Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-229-2014.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-10C/229/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX F. E. Č.. XXX, o zaplatenie 6.419,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom došlým súdu dňa 15.11.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.419,90 Eur, úrok z omeškania zo splátok vo výške 193,37 Eur za obdobie od 21.12.2010 do 23.02.2013, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.419,90 Eur od 24.02.2013 do zaplatenia.. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 30.01.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Predmetom úveru bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 150.000,- Sk s úrokom 12,35 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 120 splátkach od 20.02.2008 do 20.01.2018, pričom jedna splátka bola dohodnutá vo výške 2.249,- Sk mesačne. Žalovaný si svoje povinnosti riadne neplnil. Poslednú splátku uhradil dňa 18.10.2010, pričom celkovo na splátkach uhradil 1.490,25 Eur. Pôvodný veriteľ listom vyzval žalovaného na riadne hradenie splátok úveru, načo žalovaný nereagoval. Pôvodný veriteľ Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 postúpil svoju pohľadávku na aktuálneho žalobcu. Žalobca listom zo dňa 19.02.2013 pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru a zároveň bolo mu oznámené postúpenie pohľadávky.
2. Súd dňa 05.08.2014 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 25.08.2014 podal voči platobnému rozkazu odpor s tým, že úver bol vyplatený dňa 12.12.2012.
3. Súd rozsudkom č.k. 10C/229/2014-134 zo dňa 27.10.2015 žalobu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 19Co/129/2016 - 159 zo dňa 29.06.2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že krajský súd sa stotožňuje s okresným súdom v tom, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.), nielen o administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to uvádza navrhovateľ v odvolaní. Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Nemožno však súhlasiť s okresným súdom v tom, že by zmluvu o postúpení pohľadávky bolo možné ako celok považovať za neplatnú len z dôvodu, že predmetom postúpenia bol nezosplatnený úver. Takýto výklad ustanovenia prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách považuje krajský súd za nesprávny. Gramatickým výkladom je možné dospieť k záveru, že hypotézou citovaného ustanovenia (okrem iných predpokladov) je "omeškanie so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke", teda môže ísť o omeškanie so splnením celého záväzku (samozrejme pokiaľ je už splatný, pretože s nesplatným záväzkom nemožno byť v omeškaní) alebo len jeho časti. Toto omeškanie je sankcionované (za splnenia ostatných podmienok) právom banky postúpiť na inú osobu pohľadávku zodpovedajúcu "tomuto záväzku", teda záväzku, s ktorého splnením (alebo splnením jeho časti) je dlžník v omeškaní. Toto ustanovenie teda rozlišuje "čo i len časť záväzku" (postačuje, aby bol klient v omeškaní so splnením časti záväzku, napríklad niekoľkých splátok, ktoré už sú splatné) a "záväzok" ako celok (banka môže postúpiť celý záväzok, aj tú jeho časť, s ktorou klient nebol v omeškaní a ktorá prípadne ešte nie je ani splatná). Právo banky postúpiť celý záväzok teda nie je podmienené splatnosťou (prípadne predčasnou splatnosťou) celého záväzku, postačuje (kvalifikované) omeškanie so splnením čo i len časti tohto záväzku. Za splnenia predpokladov ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách tak vzniká banke právo postúpiť na iný subjekt aj pohľadávku zodpovedajúcu takému záväzku, z ktorého je splatná zatiaľ iba časť. Toto ustanovenie nevyžaduje, aby postúpeniu pohľadávky predchádzalo vyhlásenie predčasnej splatnosti celého záväzku bankou. Ak okresný súd uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, koľko odporkyňa na splátkach celkovo uhradila, teda aká je v súčasnosti reálna výška dlhu, k tomu krajský súd uvádza, že navrhovateľ predložil platobnú históriu odporkyne, ako aj podrobný výpočet istiny, úrokov a poplatkov. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že úver splatila 12.12.2012 a predložila k tomu výpis z úveru, avšak navrhovateľ tvrdí, že tento výpis nepreukazuje splatenie, ale len odpísanie úveru v dôsledku postúpenia pohľadávky, pričom v tomto výpise sú kladné položky z 12.12.2012 označené ako "odpis", v ďalšom konaní bude na odporkyni, aby na podporu svojho tvrdenia predložila súdu relevantný dôkaz. Uplatnenie odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) navrhovateľom bolo dôvodné, pričom okresný súd, vedený nesprávnym právnym posúdením (nesprávnym výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách), sa nezaoberal ďalšími skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie skutkového stavu v danej veci. Preto krajský súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd opätovne vec posúdi v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), najmä sa bude opätovne zaoberať splnením podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, prípadne vykoná dokazovanie aj k tvrdeniu odporkyne o splatení dlhu, k výške a dôvodnosti dlhu, ak to účastníci konania navrhnú, a následne vo veci opätovne rozhodne a rozhodne i o trovách pôvodného a odvolacieho konania.
4. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalovaného na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky.
6. Dňa 30.01.2008 bola medzi bankou ako veriteľom a dlžníkom ako žalovaným uzatvorená Zmluvu o splátkovom úvere č. 020673633, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 150.000,- Sk mesačne s úrokom 12,35 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky, ako aj sadzobník poplatkov. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 120 splátkach od 20.02.2008 do 20.01.2018, pričom jedna splátka bola dohodnutá vo výške 2.249,- Sk (74,65 Eur) mesačne.
7. Listom zo dňa 15.07.2009 banka oznámila žalovanému že ku dňu 30.06.2009 je žalovaný v omeškaní so splácaním dlhu v celkovej výške 254,20 Eur, pričom vyzvala žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Do skončenia dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, či táto výzva bola v tomto čase vyhotovená, kto ju vyhotovil (podpisy za banku boli predtlačené), či údaje v tejto výzve sú pravdivé a či tento list bol riadne doručený žalovanému.
8. Listom zo dňa 18.12.2012 banka oznámila žalovanému, že ako postupca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE uzatvorenej dňa 13.12.2012 pohľadávku vo výške 7.848,84 Eur z titulu Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX žalobcovi ako postupníkovi.
9. Na nariadenom pojednávaní zo dňa 08.11.2016 medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a že výška úveru, bola 150.000,- Sk. Za sporné súd považoval aká čiastka bola z úveru splatená a či žalovaná bola vyzvaná Slovenskou sporiteľnou, a.s. na úhradu splatného dlhu.
10. Žalovaná na nariadenom pojednávaní vypovedala, že do konca roka 2008 preberala písomnosti od Slovenskej sporiteľne, potom som mala aj vybavené na pošte preposielanie pošty na novú adresu, avšak vedúca pošty toto nezariadila. Od roku 2009 nedostala žiadne písomnosti od Slovenskej sporiteľne a doklad, ktorý je z 12.12.2009 dostala tak, že si bola pre neho osobne v banke. Aj toto jej dali až po ďalších ťažkostiach.
11. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 01.12.2014 špecifikoval žalovanú sumu a predložil tabuľku, v ktorej boli rozpísané položky o splátkach žalovaného, sankciách, úrokoch poplatkoch a úhrad. Súd konštatuje, že uvedená tabuľka nie je hodnoverná, nie je nikým verifikovaná, pričom údaje v nej obsiahnuté buď nie sú správne alebo nie sú úplné. Žalovaný predložil počas konania originály dokladov o niektorých úhradách, pričom tieto úhrady sú v tabuľke zaúčtované v inej výške alebo nie sú zaúčtované vôbec, napr. úhrada zo dňa 09.07.2009 je zaúčtovaná vo výške 30,83 Eur, pričom z bankového dokladu o vklade na účet vyplýva, že žalovaný poukázal 33,19 Eur alebo úhrada žalovaného zo dňa 22.08.2009 vo výške 33,- Eur nebola zaúčtovaná v tabuľke vôbec.
12. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 526 cit. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Dňa 30.01.2008 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere. Žalovaný neuhrádzal včas mesačné splátky, čím sa dostal do omeškania s platením dlhu. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2012 banka postúpila svoju pohľadávku na súčasného žalobcu a zároveň túto skutočnosť listom oznámila žalovanému. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť úverovú pohľadávku inému subjektu, ak klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru, jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Banka pri postúpení svojej pohľadávky nedodržala jeden zákonný predpoklad a to, že pred postúpením pohľadávky žalovaný nebol na zaplatenia omeškanej časti peňažného záväzku písomne vyzvaný. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení nemožno v tomto prípade efektívne konvalidovať ani oznámením banky o postúpení pohľadávky. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, sp.zn. 6Co/58/2016 zo dňa 21.03.2016, Krajského súdu Prešov sp.zn.: 4Co/145/2014 zo dňa 11.03.2015, sp.zn.: 19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2016, Krajského súdu Trenčín sp.zn.: 19Co/129/2016 zo dňa 29.06.2016, sp.zn.: 17Co/181/2016 zo dňa 04.05.2016, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.: 13C/79/2014 zo dňa 11.11.2014 a Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, z ktorých pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, aká je reálna výška dlhu a koľko žalovaný na splátkach celkovo uhradil. Čo sa týka námietky žalovaného, že celý dlh je splatený, riadiac sa názorom odvolacieho súdu, žalovaný nepreukázal, že by splatil aspoň celú istiny úveru, nakoľko doklady, ktoré predložil, nepreukazujú, že by vykonal úhrady na istinu v celkovej výške 4.979,09 Eur.
17. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak žalobca argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, v ktorom tento súd dospel k záveru, že ak je dlžník v omeškaní viac ako jeden rok, nie je potrebné dlžníka vyzývať pred postúpením pohľadávky na úhradu splatného dlhu, súd konštatuje, že sa s týmto rozhodnutím nestotožňuje, ide o výklad, ktorý pri pochybnostiach je pre spotrebiteľa nepriaznivejší, pričom toto rozhodnutie nevychádza z ustálenej súdnej praxe.
18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).