanými údajmi v bode 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere..., Na túto žiadosť zareagoval žalovaný vyplnením dovtedy nevyplnenej časti 6. - Údaje o schválenom revolvingovom úvere..., ktoré obsahujú rozdielne údaje tak, ako ich identifikoval prvoinštančný súd v ods. 10 a 15 preskúmavaného rozsudku, pričom ani pri jednej zo zmlúv sa nejednalo iba o rozdielnu výšku RPMN, ako to tvrdí odvolateľ. Keďže údaje o schválenom revolvingovom úvere obsahujú rozdielne zmenené údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, nebolo možné toto prijatie návrhu zo strany žalovaného obsahujúce zmeny považovať za účinné a konečné, ale v zmysle cit. § 44 OZ ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu v dotknutých častiach a za nový návrh adresovaný žalovaným žalobkyni. Vzhľadom na to bolo potom pre platné dojednanie obsahu zmlúv o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné, aby žalobkyňa tento návrh účinne v písomnej forme prijala, k čomu podľa výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo. Mlčanie alebo nečinnosť žalobkyne
- spotrebiteľky samé osebe neznamenajú prijatie nového návrhu (§ 44 ods. 2 OZ). Zmluva je totiž viacstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom ako úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu. Obdobne i pri veriteľom novodoplnenom údaji o úroku z omeškania, ktorý nebol obsiahnutý v pôvodne žalobkyňou podpísanom texte zmluvy platí, že ide o dodatok, resp. zmenu a preto v zmysle cit. § 44 ods. 2 OZ z tohto hľadiska sa jedná o odmietnutie návrhu a nový návrh zo strany žalovaného. Odvolací súd sa potom nestotožňuje s názormi Krajského súdu Banská Bystica a Trenčín, na ktoré poukázal odvolateľ v podanom odvolaní. V danej veci nie je totiž rozhodujúce či údaj o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je alebo nie je predmetom dohody - konsenzu zmluvných strán a že ide o údaj určený stanoveným postupom, keďže rozhodujúcim je, že údaj o RPMN je zo zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
34. Na uvedenom závere pričom nič nemení ani obsah bodu 13 daných zmlúv, podľa ktorého riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami bola uzavretá zmluva..., ktorý nerieši prijatie návrhu so zmenami. Ani skutočnosť, že podľa bodu 2.1 pripojených zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., dlžník mal súhlasiť s tým, aby veriteľ schválil iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v žiadosti, nemení nič na uvedenom závere, že v zmysle kogentného ust. § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý vyžaduje akceptáciu zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa, k čomu v danom prípade nedošlo.
35. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou a v zmysle § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom prípade žalobkyňa nesporne a preukázateľne podpísala iba žiadosti o poskytnutie úveru a k schváleniu úveru došlo až doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere žalovaným v nasledujúcich dňoch a žalobkyňa tento v podstate sčasti nový návrh zmluvy o úvere nepodpísala, predmetné zmluvy o úvere neboli v zmenenej časti platne písomne uzavreté, pričom ich uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípadne vylúčené (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v spojení s ust. § 40 ods. 1 OZ).
36. Nadväzne na uvedené prvoinštančný súd správne ustálil, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik platnej zmluvy o úvere v zmysle § 44 OZ, nedošlo teda k platnému
uzavretiu zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Zmluvné strany sa totiž písomne nedohodli na celom obsahu zmluvy, pričom zmluva je dojednaná až okamihom, keď sa na ňom zmluvné strany dohodnú. V dôsledku neexistencie platného záväzkového právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný prijal plnenie od žalobkyne v časti bez právneho titulu a to v rozsahu, v ktorom žalobkyňa zaplatila žalovanému z titulu predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere viac, než reálne poskytnutá suma úverov, v súdom prvej inštancie vyčíslenom rozsahu po zohľadnení premlčania (odvolacími dôvodmi nenapadnutého) v rozsahu 1.407,46 Eur, ktorú výšku žiadna zo strán nenamietala. Správnym bolo tiež rozhodnutie súdu o náhrade trov konania prvej inštancie založené na pomernom úspechu strán, ktorého vyčíslenie takisto nebolo stranami v odvolaní namietané.
37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch I. a III. vecne správny s použitím § 387 CSP potvrdil.
38. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd preto úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).