Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-69-2016.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/69/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému C. U. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného C. U. a o odvolaní obžalovaného D. U. proti rozsudku Okresného súdu Levice z 09.05.2016, sp.zn. 4T/210/2014, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 01.12.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného C. U. a odvolanie obžalovaného D. U. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. U. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona a obžalovaný D. U. (ďalej len „obžalovaný“) zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: obvinený C. U. najmenej od mája roku 2013 na rôznych miestach v meste Levice a jeho okolí, v obci R. distribuoval drogu pervitín a to tým spôsobom, že si ju najprv zakúpil na rôznych bližšie nezistených miestach od doposiaľ nestotožnených osôb a túto potom po predchádzajúcom telefonickom dohovore, alebo prostredníctvom SMS správ na vopred dohodnutých miestach, predával za dohodnutú odplatu, spravidla za sumu 10,-eur jednu dávku, alebo dával bezodplatne užívateľom tejto drogy alebo menším dealerom drogy a to najmä D. U., P. K. prezývanej „D.“, C. L., T. F. a A. N. /predtým U./, pričom naposledy dňa 02.04.2014 po predchádzajúcom telefonickom dohovore s D. U. sa s týmto dohodli, že si spoločne zložia finančné prostriedky a za tieto kúpia v obci F. pervitín od doposiaľ nestotožnenej osoby prezývanej „J.“, pričom predaj a kúpa pervitínu sa uskutočnila tým spôsobom, že na osobnom motorovom vozidle zn. G. G., EČ: LV-XXX DY, ktoré šoféroval C. U. sa títo spoločne dopravili na čerpaciu stanicu nachádzajúcu sa pred obcou F. a za sumu 80,-eur kúpili od osoby prezývanej „J.“ dve injekčné striekačky so zatavenými koncami, každá s obsahom 1 ml, ktoré obsahovali drogu pervitín, pričom túto zabalenú v obale z cukríkov JOJO uložil C. U. do odkladacieho priestoru lakťovej opierky medzi prednými sedadlami vozidla a následne sa vracali do obce F. L., kde boli s vozidlom zastavení a zadržaní, pričom pred prehliadkou priestorov vozidla C. U. po poučení dobrovoľne vydal 1 ks striebornú krabičku s obsahom 1 ks papierovej skladačky, v ktorej sa nachádzala droga pervitín s hmotnosťou 65 mg s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 78,0% hmotnostných, ktoré obsahuje 51 mg absolútneho metamfetamínu čo zodpovedá najmenej jednej obvykle jednorazovej dávky drogy, ktorá patrila C. U. a ďalej vydal 1 ks bielu servítku zabalenú v žltom obale od cukríkov JOJO s obsahom 2 ks injekčných striekačiek so zatavenými koncami s obsahom drogy pervitín s hmotnosťou 2.453
mg s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,1 % hmotnostných, ktoré obsahovali 1842 mg absolútneho metamfetamínu čo zodpovedá najmenej 46 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín ako účinná látka drogy pervitín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení do II. Skupiny psychotropných látok,
Za to bol obžalovanému U. podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 10 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad 1 rok s určením povinností podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona bol uložený obžalovanému trest prepadnutia vecí uvedených vo výroku napadnutého rozsudku a súčasne podľa § 60 odsek 6 Trestného poriadku bolo vyslovené, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Obžalovanému U. bol podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno j/ Trestného zákona a § 39 odsek 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a 6 mesiacov a podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona bol uložený obžalovanému trest prepadnutia vecí uvedených vo výroku napadnutého rozsudku a súčasne podľa § 60 odsek 6 Trestného poriadku bolo vyslovené, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný U. a to čo do výroku o vine a výroku o treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že zo skutku, za ktorý bol odsúdený sa necíti byť vinný. Nepopiera, že je užívateľom pervitínu, tento však kupoval pre svoju potrebu a nikdy ho nepredával inej osobe a ani nedával. Niekedy sa stalo, že jeho priatelia si jeho pervitín zobrali, o čom veľakrát ani nevedel. Celá dôkazná situácia je postavená účelovo na svedeckých výpovediach svedkov, všetko konzumentov drog, ktorí boli policajtmi zastrašovaní, že v prípade, ak ho nebudú usvedčovať, že im drogy predával alebo dával ocitnú sa sami v postavení obvinených. Poukázal na svedkyňu K., ktorá je prostitútka a narkomanka, svedka T. F., ktorý je známy policajný konfident a berie drogy, svedkyňu U., ktorej sa policajti vyhrážali a odsúdeného U., ktorý od začiatku klame, aby si zachránil svoju kožu a na svedka L., ktorý vedome klamal a nevedel ani uviesť, kde mu mal dať dávku pervitínu. Súd neuveril jeho výpovedi, ale výpovediam svedkov, všetko konzumentov drog, uveril. Poukázal na to, že tvrdenie svedka P. považoval za hodnoverné, pričom sa vôbec nezaoberal otázkou ako tento svedok dospel k presvedčeniu, že svedkyňa K. počas svojho výsluchu nebola pod vplyvom drogy. Nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku, z dôvodu, že drogy nepredával a preto po úprave skutkovej vety mal byť ním spáchaný skutok právne kvalifikovaný podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona. Nesúhlasí tiež s použitím ustanovenia § 138 Trestného zákona, pretože viacerými osobami sa na účely Trestného zákona rozumejú najmenej 3 osoby a tento kvalifikačný moment by bolo možné aplikovať v prípade, ak by bol trestný čin spáchaný proti životu a zdraviu jednotlivých osôb, respektíve zásahu do ich telesnej integrity. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku s tým, aby krajský súd podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol.
V zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia podal odvolanie obžalovaný U., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že súd I. stupňa sa nedostatočne zaoberal jeho tvrdením, že mal záujem si kúpiť drogu pre vlastnú potrebu a to len v rozsahu troch dávok a zviezol sa obžalovaným U. v jeho aute. Drogy, ktoré hliadka kritického dňa v aute obžalovaného našla, nevidel, nevedel, že ich má C. U. v aute, nevedel s kým sa tento stretol, či mu niekto niečo dal. Ak obžalovaný na čerpacej stanici prebral nejaké drogy, on pri tom nebol a ani nevedel, či obžalovaný nejaké drogy kúpil. Obžalovaný mu žiadnu drogu nepredal, ani on žiadnu drogu nekúpil a neprechovával a už vôbec nemal v úmysle s drogami obchodovať. V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď obžalovaného U., ktorý potvrdil jeho výpoveď o týchto skutočnostiach. Nie je pravdou teda tvrdenie prokurátora, že spoločne zakúpili drogu a túto spoločne prevážali v motorovom vozidle a zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov zo dňa 02.04.2014 jednoznačne vyplýva, že drogu po zadržaní dobrovoľne nevydali príslušníkom polície, pretože drogu vydal výlučne C. U.. On žiadnu drogu príslušníkom polície nevydal, všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že ho nepoznajú alebo, ak ho poznajú, od neho žiadnu drogu nekúpili. Má za to, že páchateľ drogového trestného činu nemôže byť trestne zodpovedný za to, čo by mohol teoreticky urobiť, ale za to, čo skutočne urobil, ako konal a aký následok spôsobil, či bola medzi jeho konaním a následkom
príčinná súvislosť, pričom všetko musí byť podložené jeho zavinením. Poukázal na ustanovenie § 2 odsek 1, § 2 odsek 10 Trestného poriadku a má za to, že obžaloba neprodukovala žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že mal v držbe drogy. V zmysle zásady in dubio pro reo je nevyhnutné preukázať úmysel páchateľa s drogami nakladať inak, ako len pre vlastnú potrebu. Skutok, ktorý je mu kladený za vinu nespáchal, dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že nemal žiadnu psychotropnú látku, jed ani prekurzor vo svojej držbe s úmyslom s takouto látkou obchodovať. Navrhol, aby ho súd spod obžaloby oslobodil a v prípade uznania jeho viny navrhol, aby mu súd uložil alternatívny trest, napríklad trest peňažný, ktorý by bol schopný a ochotný zaplatiť, pretože má pravidelný príjem, nie je užívateľom drog, je riadne začlenený do spoločnosti a nebol súdne trestaný.
Obžalovaný C. U. sa na verejné zasadnutie krajského súdu nedostavil, predvolanie na verejné zasadnutie mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil a písomným podaním zo dňa 28.11.2016 požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Krajský súd preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 7 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného C. U..
Obhajca obžalovaného C. U. na verejnom zasadnutí nad rámec dôvodov odvolania obžalovaného uviedol, že v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného a právnymi úvahami súdu I. stupňa, že obžalovaný mohol byť zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vzhľadom na skutočnosť, že na tohto sa hľadí ako na netrestaného. Je toho názoru, že súd mohol vyhodnotiť priznanie obžalovaného a skutočnosť, že tento nerozlišoval medzi predajom drog, ich darovaním, resp. daním, v jeho prospech a odstrániť tak tvrdosť zákona taktiež použitím ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Obhajkyňa obžalovaného D. U. na verejnom zasadnutí uviedla, že na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného zotrváva a nad rámec tam uvedeného uviedla zmenu v osobných pomeroch obžalovaného v tom, že tento od mesiaca august 2016 pracuje na území Slovenskej republiky, o čom predložila dohodu o pracovnej činnosti. Týmto preukazuje, že obžalovaný je riadne zaradený do spoločnosti, pracuje, nie je užívateľom drog, necíti sa byť vinný a preto navrhujeme, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Obžalovaný D. U. k dôvodom odvolania na verejnom zasadnutí uviedol, že drogy neužíva, od skutku sú už tri roky, pracuje a cíti sa byť nevinný zo spáchania skutku a pridržiava sa svojej výpovede. Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolania oboch obžalovaných považuje za nedôvodné z dôvodu, že títo v písomných dôvodoch odvolania uvádzali zhodné skutočnosti ako vo svojich výpovediach, ktoré boli súdom I. stupňa po kontradiktórnom vykonaní pojednávania vykonané a súd I. stupňa dostatočne zistil skutkový stav. Navrhla, aby krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolania oboch obžalovaných zamietol. Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými osobami preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú nedôvodné.
Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s tvrdeniami obžalovaných a akými právnymi úvahami
sa spravoval pri posudzovaní ich konania v otázke viny, právnej kvalifikácie, pri ukladaní trestu a ochranného opatrenia.
Okresný súd, v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy na zistenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom tak dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd, rovnako ako súd I. stupňa mal za nepochybne preukázané, že obžalovaní sa dopustili žalovaného skutku, pretože trestná činnosť je obžalovanému Princzovi a obžalovanému U. v celom rozsahu preukázaná dôkazmi riadne vykonanými na hlavnom pojednávaní, ktoré súd I. stupňa uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku a na základe ktorých správne, v prípade oboch obžalovaných, konštatoval ich zavinenie. U. ide o zavinenie obžalovaného U., súd I. stupňa správne poukázal na jeho výpoveď jednak z hlavného pojednávania a jednak na jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní riadnym procesným postupom prečítaná. Správne súd I. stupňa konštatoval zavinenie obžalovaného na základe týchto výpovedí, pokiaľ ide o jeho zavinenie vo vzťahu k držbe omamnej látky dňa 02.04.2014, pričom z tohto skutku je usvedčený aj listinnými dôkazmi a to zápisnice o prehliadke iných priestorov, znaleckým posudkom KEÚ PZ a v konečnom dôsledku je z distribúcie omamných látok usvedčovaný jednak svojou výpoveďou z prípravného konania, v ktorej uviedol, že pervitín, či už predal alebo daroval D. U., T. F. a výpoveďami svedkov K., C. L., T. F. a A. N., ktorí jednoznačne vo svojich výpovediach aj na hlavnom pojednávaní uviedli, že od obžalovaného U. si zabezpečovali omamné látky, konkrétne pervitín, či už za odplatu v niekoľkých prípadoch, resp. bez odplaty. Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného D. U. súd I. stupňa ho správne zistil na základe dôkazov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku ako je jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní riadnym procesným postupom prečítaná. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný U. dňa 02.04.2014 spoločne s obžalovaným U. zložili finančné prostriedky na kúpu pervitínu a pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného U., ktorý sa snažil zmierniť svoje zavinenie v tom smere, že nevedel, že obžalovaný U. na čerpacej stanici kúpil drogy, resp. na hlavnom pojednávaní tým, že obžalovanému U. dal peniaze len na nákup troch dávok drogy, krajský súd poukazuje na jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že dňa 02.04.2014 vložil na nákup drog peniaze, pričom ohľadne ich nákupu sa dohodol s obžalovaným U., popísal, kde sa stretli, akým vozidlom išli, pričom uviedol aj aký počet dávok od obžalovaného U. bude chcieť a na tento účel mu poskytol peniaze, či už v hotovosti, resp. za účelom nákupu diaľničnej známky. Táto výpoveď obžalovaného bola podporená aj prepisom SMS správy medzi oboma obžalovanými, z ktorého vyplýva, že na kúpu drogy získal peniaze z predaja píly a pokiaľ ide o náklady, zložia sa tzv. „pol na pol“ (č.l. 436 spisového materiálu). Navyše zo spáchania skutku je obžalovaný U. usvedčený aj výpoveďou obžalovaného U. z hlavného pojednávania, kde tento uviedol, že na nákupe drogy sa kritického dňa dohodli s obžalovaným U., na tento účel spolu aj odcestovali na benzínové čerpadlo pri F., na nákup drogy sa zložili, spolu mali 80,--eur, pričom obžalovaný U. dal 60,-- eur. Týmto bola v celom rozsahu, aj podľa názoru krajského súdu, vyvrátená obhajoba obžalovaného U. a tým aj odvolacie námietky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, aj krajský súd mal zavinenie oboch obžalovaných za dostatočne preukázané a preto neakceptoval ich odvolacie námietky.
Okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného C. U. právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona a konanie obžalovaného D. U. ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku.
Okresný súd v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil svoje skutkové zistenia ako i právnu kvalifikáciu konania oboch obžalovaných a odvolací súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto v podrobnostiach odkazuje na príslušnú časť napadnutého rozsudku, ktorú si v plnom rozsahu osvojil.
Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že okresný súd v prípade oboch obžalovaných vyhodnotil dôsledne všetky kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona. Dostatočne prihliadol najmä na osoby oboch obžalovaných, správne u obžalovaného U. konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, avšak neodôvodnene v prípade tohto obžalovaného, aplikoval ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona, keď mu mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, pretože neboli splnené podmienky pre použitie tohto ustanovenia. Krajský súd je toho názoru, že dôležitým predpokladom úvahy o použití tohto ustanovenia je predovšetkým riadne priznanie a úprimné oľutovanie spáchaného skutku a v neposlednom rade aj vyhlásenie o vine, čo evidentne obžalovaný popieraním spáchania žalovaného skutku neučinil a preto zistenie len jednej poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného a to vedenie riadneho života, neodôvodňovalo použitie tohto ustanovenia. Vzhľadom na absenciu odvolania v neprospech tohto obžalovaného nebolo možné napraviť toto pochybenie súdu I. stupňa. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného a jeho návrh na uloženie peňažného trestu, krajský súd jednak nezistil dôvody na zmiernenie trestu obžalovanému uložením peňažného trestu a v neposlednom rade však poukazuje na ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona, ktoré ustanovenie vylučuje v danom prípade uloženie tohto druhu trestu. Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému U., krajský súd poukazuje na právne úvahy súdu I. stupňa týkajúce sa výroku o treste u tohto obžalovaného, správne súd I. stupňa u tohto obžalovaného nekonštatoval žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a trest uložený tomuto obžalovanému je zákonný a primeraný. V súlade so zákonom je v prípade oboch obžalovaných uložený trest prepadnutia veci a v prípade obžalovaného U. aj uloženie ochranného opatrenia, t.j. uloženia ochranného dohľadu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky tohto obžalovaného týkajúce sa použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, krajský súd poukazuje na svoje predchádzajúce úvahy týkajúce sa použitia tohto ustanovenia v prípade obžalovaného U..
Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolania oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.