Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-89-2021.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/89/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti žalovanému: I. G., J.. XX.XX.XXXX, G. H. - O. E., o zaplatenie 127,25 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 127,25 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 19.04.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 127,25 Eur titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si za obdobie od 02.02.2015 do 31.01.2016, od 01.02.2017 do 21.02.2019 a od 07.11.2019 do 10.03.2020 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR, a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil oneskorene až dňa 11.09.2020. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 127,25 Eur. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanému hradenej žalobcom v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR žalobca predložil v pripojenom účte poistenca. Žalobca písomne vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 09.02.2021. Žalovaný doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.
2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Opakovaná výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 09.02.2021, 3x Čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v inom ČS EÚ, EHP a CH zo dňa 11.09.2020, Náhľad na výpis z účtu poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 07.11.2019 do 10.03.2020, Náhľad na výpis z účtu poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 01.02.2017 do 21.02.2019, Náhľad na výpis z účtu poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 02.02.2015 do 31.01.2016.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Opakovaná výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 09.02.2021, 3x Čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v inom ČS EÚ, EHP a CH zo dňa 11.09.2020, Náhľad na výpis z účtu poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 07.11.2019 do 10.03.2020, Náhľad na výpis z účtu poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 01.02.2017 do 21.02.2019, Náhľad na výpis z účtu poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 02.02.2015 do 31.01.2016.
7. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení účinnom v období od1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).
8. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
9. Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
10. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).
11. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).
12. Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
13. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), ak ďalej nie je ustanovené inak.
14. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 9 a 10).
15. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.
16. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia(§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
17. Podľa us. § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods.2 a ods.3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
18. Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na zákon č.577/2004 Z.z.).
19. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).
20. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
21. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
22. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
23. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
24. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že na žalovaného sa vzťahuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1,§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Žalovaný je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinná túto starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z.. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný, na ktorého sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, sa zamestnal v cudzine a bol zdravotne poistený na území tohto cudzieho štátu, počnúc od 02.02.2015 do 31.01.2016, od 01.02.2017 do 21.02.2019 a od 07.11.2019 do 10.03.2020. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z čestných vyhlásení žalovaného zo dňa 11.09.2020. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. ku dňu 02.02.2015, 01.02.2017 a 21.02.2019 došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia odporcu na území SR. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanému bola v období od 02.02.2015 do 31.01.2016, od 01.02.2017 do 21.02.2019 a od 07.11.2019 do 10.03.2020 na území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť, ako aj iné úhrady za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu vo výške 127,25 Eur. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom, bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 127,25 Eur zaplatil žalobca, plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Oznamovaciu povinnosť splnil až predložením čestných vyhlásení. Z prijímacích pečiatok, ktorými boli predmetné vyhlásenia opatrené, je zrejmé, že žalobcovi boli tieto vyhlásenia doručené až dňa 11.09.2020. Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaný nemal nárok, z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9
ods. 1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovaného, v rozsahu 127,25 Eur. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bol žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadal pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť mal mohol.
25. Súd preto na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 127,25 Eur.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 100 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže žalobcovi žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným zákonným ustanovením a contrario.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 Exekučného poriadku.