Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2766-2010.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2766/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: G. M., I..J.., J. J. R. T., P. XX, O.: XXXXXXXX, zastúpený advokátskou kanceláriou U., proti povinnej: D. R., F.. XX.XX.XXXX, T. R. P., S. X, o vymoženie 11.203 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
rozhodol:
Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 28.9.2010 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 11.203,00 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. 42Cb/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.3.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 6Cob/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.3.2008. Dňa 11.10.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. XXXX/XXXXXX zo dňa 20.10.2010. Dňa 10.2.2011 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu námietky povinnej proti exekúcii podané v zákonnej lehote. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že reagujúc na list oprávneného zo dňa 22.5.2009 značky XXXXXX-XX/XXA zaslala oprávnenému doklad o trestnom stíhaní matky hlavného dlžníka I. T., ktorá celú úverovú zmluvu zariadila a od ktorej si mohol oprávnený zistiť adresu jej syna, hlavného dlžníka Ľ. O., resp. mohol si adresu menovaného zistiť aj dožiadaním na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach a následne od neho predovšetkým vymáhať predmetný dlh, keďže povinná len naivne podpísala ručiteľský záväzok netušiac, čo z toho pre ňu vyplýva. Taktiež povinná naivne naletela právnikovi, ktorý jej tvrdil, že súd vyhrá, a ktorý ju zastupoval na súde. Oprávnený síce povinnej doručil Dohodu o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, tzv. splátkový kalendár na sumu 15.089,78 Eur, ktorý ale nebol v súlade s poslednou výzvou oprávneného na zaplatenie pohľadávky zo dňa 31.3.2009, kde oprávnený poskytol povinnej zľavu 4.493,46 Eur a vyzval ju preto na úhradu sumy 10.484,74 Eur. Oprávnený listom zo dňa 22.5.2009 následne žiadal od povinnej, aby mu oznámila, že prebieha trestné konanie voči dlžníkovi a aby uvedenú skutočnosť preukázala príslušnými dokladmi. Povinná vo svojom liste zo dňa 5.6.2009 adresovanom oprávnenému uviedla, že sumu 12.627,61 Eur mesačne ani pri splácaní zľavnenej pohľadávky 10.484,74 Eur nie je v stave splácať. Túto pohľadávku by mohla splácať až po splatení pohľadávky, ktorú má voči spoločnosti H., s.r.o., odkiaľ jej bol doručený exekučný list na sumu 841,49 Eur z úveru 165,97 Eur a zo zostatku dlhu 149,37 Eur, ktorý úver povinná zobrala na splácanie predtým poskytnutého úveru vo výške 663,88 Eur, ktorý si povinná zobrala na splatenie svojich dlhov spojených s bránením práva vo veci úveru menovaného Ľ. O., v skutočnosti však jeho matky I. T., ktorá ručiteľský záväzok povinnej zinscenovala a zrealizovala. Povinná ďalej uviedla, že má dve deti a je už babička, preto nie je v stave platiť takú vysokú mesačnú splátku zo svojho príjmu. Povinná preto požiadala, aby sa dlh vymáhal od hlavného dlžníka. Oprávnený si napriek tomu, že má k tomu viac možností, ako povinná, si nezistil adresu hlavného dlžníka Ľ. O., ktorý so svojou matkou I. T. povinnú podviedli. Povinná sa preto domnieva, že oprávnený nemal zákonný dôvod vymáhať predmetnú pohľadávku len od nej, ale mal prinajmenšom vymáhať predmetnú pohľadávku z
úverovej zmluvy hlavne od hlavného dlžníka a súčasne, prípadne až v 2. rade, od povinnej, ak by sa nedala vymôcť od hlavného dlžníka. Povinná zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Na výzvu súdu zo dňa 8.3.2011 oprávnený k námietkam povinnej uviedol, že podľa dokladov o trestnom stíhaní p. I. T., ktoré oprávnenému povinná zaslala, bola p. T. stíhaná pre viaceré skutky, avšak žiadny z nich skutkovo nesúvisí s uzatvorením Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej dňa 22.10.2002 medzi dlžníkom O. Ľ. a pôvodným veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a žiadny zo stíhaných skutkov nesúvisí ani s ručiteľským vyhlásením, ktoré za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa poskytla povinná ako ručiteľka. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že trestné konanie vedené voči p. I. T. nemá a nemôže mať žiadny vplyv na povinnosť povinnej zaplatiť oprávnenému uplatnenú dlžnú sumu. Zároveň oprávnený súdu oznámil, že aj keď je to v tomto prípade skutočnosť bez právneho významu, predmetná pohľadávka bola voči hlavnému dlžníkovi O. Ľ. vymáhaná v exekučnom konaní, ale vzhľadom na nemajetnosť dlžníka nebolo možné dlžnú sumu od dlžníka vymôcť. Oprávnený má za to, že tvrdenia povinnej sú viac menej účelového charakteru, a to aj vzhľadom na to, že ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.3.2007 spis. zn. 42Cb/XX/XXXX, povinná ako žalovaná v konaní o zaplatenie vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že podpis ručiteľa na Úverovej zmluve nie je jej podpisom a že túto zmluvu nepodpísala. Následným znaleckým dokazovaním z odboru písmoznalectva bolo preukázané, že podpis na úverovej zmluve patrí žalovanej, resp. povinnej. Sama povinná v podaných námietkach proti exekúcii uvádza, že podpísala ručiteľský záväzok hoci v konaní pred súdom uviedla presný opak. Zároveň oprávnený zdôraznil, že povinná pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nezaplatila na účet oprávneného žiadnu úhradu. Oprávnený neodpustil povinnej žiadnu časť dlhu. Oprávnený tiež poukázal na to, že povinná uvádza v námietkach len tie skutočnosti, ktoré už namietla v konaní o zaplatenie pred súdom, v odpore proti platobnému rozkazu a v odvolaní, ktoré podala proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Okresný súd Bratislava II ako prvostupňový súd v konaní o zaplatenie dlžnej sumy vykonal vo veci náležité dokazovanie, s tvrdeniami povinnej sa vysporiadal, pričom dospel k záveru, že žalovaná - povinná je povinná dlžnú sumu veriteľovi zaplatiť, pričom toho rozhodnutie súdu bolo následne ako vecne správne potvrdené aj Krajským súdom v Bratislave ako odvolacím súdom. Povinná v námietkach neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti a taktiež neuviedla žiadne iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd námietky povinnej proti exekúcii v celom rozsahu zamietol. O týchto námietkach rozhodol vyšší súdny úradník uznesením č. 39Er/XXXX/XXXX-XX zo dňa 06.07.2011 tak, že námietky povinnej proti exekúcii zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala povinná dňa 01.08.2011 odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci odvolania uviedla, že v reakcii na list oprávneného zo dňa 22.05.2009 zaslala oprávnenému doklad o trestnom konaní matky dlžníka I. T., ktorá mala úverovú zmluvu zriadiť, a od ktorej si mal podľa nej oprávnený zistiť adresu dlžníka Ľ. O.. Uviedla tiež, že ručiteľský záväzok podpísala neuvedomujúc si následky ručenia a že všetky potrebné doklady týkajúce sa konania odovzdala právnemu zástupcovi, ktorý jej ich odmietol vydať. Ďalej podotkla, že súd sa v rámci uznesenia nezaoberal jej námietkou týkajúcou sa toho, že jej oprávnený výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 31.03.2009 poskytol zľavu v sume 4.493,46 Eur, a teda Dohoda o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára sa mala týkať nie sumy 15.089,78 Eur ale mala byť vystavená na sumu 10.484,74 Eur. Ďalej povinná opätovne, tak ako už v rámci námietok poukázala na obsah svojho listu oprávnenému z 05.06.2009, teda že vymáhanie pohľadávky oprávneného len voči nej a nie aj voči hlavnému dlžníkovi pokladá za nesprávne a v rozpore s dobrými mravmi. Povinná k odvolaniu priložila i „Poslednú výzvu na zaplatenie“, ktorú označila za doklad o poskytnutí už vyššie spomenutej zľavy. Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. platného v čase podania odvolania, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 C.s.p., sa vo výroku o trovách exekúcie jedná o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon pripúšťa
odvolanie, podaním odvolania zo strany oprávneného sa rozhodnutie Okresného súdu Košice II č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 06.07.2011 v jeho napadnutej časti zrušuje. Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, námietok povinnej proti exekúcii, ako aj vyjadrenia oprávneného k nim zistil, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 13.12.2010, pričom námietky proti exekúcii podala na poštovú prepravu dňa 23.12.2010, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote. Vychádzajúc z námietok povinnej súd zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Bratislava II spis. zn. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.3.2007 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 6Cob/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.3.2008, ktorým súd zaviazal povinnú uhradiť oprávnenému (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) istinu vo výške 11.203,00 Eur spolu s úrokom vo výške 8,5% ročne zo sumy 9.451,95 Eur od 1.3.2004 do zaplatenia, trovami konania vo výške 732,76 Eur a trovami konania štátu vo výške 91,12 Eur. Následne bola pohľadávka oprávneného (H. J. J., a.s.) postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2007 spoločnosti G. M., a.s., oprávnenému v tomto exekučnom konaní. Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečiť nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinným splnené dobrovoľne, a to v prospech toho, kto je v tomto rozhodnutí označený ako oprávnený a v neprospech toho, kto je v ňom označený ako povinný. V danom prípade je v exekučnom titule, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava II spis. zn. 42Cb/ XX/XXXX-XXX zo dňa 27.3.2007, označená ako jediná povinná D. R., nar. XX.XX.XXXX, S. X, XXX XX P.. Rovnako aj v poverení na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je ako jediná povinná označená menovaná. Preto súdny exekútor nemôže vykonávať exekúciu a vymáhať pohľadávku oprávneného od inej osoby, než je označená v poverení na vykonanie exekúcie a exekučnom titule. Dôvody, ktoré povinná uvádza vo svojich námietkach súd považuje za dôvody pôvodného konania, s ktorými sa už vysporiadal Okresný súd Bratislava II a aj odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní povinnej. Okrem toho, insolventnosť povinného neznamená zánik jeho dlhu voči oprávnenému. Pokiaľ ide o zľavu z celkovej výšky dlhu, ktorú mal oprávnený povinnej poskytnúť, k tejto skutočnosti uvedenej povinnou súd uvádza len toľko, že z obsahu Poslednej výzvy na zaplatenie, ktorá bola povinnou predložená ako dôkaz vyplýva len toľko, že táto zľava vo výške 30% zo sumy 14.978,20 Eur, by bola povinnej poskytnutá jedine v prípade, že by svoj dlh vyplatila jednorázovo formou priloženej poštovej poukážky najneskôr do 30.04.2009. Nakoľko povinná túto výzvu oprávneného súdu doručila aj spolu s priloženou poštovou poukážkou, je jasné, že k tejto úhrade nedošlo a tým pádom nárok na 30% zľavu z dlhu povinnej nevznikol. Zároveň súd uvádza, že povinná vo svojich námietkach neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, preto súd nemal inú možnosť, len námietky povinnej proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie prípustné odvolanie. ( § 357 CSP).