Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Pc-1-2016.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľa Š. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX/X, W. I., proti otcovi I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, H., proti matke I. H., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, W. I., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. I. C., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa od 08. 07. 2016 po 350,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Dlžné výživné za obdobie od 08. 07. 2016 do 31. 12. 2016 vo výške 1 861,02 eur sa I. C. povoľuje splácať v desiatich mesačných splátkach po 186,10 eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 06. 2004, č. k. 6P/60/2004 - 47. II. I. H., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľovi od 08. 07. 2016 po 70,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Dlžné výživné za obdobie od 08. 07. 2016 do 31. 12. 2016 vo výške 240,- eur sa I. H. povoľuje splácať v desiatich mesačných splátkach po 24,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 11. 2009, č. k. 3P/118/2009 - 28. III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
IV. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 08. 07. 2016 sa navrhovateľ domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti jeho otca na sumu 350,- eur mesačne, ako aj zvýšenia výživného, ktoré má platiť jeho matka v sume 150,- eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že naposledy bola jeho matke určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 11. 2009, č. k. 3P/118/2009 - 28 vo výške 27,13 eur a vyživovacia povinnosť jeho otca rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 06. 2004, č. k. 6P/60/2004 - 47 vo výške 39,83 eura. Od posledného rozhodnutia tak uplynula dlhá doba, navrhovateľ v januári roku 2016 zmaturoval na Strednej odbornej škole elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku a od septembra 2016 pokračuje v štúdiu na Žilinskej univerzite v Žiline. Býva u svojich starých rodičov, ktorí sa o neho starajú, podporujú, ako najlepšie vedia, ale nakoľko sú dôchodcovia, navrhovateľ ich nechce ďalej zaťažovať. Od nástupu na štúdium na vysokú školu sa náklady navrhovateľa na štúdium podstatným spôsobom zvýšia, a preto sa domáha zvýšenia výživného.
2. Otec navrhovateľa vo svojich písomných podaniach uviedol, že s návrhom v plnom rozsahu bohužiaľ nesúhlasí. Výživné prestal platiť nedobrovoľne koncom minulého roku, keď sa mu začali vracať platby z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši. Jeho hrubý príjem ako samostatne zárobkovo činnej osoby predstavuje 12 000,- eur, pričom medzi hlavné mesačné výdavky patrí nájomné vo výške 450,- eur, povinné platby poistného vo výške 200,- eur, poplatok mobilnému operátorovi vo výške 35,- eur a výživné na dcéru vo výške 150,- eur. Na ostatné osobné výdavky vrátane stravy mu mesačne zostáva približne 100,- až 150,- eur. V písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2016 otec navrhovateľa spresnil, že jeho hrubý príjem za rok 2015 predstavoval 14 041,- eur. Ako vyplýva z ním uvedených údajov o príjmoch a výdavkoch, nie je schopný platiť požadovanú sumu, pretože nevie akú položku by mal zo svojich výdavkov znížiť. Z týchto dôvodov nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného a pokiaľ ide o určenie nového výživného, mohol by prispievať sumou 80,- eur.
3. Matka navrhovateľa s návrhom nesúhlasila. Okrem navrhovateľa má ešte dvoch maloletých synov, z ktorých jeden navštevuje basketbalový krúžok, s čím sú spojené náklady na cestovanie vo výške 7,- eur a náklady na ošatenie a obuv, pričom mesačne platí za túto športovú aktivitu 20,- eur. Jej syn zároveň navštevuje aj detský folklórny súbor, na ktorý náklady predstavujú 90,- eur ročne. Druhý syn navštevuje futbalový krúžok, v súvislosti s čím platí 12,- eur mesačne a hradí cestovné náklady vo výške 7,- eur mesačne. Aj druhý syn navštevuje folklórny súbor, v súvislosti s čím matka navrhovateľa vynakladá 90,- eur ročne. Je zamestnaná v Akadémii ozbrojených generála Milana Rastislava Štefánika ako referentka na Katedre manažmentu, pričom jej príjem predstavuje oo 380,- do 400,- eur. V súvislosti s dochádzaním do zamestnania hradí 24,- eur, za stravné platí 22,- eur. Matka navrhovateľa zároveň uviedla, že jej synovia sa zúčastnili v tomto roku detského tábora, starší syn absolvoval basketbalový kemp, v súvislosti s čím hradili 150,- eur. V písomnom podaní zo dňa 17. 10. 2016, ktorým matka navrhovateľa zároveň aj preukázala svoje pravidelné mesačné výdavky, uviedla, že spolu s manželom mesačne platia nájomné vo výške 145,- eur, uhrádzajú SIPO platby vo výške 41,78 eura. Okrem toho mesačne uhrádza výživné na dcéru vo výške 30,- eur a 22,- eur platí mobilnému operátorovi. Zároveň preukázala aj jednorazové výdavky spojené s platbou okuliarov pre syna a s poistením domácnosti. Na základe jej príjmov a výdavkov uviedla, že by mohla platiť zvýšené výživné vo výške 50,- eur.
4. Súd vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti otca navrhovateľa, ktorý si predvolanie prevzal do vlastných rúk 02. 11. 2016, pričom z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil deň pred pojednávaním vo večerných hodinách e-mailovou správou s odôvodnením potreby neodkladnej návštevy ambulancie s jeho maloletou dcérou.
5. Navrhovateľ na pojednávaní vypovedal, že pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti jeho matky, s týmto nikdy nebol problém. Okrem platenia výživného mu matka prispievala aj nad rámec určenej vyživovacej povinnosti, kupovala mu dary a zaujímala sa o jeho potreby. Pokiaľ ide o otca, s týmto nie je v žiadnom kontakte, otec sa oňho nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si neplní riadne a včas. Na návrhu zotrval, nakoľko od septembra nastúpil na vysokú školu, v súvislosti s čím sa mu podstatným spôsobom zvýšili náklady na živobytie. V prvom ročníku vysokej školy nemá možnosť si zabezpečiť príjem formou brigád, pričom v ďalšom roku sa to možno zmení. Okrem tanca vo folklórnych súboroch nemá momentálne žiadne záľuby. Zvýšené výživné požaduje len za účelom zabezpečenia si svojich potrieb počas štúdia na vysokej škole. Zároveň predložil prehľad výdavkov súvisiacich so štúdiom a účinkovaním vo folklórnych súboroch (č. l. 41) spisu, ktoré vyčíslil na sumu 472,33 eura.
6. Matka navrhovateľa s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že nie je v jej možnostiach platiť požadované výživné. Uvedomuje si, že súdom určené minimálne výživné vo výške 27,- eur, ktoré si plní sumou 30,- eur mesačne, jej synovi nepostačuje, avšak nie je v jej možnostiach platiť výživné vo výške 150,- eur. Poukázala na to, že synovi prispieva na výživné aj sumou vyššou ako jej vyplýva z rozhodnutia súdu a prispieva mu aj inak na jeho potreby. V jej možnostiach by bolo možné platiť zvýšené výživné v sume 70,- eur s tým, že ak by dačo navrhovateľ potreboval, tak mu vždy pomôže. Uviedla, že jej muž je zamestnaný v štátnej správe a dochádza do Bratislavy. Jaj manžel má z prvého manželstva dve dievčatá, na ktoré platí výživné. Pokiaľ ide o jej mesačné výdavky, poukázala na listinné dôkazy predložené do súdneho spisu.
7. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 06. 2004, č. k. 6P/60/2004 - 47, ktorým bol navrhovateľ zverený do pestúnskej starostlivosti starých rodičov, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline zo dňa 23. 08. 2004, č. k. 23CoP/70/2004 - 59 bola uložená matke navrhovateľa vyživovacia povinnosť vo výške po 500,- Sk mesačne a otcovi navrhovateľa vo výške 1 200,- Sk mesačne.
8. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 11. 2009, č. k. 3P/118/2009 - 28, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 06. 2004, č. k. 6P/60/2004 - 47 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 23. 08. 2004, č. k. 23CoP/70/2004 - 59 tak, že matka navrhovateľa je povinná platiť na výživu navrhovateľa v sume minimálneho výživného mesačne, t. j. 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. od 01. 07. 2009, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17. 12. 2009.
9. Z potvrdenia Žilinskej univerzity v Žiline, Elektrotechnickej fakulty, zo dňa 24. 10. 2016 vyplýva, že navrhovateľ je od 01. 09. 2016 do 31. 08. 2017 študentom prvého ročníka vysokoškolského štúdia vykonávaného dennou formou.
10. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd za preukázané, že otec navrhovateľa vykonáva od 08. 07. 1996 podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania obchod s tovarom všetkého druhu v rozsahu voľných živností a sprostredkovanie obchodu, služieb a prác v rozsahu voľných živností. Z potvrdenia Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši vyplýva, že čistá mzda matky navrhovateľa predstavovala za posledných 12 mesiacov od 380,19 eur do 406,01 eur s tým, že v mesiaci november 2016 bol jej príjem vo výške 562,79 eur, v čom boli zahrnuté odmeny vo výške 200,- eur.
11. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
18. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu sčasti vyhovel, nakoľko bola dokázaná jeho čiastočná dôvodnosť. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľa, naposledy bolo výživné určované v roku 2004, v čase, keď navrhovateľ navštevoval prvý stupeň základnej školy. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že za obdobie takmer dvanástich rokov sa zvýšia náklady na výživu
dospievajúceho dieťaťa, čo sa musí zákonite prejaviť aj v povinnosti každého z rodičov prispievať na výživu dieťaťa zvýšenou sumou. Aj keď otec navrhovateľa s návrhom nesúhlasil, je logické predpokladať, že si je sám vedomý toho, že výška pôvodne určeného výživného v sume 39,83 eur, je vzhľadom na tak dlhé obdobie a skutočnosť, že navrhovateľ v súčasnosti navštevuje vysokú školu, len v súvislosti s čím mu vznikajú zvýšené výdavky na cestovanie a zabezpečenie školských potrieb, ako aj ubytovania, nedostatočná a navrhovateľ z takto určeného výživného nemôže reálne pokryť svoje nevyhnutné mesačné výdavky na výživu. S rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa starať o potreby svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom alebo nie. Rodič je zároveň povinný pristupovať k výchove a výžive všetkých svojich detí rovnako. Z tvrdenia otca navrhovateľa vyplýva, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV. prispieva na výživu svojej dcére 150,- eur mesačne. Nie je preto dôvod na to, aby považoval vyživovaciu povinnosť vo výške 39,83 eur na plnoletého syna navštevujúceho vysokú školu za dostatočnú, resp. aby navrhovateľovi platiť výživné v ním určenej výške 80,- eur. Pri určení výživného súd vychádzal z citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine, nakoľko otec navrhovateľa v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho mesačný príjem, a teda platí fikcia, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, t. j. sumu 3 961,80 eur. Sú poukazuje na to, že otec navrhovateľa mal dostatok priestoru na to, aby preukázal svoje majetkové pomery, pričom aj pokiaľ sa deň pred pojednávaním ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, nič mu nebránilo, aby svoje majetkové pomery zdokladoval tak, ako to uviedol vo svojich písomných podaniach. Nakoľko si svoju povinnosť nesplnil, súd v súlade s § 63 ods. 1 zákona o rodine určil výživné s prihliadnutím na jeho pravdepodobný mesačný príjem v navrhovateľom požadovanej výške. Súd prihliadol predovšetkým na to, že od poslednej doby určenia výživného uplynulo viac ako dvanásť rokov, pričom z tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že jeho otec si neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť, čo potvrdil aj sám otec navrhovateľa v písomnom vyjadrení k návrhu, čiže možno konštatovať, že pristupuje maximálne nezodpovedne k zabezpečovaniu výživy svojho dieťaťa, čo nie je len v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Z prehľadu výdavkov navrhovateľa v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, ako aj v súvislosti s tancovaním v dvoch folklórnych súboroch (č. l. 41) vyplýva, že jeho výdavky prevyšujú súdom určenú vyživovaciu povinnosť jeho otca. Na základe uvedeného súd v časti pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca návrhu vyhovel, nakoľko bolo preukázané, že je v možnostiach otca dieťaťa mesačne uhrádzať výživné v požadovanej výške. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ sa domáha zvýšenia výživného len za účelom zabezpečenia jeho základných životných potrieb a zabezpečením jeho štúdia. Výživné by malo pokryť všetky výdavky na výživu dieťaťa, pričom každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach rodiča ho poukazovať riadne a včas. Súd preto uložil otcovi navrhovateľa povinnosť prispievať na výživu navrhovateľovi 350,- eur mesačne od 08. 07. 2016, pričom vzhľadom na výšku zameškaného výživného za obdobie od 08. 07. 2016 do 31. 12. 2016 súd povolil splácať otcovi navrhovateľa toto zameškané výživné v desiatich mesačných splátkach po 186,10 eur tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
19. Pokiaľ ide o zvýšenie vyživovacej povinnosti matky navrhovateľa, súd návrhu vyhovel len v časti, nakoľko mal preukázané, že nie je v možnostiach matky navrhovateľa platiť požadované výživné vo výške 150,- eur mesačne. Súd pri rozhodovaní prihliadol na preukázaný pravidelný mesačný príjem navrhovateľky vo výške približne 400,- eur, ako aj na to, že zabezpečuje vyživovaciu povinnosť ďalším dvom maloletým deťom. Aj keď matka navrhovateľa žije v spoločnej domácnosti so svojím manželom, s ktorým sa spoločne podieľajú na úhrade svojich mesačných výdavkov, súd nemohol v plnom rozsahu zohľadniť aj príjem manžela matky navrhovateľa, nakoľko jej vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi je výlučne jej povinnosťou a nemôže byť prenášaná na iné osoby. Matka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že nepovažuje terajšie poskytované výživné za dostačujúce, pričom navrhla výživné vo výške 70,- eur, s ktorou výškou sa súd stotožnil aj s prihliadnutím na to, že vyživovacia povinnosť matky navrhovateľa nie je jedinou vyživovacou povinnosťou, na ktorú je navrhovateľ odkázaný. Na základe uvedeného súd uložil matke navrhovateľa povinnosť prispievať na výživu navrhovateľovi od 08. 07. 2016 po 70,- eur mesačne s tým, že rovnako ako otcovi navrhovateľa súd povolil splácať dlžné za obdobie od 08. 07. 2016 do 31. 12. 2016 tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.