Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-245-2014.pdf
PDF · 99.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/245/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobkyne: U.. U. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX Ž., zastúpená: JUDr. Miroslav Korch, advokát, so sídlom Kukoreliho 1505/50, 066 01 Humenné, P. O. Box 104, proti žalovanému: G. F. M., F.. F. E.. D.., so sídlom XXX XX U. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie 1.660,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa X. X. XXXX sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.660,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od X. X. XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území Makov, ktoré sú zapísanéna LV č. XXXX v časti pod B 330, v podiele XXXXXX/XXXXXXXX- IN k celku. V roku 2010 jej patril spoluvlastnícky podiel vo výške XXX XXX/XXXXXXXX-IN k celku. Označené nehnuteľnosti boli dané do prenájmu žalovanému na základe rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov a vzťahujú sa na ne príslušné ustanovenia Zákona č. 185/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorých podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Žalovaný užíva (má v prenájme) tieto nehnuteľnosti (aj podiel žalobkyne) od roku 2000, pričom odmieta so žalobkyňou uzatvoriť nájomnú zmluvu, ignoruje ju v jej vlastníckych právach, berie úžitky z tohto užívania bez toho, aby jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené s takýmto užívaním. Žalobkyňa nemá inú možnosť, ako strpieť takýto vzťah, pretože nemôže sa dožadovať zrušenia podielového spoluvlastníctva (§ 4 Zákona č. 181/1995 Z. z. ) a rozhodnutie o prenájme žalovanému je rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny pri hospodárení so spoločnou vecou. Žalobkyňa nie je prizývaná na valné zhromaždenia Združenia vlastníkov lesa Kysučné, nemá možnosť priamo sa dozvedať o výške vyplácaného nájomného ostatným spoluvlastníkom spoločných nedeliteľných nehnuteľností a podľa sprostredkovaných zistení, žalovaný za rok 2010 vyplácal nájomné vo výške 166,- €/podiel. Žalobkyňa sa dožaduje zaplatenia z titulu užívania nehnuteľností aj za iné (predošlé) obdobia a v predchádzajúcich súdnych konaniach žalovaný sa neustále bráni tým, že na súde prebieha konanie o neplatnosť darovacej zmluvy, na základe ktorej sa žalobkyňa stala vlastníčkou predmetných podielov, preto počas konania v záujme opatrnosti darca pre prípad, aby bolo právoplatne rozhodnuté, že napadnutá darovacia zmluva je neplatná, taktiež aj postúpil túto pohľadávku na žalobkyňu.
2. V podaní doručenom súdu dňa XX. X. XXXX (čl. 26) žalobkyňa uviedla, že sa dožaduje zaplatenia za užívanie pozemkov (spoluvlastníckeho podielu) žalovaným za rok 2010 (t. j. od X. X. XXXX do XX. XX.
XXXX). Na pojednávaní dňa X. XX. XXXX právny zástupca žalobkyne uviedol, že predmetom konania je nárok v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní dňa X. X. XXXX právny zástupca žalobkyne uviedol, že medzi žalobkyňou, L.O. G., U. M., došlo k odstúpeniu od darovacej zmluvy s tým, že predmetom dohody o odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľností je aj dohoda, že úžitky z nehnuteľností naďalej patria žalobkyni. Z tohto dôvodu má za to, že žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu nestratila, a preto pokračuje vo vymáhaní žalovanej pohľadávky.
3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha bezdôvodného obohatenia a vzniesol námietku premlčania (čl. 71 p.v. spisu), pričom uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje nárok za rok 2010 a žaloba bola doručená súdu dňa X. X. XXXX. Žalobkyňa v žalobe datuje moment, kedy možno žalobu na súde podať, a to dňom X. X. XXXX, nakoľko od tohto dňa si uplatňuje úroky z omeškania a žaloba bola podaná až dňa X. X. XXXX. Uplynula jednak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia lehota. V danom prípade nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pretože žalobkyňa vedela, že je so žalovaným v spore prakticky od roku 2000, pretože obdobné konania prebiehali dlhodobo (napr. konania pod sp. zn. XXC/XXX/XX, sp. zn. XC/XXX/XXXX). Vzhľadom na prebiehajúce súdne konania, vydal žalovaný príkazný list dňa XX. XX. XXXX nevyplácať podiely, dokiaľ sa nepreukáže, koho vlastnícke právo je dané. Nemohlo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie, išlo iba o reflektovanie reálneho skutočného stavu, ktorý bol vyvolaný súdnymi konaniami, ktoré prebiehali na súde, a o ktorých bola žalobkyňa uzrozumená, pretože bola účastníčkou týchto konaní. Práve naopak žalovaný sa správal prezieravo ako dobrý hospodár, pretože nenakladal so svojimi finančnými prostriedkami ale s finančnými prostriedkami celého spoločenstva a v prípade, ak by tieto podiely vyplatil a následne o niekoľko rokov by sa zistilo, že ich vyplácal bezdôvodne, bol by už jeho nárok premlčaný. Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou, Výpisu z účtu zo dňa XX. XX. XXXX, vyplýva, že otcovi žalobkyne, L. G., bol vyplatený XX. XX. XXXX podiel a už z tohto listinného dôkazu je zrejmé, že už v roku 2010 museli vedieť, v akej výške sa podiely za rok 2010 vyplácajú. Je nesporné, že žalobkyňa bola so svojím otcom L. G. neustále v kontakte vzhľadom na prebiehajúce súdne spory, uzatváraní darovacích zmlúv, odstúpenia od darovacích zmlúv, prenechávania úžitkov a pod. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa musela vedieť, že podiely sa vyplácajú koncom toho-ktorého roka v mesiaci november, december vzhľadom k tomu, že už od roku 2000 prebiehajú viaceré súdne konania o zaplatenie. Žalovaný ďalej namietal, že žalobkyňa nepreukázala výšku plnenia dokladom, ani žiadnym dôveryhodným dôkazom. Ďalej namietal, že žalobkyňa nie je v spore aktívne legitimovaná, nakoľko v období roku 2010 nebola vlastníčkou daných nehnuteľností, nakoľko vlastníčkou sa stala Zmluvou X. XXXX/XX z XX. X. XXXX a od XX. X. XXXX požíva ochranu a pôžitky ako vlastník, nie však za rok 2010.
4. Právny zástupca žalobkyne k námietke premlčania uviedol, že nárok nie je premlčaný. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota začína plynúť, odkedy sa oprávnený skutočne dozvie o osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, a zároveň musí byť aj zrejmé, v akej výške k bezdôvodnému obohateniu došlo, pričom žalobkyňa nemala vedomosť o tejto výške a v žalobe je uvedené, že tieto informácie o sume má len sprostredkovane. Žalobkyňa bola v rokoch 1999 - 2009 v diplomatických službách v Indonézii a následne do roku 2016 bola v Iráne, nebola prizývaná na valné zhromaždenia, a ani nemala vedomosť o výške vyplácaných náhrad za užívané podiely. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vystavil príkazný list, ktorým bol daný príkaz, aby nebolo žalobkyni nič vyplácané, preto ide v danom prípade o úmyselné nevyplácanie finančných prostriedkov žalobkyni a v takom prípade je objektívna premlčacia lehota 10 rokov.
5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z listín predložených stranami sporu a na daný spor čo do právneho posúdenia aplikoval nasledovné ustanovenia zákona:
6. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
7. S prihliadnutím k zodpovedaniu otázky aktívnej legitimácie žalobkyne ako i vznesenej námietke žalovaného o premlčaní nároku súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, čo súd odôvodňuje tým, že považuje súd nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2010 za premlčaný a zároveň v konaní nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne ako základnú zákonnú podmienku na vyhovenie žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia.
8. Nárok navrhovateľky súd právne posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
9. Premlčacia lehota plynie od momentu, kedy sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka upravuje odlišne od všeobecnej právnej úpravy subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia je dva roky, a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor, a kto sa na jeho úkor obohatil. Vyžaduje sa skutočná preukázaná vedomosť oprávneného, a teda nestačí, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj skôr. Z judikatúry vyplýva, že oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je tri roky, v prípade zavinenia vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia 10 rokov, pričom v oboch prípadoch sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby určí odo dňa, keď k vzniku obohatenia došlo.
10. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobkyňa má na súde niekoľkoročné súdne spory so žalovaným (prebiehajúce od roku 2001), v ktorých žiada vydať bezdôvodné obohatenie za jednotlivé roky, a z týchto konaní má vedomosť o tom, kto sa na jej úkor mal obohatiť, že ide o žalovaného, a kedy k tomuto obohateniu malo dôjsť. Prvýkrát to mohla zistiť vtedy, keď jej nevyplatil nájomné za užívanie spoluvlastníckeho podielu, hoci toto plnenie ostatným spoluvlastníkom vyplatil. Žalobkyňa a jej právny zástupca podávajú opakovane na súd žalobu za nevyplácanie podielov za ten-ktorý kalendárny rok. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, objektívnej premlčacej lehoty u žalobkyne je totožný.
11. Žalobkyňa si v podanej žalobe uplatnila nárok na úroky z omeškania od X.X.XXXX, teda už od tohto okamihu vedela o tom, aká výška predstavuje náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, ktorý jej mal byť vyplatený do konca roku 2010 a kedy sa dostal žalovaný do omeškania. Z tohto možno preto jednoznačne vyvodiť, že žiada úrok z omeškania odo dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy bol povinný žalovaný spoluvlastníkom vyplatiť uplatnené žalobkyňou bezdôvodné obohatenie. Z toho pri aplikácii logického výkladu vyplýva, že týmto dňom výplaty je dátum XX.XX.XXXX. Je z toho zároveň ustálené, že prvýkrát nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2010 si mohla uplatniť X.X.XXXX. V tento časový moment jej bola známa osoba žalovaného, ktorá zodpovedá za bezdôvodné obohatenie a v tento časový moment jej bolo známe, že ostatným spoluvlastníkom nájomné bolo vyplatené, tak ako každoročne a že žalobkyni vyplatené nebolo. Žalobkyňa tak mohla podať žalobu na súd najneskôr dňa X.X.XXXX, nakoľko však na tento deň pripadol sviatok, posledným dňom na podanie žaloby na súd bol v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. X.X.XXXX (štvrtok). Žaloba bola doručená súdu až dňa X.X.XXXX, teda po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne poukazoval na 10 ročnú premlčaciu lehotu, súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo ísť o úmyselné obohatenie sa žalovaného, nakoľko spor o vlastníctvo týchto sporných nehnuteľností sa vedie na Okresnom súde v Čadci od roku 2001 v konaní XC/XXX/XXXX, ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Pokiaľ nebolo preukázané vlastnícke právo žalobkyne k podielom, respektíve toto právo bolo sporné, nebol žalovaný povinný vyplácať jej finančné prostriedky za podiely. Nemohlo teda ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o dvojročnú premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle judikatúry sa nevyžaduje, aby poznala žalobkyňa presnú výšku škody, postačuje, ak nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorú by spresnila v súdnom konaní. Žalobkyňa mala vedomosť v akej výške boli ostatným spoluvlastníkom vyplácané náhrady za ich podiely v predchádzajúcich rokoch, keďže má na súde niekoľkoročné súdne spory so žalovaným (prebiehajúce od roku 2001), v ktorých žiada zaplatiť náhradu za tieto podiely za jednotlivé roky, a taktiež z výpisu z účtu jej otca L. G. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé v akej výške bola jemu vyplatená náhradu, z čoho aj žalobkyňa odvodzovala výšku bezdôvodného obohatenia uplatnené v tomto spore. Vzhľadom k uvedenému začala subjektívna premlčacia lehota plynúť dňa X.X.XXXX a táto uplynula dňa X.X.XXXX, nakoľko však na tento deň pripadol sviatok, subjektívna premlčacia lehota tak uplynula v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa X.X.XXXX. Pokiaľ si žalobkyňa nárok uplatnila až X.X.XXXX stalo sa tak po uplynulí jednak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej lehoty, teda súd nárok žalobkyne považuje za premlčaný.
12. Súd sa zároveň zaoberal spornou skutočnosťou, či je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná v spore. Podľa listu vlastníctva predloženého k žalobe (č.l. 12) mal súd preukázané, že žalobkyňa bola zapísaná pod BXXX ako vlastníčka podielu v nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX kat. územia Makov v podiele XXXXXX/XXXXXXXX na základe darovacej zmluvy X. XXXX/XXXX zo Y. XX.XX.XXXX. V konaní mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa dohodou od darovacej zmluvy (č.l. 85 spisu) s otcom k sporným spoluvlastníckym podielom na základe zmluvy X. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odstúpila, ktoré odstúpenie súd považoval za platné. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje v nadväznosti na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom medzi stranami nebolo dohodnuté
inak. Zrušením darovacej zmluvy zanikli tiež aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán z tejto zmluvy (otca žalobkyne a žalobkyne), ako aj právny titul, na základe ktorého bola zmluva uzatvorená. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne tvrdil, že s poukazom na § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, a že v dohode o odstúpení sa zmluvné strany dohodli, že úžitky z nehnuteľností ku dňu odstúpenia XX.X.XXXX patria žalobkyni, čím je daná jej aktívna legitimácia na vymáhanie úžitkov vzniknutých do XX. X. XXXX, súd k tomu uvádza, že odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku, a to v rozsahu všetkých práv a povinností medzi zmluvnými stranami, teda na strane žalobkyne nemôžu existovať obsahové náležitosti vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka vrátane práva požívať jeho plody a úžitky. Dohoda o odstúpení od darovacej zmluvy je právny vzťah medzi darcom a obdarovaným (otec a dcéra v tomto súdenom prípade) a nemôže zaväzovať tretí subjekt, (v tomto prípade žalovaného), pokiaľ nebol zmluvnou stranou. Slovo „inak“ uvedené v ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje k časovému momentu odstúpenia od zmluvy vzhľadom na gramatický výklad z tohto ustanovenia. Teda toto ustanovenie sa nemôže vzťahovať na obsahové náležitosti vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Momentom zrušenia zmluvy sa vlastníkom stal opätovne otec žalobkyne L. G. s právom vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s nimi, t.j. od XX. X. XXXX. Ak by aj bolo plnené zo strany žalovaného, zmluvné strany sa medzi sebou môžu dohodnúť na spôsobe vyporiadania a vyporiadať sa ako pri bezdôvodnom obohatení, teda toto nevylučuje, aby vlastník nehnuteľností L. G. dal svojej dcére úžitky za sporné obdobie na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy, pokiaľ sa tak dohodli. Táto dohoda je však dohodou zmluvných strán teda žalobkyne a jej otca a teda aktívna legitimácia v danom súdenom prípade by svedčala nie žalobkyni, ale jej otcovi. Nakoľko žalobkyni nesvedčí vlastnícky vzťah k sporným spoluvlastníckym podielom za rok 2010, nevzniklo jej ani právo na úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy X. XXXX/XXXX. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná v spore na vymáhanie úžitkov z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu od žalovaného.
13. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyne je premlčaný a zároveň žalobkyňa nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu, súd žalobu zamietol. Zároveň má súd zato, že je nadbytočné a nehospodárne vykonávať akékoľvek iné dokazovanie, preto súd navrhnutý dôkaz výsluch štatutárneho orgánu žalovaného nevykonal.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v spore bol plne úspešným žalovaný a preto mu patrí nárok na plnú náhradu trov konania. O konkrétnej vyčíslenej sume náhrady trov konania podľa § 162 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.