Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného F. F. , pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 06.09.2016, sp. zn. 0T/24/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 1. decembra 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku s a z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný

F. F., narodený XX.XX.XXXX, v K., trvale bytom X., X. XXX/XX,

o d s u d z u j e

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j/, písmeno n/ Trestného zákona a nezistenia priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona), § 56 odsek 1, odsek 2 a § 57 odsek 1 Trestného zákona na peňažný trest 1000,- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona s a u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 60 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s a ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 06.09.2016 sp. zn. 0T/24/2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného F. F. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa XX.XX.XXXX o 09.36 hodine v Topoľčanoch, po miestnej komunikácii na dopravnej ulici viedol osobné motorové vozidlo značky G. L., EČ: K., kde bol pred firmou G. pneuservis zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Topoľčany, pričom pri kontrole dokladov bolo zistené, že viedol osobné motorové vozidlo aj napriek tomu, ž trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/12/2016 zo dňa 17.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.03.2016, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 mesiacov.

Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l/ Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest päťsto eur. Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody štyri mesiace. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dva roky.

Proti výroku o treste napadnutého rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej 15-dňovej lehote od vyhlásenia napadnutého rozsudku, teda včas, odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 29.09.2016. Poukázal v ňom najmä na to, že obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia slobody a v čase plynutia trestu zákazu činnosti viedol osobné motorové vozidlo. Peňažný trest 500,- eur v danom prípade nesplní svoj prevýchovný účel a možno ho považovať za mierny. Obžalovaný sa dopustil v skúšobnej dobe úmyselného trestného činu, opätovne v cestnej doprave, preto je na mieste uloženie trestu odňatia slobody (§ 49 odsek 2 Trestného zákona). Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku o treste a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 odsek 1 písmeno l/ Trestného zákona za nezistenej priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu okresného prokurátora vyhovieť a postupovať v zmysle petitu uvedenom v odvolaní.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť, nakoľko mal za to, že trest uložený súdom prvého stupňa je postačujúci a splní svoj účel.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zdôraznil, že ľutuje toho čo sa stalo, veľmi ho to celé mrzí. Na doplňujúce otázky uviedol, že pracuje ako vedúci pracovník vo firme, ktorú zakladal, jeho čistý mesačný príjem je cca 800 eur. Nemá žiadne záväzky, stará sa o rodičov a sestru študujúcu na vysokej škole.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku a jeho výrok o vine iba v rozsahu, či tento a postup konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku zistiac, že na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky a predpoklady.

Preskúmaním odvolaním okresného prokurátora napadnutého výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené aj všetky skutočnosti dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na tieto zistenia, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mal mať za preukázané, tak mohli tiež vychádzať z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, ak by súčasne súd prvého stupňa bol pri hodnotení týchto dôkazov tiež dôsledne postupoval v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým ich v prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Následne aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste tiež nie je úplne v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom neuviedol, ktoré všetky skutočnosti a z akých dôvodov vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje zistenia dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, zvlášť pokiaľ ide o na hlavnom pojednávaní urobenom a súdom prvého stupňa podľa 257 odsek 7 Trestného poriadku prijatom vyhlásení o vine obžalovaného a to z hľadiska do úvahy prichádzajúceho priznania obžalovanému aj ďalšej (okrem tej, ktorá je uvedená v § 36 písmeno l/ Trestného zákona) poľahčujúcej okolnosti uvedenej v 36 písmeno n/ Trestného zákona, ktorou je napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, a s tým súvisiacou a do úvahy prichádzajúcou prevahou pomeru takýchto dvoch zistených poľahčujúcich okolností pri dôvodnom nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona, opodstatňujúcou použitie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona o znížení hornej hranice za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia v odseku 1 § 348 ustanovenej trestnej sadzby (až na dva roky) o jednu tretinu (až na šestnásť mesiacov).

Pokiaľ ide o ostatné zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, tieto považuje odvolací súd za v podstate úplné a správne a preto na ne iba poukazuje, považujúc okresným prokurátorom v odôvodnení jeho odvolania uvedený návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu ohľadne uloženia trestu odňatia slobody nepodmienečne za neopodstatnený. Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písmeno b/);

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 § 321 Trestného poriadku zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené, zákonné dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom, keď na podklade súdom prvého stupňa úplne zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery a ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanému uložil podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona ( zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona) § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 57 odsek 1 Trestného zákona primeraný peňažný trest jedentisíc eur, pričom podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona uložil náhradný trest odňatia slobody päť mesiacov a podľa § 60 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu premávke na tri roky. Odvolací súd má za to, že tento druh a výmera hlavného peňažného trestu ako aj vedľajšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom podľa názoru odvolacieho súdu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že negatívnym vplyvom výkonu akéhokoľvek uloženého druhu trestu na rodinu a osoby blízke obžalovanému najúčinnejšie môže predísť sám obžalovaný, ak prestane páchať trestné činy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.