Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-134-2016.pdf
PDF · 86.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu V., zastúpeného P. proti žalovanému V., o zaplatenie 1.283,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. decembra 2015, č.k. 1C/56/2014-36, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. návrh zamietol. Vo výroku II rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.12.2008 bola medzi účastníkmi uzatvorená Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru "V.. V zmysle čl. I. Zmluvy poskytol žalobca žalovanému hotovostný úver vo výške a za podmienok uvedených v Zmluve, pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach v zmysle Harmonogramu splátok. Zmluvná úroková sadzba 16,5 % ročne je uvedená priamo v Zmluve a zároveň aj v Harmonograme splátok. V zmysle čl. 2 bod 2.3.5 písm. c) Obchodných podmienok poskytnutia hotovostného úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, mal žalobca právo odstúpiť od Zmluvy v prípade, ak dlžník porušil platné právne predpisy, alebo ustanovenia Zmluvy o úvere, alebo Obchodné podmienky a iné podmienky, ktoré platia v V. a sú pre dlžníka záväzné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil Zmluvu tým spôsobom, že nezaplatil viac ako dve splátky, žalobca písomne dňa 04.10.2011 odstúpil od zmluvy a zároveň ponúkol žalovanému možnosť zaplatiť splatný záväzok v mesačných splátkach. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a ani nevyužil ponúkanú možnosť mesačných splátok. Podľa bodu 2.3.2 Obchodných podmienok poskytovania hotovostných úverov v V. zo sumy v omeškaní má V. nárok na úroky z omeškania vo výške 10 % ročne plus úroková sadzba dlžníka platná pre jemu poskytnutý úver. Úroky sa počítajú odo dňa nasledujúceho po dni splátky dlžnej sumy do dňa predchádzajúceho jej úhrady. Napriek tomu žalobca si uplatnil úrok z omeškania len vo výške 9,5 % ročne v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov. Žalobca požadoval nesplatený zostatok istiny 1.494,18 Eur, nesplatený zostatok zmluvných úrokov do dňa odstúpenia od zmluvy vo výške 70,52 Eur, nesplatený zostatok úrokov z omeškania (zákonný úrok z omeškania) vyčíslený do dňa odstúpenia od zmluvy vo výške 661,13 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo zostatku istiny vo výške 1.494,18 Eur od 03.10.2011 (odo dňa odstúpenia od zmluvy) do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 16,5 % ročne zo zostatku istiny vo výške 1.494,18 Eur odo dňa 03.10.2011 (odo dňa odstúpenia od zmluvy) do zaplatenia. Dňa 04.10.2011 žalobca odstúpil písomne od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru V. reg. č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Uviedol, že od zmluvy odstupuje v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ako aj v súlade s ustanovením bodu 2.3.5 Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru V., ktoré sú súčasťou zmluvy. Dňa
08.02.2013 uzatvorili účastníci konania Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, v ktorej žalovaný uznal dlh žalobcu vo výške 2.383,97 Eur z titulu uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX a zaviazal sa ho žalobcovi uhradiť podľa splátkového kalendára uvedeného v dohode. Súčasne v dohode o zaplatení dlhu v splátkach žalovaný vyhlásil, že uzavretím dohody sa pre účely ďalších právnych vzťahov medzi účastníkmi dlh považuje za istinu. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Momentom odstúpenia od zmluvy sa zmluva o poskytnutí hotovostného úveru zrušila a obe zmluvné strany boli povinné vydať si vzájomné plnenie. Odstúpenie od zmluvy bolo vyhotovené dňa 04.10.2011 a dňa 11.10.2011 bolo doručené žalovanému, ktorá skutočnosť je zrejmá z priloženej doručenky. Nasledujúcim dňom po doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému, t.j. dňom 12.10.2011 začala plynúť dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátenie plnenia, ktoré žalobca poskytol žalovanému. Dvojročná subjektívna premlčacia doba sa uplatňuje v danom prípade z dôvodu, že v čase zrušenia zmluvy žalobca vedel, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a tiež aj to, kto sa na jeho úkor obohatil. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 12.10.2013. Žalobca podal návrh na súd dňa 23.07.2014, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Na premlčanie je v spotrebiteľských veciach súd povinný prihliadať ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014. Čo sa týka Dohody o zaplatení dlhu v splátkach, ktorú účastníci uzatvorili dňa 08.02.2013, súd po jej preskúmaní dospel k záveru, že táto je neplatná. Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach sa prieči dobrým mravom, keď po účinnom odstúpení žalobcu od zmluvy o úvere, žalobca takúto dohodu so žalovaným uzavrel, pričom účelom tohto právneho úkonu bolo obchádzanie zákona. Súd preto považuje takúto dohodu za neplatnú. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 457, § 100 ods. 1 veta prvá, § 107 ods. 1, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , podľa ktorého by žalovaný ako plne úspešný v spore mal nárok na priznanie trov konania, súd však žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli a ani zo spisu mu trovy konania nevyplynuli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a strany si majú navzájom vydať vzájomné plnenie. Vyslovil názor, že v otázke odstúpenia od úverovej zmluvy a jeho účinkov je potrebné vychádzať z právnej úpravy odstúpenia od zmluvy podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka a osobitnej právnej úpravy odstúpenia pri úverových zmluvách podľa § 506 Obchodného zákonníka, ako aj z dohody zmluvných strán podľa zmluvy, obchodných podmienok a všeobecných úverových podmienok. S poukazom na tieto ustanovenia je podľa jeho názoru zrejmé, že odstúpením od úverovej zmluvy z dôvodu neplnenia zmluvných splátok úveru nedošlo k zrušeniu úverovej zmluvy od počiatku, ani k zániku všetkých práv a povinností zo zmluvy, keďže aj po odstúpení od zmluvy bol oprávnený požadovať od žalovaného splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva. Táto skutočnosť vyplýva jednak priamo z ust. § 506 Obchodného zákonníka, ako aj bodu 9.3 zmluvy. Mal za to, že od nasledujúceho dňa po účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. 12.10.2011 mu plynula všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku na súde, ktorá uplynula najneskôr dňa 11.10.2014 a nie dvojročná subjektívna doba, ako uviedol súd prvej inštancie. Návrh bol podaný na súd dňa 23.07.2014, teda jeho nárok nie je premlčaný. Ďalej poukázal na to, že dňa 08.02.2013 uzavrel so žalovaným dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, v zmysle ktorej žalovaný uznal dlh žalobcu čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dlh uznal, predlžuje sa premlčacia doba na 10 rokov, a to odo dňa uznania, v prípade splácania dlhu v splátkach plynie 10-ročná premlčacia doba samostatne pre každú splátku odo dňa ich splatnosti. Žalovaný mal splatiť dlh v 24 splátkach splatných k 22. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 22.02.2013. Žalovaný uhradil celkovo 1.100 Eur, pričom tak uhradil celých 11 splátok. Prvá splátka, s ktorou sa dostal do omeškania, bola splatná dňa 22.01.2014 a od tohto dňa začala žalobcovi plynúť 10-ročná premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súde dňa 23.07.2014, teda v danom prípade pohľadávka žalobcu premlčaná nie je.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na správnu aplikáciu Občianskeho zákonníka v danej veci vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu
spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je kogentné ustanovenie, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať. V tomto smere poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 3Mcdo/14/2014 a zo dňa 26.11.2015 sp. zn. 4Mcdo/17/2014. Za nesprávnu označil žalobcovu úvahu o premlčaní. Dal do pozornosti dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, ktorú je taktiež potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj názor súdu prvej inštancie, je potrebné ju považovať za neplatnú.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.
V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 28.01.2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc u uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.
6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, preto sa odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
7. K jednotlivým námietkam žalobcu uvádzaným v odvolaní, odvolací súd dodáva:
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru V. zo 16.12.2008, uzavretú medzi účastníkmi tohto konania, je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu požívajúcu ochranu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie taktiež správne konštatoval, že odstúpením žalobcu od predmetnej zmluvy sa právny vzťah účastníkov dostal do režimu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, je povinnosťou účastníkov vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali, to znamená, že žalobca si môže nárokovať len na skutočne poskytnuté plnenie, avšak nie už na dohodnuté úroky, prípadne ďalšie plnenia spojené s poskytnutím predmetného hotovostného úveru. Na tejto okolnosti nemení nič ani citované ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka a okolnosť, že pri poskytnutí hotovostného úveru ide o tzv. absolútny obchod a to z toho dôvodu, že v predmetnej veci je potrebné aplikovať ochranu spotrebiteľa vyplývajúcu najmä z § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré zabraňujú zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, a to aj v nadväznosti na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý zabezpečuje výklad zmlúv, teda aj predmetnej zmluvy v rovine priaznivejšej pre spotrebiteľa. Takýto právny záver nie je možné považovať za nesprávny, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, pretože ide o logický právny dôsledok vyplývajúci zo zákonnej ochrany spotrebiteľa. V tomto smere nemožno obísť ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí len o povinnosti vrátiť si všetko pri odstúpení od zmluvy, čo účastníci podľa zmluvy dostali, z čoho vyplýva, že nie je tu nárok na ďalšie pôvodne dohodnuté plnenia. Takýmto
spôsobom sa nenarúša pojem právnej istoty, pretože kvalifikácia právneho vzťahu účastníkov po odstúpení od predmetnej zmluvy o úvere je daná zákonným rámcom v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o problém aplikačný je potrebné sa riadiť zásadou, že sa aplikujú ustanovenia právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu spotrebiteľa a táto aplikácia je garantovaná § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak aby sa nezhoršovalo zmluvné postavenie spotrebiteľa (v danom prípade žalovaného, čo by nastalo, pokiaľ by sa v predmetnej veci aplikovala obchodnoprávna úprava s poukazom na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka). Pokiaľ sa týka námietok odvolateľa s poukazom na jednotlivé splátky, táto argumentácia nie je dôvodná, keď odvolateľ v prípade splátok uvádza údaje, ktoré sa na danú vec nevzťahujú a z obsahu spisu nevyplývajú.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 08.02.2013, nakoľko sa prieči dobrým mravom, keď po účinnom odstúpení žalobcu od zmluvy o úvere, žalobca so žalovaným takúto dohodu uzavrel.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
9. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).