Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-76-2016.pdf
PDF · 82.2 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa F. A., U.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky Ž. A., U.. XX.XX.XXXX, F. R. M., A. B. XXXX/XX, O. E. K. O. B. A., U.. XX.XX.XXXX, F. R. M., A. B. XXXX/XX, F. Č.K. R. A. XX, O. E., v konaní o nariadenie ústavnej psychiatrickej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého F. A. žiadala, aby súd nariadil psychiatrickú ústavnú starostlivosť nad jej maloletým synom F. A., U.. XX.XX.XXXX. Poukázala na to, že maloletého vychováva sama od rozvodu manželstva s otcom dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Lučenec 17C/230/2009 zo dňa 02.03.2010. Maloletý navštevuje Základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a s narušenou komunikačnou schopnosťou internátnu L. E. XX, M.. Maloletý však do školy chodí neskoro alebo vôbec, býva zlostný, tenzný a ubližuje spolužiakom. Na vyučovaní je nepripravený a nerobí si domáce úlohy. Z vyššie uvedených dôvodov bola ako matka viackrát pozvaná do školy na pohovor. Škola rozhodnutím riaditeľky č. XXXXXXXXXX-XXX Q. dňa 07.09.2016 oslobodila maloletého od povinnosti dochádzať do školy a bolo povolené jeho individuálne vzdelávanie od 07.09.2016 do 30.06.2017 v rozsahu dvoch hodín dvakrát týždenne. Rovnako bolo rozhodované o maloletom aj v predošlom školskom roku. S maloletým však má matka dlhodobé výchovné problémy, nakoľko syn ju nerešpektuje, pričom matka má za to, že stav maloletého si vyžaduje liečbu ústavného charakteru. Preto sa obrátila aj na detskú psychiatričku G.. K. R., ktorá syna lieči s diagnózou W. T. D. E.. V minulosti syn užíval lieky na predpis, avšak v súčasnej dobe ich odmieta. V období od 24.02.2015 do 19.06.2015 bol maloletý umiestnený v Detskej psychiatrickej liečebni v T., ktorá liečba bola pre neho prospešná. Aj po prepustení bolo správanie maloletého primerané. Žiadala preto G.. R. o umiestnenie maloletého v tejto liečebni, čo však menovaná odmietla, pričom matka má pocit, že sa lekárka syna bojí. O umiestnenie žiadali uvedenú lekárku aj predstavitelia školy, kedy G.. R.Ž. umiestnenie prisľúbila, avšak ho nerealizovala. Aj zdravotnú dokumentáciu maloletého odmieta vydať s tým, že je majetkom nemocnice. Preto matka žiadala nariadiť nad maloletým psychiatrickú ústavnú starostlivosť.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní matka Ž. A. uviedla, že podala návrh z dôvodu, že má za to, že maloletý F. by sa mal podrobiť psychiatrickému liečeniu, ktoré on odmieta. Lekárka ho vypísať nechce s tým, že chlapec má 15 rokov a pri nedostatku jeho vôle ho nemá možnosť poslať na uvedenú liečbu. Maloletý má poruchy správania. Mal by brať lieky, ktoré odmieta a odmieta chodiť aj k lekárke a do školy. Matka mu preto sústavne vybavuje práceneschopnosť, keďže maloletý do
školy nechce ísť. Je silný a ona si s ním nevie poradiť, pretože je agresívny. S manželom nežije v spoločnej domácnosti a je teda na syna sama. Maloletý veľa fajčí, drogy asi neberie, ale skúša alkohol. Práceneschopnosť vybavuje preto, lebo sa bojí, aby nemal neospravedlnenú absenciu v škole, pretože by jej zobrali detské prídavky, pričom ho musí živiť a navyše ju syn sústavne núti, aby mu niečo kúpila. Podala aj trestné oznámenie, ale bez úspechu, pretože policajti sa s prípadom nezaoberali, keďže maloletý ju fyzicky nenapadol. Maloletého lieči psychiatrička G.. K. R. vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou n.o. Lučenec, psychiatrická ambulancia. Keď bol maloletý preliečený v Detskej psychiatrickej liečebni v T., stav sa mu zlepšil, ale odvtedy mu lekárka odmieta nariadiť psychiatrickú liečbu. Lekárka prehlásila, že ona sa ho bojí, preto mu liečbu nenariadi. V skutočnosti liečbu v Detskej psychiatrickej liečebni, n.o. T. odporučili odborníci v L., kde s maloletým chodila. V súčasnej dobe však do L. nemôže maloletého doviesť, pretože chlapec ju odmieta poslúchať a nechce s ňou cestovať vo vlaku.
3. Otec B. A. uviedol, že už 8 rokov nežije s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, avšak sa so synom stýka, takže vie, aká je situácia. Maloletý bol v Detskej psychiatrickej liečebni v T. do 19.06.2015, aspoň z tej doby má u seba prepúšťaciu správu, a môže konštatovať, že keď sa chlapec z tejto liečby vrátil, bol úplne v poriadku. Problém nastal v tom, že naďalej mal navštevovať psychiatrickú ambulanciu, teda mal sa liečiť ambulantne u G.. K. R., ktorá mu však zmenila lieky a prestala mu dávať tie, ktoré boli podľa jeho názoru účinné a boli uvedené v prepúšťacej správe. Syn začal byť nervóznejší, agresívnejší a dnes vie, že je nezvládnuteľný. On ho zvládnuť síce vie, nemá problémy, keď je chlapec uňho, ale býva s matkou a matka ho zvládať nevie, pretože je agresívny. Napriek tomu ho detská psychiatrička nechce vypísať do psychiatrickej liečebne. Otec v ďalšom uviedol, že je schopný zabezpečiť návštevu maloletého u odbornej lekárky v Košiciach za účelom dosiahnutia hospitalizácie maloletého.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sú v styku s matkou. Problém spočíva v tom, že matka nevie zabezpečiť, aby syn išiel na vyšetrenie k lekárovi, pretože syn ju nerešpektuje a G.. R. nie je ochotná sama od seba vec riešiť. Vzhľadom však k tomu, že sa otec vyjadril na pojednávaní, že je ochotný spolupracovať a situáciu riešiť, má za to, že vec bude týmto spôsobom vyriešená.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, rodným listom, záznamom zo školy, rozhodnutím o oslobodení od povinnej školskej dochádzky a o individuálnom vzdelávaní, lekárskou prepúšťacou správou a správou G.j.
6. Podľa § 28 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
7. Podľa § 37 odsek 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 37 odsek 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
9. Súd v konaní zistil, že u maloletého F. A. ako žiak Základnej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím a s narušenou komunikačnou schopnosťou internátnou v M. bolo zistené nevhodné správanie, nakoľko maloletý riadne nenavštevuje školu, je agresívny, pričom odmieta sa podrobovať liečbe a lieky neberie. Matka ho v nevhodnom správaní podporuje tým, že z obavy o stratu detských prídavkov ako aj z obavy pred samotným maloletým, ktorý je agresívny, mu vybavuje ospravedlnenia u lekárov pre potreby školy a nevedie ho k disciplíne. Matka si zlú situáciu uvedomuje a chce, aby problémy s maloletým boli riešené dočasnou hospitalizáciou maloletého na príkaz súdu. Súd však v tejto súvislosti konštatuje, že hospitalizáciu maloletého sú schopní vybaviť aj rodičia tak, ako to bolo v minulosti v zariadení v T., s ktorou mali dobré skúsenosti. K tomu je však potrebná spolupráca otca, ktorý maloletého zvláda a ktorého syn ako mužskú autoritu rešpektuje. Otec spoluprácu so synom prisľúbil, kedy aj sám dospel k záveru, že liečba v konkrétnom zariadení v Hrani bude v záujme maloletého.
10. Z uvedených dôvodov súd liečbu sám nenariadil a návrh zamietol, nakoľko liečbu maloletého sú schopní zabezpečiť sami rodičia, ktorí majú zodpovednosť za výchovu maloletého, čo vyplýva zo zákona o rodine (§ 28). Vzhľadom k tomu, že je evidentné, že rodičia záujem o budúcnosť syna majú, kedy matkin nesprávny výchovný postup vyplýva len zo strachu z maloletého a otec si doposiaľ zrejme nedostatočne uvedomil vážnosť situácie, súd nepristúpil k žiadnemu výchovnému opatreniu, pretože má za to, že rodičia sú schopní situáciu so synom vyriešiť. K tomu je pritom potrebné uviesť, že v prípade zásahu súdu do výchovy maloletého súd nemá možnosti vyberať si zariadenie pre maloletého podľa predchádzajúcich skúseností maloletého, ale podľa iných kritérií, preto bude rozhodne v prospech maloletého, aby jeho liečbu zariadili rodičia v zariadení, ktoré už bolo pri jeho liečbe úspešné. Len v prípade, že rodičia nezabezpečia žiadne opatrenie, ktorým by sa situácia maloletého zmenila a zlepšila, bude musieť nasledovať súdny zásah, ktorej potrebu zatiaľ súd nevidí. Avšak za účelom, aby súd monitoroval situáciu v rodine, bude súd riešiť otázku dohľadu nad maloletým.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), v zmysle ktorého ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd o trovách len na návrh, pričom návrh v tomto smere podaný nebol a trovy konania štátu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.