Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-14-2016.pdf
PDF · 79.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4Csp/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti žalovanému N. J., R.. XX.X.XXXX, I. XXX, XXX XX T. v konaní o zaplatenie 200 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo žalobca žiadal, čo tvorilo predmet sporu: Žalobca žiadal zaplatiť sumu 200 € a úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 8.6.2013 do zaplatenia.
2. Ktoré skutočnosti v žalobe tvrdil, aké dôkazy označil, predložil žalobca: Žalobca v žalobe zo dňa 17.8.2016 tvrdil, že uzavrel so žalovaným rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a poskytol žalovanému bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 €, čo preukázal výpisom z bankového účtu, avšak v rozpore s tvrdením, že poskytol bezúročný úveru, zároveň tvrdí v žalobe, že sa so žalovaným dohodol na odplatu, ktorú nekonkretizuje v žalobe ani sumou, ani skutkovo, o aký druh odplaty išlo, keď tvrdí, že úver bol dohodnutý ako bezúročný. Neurčitým spôsobom len uvádza v žalobe, že išlo o individuálne dohodnutú odplatu za poskytnutie úveru, ktorú si však žalobca nenárokuje. Žiada vrátiť len požičanú sumu. Keďže sa dostal do omeškania žalovaný s vrátením požičanej sumy, podľa článku IV. bod 4 rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. žiadal aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 200 € odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. V žalobe tento dátum nekonkretizoval, až v rozsudočnom návrhu uviedol, že žiada priznať úrok od 8.6.2013 do zaplatenia. Celá žaloba je robená formulárovým spôsobom, nekonkrétne. Na pojednávanie sa žalobca ospravedlnil, súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Vyjadrenie žalovaného, navrhnuté, predložené dôkazy žalovaného: Žalovaný prevzal žalobu, procesné poučenia, dôkazy dňa 10.10.2016, a to spolu s termínom pojednávania. Písomne sa k žalobe nevyjadril, nepredložil, nenavrhol dôkazy, na pojednávanie sa nedostavil. Súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Neprítomnosť písomne ospravedlnil. Dôkaz o dôvode neprítomnosti nepredložil. Súd ho vyhodnotil ako nepreukázanie závažného dôvodu na odročenie pojednávania. Konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch strán konania.
4. Ktoré dôkazy súd vykonal, aký skutkový stav z nich mal zistený: Dôkazy predložil len žalobca, preto súd vykonal len dôkazy žalobcu - rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru čl. 3 a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru čl. 7 zo dňa 17.5.2013, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany dohodli krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 €, príslušenstvo v celkovej výške 250,45 €, pričom nie je definované, čo má na mysli zmluva pod pojmom „príslušenstvo“, keď v rozpore s tým uvádza, že úver bol dohodnutý ako bezúročný. Príslušenstvo nie je žiadnym spôsobom konkretizované. Celkové náklady RPMN 438,9 %, poplatok za poskytnutie úveru 50,45 €. Pripojil výpis z účtu čl. 9, z ktorého vyplýva, že 17.5.2013 zaslal na účet XXXXXXXXXX sumu 200 €. Keďže nepredložil dôkaz o tom, že ide o účet žalovaného, súd nemal preukázané, že túto sumu zaslal žalovanému a že ju žalovaný prevzal.
5. Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a ako právne vyhodnotil vec: Z platného záväzku podľa § 494 Občianskeho zákonníka je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. V prvom rade teda bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať platný právny záväzok, v druhom rade bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať plnenie na základe platného právneho záväzku. Až následne nastupovalo dôkazné bremeno žalovaného preukázať, že plnenie, ktoré prijal na základe platného záväzku, zaplatil. Záväzok mal vzniknúť na základe zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 2 zákona ods. 7 veriteľom môže byť len subjekt, ktorý poskytuje úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra na čl. 2 spisu vyplýva, že žalobca má v predmete činnosti uvedené poskytovanie spotrebiteľských úverov, keďže však ide o úver spotrebiteľský, nepredložil súdu so žalobou licenciu NBS SR k poskytovaniu spotrebiteľských úverov, a to ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 17.5.2013. V konaní je preukázané, že žalovaný je spotrebiteľ, teda okrem osobitného zákona č. 266/2005 Z. z. sa na žalovaného vzťahujú všetky zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa vrátane Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl., ktoré súd musí kogentne skúmať a aplikovať v prospech ochrany spotrebiteľa, a to z úradnej moci, bez toho, že by žalovaný - spotrebiteľ produkoval takéto tvrdenia. Žalobca nepreukázal existenciu platného záväzku, na základe ktorého žiada plnenie od žalovaného - spotrebiteľa. Nepredložil dôkaz o reálnom odovzdaní a prevzatí úveru 200 €, a to z toho dôvodu, že výpis z účtu, ktorý doručil, nepreukázal v nadväznosti na žalovaného, nepreukázal, že patrí žalovanému. Z nijakého dôkazu nevyplýva, že účet, na ktorý bola doručená suma 200 €, patrí žalovanému. Tým neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o reálnom odovzdaní úveru vo výške 200 € práve žalovanému ako jednu podmienku platnej úverovej spotrebiteľskej zmluvy, a to aj v nadväznosti na § 657, § 658 zmluvy o pôžičke, ktorá vyžaduje reálne odovzdanie a prevzatie sumy. Nedoručil jasný a zrozumiteľný súhlas žalovaného podľa § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. a informáciu o uzavretí zmluvy, čase uzavretia podľa § 4 ods. 7 zákona č. 266/2005 Z. z. Nedoručil všetky dôkazy podľa § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o tom, že vopred, kedy a aké informácie poskytol spotrebiteľovi, pričom bol povinný mu poskytnúť všetky zákonné informácie o dodávateľovi služby, špecifikácii odplaty za poskytnutú službu (istina, úrok z omeškania, druhá výška poplatkov, nákladov, dane, riziká, splatnosť, započítavanie platieb, možnosti odstúpenia). V zmysle § 8 zákona dôkazné bremeno sa vzťahuje výslovne na žalobcu. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru na čl. 7 spisu bolo výslovne dohodnuté, že úver je dohodnutý ako úver bezúročný, teda bez účtovania úroku ako odmeny z úveru, teda bez príslušenstva podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo do úroku odmeny. Predmetom sporu bolo príslušenstvom podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania zo zmluvy nevyplýva, bola uplatnená v zákonnej výške podľa článku IV. bod 4 rámcovej zmluvy a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z. z., teda vo výške 5,5 % ročne. Za situácie, kedy podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebolo v zmluve dohodnuté príslušenstvo pohľadávky, úrok ako odmena z úveru ani úroky a poplatok z omeškania, potom nie je zrejmé a preskúmateľné, aké príslušenstvo vo výške 50,45 € bolo dohodnuté, keď v ustanovení zmluvy o úvere sa uvádza, že ide o poplatok za poskytnutie úveru a zároveň sa tam uvádza, že úver je bezúročný, pričom úrok je práve príslušenstvo ako odmena za poskytnutie úveru. V samotnej zmluve sú ustanovenia, ktoré sú navzájom v rozpore. Z toho dôvodu teda nie je zrejmé, aká bola dohoda čo do sumy 50,45 €. V tomto smere nepreukázal žalobca platnú dohodu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej by mal právo na plnenie. Taktiež nepreukázal, že na základe platného právneho úkonu plnil, keďže nepreukázal, komu patrí číslo účtu, na ktorý zaslal sumu 200 € na čl. 9 spisu. V konaní taktiež nepreukázal, koľko žalovaný zaplatil ku dňu rozhodovania súdu, aby súd mohol brať do úvahy ochranu práv spotrebiteľa vzhľadom na neprijateľné dohody, podmienky, na základe ktorých by spotrebiteľ prípadne už plnil v prospech žalobcu.
Súd nemôže vychádzať z jednostranného tvrdenia žalobcu, že predmetom sporu je len čistý úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý vo výške 200 €, keď takéto tvrdenie nebolo preukázané žiadnymi účtovnými dokladmi o tom, koľko už žalovaný zaplatil, pretože ak žalovaný zaplatil platby na základe neprijateľných zmluvných podmienok, potom tieto platby by súd započítal na plnenie istiny. Za týchto okolností žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku. Súd návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
6. Trovy konania: Súd o základe nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný je úspešným účastníkom konania, patrí mu plná náhrada trov konania, avšak neuplatnil náhradu trov konania, zo spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (§ 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.