Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-379-2015.pdf
PDF · 97.63 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/379/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: Š. Z., D.. X.X.XXXX, N. H. D. S. XXX, zastúpený: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát, P. Pázmaňa 2020/30, Šaľa, proti žalovanému: F. R., D.. XX.X.XXXX, N. F.D. Š. X/XXX, B., zastúpený zákonným zástupcom: L. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. F. Š. X/XXX, B., zastúpený: AK TIMAR & partners, s.r.o., IČO: 36866296, Štúrova 32, Šaľa, o náhradu škody na zdraví vo výške 5000 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.5.2015 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5000 eur z dôvodu náhrady škody na zdraví.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vyjadreniami právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, výzvou na zaplatenie, správou Nemocnice s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, prepúšťacou správou, oboznámením sa s obsahom spisu MV SR ORP-3/DI-SA-2014, a spisu ORPZ-SA-OPDP51-5/2014-P, posudkom O.. M. G., ďalšími listinnými dôkazmi s vecou súvisiacimi a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že dňa 29.9.2012 medzi 13,30 h a 15,30 h v Obci Trnovec nad Váhom na križovatke ulíc Jatovská a Športová došlo k dopravnej nehode cyklistov, keď žalovaný idúc po vedľajšej ceste nedal prednosť žalobcovi idúcemu po hlavnej ceste, a to napriek prítomnosti dopravnej značky Stoj - daj prednosť v jazde a bicyklom narazil kolmo do žalobcu, resp. v poslednej chvíli z bicykla zoskočil, v dôsledku čoho sa bicykel vymrštil kolmo z pravej strany do bicykla žalobcu, ktorý spadol a zranil sa. V dôsledku uvedeného žalobca utrpel trieštivú luxučnú zlomeninu horného konca pravej ramennej kosti, Monteggiova luxačná zlomenina vnútrokĺbová vpravo, s dobou liečenia od 29.9.2012 do 21.11.2013, pričom žalobca má doposiaľ trvalé následky v podobe obmedzenia pohybu v pravom ramene ťažkého stupňa, obmedzenie pohybu pravého lakťa stredného stupňa - pravák, obmedzenie supinácie pravého lakťa ľahkého stupňa a kývavosť - instabilita pravého lakťa, opakovane musel byť operovaný. V tejto súvislosti bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví dňa 26.3.2014, ktoré bolo zastavené dňa 19.5.2014. Žalobca sa pokúsil so žalovaným dohodnúť mimosúdne, avšak bezúspešne. Právne svoj nárok odôvodnil ust. § 420 ods. 1 OZ, kde protiprávnym úkonom malo byť konanie žalovaného v rozpore s ust. § 415 OZ, podporne § 3 ods. 2 písm. b/ z.č. 8/2009 Z.z. A ust. § 20 ods. 1 uvedeného zákona. Škoda mala spočívať v škode
na zdraví žalobcu, vyčíslená na sumu 5000 eur odvolávajúc sa na lekársky posudok o bolestnom s o sťažení spoločenského uplatnenia, pričom príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou je podľa konštantnej judikatúry daná vždy, ke´d je protiprávny úkon jednou z príčin skutočne vzniknutej škody, a to jednou z jej hlavných príčin, pričom porušenie povinnosti podľa ust. § 415 OZ a §3 a §20 z.č. 8/2009 Z.z. Mali byť hlavnými a jedinými príčinami zranení žalobcu. Ďalej výšku škody oprel o ust. ô 444 OZ s poukazom na lekársky posudok, z obsahu ktorého vyplynulo, že posudzujúci lekár ohodnotil bolestné žalobcu počtom 315 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom 770 bodov, celkovo 1085 bodov, pričom podľa Vyhl. MZ SR zo dňa 14.5.2012 na rok 2012 v spojení s ust. § 5 ods. 2 z.č. 437/2004 Z.z. Jeden bod predstavoval sumu 15,72 eur, pri 1085 bodoch teda išlo o sumu 17056,20 eur, z ktorej sumy si vzhľadom na vek žalovaného žalobca uplatnil len 5000 eur. Zavinenie žalovaného malo spočívať v tom, že žalovaný nezabránil narazeniu svojho bicykla do bicykla žalobcu, čo nespochybnil ani v trestnom konaní, priznal svoju vinu, prišiel sa so svojím otcom ospravedlniť a zaplatil sumu 100 eur, čo by v prípade, ak by sa cítil nevinný, neurobil. Podľa vyjadrenia starostu Obce Trnovec nad Váhom obsiahnutého vo vyšetrovacom spise mali byť nové dopravné značky prevzaté starostom 29.9.2012, teda v deň nehody, je možné predpokladať, že do 15,30 h boli aj osadené a je takmer nemožné, aby úplne nová značka Daj prednosť v jazde! Bola v ten deň pootočená alebo poškodená, podľa plánov obce bola tam značka umiestnená od roku 2005. Na margo námietky premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry premlčacia doba začne plynúť až potom, čo je známa nielen existencia škody, ale aj jej výšky, čo bolo v danom prípade až vypracovaním lekárskej správy zo dňa 11.12.2013, pričom žaloba bola podaná 27.5.2015, kedy dvojročná subjektívna premlčacia doba ešte uplynúť nemohla.
5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v deň nehody šiel po artézsku vodu, vybehol mu do križovatky žalovaný, hodil do neho svoj bicykel, žalobca spadol zo svojho bicykla na zem a keď po operácii zbadal modrinu na pravej nohe, napadlo ho, že to je z toho ako do neho vrazil bicykel. On nešiel rýchlo, žalovaný áno, musel vedieť, že Jatovská je odjakživa hlavnou cestou a Športová vedľajšou, určite tam bola značka Daj prednosť v jazde, lebo keď spadol a zakričal na žalovaného, ten stál hneď pri značke. Po nehode žalobcu navštívil otec žalovaného, ľutoval ho, bol ústretový, sľúbil, že sa bude podieľať na jeho liečebných nákladoch. Na políciu išiel až v roku 2014 preto, že je stavbár a pravá ruka ho obmedzuje a mal za to, že s rodinou žalovaného sa dohodne, čo sa však nestalo. Na bicykli mal zlomený rám v strede a nevie, prečo mal žalovaný poškodené na svojom bicykli zadné koleso, asi bicykel vymrštil opačne. V križovatke bol inak dobrý rozhľad, najprv videl cestu a krík, potom žalovaného, predtým ako vošiel do križovatky nespomalil, lebo nemal dôvod. Pred nehodou mal dobrý zdravotný stav.
6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v prvom rade považuje nárok za premlčaný, nakoľko podľa § 106 OU sa začiatok plynutia premlčacej doby viaže na vedomosť o škode a nie o výške škody, a teda stačí vedomosť o tom, že došlo k zásahu do majetkovej sféry poškodeného, nie to, v akej presne výške táto škoda vznikla, ktorú vedomosť mal žalobca už v čase nehody dňa 29.9.2012, pričom subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňom 29.9.2014 a ak sa žalobca aj odvoláva na lekársky posudok z 11.12.2013, nič mu nebránilo žalobu podať do 29.9.2014, nie až 27.5.2015. Vo vzťahu k veci samej spochybnil preukázanie hmotnoprávnych predpokladov pre náhradu škody, a to nepreukázanie porušenia konkrétnej právnej povinnosti žalovaným, nakoľko porušenie pravidiel cestnej premávky preukázané nebolo, a to aj podľa uznesenia ORPZ v Šali zo dňa 31.1.2014, aj uznesenia zo dňa 19.5.2014. Prevenčná povinnosť zároveň sama o sebe podľa ust. § 415 OZ nezakladá zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 OZ, ak bez ďalšieho nedôjde k pristúpeniu inej podstatnej skutočnosti, pričom prevenčnú povinnosť mal aj žalobca, ktorý nadôvažok v čase nehody mal podľa lekárskej správy v krvi alkohol. Trestné oznámenie žalobca podal až 3.1.2014, po dvoch rokoch od nehody, kde je potrebná aplikácia ust. § 3 OZ s poukazom na maloletosť a vek žalovaného v čase nehody, ako aj na vek a vyspelosť žalobcu. Nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi nehodou a zdravotným poškodením žalobcu, nakoľko z lekárskej správy vyplýva, že žalobca trpel pooperačnou artritídou, avšak nebolo preukázané, či operácia bola vykonaná práve v dôsledku nehody, nie je zrejmé, aké zranenia žalobca v dôsledku nehody utrpel, nenapomáha tomu ani bodovací znalecký posudok vzhľadom na odstup času medzi nehodou a jeho vyšetrením.
7. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.12.2013 vyplynulo, že žalobca bol liečený od 29.9.2012 do 11.12.2013, z toho v ústavnej starostlivosti od 29.9.2012 do 10.10.2012, od 21.10.2013 do 25.10.2013 a od 13.3.2013 do 18.3.2013 s diagnózou trieštivá luxačná zlomenina horného konca pravej ramennej kosti (liečená otvorenou operáciou),
monteggiova luxačná vnútrokĺbová zlomenina vpravo (liečená operáciou s komplikovaným priebehom, 3 x ), sťaženie spoločenského uplatnenia - obmedzenie pohybu v pravom ramene ťažkého stupňa, pravého lakťa stredného stupňa, obmedzenie supinácie pravého lakťa ľahkého stupňa, kývavosť - instabilita pravého lakťa, spolu vyhodnotené na 1085 bodov, pričom príčina poškodenia je výslovne prevzatá len z vyjadrenia žalobcu - zrazený bicyklistom pri jazde na bicykli.
8. Z prepúšťacej správy NsP Sv. Lukáša v Galante zo dňa 10.10.2012 vyplynulo, že pri prijatí žalobcu dňa 29.9.2012 mal v krvi etanol 0,032, operácia bola vykonaná v 2 fázach 2. a 8.10.2012 bez komplikácií.
9. Zo spisu P. A. P.-X/DI-Z.-XXXX vyplynulo, že na základe trestného oznámenia žalobcu bolo dňa 3.1.2014 začaté trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., kde páchateľom mal byť žalovaný, ktoré bolo zastavené uznesením zo dňa 19.5.2014, pričom z odôvodnenia vyplynulo, že nebolo možné z vykonaných výsluchov osôb ozrejmiť situáciu ohľadne umiestnenia dopravných značiek v mieste nehody a nebolo nespochybniteľne preukázané zavinenie žalovaného. Uznesením Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 23.6.2014 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu pre nedôvodnosť.
10. Z priestupkového spisu ORPZ v Šali ORPZ-SA-OPDP51-5/2014-P vyplynulo, že vec bola podľa § 60 ods. 3 písm.b/ z.č. 372/1990 Zb. uložená z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by viedli k objektívnemu určeniu vinníka dopravnej nehody, a tým aj k objasneniu priestupku, alkohol v dychu skúmaný nebol, nakoľko k oznámeniu nehody došlo až 3.1.2014.
11. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 13. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
14. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
15. Podľa § 106 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
16. Súd sa prioritne zaoberal problematikou premlčania uplatneného nároku (napriek tomu, ze predmetná námietka bola žalovaným vznesená až v závere prvoinštančného konania), pričom mal za to, že predmetný nárok je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa ust. § 106 OZ, a to s poukazom na znenie zákonného ustanovenia, ktoré začatie plynutia premlčacej doby viaže na dva momenty, a to vedomosť poškodeného (žalobcu) o existencii škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Existencia škody (vzhľadom na vykonané dokazovanie) bola žalobcovi známa najneskôr po tretej operácii ruky, po ukončení jeho poslednej hospitalizácie dňa 18.3.2013 (č.l. 9 spisu), pričom žalobu podal dňa 27.5.2013, kedy subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 18.3.2015. V danom prípade mal súd za to, že nie je dôvod viazať plynutie subjektívnej premlčacej doby na lekársky posudok zo dňa 11.12.2013 najmä v prípade ako tento, kedy samotný rozsah škody žalobca neoprel o výsledky tam uvedeného bodovania, nakoľko si uplatnil sumu 5000 eur z titulu náhrady škody, pričom rozsah škody podľa lekárskej správy predstavoval 1085 bodov pri hodnote 1 bodu za rok 2012 v sume 15,72 eur podľa ust. § 5 ods. 2 z.č. 437/2004 Z.z., teda celkovo sumu 17056,20 eur.
17. Vo vzťahu k veci samej mal za to, že nebola preukázaná existencia rozhodujúcich hmotnoprávnych predpokladov pre zodpovednosť žalovaného za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, o ktoré ustanovenie žalobca žalobu oprel. Uvedené hmotnoprávne predpoklady sú: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou plus zavinenie žalovaného.
18. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné
následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. 19. Žalobca za protiprávny úkon žalovaného primárne označil porušenie prevenčnej povinnosti (účastníka cestnej premávky) podľa ust. § 415 OZ, sekundárne porušenie ust. § 3 ods. 2 písm. b/ z.č. 8/2009 Z.z. („účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia...“) v spojitosti s ust. § 20 ods. 1 cit. Zák. („vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou daj prednosť v jazde alebo Stoj, daj prednosť v jazde, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare...“). Vzhľadom na vyššie opísanú zákonnú konštrukciu zodpovednosti za škodu súd v prvom rade skúmal existenciu porušenia právnej povinnosti - protiprávny úkon - označený žalobcom ako konanie žalovaného v rozpore s ust. § 3 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ust. § 20 ods. 1 z.č. 8/2009 Z.z., pričom dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by zo strany žalovaného k uvedenému konaniu došlo. Súd vychádzal najmä z obsahu pripojeného trestného a priestupkového spisu , v rámci ktorých konaní bolo vo vzťahu k zisteniu existencie uvedeného protiprávneho úkonu vykonané pomerne rozsiahle časovo skoršie) dokazovanie, a to záznamom o nehode, miestnou obhliadkou, výsluchom svedkov, správou obce, pričom bolo ustálené, že nie je možné jednoznačne určiť, či v mieste a čase nehody bola osadená zrozumiteľná dopravná značka „Daj prednosť v jazde“, nerešpektovaním ktorej by sa žalovaný majúci prichádzať do miesta nehody z vedľajšej cesty skutočne dopustil protiprávneho konania vyššie uvedeným spôsobom. Uvedená skutočnosť bola spôsobená okrem iného aj tým, že napriek tomu, že k nehode došlo dňa 29.9.2012, nahlásená bola žalobcom až 3.1.2014, takmer po dvoch rokoch, kedy je šanca na vyhotovenie presného a zodpovedajúceho záznamu o jej priebehu prakticky vylúčená. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nebolo v konaní preukázané porušenie konkrétnej právnej povinnosti žalovaným.
20. Porušenie prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 OZ žalovaným preukázané rovnako nebolo, prihliadnuc najmä na vek žalovaného v čase nehody (14 rokov), na časový odstup od medzi relevantným záznamom o nehode a jej dianím, na rozporuplné výpovede strán sporu a svedkov (vychádzajúc z obsahu trestného a priestupkového spisu), poukazujúc aj na výpoveď samotného žalobcu v tomto konaní, kedy uviedol, že žalovaný mal ísť neprimerane rýchlo, kde však súdu nebolo jasné a jeho výpoveď sa nejavila presvedčivá s prihliadnutím na to, že križovatka bola úplne prehľadná, žalobcovi vo výhľade do križovatky nič nebránilo, napriek čomu však žalovaného zbadal až bezprostredne pred zrážkou. Vzhľadom na uvedené je minimálne obtiažne vyhodnotiť neprimeranosť rýchlosti žalovaného (pri logickom vylúčením možnosti svetelnej rýchlosti žalovaného) a zároveň nie je vylúčené nedostatočné sledovanie cestnej premávky žalobcom vzhľadom na ním prehľadnosť konštatovanú prehľadnosť križovatky a nespomalenie v križovatke, čím by sa sám žalobca dopustil porušenia prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 OZ. V neposlednom rade súd prihliadol na zistenie alkoholu v krvi žalobcu v deň nehody po následnej hospitalizácii žalobcu, kde v spojitosti s nenahlásením nehody bezprostredne po udalosti súd nemôže vylúčiť výlučné zavinenie žalobcu.
21. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu podľa názoru súdu rovnako v konaní nebola preukázaná, nakoľko žalobca nepredložil súdu relevantné odborné vyjadrenie prípadne znalecký posudok o tom, že zdravotné poškodenie opísané a bodované v lekárskej správe z 11.12.2013 bolo zapríčinené priamo v súvislosti s nehodou z 29.9.2012, nie je preukázaný predchádzajúci zdravotný stav žalobcu, nie je možné teda porovnať jeho zdravotný stav pred a po nehode, pričom ani z jedného listinného dôkazného prostriedku nevyplynul hodnoverný záver o tom, že zdravotné poškodenie v danom rozsahu žalobcu bolo spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nehodou, nakoľko lekárske správy sa odvolávajú ako na príčinu poškodenia na tvrdenie poškodeného (žalobcu).
22. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v predmetnom konaní dôkazné bremeno preukázania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich danosť ním uplatneného nároku nepreukázal, na základe čoho súd nemal inú možnosť, ako žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, úspešnej žalovanej však náhradu trov konania nepriznal, pretože nepreukázala, že by jej trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.