Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_37P-36-2014.pdf
PDF · 92.4 KB
No categories available
37P/36/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. deti
W. V., narodená XX.XX.XXXX a J. V., narodená XX.XX.XXXX,
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: N.. U. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, zastúpená JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom Žilina, ul. Makovického č. 7, a otca: T.. Y. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. republika, okres L., U. č. XX, adresa na doručovanie: Z., ul. G. č. XXc, zastúpený Bc. Pavlom L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., H. č. XX, Y. V., o úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Mal. W., nar. XX. 1. XXXX, a mal. J., nar. XX. XX. XXXX, s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. sumou 120 € a mal. J. sumou 100 € mesačne od 1. 2. 2014, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 2. 2014 do 31. 12. 2016 na mal. W. v sume 2 850 € a na mal. J. v sume 2 150 € do 31. 12. 2017 k rukám matky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi každú stredu od 15.00 hod. do štvrtka do 12.00 hod. a každý víkend v párnom týždni od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. Táto všeobecná úprava sa neuplatní počas:
- jarných prázdnin, keď je otec o p r á v n e n ý mať mal. deti v starostlivosti v párnom roku od soboty od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod. a počas
- letných prázdnin, keď je otec o p r á v n e n ý mať mal. deti v starostlivosti od 1. 7. od 10.00 hod. do 14. 7. do 19.00 hod. a od 1. 8. od 10.00 hod. do 14. 8. do 19.00 hod.
Otec je p o v i n n ý a o p r á v n e n ý mal. deti vyzdvihnúť a po ukončení stretnutia odovzdať v pracovných dňoch vo vzdelávacom zariadené a v dňoch pracovného voľna alebo školských prázdnin v mieste bydliska matky.
Matka je p o v i n n á mal. deti na stretnutie pripraviť a odovzdať otcovi v stanovený čas a na stanovenom mieste.
odôvodnenie:
1) Na základe návrhov oboch rodičov súd konal o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva. Otec následne namietal právomoc súdov Slovenskej republiky rozhodovať vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania, ako aj vo veci úpravy rodičovských práv na čas do jeho rozvodu. K námietke nedostatku právomoci súd uvádza nasledovné:
2) Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.: Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
3) Súd skúmal právomoc vo veci rozvodu manželstva podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie “).
4) Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) Nariadenia: Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.
5) Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia: Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;
- b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“. 6) V čase podania návrhu na rozvod manželstva (dňa 7.2.2014) žili obaja manželia na území Slovenskej republiky, a to v Rosine. Vychádzajúc z čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia, je daná právomoc súdu toho členského štátu, kde majú manželia obvyklý pobyt. Pojem „obvyklý pobyt“ sa všeobecne chápe ako pobyt, kde sa osoba chce zdržiavať, kde sa reálne zdržiava, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (škola, práca a pod). Obvyklý pobyt oboch manželov v čase podania návrhu bol v Rosine.
7) Tvrdenia manžela - otca, že sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú len prechodne, neobstojí, a to aj vzhľadom na jeho vlastné vyjadrenia a skutočnosť, že sám podal dňa 6.2.2014 na tunajší súd návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom. V jednotlivých podania napr. uviedol:
- č. l. 77 - „.. som na deti naviazaný, kvôli nim som predal majetok v ČR a Nemecku a presťahoval som sa na Slovensko...“
- č. l. 102 -„ keď som so všetkými presťahovanými vecami dorazil do Žiliny....“
- č. l. 119 -„... od narodenia deti bývali len v Nemecku, kde vyrastali. V Českej republike nikdy nebývali. Okrem úradnej adresy trvalého bydliska (čo je adresa obecného úradu) a českého občianstva nemajú s Českou republikou nič spoločné....“ 8) Aj z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým bol zamietnutý návrh manžela na vrátenie mal. detí do Českej republiky (č. l. 442-446) vyplýva, že na území Českej republiky mali účastníci konania len evidenčný pobyt a v skutočnosti tam nebývali. Navyše účastníci konania pred presťahovaním sa na Slovensko žili v Nemecku.
9) Pokiaľ mal súd ustálenú skutočnosť, že je daná právomoc slovenských súdov, súdom miestne príslušným podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania bol Okresný súd Žilina, nakoľko v jeho obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; v čase podania návrhu obaja manželia bývali v Rosine.
10) Podľa čl. 12 ods. 1 Nariadenia; súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
11) Podľa Nariadenia je splnená aj podmienka na konanie o úprave práv a povinností k mal. deťom (mal. deti majú obvyklý pobyt v Slovenskej republike + obaja rodičia majú rodičovské práva + otec ako manžel sa k návrhu na rozvod vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.3.2014 (č. l. 100-106), kde žiadnym spôsobom nespochybnil právomoc ani miestnu príslušnosť tunajšieho súdu.
12) Čo sa týka úpravy rodičovských práv k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva, otec ako prvý podal návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom, neskôr podala návrh aj matka. V čase podania návrhu vo vzťahu k mal. deťom mali deti obvyklý pobyt v G., a teda v Slovenskej republike.
13) Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia; súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
14) Preto s poukazom na už vyššie uvedené súd považoval námietku otca - manžela za nedôvodnú a vo veci ďalej konal a rozhodol.
15) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
16) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. 17) Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
18) Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
20) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22) Nakoľko súd mal preukázané, že rodičia mal. detí nevedú spoločnú domácnosť, boli splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv.
23) Na pojednávaní rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku; keďže v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené nedostatky, otec s týmto súhlasil, pričom dosiaľ maloleté deti bola vychované v domácnosti matky, bolo v záujme maloletých detí zachovať doterajšie výchovné prostredie a súčasne sa zabezpečiť pravidelný kontakt s druhým rodičom tak, aby sa vzájomné vzťahy prehlbovali a udržiavali. Obaja rodičia naďalej zostanú zákonnými zástupcami maloletých detí v plnom rozsahu.
24) Čo sa týka výživného, toto bolo dohodnuté v súlade s pomermi účastníkov konania, keď manžel
- otec je dobrovoľne nezamestnaný a navrhovateľka - manželka a matka je držiteľkou živnostenského oprávnenia a jedinou konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti Y. L., s.r.o. so sídlom G. XXX, pričom do podnikania tejto spoločnosti bol použitý aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
25) Mal. W. je v 4. ročníku základnej školy, trpí na nadváhu a hyperinzulinémiu, mal. J. navštevuje predškolské zariadenie a je zdravá.
26) Dohodnuté výživné 120 € na mal. J. a 100 € na mal. W. je otec povinný uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
27) Vzhľadom k uvedeným okolnostiam súd konštatuje, že uvedená rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí, a preto ju schválil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.