Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/594/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu CCRB a.s., Praha, Olivova 948/6, IČ: 247 23 576, Česká republika, zast. Mgr. Martinom Strakom, advokátom so sídlom Bardejov, Hviezdoslavova 9, proti žalovanej H. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom T. V. L., Q. XX, o 7.263,57 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.10C/60/2015-38 zo dňa 11.9.2015

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 7.263,57 Kč s prísl. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu, Raiffeisenbank a.s., uzavrela so žalovanou 16.3.2010 Zmluvu o vydaní kreditnej karty č. 898922, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet. Žalovanej bola vydaná kreditná karta Visa Classic prvá pod č. 4188085738138335 a druhá pod č. 41880851342516 a bol stanovený úverový limit do výšky 10.000 Kč. Podľa ustanovení zmluvy a článku VIII. Obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditných kariet Raiffesisenbank a.s. sa žalovaná zaviazala hradiť riadny úrok vo výške 1,89% p.m., teda 22,68% p.a. z vyčerpanej istiny, mesačné splátky v súlade s čl. VII Obchodných podmienok vo výške tzv. minimálnej splátky vo výške 5% z vyčerpanej istiny, minimálne 500 Kč, neskôr 3,5% z celkovej dlžnej čiastky, najmenej 300 Kč podľa č. VI.1 Obchodných podmienok v spojení s Cenníkom produktov a služieb pre súkromné osoby podľa čl. VIII. Obchodných podmienok a hradiť poplatky za poskytnuté služby podľa platného Cenníka. Dňa 19.4.2011 žalovanej bolo zaslané prehlásenie o okamžitej splatnosti v súlade s čl. XIII.2.d) Obchodných podmienok, pretože bola v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok za február a marec 2011, pričom došlo k porušeniu zmluvy podľa článku XIII.1.a) Podmienok. Ku dňu splatnosti bola dlžná čiastka 12.126,93 Kč. Žalobcovi bola postúpená pohľadávka dňa 25.8.2011 vo výške 10.149,93 Kč. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej oznámené 2.9.2011.

3. Súd prvej inštancie citoval článok 2 ods. 1, 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 (ďalej len Nariadenia), článok 16 ods. 1, 2 Nariadenia, ďalej citoval § 52 ods. 1, 3, 4 OZ, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., § 100 ods. 1 OZ, § 101 a § 103 OZ. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 16.3.2010 uzatvorená zmluva o vydaní kreditnej karty. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto podľa

záveru súdu prvej inštancie na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Vychádzajúc z § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. konštatoval, že je povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu premlčania nároku. Pri posudzovaní plynutia premlčacej lehoty vychádzal z § 100 ods. 1 a § 101 OZ, t.j. trojročnej premlčacej doby s tým, že začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Konštatoval, že so žalobcom predložených dokladov vyplýva, že pohľadávka bola zosplatnená 19.4.2011, teda už v tom čase bola známa výška pohľadávky a z pôvodného veriteľa postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 25.8.2011. Žaloba bola podaná na súde 9.3.2015, keď už pohľadávka bola premlčaná. Uzavrel, že premlčanie má za následok zánik nároku, zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanej z dôvodu premlčania nároku, žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keďže žalovanej, ktorá v konaní mala úspech, trovy konania nevznikli.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves bol zrušený a vec vrátená na nové prejednanie súdu prvej inštancie. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a podľa § 205 ods. 2 písm. g/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o vydaní kreditnej karty, táto zmluva je zmluvou o úvere uzavretou v súlade s § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ zák. č. 513/1991 Zb. predstavuje Zmluva o úvere tzv. absolútny obchodno-záväzkový vzťah, ktorého úprava sa riadi vždy Obchodným zákonníkom. Z uvedeného vyplýva, že na pohľadávku, ktorá vznikla z úverovej zmluvy sa použije právna úprava zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Keďže k zosplatneniu pohľadávky došlo 19.4.2011, premlčacia doba začala plynúť 20.4.2011 a k jej uplynutiu došlo najskôr dňa 20.4.2015. Žaloba bola súdu doručená 9.3.2015, teda bola podaná na súde pred uplynutím premlčacej doby. Poukazoval na rozsudok NS ČR z 24.7.2012 sp.zn. 32 Cdo 3337/2010, z obsahu ktorého vyplýva, že ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní nemožno považovať za ustanovenia na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka. K odvolaniu pripojil kópiu uvedeného rozsudku.

6. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p.) v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej CSP, v odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 1.12.2016 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval na právny vzťah účastníkov konania ustanovenia Slovenského právneho poriadku, konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol zmenený s účinnosťou od 1.5.2014, poukazujúc na článok 2 ods. 1, 2 Nariadenia, článku 16 ods. 1, 2 Nariadenia.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako štátnou občiankou Slovenskej republiky došlo na území Českej republiky, pričom žalobca vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu, ide o vzťah s medzinárodným prvkom, odvolací súd preskúmaval správnosť záveru súdu prvej inštancie o právomoci súdu konať vo veci a o aplikácii právneho poriadku Slovenskej republiky.

12. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 s účinnosťou od 1.1.2015 bolo zrušené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

13. Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len Nariadenie EP), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

14. Podľa článku 17 bod 1,2 Nariadenia EP vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bod 5, ak ide : a/ o zmluvu o predaji tovaru na splátky, b/ o zmluvu o úvere splatnou v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, c/ vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. Ak spotrebiteľ uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, alebo má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie alebo inú pobočku v niektorom z členských štátov, tento účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto organizačnej zložky obchodného zastúpenia alebo inej pobočky považuje za účastníka s bydliskom v tomto členskom štáte.

15. Podľa článku 18 bod 2 Nariadenia EP druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

16. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, bydlisko žalovanej - spotrebiteľky, je na území Slovenskej republiky, preto je daná právomoc a príslušnosť súdu v obvode ktorého je jej bydlisko, t.j. Okresného súdu Spišská Nová Ves.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že otázku právomoci a príslušnosti súd prvej inštancie posúdil správne. Pri posudzovaní otázky právomoci a príslušnosti na konanie vo veci síce vychádzal z právneho predpisu, ktorý už nebol účinný, jeho záver bol však správny, preto pochybenie súdu prvej inštancie nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

18. V zmysle ust. § 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

19. Podľa ust. § 2 vyššie citovaného zákona, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

20. Takouto zmluvou, ktorú má na mysli cit. ust. § 2 zák. č. 97/1963 Zb. je od 17.12.2009 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, teda toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté od 17.12.2009.

21. Podľa článku 6 Nariadenia Rady ES 593/2008 (ďalej len Nariadenie Rady): Spotrebiteľské zmluvy 1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

22. Medzi účastníkmi nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pri uzatváraní zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nebola dohodnutá voľba rozhodného práva, z okolnosti prípadu je zrejmé, že k poskytnutiu služby došlo na území Českej republiky, že poskytovateľ služby, právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank a.s., vykonáva činnosť v krajine pobytu žalovanej, preto pri posudzovaní rozhodného práva bolo potrebné vychádzať z cit. článku 6 Nariadenia Rady, podľa ktorého spotrebiteľská zmluva sa spravuje právnym poriadkom obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda právnym poriadkom Slovenskej republiky lebo ako už bolo vyššie uvedené, bydlisko žalovanej- spotrebiteľky je na Slovensku a sú splnené aj ďalšie podmienky tohto článku. Preto správne postupoval súd, pokiaľ na daný prípad aplikoval ust. právneho poriadku Slovenskej republiky a to Občiansky zákonník a zák.č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

23. Žalobca svoje odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci ( správne § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a § 205 ods. 2 písm. g/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (správne § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

24. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a h/.

25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ (§ 205 ods. 2 pís. c/ O.s.p.) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Uvedený odvolací dôvod nie je daný, pretože žalobca síce v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, avšak v odvolaní neoznačil dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval.

27. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

28. Ani uvedený odvolací dôvod nie je daný, nakoľko rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

29. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

30. Žalobca v odvolaní namieta správnosť postupu súdu prvej inštancie, pokiaľ otázku premlčania posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka, poukazujúc na rozsudok NS ČR sp.zn. 32Cdo 3337/2010.

31. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na zistení, že žalobcom uplatnený nárok je v súlade s ust. § 100 ods. 1 a § 101 premlčaný v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej lehoty, pričom na premlčanie prihliadal aj bez námietky žalovanej poukazujúc na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol zmenený s účinnosťou od 1.5.2014.

32. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

33. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné : Súd prvej inštancie na právny vzťah účastníkov správne aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ochrane spotrebiteľa, keďže zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má povahu bezpochyby spotrebiteľskej zmluvy, správne súd posudzoval aj vznesenú námietku premlčania a plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a pri jej posúdení dospel k správnym právnym záverom, ktoré sú v úplnom súlade s ustálenou súdnou praxou (napr. Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19.6.2013, uznesenie NS SR z 25.1.2011, sp.zn.5 M Cdo 20/2009).

34. Za správny je potrebné považovať postup súdu prvej inštancie, pokiaľ vzal zreteľ na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Správne ex offo posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho konštatoval, že premlčacia doba - trojročná, márne uplynula. K takémuto záveru dospela aj najnovšia judikatúra (rozsudok NS SR sp.zn. 8 Cdo 3/2015 z 28.5.2015). Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že právny vzťah medzi účastníkmi a nároky z neho vyplývajúce vrátane otázky premlčania práva, a to bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy, bolo nutné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platí štvorročná premlčacia doba.

35. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok súdu o náhrade trov konania, nakoľko žalobca v konaní nemal úspech, preto mu náhrada trov nepatrí a žalovanej žiadne trovy nevznikli.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania jej nevznikli, preto jej nemohli byť priznané, žalobca nemá nárok na ich náhradu, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .